V bytovom dome, okrem súkromných bytov, existujú aj spoločné priestory, ktoré si vyžadujú energie a údržbu. Náklady na vykurovanie týchto priestorov sú dôležitou súčasťou celkových nákladov na bývanie a ich spravodlivé rozdelenie je kľúčové pre spokojnosť všetkých vlastníkov.
Spoločné priestory a ich vykurovanie
Spoločné priestory v bytovom dome zahŕňajú chodby, schodiská, pivnice, práčovne a iné priestory, ktoré slúžia všetkým obyvateľom. Náklady na energie v týchto priestoroch zahŕňajú hlavne elektrinu na osvetlenie a prevádzku zariadení. Ak sú v spoločných priestoroch umiestnené radiátory, náklady na ich prevádzku sa rozpočítavajú podľa m2 k jednotlivým bytom. V bytovom dome, kde sa podľa evidencie domácich zvierat nachádza väčší počet psích miláčikov, tam je nevyhnutné náklady na spoločnú elektrinu rozpočítať aj medzi psích obyvateľov.
Legislatíva a rozpočítavanie nákladov na teplo
Pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo v bytových domoch sa v posledných rokoch menili. Jedným z hlavných cieľov zmien v legislatíve bolo zabezpečiť, aby boli náklady na teplo a teplú vodu pre vlastníkov bytových domov rozdelené čo najspravodlivejšie a aby nová vyhláška v sebe zahŕňala aj riešenia pre aktuálne spôsoby dodávky tepla.
Vyhláška MH SR č. 240/2016 Z. z.
Začiatkom roka 2017 nadobudla účinnosť vyhláška MH SR č. 240/2016 Z. z. V § 7 vyhlášky sú uvedené pravidlá pre rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel na meranie tepla. Tieto údaje sú nevyhnutné pre výpočet spotrebnej zložky nákladov.
Vyhláška MH SR č. 503/2022 Z. z. a novela 337/2024 Z. z.
V roku 2024 bola vyhláška opätovne zmenená novelou číslo 337/2024 Z. Nový spôsob rozpočítavania by tak mal zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky. Ak sa väčšina nákladov na teplo rozpočítavala podľa spotreby nameranej na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov alebo určených meradlách, neboli dostatočne zohľadnené prechod tepla medzi samotnými bytmi a straty tepla pri distribúcii.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty vykurovania spoločných priestorov
Súčasná právna úprava odporúča rozpočítavať celkové náklady na množstvo dodaného tepla v pomere 60 % základná zložka podľa podlahovej plochy bytu a 40 % podľa nameranej spotreby s tým, že vlastníci môžu rozhodnúť o jeho zmene. Novinkou je, že vyhláška určuje, že podiel základnej zložky nemôže byť nižší ako 30 %, a predovšetkým zavádza kontrolný mechanizmus, ktorý má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nákladov. Podľa neho by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na štvorcový meter prekročiť 2,85-násobok. Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor a podľa tohto pomeru sa rozpočítajú náklady v celom bytovom dome. Zároveň vyhláška určuje, že takto stanovená základná zložka sa bude rozpočítavať aj na byty a priestory s individuálnym vykurovaním.
Po zmene vyhlášky, ktorá nastala v roku 2024 a ktorou bola doplnená príloha č. 3, sa pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky uplatňujú koeficienty. Tieto určujú mieru, akou sa odpojené byty podieľajú na časti spoločných nákladov na vykurovanie bytového domu. Naviac môžu vlastníci bytov po novom rozhodnúť o znížení týchto koeficientov a tým aj znížiť ich platby, ktorými sa podieľajú na spoločných nákladoch za teplo. Ak sa odpojené byty nachádzajú v nadstavbách a v stavbách do podkrovia, pri rozpočítavaní nákladov sa uplatní pri podlahovej ploche koeficient 0,2. Ak ide o byty v okrajovej polohe, nad nevykurovaným priestorom, alebo ak cez ne neprechádzajú rozvody spoločného vykurovania, uplatní sa koeficient 0,5.
Vyhláška naďalej pripúšťa možnosť v budovách s pomerovými rozdeľovačmi nákladov a určenými meradlami pri rozpočítavaní využívať koeficienty zohľadňujúce nepriaznivú polohu. Výška koeficientov je vo vyhláške daná, napríklad pre miestnosti na najvyššom podlaží pod plochou strechou. Ak však vlastníci chcú uplatňovať iné ako dané koeficienty po 31. júli 2024, potrebujú na to písomne odôvodnené stanovisko odborne spôsobilej osoby pre energetickú certifikáciu alebo energetického audítora. Na získanie odborného stanoviska a rozhodnutie o upravených koeficientoch majú vlastníci 18 mesiacov od účinnosti vyhlášky. Vo všetkých ostatných bodoch bolo potrebné rozhodnutia vlastníkov zosúladiť s novou vyhláškou do 30.
Vyhláška už v roku 2023 upravila aj pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode. Novinkou bolo vtedy stanovenie základnej zložky pri rozpočítavaní nákladov teplej vody. Základnú zložku majú tvoriť namerané alebo vypočítané náklady spojené s cirkulačnými a pohotovostnými stratami. Legislatíva stanovuje, že podiel základnej zložky pre teplú vodu môže byť maximálne 20 %.
Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie: základná a spotrebná zložka
Dosiaľ zavedený spôsob rozpočítavania nákladov na spotrebované teplo v bytovom dome na základnú zložku a spotrebnú zložku zostal i naďalej v platnosti. Základná zložka v sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo podľa podlahovej plochy bytu, ktorú vlastník bytu nemôže ovplyvniť, naopak, spotrebnú zložku vie vlastník bytu ovplyvniť reguláciou teploty, keďže tá zahŕňa náklady nameranej spotreby tepla.
Prečítajte si tiež: Možnosti vykurovania olejom
Pôvodná vyhláška neuvádzala minimálnu hranicu základnej zložky. Bolo v nej uvedené, že základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka tvorí 40 % z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.
V mnohých prípadoch sa preto stávalo, že bytové domy mali základnú zložku nastavenú pod 40 %, a v extrémnych prípadoch sa dokonca blížili k 0 %. Práve to dosiaľ často spôsobovalo výrazný rozdiel v nákladoch na vykurovanie v dvoch bytoch s rovnakou výmerou.
Podľa nových pravidiel už základná zložka nemôže byť nižšia než 30 % celkových nákladov, pričom vyhláškou odporúčané rozdelenie zostáva nezmenené, teda 60 % základná zložka a 40 % spotrebná zložka. Znamená to, že nová vyhláška ponecháva vlastníkom možnosť rozhodovať o výške základnej zložky tepla na vykurovanie v rozpätí od 30 % - do 100 %.
Kontrolný mechanizmus
Ďalšou zmenou bolo zavedenie nového kontrolného mechanizmu, ktorého úlohou je riešiť príliš nerovnomerné rozdelenie nákladov v niektorých bytoch. Podľa vyhlášky 337/2024 Z. z. by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na štvorcový meter prekročiť 2,85-násobok. Znamená to, že byt s najnižšou jednotkovou cenou v prepočte na štvorcový meter sa porovná s bytom s maximálnou cenou, pričom rozdiel nemá prevyšovať 2,85-násobok. Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor. Rozpočítanie sa následne vykoná s takto upravenou základnou zložkou. Uvedený mechanizmus sa bude uplatňovať plošne vo všetkých bytových domoch, teda aj v tých, kde základná zložka dosahuje vyhláškou odporúčaných 60 %.
Byty odpojené od vykurovacej sústavy
Zmeny sa dotknú aj bytov s vlastným samostatným vykurovaním, napríklad vlastným plynovým kotlom. V takomto prípade sa základná zložka rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania (v bytovom dome). Základná zložka sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory v nadstavbách a vstavbách do podkrovia s individuálnym vykurovaním, pričom sa pre podlahovú plochu uplatni koeficient 0,2.
Prečítajte si tiež: Moderné vykurovacie riešenia pre kúpeľne
Nová vyhláška 337/2024 Z. z. dopĺňa: Náklady na teplo dodané do spoločných priestorov sa rozpočítavajú medzi konečnýchspotrebiteľov podľa spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch, pričom rozpočítavanie nákladov na vykurovanie týmto spôsobom sa neuplatňuje, ak tak rozhodnúvlastníci bytov a nebytových priestorov.
Ciele a dopady zmien v legislatíve
Zmenou legislatívy by sa malo predchádzať nespravodlivým situáciám, keď napríklad krajné byty, resp. byty orientované na sever, alebo byty vedľa, či nad neobývanými, či nevykurovanými priestormi, museli spotrebovávať viac tepla ako byty, v ktorých stačilo kúriť menej, keďže ich pomáhali vyhrievať okolité byty.
Znamená to, že pravdepodobne tí, ktorí pri kúrení extrémne šetrili, po novom zaplatia viac. Výraznejšie si zrejme priplatia aj vlastníci neobývaných bytov, či poloprázdnych bytov, kde je kúrenie nastavené len na minimum. Naopak, ušetriť by mohli tí, ktorí museli kúriť viac, pretože nie vlastnou vinou mali väčšie úniky tepla
Ďalšie zmeny a postupy
Zmenili sa tiež postupy pri určení náhradnej spotreby v prípade poruchy určeného meradla alebo pomerového rozdeľovača tepla v prípade, ak vlastník bytu neumožní ich odčítanie, vykoná neoprávnený zásah, alebo ich poškodí.
Zmenil sa spôsob výpočtu náhradnej spotreby v prípade, ak vlastník neumožní zapojiť určené meradlo alebo pomerový rozdeľovač tepla.
Vlastníci môžu rozhodnúť o zmene koeficientov zohľadňujúcich nepriaznivú polohu miestnosti v byte (pri osadených pomerových rozdeľovačoch tepla) alebo nepriaznivú polohu bytu (pri osadení určených meradiel) len na základe písomného odôvodneného stanoviska odborne spôsobilej osoby.
Rozpočítavanie nákladov na teplú vodu: základná a spotrebná zložka
Zavedený spôsob rozpočítavania nákladov teplej vody na základnú a spotrebnú zložku zostáva taktiež v platnosti. Základná zložka však už nemusí tvoriť 20 % nákladov na prípravu teplej vody ako doposiaľ, ale je určená ako náklady spojené s cirkulačnými stratami rozvodov teplej vody za miestom prípravy. Nesmie však presiahnuť 20 % nákladov na prípravu teplej vody.
V platnosti zostáva aj spôsob rozpočítania medzi vlastníkov a to rovným dielom na každý byt a nebytových priestor, ak má byt a nebytový priestor možnosť vodu odobrať.
tags: #vykurovanie #spolocnych #priestorov