Európska únia dlhodobo sprísňuje legislatívu v oblasti energetickej účinnosti s cieľom znížiť spotrebu energie a emisie CO₂. Klimatické ciele zaväzujú k aplikácii udržateľných technológií. Budovy sa podieľajú 38 % na všetkých emisiách CO2 vo svete, pričom 28 % plynu sa uvoľňuje počas prevádzky a 10 % v priebehu výstavby a renovácie. Vytvoriť zdravé, komfortné a energeticky efektívne vnútorné prostredie je dnes výzvou pre každú modernú budovu. Moderné budovy si dnes vyžadujú riešenia, ktoré sú nielen funkčné, ale aj úsporné a esteticky nenápadné. Riešením sú pokročilé vetracie jednotky, ktoré v sebe spájajú viacero funkcií naraz - vetranie, chladenie aj vykurovanie. Trh tepelnej techniky zažíva turbulentné obdobie. Snahou Európskej únie je ochrana klímy, dekarbonizácie vykurovania a zdravé životné prostredie v budovách. Tepelné čerpadlá sú jednou z nich. Jedným z cieľov Európskej únie je nainštalovať až šesťdesiat miliónov týchto zariadení do roku 2030. Tento článok sa zameriava na vykurovanie a vetranie v modernej architektúre, s dôrazom na energetickú efektívnosť, zdravé vnútorné prostredie a udržateľné technológie.
Energetická efektívnosť a udržateľnosť v architektúre
V súčasnosti stále viac ľudí, zvažujúcich stavbu rodinného domu, sa začína zaujímať o energeticky úsporné domy. O stavby, ktorých spotreba energie potrebná na kúrenie je výrazne nižšia, ako u štandardných rodinných domov. Jedným z neposledných dôvodov bude aj čím ďalej, tým výraznejšia a rýchlejšia finančná návratnosť stavby nízkoenergetického alebo pasívneho domu. Nízkoenergetický dom (NED) je vyššou kategóriou štandardných rodinných domov. Investícia do NED je oproti štandardným domom vyššia. Hlavným rozdielom medzi štandardným domom a nízkoenergetickým domom je rozdiel vo vykazovanej ročnej spotrebe tepla na kúrenie. Za nízkoenergetický dom sa považuje stavba, ktorá vykazuje ročnú spotrebu tepla na kúrenie maximálne 50kWh/m2 . Energeticky pasívny dom je vyššou kategóriou energeticky úsporných budov. Investícia do EPD je oproti nízkoenergetickým domom vyššia. Hlavným rozdielom medzi nízkoenergetickým domom a energeticky pasívnym domom je rozdiel vo vykazovanej ročnej spotrebe tepla na kúrenie. Pasívny dom má spotrebu maximálne 15kWh/m2 za rok. Sú to domy, ktoré nepotrebujú aktívny vykurovací systém a väčšiu časť potreby tepla čerpajú z vnútorných zdrojov tepla, slnečného žiarenia, okolia - vnútra zeme. Energetická náročnosť pasívneho domu je o 90% nižšia v porovnaní so štandardnou stavbou rodinného domu. V EPD pocitovo príjemnú teplotu v zime aj v lete je možné dosiahnuť bez bežného vykurovacieho systému a klimatizácie len vďaka pasívne získavanému teplu zo slnečného žiarenia a doplnkového kúrenia.
Základné princípy nízkoenergetických a pasívnych domov
Pri nízkoenergetických a energeticky pasívnych domoch je nutnou podmienkou, aby použité materiály spĺňali okrem iného aj kritériá tepelno-technickej normy alebo kritériá na tesnosť objektu. V prípade betónu, kameňa či tradičnej plnej pálenej tehly to neznamená len hrubé obvodové múry, ale aj ďalšie desiatky centimetrov na dodatočné zateplenie. Pre pasívne domy sa uvažuje s izoláciou obvodových stien 30 až 40 centimetrov. Hrubé obvodové múry však výrazne znižujú vnútornú obytnú plochu domu, ale vyžadujú si aj zvýšené finančné nároky na stavbu. Preto sa pri stavbe rodinných domov uplatňujú moderné stavebné materiály a celé konštrukčné systémy.
Technológie pre nízkoenergetické a pasívne domy
Koncepcia takéhoto typu domu vychádza z myšlienok využívania všetkých dostupných zdrojov z okolia domu (tepelné čerpadlo). Medzi technické zariadenia v dome môžeme zaradiť konvekčné kúrenie, rekuperácia tepla, solárne články a krb. Kontrolované (riadené) vetranie s rekuperáciou (spätným získavaním tepla z odchádzajúceho vzduchu) je nevyhnutnou podmienkou prevádzky pasívnych domov. Použitie tepelného čerpadla nie je nevyhnutné na dosiahnutie štandardu nízkoenergetickégo a pasívneho domu, avšak vo väčšine prípadov sa používa na prípravu TUV a aj na nízkoteplotné vykurovanie. Ako zdroj tepla je možné použiť studňu alebo zemný výmenník. Princípom tepelného čerpadla je uzavretý chladiaci okruh (podobne ako u chladničky), čím sa teplo na jednej strane odoberá a na druhej odovzdáva. Tepelné čerpadlo dokáže odobrať teplo z okolitého vzduchu, odpadového vzduchu, povrchových vôd, pôdy, vrtov i z podzemnej vody. Využiteľným zdrojom je i odpadové teplo technologických procesov. Typ tepelného čerpadla sa určuje podľa druhu ochladzovanej a ohrievanej látky. Najobvyklejšou kombináciou sú vzduch/voda, vzduch/vzduch, voda/voda, alebo zem/voda. Pre ohrev TUV, alebo pre vykurovanie rodinných domov sú na trhu dostupné kompaktné tepelné čerpadlá. U teplovzdušných tepelných čerpadiel sa často využíva možnosť reverzného chodu - zatiaľ čo v zime kúria, v lete vzduch v miestnosti ochladzujú. Slnečné kolektory sa stali obvyklou technológiou. Solárne zariadenia sa prevažne používajú pri novostavbách. Ich počet ale rastie aj v prípade už existujúcej výstavby. Slnečné kolektory, taktiež nie sú nevyhnutnou podmienkou pre prevádzku nízkoenergetických a pasívnych domov, napomôžu však výrazným spôsobom pri energetickej bilancii.
Rozhodovanie medzi nízkoenergetickým a pasívnym domom
-Pasívne domy sú oproti nízkoenergetickým domom drahšie, zároveň však sú, čo sa týka spotreby energií, výrazne sebestačnejšie. Pre majiteľov ale nemusí byť vždy jediným kritériom pomer “cena/výkon” a ekonomická návratnosť. - Nech sa rozhodnete pre ktorýkoľvek z týchto dvoch kategórií, verte, že ste sa rozhodli správne. Rozhodli ste sa pre zdravý dom šetriaci prírodu, energie, vaše zdravie, a už po pár rokoch sa vám vstupné investície začnú vracať.
Prečítajte si tiež: Možnosti vykurovania olejom
Vetranie v modernej architektúre
Moderné nepriepustné budovy zvyšujú nároky na správne vetranie. Prečo sa pri stavbe obytných, či administratívnych budov rozhodnúť pre riadené vetranie s rekuperáciou? Základným dôvodom sú rastúce nároky na kvalitnejšiu vnútornú klímu v budovách, ale aj čoraz prísnejšie legislatívne normy. Ľudia trávia až 90 % času v interiéri. Riadené vetranie sa doteraz príliš nepoužívalo. Okná sa otvárali kedykoľvek to bolo alebo nebolo potrebné. Výsledkom boli veľké straty energie. Súčasné budovy sú už navrhované iným spôsobom. “Možno si ich predstaviť ako budovy v nepriepustnom obale. Takéto stavby je potrebné vetrať oveľa intenzívnejšie než v minulosti. Intenzívne vetranie by však viedlo k vyšším tepelným stratám,” vysvetľovala Zuzana Ládyová, riaditeľka spoločnosti Smartsun, počas konferencie Techforum. Stratám tepla z nesprávneho vetrania v takýchto nepriepustných budovách možno zabrániť riadeným vetraním s rekuperáciou. Ventilácia v takomto systéme prebieha neustále 24 hodín denne. Ventilačný systém sa postará o reguláciu vlhkosti a predchádzanie tvorby plesní. “Okrem toho umožňuje odhlučnenie interiéru od vonkajšieho prostredia. V zónach s vyšším stupňom urbanizácie je to jediný spôsob odhlučnenia interiéru v súlade s hygienickými normami.”
Význam riadeného vetrania s rekuperáciou
Riadené vetranie s rekuperáciou zabezpečuje nepretržitú výmenu vzduchu v budove, čím sa minimalizujú tepelné straty a zabezpečuje sa optimálna vlhkosť. Centrálne aj decentrálne systémy zabezpečujú trvalo dobré vnútorné prostredie. Okrem toho zabraňujú tvorbe plesní a poškodeniu vlhkosťou tým, že odstraňujú vlhkosť. Systémy s rekuperáciou tepla umožňujú aj efektívne využitie tepla. Tým sa na jednej strane šetria náklady majiteľov domov na vykurovanie a na druhej strane sa znižuje zaťaženie životného prostredia.
Centrálne vs. Decentrálne vetracie systémy
Pri porovnávaní centrálnych a decentrálnych vetracích systémov treba najprv rozlišovať medzi dizajnom a funkciou. Centrálny vetrací systém pozostáva z vetracej jednotky s ventilátormi a výmenníkom tepla a súvisiaceho systému distribúcie vzduchu. Tým sa vetrá celá budova. Vetracia jednotka nasáva čerstvý vonkajší vzduch a prostredníctvom zabudovaného výmenníka tepla a rozvodov privádzaného vzduchu ho odovzdáva do oblastí s privádzaným vzduchom (obývacia izba, spálne alebo detské izby). Súčasne sa do vetracej jednotky nasáva teplý odvádzaný vzduch z priestorov s odvádzaným vzduchom (kúpeľňa, kuchyňa alebo WC) cez potrubia odvádzaného vzduchu a tiež prechádza cez výmenník tepla. Teplo z odvádzaného vzduchu sa odovzdáva privádzanému vzduchu, a tak sa rekuperuje. Hlavným rozdielom medzi centrálnymi a decentrálnymi vetracími systémami je to, že tieto systémy zvyčajne nemajú systém vzduchotechnického potrubia. Jednotky sa inštalujú priamo do vonkajšej steny jednotlivých miestností. Rovnako ako centrálne systémy sú aj decentrálne vetracie systémy od spoločnosti Viessmann vybavené výmenníkom tepla a dokážu odvádzať teplo z odvádzaného vzduchu. Permanentný ventilátor: jednotky so zabudovaným krížovým protiprúdovým výmenníkom tepla. Dva ventilátory pracujú nepretržite. Kyvadlový ventilátor: systémy používajú len jeden ventilátor a jeden tepelný zásobník. Dve jednotky navzájom komunikujú o rýchlosti výmeny vzduchu. Jedna jednotka nasáva teplý vnútorný vzduch cez akumulačné jadro a vyfukuje ho von. Druhá jednotka nasáva čerstvý vonkajší vzduch a vháňa ho do miestnosti cez predtým ohriate akumulačné jadro. Na rozdiel od decentrálneho mechanického vetrania ponúka centralizovaná verzia aj možnosť temperovaného vykurovania miestnosti. Všetky centrálne vetracie jednotky Viessmann majú automatický letný bypass. Ten slúži na obídenie výmenníka tepla počas teplých letných nocí. To, či sa vetrací systém inštaluje centrálne alebo decentrálne, závisí najmä od vlastností budovy. Vzhľadom na takmer neviditeľnú inštaláciu a s ňou spojené vysoké nároky na plánovanie sa centrálna verzia väčšinou používa v energeticky efektívnych novostavbách. Keďže nie je potrebný žiadny systém rozvodu vzduchu, decentrálne systémy sa na druhej strane dajú pomerne jednoducho aj dodatočne inštalovať. V závislosti od typu systému je potrebný len vyvŕtaný otvor cez vonkajšiu stenu. Vďaka tejto vlastnosti je decentrálny vetrací systém veľmi atraktívny pri modernizácii starších a existujúcich budov. Okrem toho sa jednotky môžu inštalovať špeciálne do jednotlivých miestností, kde sa napríklad vyskytol problém s vlhkosťou. Decentrálnymi jednotkami však možno vetrať aj celé obytné jednotky. V závislosti od charakteristík budovy možno dodatočne nainštalovať aj centrálny systém mechanického vetrania. Zvyčajne si to vyžaduje zníženie stropu.
Porovnanie výkonu: centrálny vs. decentrálny systém
Z porovnania centrálnych a decentrálnych vetracích systémov je zrejmé, že prvé z nich prenášajú väčší prietok vzduchu. Je to preto, že celý prietok vzduchu v systéme zabezpečuje jedno zariadenie. Centrálne systémy sú určené na vetranie celého domu. Požadované objemy vzduchu pre jednotlivé miestnosti sa vypočítajú vopred a nastavia sa na ventiloch. Celkový objem vzduchu sa nastavuje na samotnej vetracej jednotke. Pomocou riadiacej jednotky má používateľ možnosť nastaviť aj jednotlivé úrovne vetrania podľa potreby. Potrebné sú len dva vonkajšie nástenné difúzory pre čerstvý a odvádzaný vzduch. Ako už bolo uvedené, decentrálne vetracie jednotky vetrajú len jednotlivé miestnosti. Prietok vzduchu je preto nižší. Do systému musí byť zapojených niekoľko decentrálnych jednotiek. Všetky centrálne vetracie jednotky Viessmann majú ventilátory s konštantným prietokom. Vďaka tomu je regulácia vetracích jednotiek veľmi jednoduchá. Počas uvádzania do prevádzky sa požadovaný prietok nastavuje priamo na vetracej jednotke. Udržiavaním konštantného prietoku dokáže vetracia jednotka kompenzovať prípadné znečistenie filtra a vždy zabezpečiť požadovaný prietok do jednotlivých miestností. V závislosti od konštrukcie je medzi centrálnymi a decentrálnymi vetracími systémami ďalší pomerne významný rozdiel: hladina hluku. Vďaka umiestneniu komponentov systému mimo obytných priestorov a inštalácii tlmičov hluku je hladina hluku centrálneho vetracieho systému zvyčajne nižšia ako hladina hluku decentrálneho systému. Jej výška však závisí aj od konštrukcie, nastavenia a umiestnenia difúzorov. Všetky vetracie jednotky Viessmann pracujú už od výroby veľmi ticho. Náklady ovplyvňuje aj to, či sa inštaluje centrálny alebo decentrálny vetrací systém. Nie je však možné vydať všeobecné vyhlásenie. Tu je potrebné dôkladne zvážiť všetky faktory. Decentrálne vetracie systémy sú pri modernizácii nákladovo efektívnejšie, pretože nie je potrebný distribučný systém. To, či je vetrací systém prevádzkovaný centrálne alebo decentrálne, ovplyvňuje aj jeho údržbu. Údržba je absolútne nevyhnutná pre hygienickú prevádzku. Všetky vetracie systémy majú filtre, ktoré zadržiavajú nečistoty. Tie sa musia pravidelne čistiť alebo meniť. V prípade centrálneho systému sa to týka filtrov vo vetracej jednotke a vo ventiloch odsávaného vzduchu. Filter vonkajšieho vzduchu zabraňuje prenikaniu nečistôt z vonkajšieho vzduchu. V prípade alergikov sa tu môžu použiť aj peľové filtre. Filter odvádzaného vzduchu chráni vetraciu jednotku pred znečistením z interiéru a zároveň zabezpečuje trvalo vysokú úroveň rekuperácie tepla.
Odfiltrovanie škodlivých látok
Človek sa nadýchne viac ako 25-tisíc krát za deň. Kvalita vzduchu je preto pre zdravie dôležitá. Znečisťujúcimi látkami, ktoré môžu poškodiť zdravie človeka, sú najčastejšie CO2, voľné prchavé látky ako benzén, formaldehyd, insekticídy, čistiace prostriedky, ale aj vône do domácnosti alebo cigaretový dym. Bežným javom v domácnostiach je nadmerná vlhkosť a z toho vyplývajúce plesne. Okrem toho aj vírusy a baktérie. V mnohých oblastiach Slovenska je podľa špecialistky takouto látkou aj radón vyskytujúci sa vo zvýšených koncentráciách. Ak sa z interiéru neodvádza oxid uhličitý, ktorý ľudia vydychujú, jeho zvýšená koncentrácia môže poškodzovať zdravie. “Za hraničnú hodnotu sa považuje 1000 ppm. Nad touto hranicou začína pocit ospalosti a vydýchaného vzduchu. Nad 2000 ppm sa začína zhoršovať schopnosť koncentrácie, prípadne bolesti hlavy,” objasňuje Z. Ládyová. Riešením je pravidelné vetranie, ideálne nepretržité a so senzormi CO2 nastavenými tak, aby nedochádzalo k prekračovaniu požadovaného limitu koncentrácie. Vetrací systém zároveň zabezpečí odvádzanie znehodnoteného vzduchu a tým aj častíc vírusov. Nútené vetranie tak predstavuje vhodný spôsob, ako znižovať koncentráciu vírusov v interiéri. Preto sa odporúča vetrať čo najviac a bez zmiešania privádzaného a odvádzaného vzduchu. Znečisťujúce látky vo vzduchu dokážu bezpečne odfiltrovať filtre v rekuperačných jednotkách. Štandardné prachové filtre zabránia vstupu hmyzu do rozvodov a odfiltrujú hrubšie nečistoty do veľkosti 10 mikrometrov. Jemnejšie filtre si poradia s peľom, spórami, plesňami a jemným prachom až do veľkosti 1 mikron. Špeciálne filtre na uhlík dokážu zachytiť aj častice a pachy pochádzajúce napríklad z nevhodného spôsobu vykurovania pevným palivom v susedstve. “Ak si chceme byť 100 % istí zdravým prostredím interiérov, je možné inštalovať do potrubného systému čističky vzduchu. Na báze ionizácie dokážu odfiltrovať viac ako 99 % nečistôt z privádzaného vzduchu.”
Prečítajte si tiež: Moderné vykurovacie riešenia pre kúpeľne
Tesnosť systému a spotreba
Podmienkou kvalitného vetrania je správne nadimenzovaný, zrealizovaný a čistiteľný rozvodný systém. Samozrejmosťou musí byť použitie nezávadného materiálu, vhodného pre použitie v aplikáciách riadeného vetrania v obytných budovách. “Tiež je treba sa zamerať na vzduchotesnosť a hygienickosť celého systému. Netesnosti rozvodov môžu prispieť k nárastu spotreby zariadenia až do 50 %,” zdôrazňuje Z. Ládyová Práve nedostatočná tesnosť vzduchotechnického systému sa prejavuje zvyšovaním výkonu a spotreby energie jednotky riadeného vetrania.
Príklad systému riadeného vetrania v byte
Systém riadeného vetrania v bytovej jednotke je v súčasnosti skôr výnimkou ako pravidlom. Príklad č. Typ objektu: byt 95 m2, novostavba Vetracia jednotka: Paul Climos 200 ECO Umiestnenie jednotky: odporúčané v stropnom podhľade v blízkosti nasávania vonkajšieho vzduchu, napr. Vetrací systém je redukovaný na minimálny počet prvkov a krátke rozvody vzduchu, ktoré vedú k dosiahnutiu maximálnej energetickej účinnosti s veľmi tichou prevádzkou. Vetracie rúrky sú vedené v stropnom podhľade. Ten je vytvorený aj v kúpeľni - v tomto prípade je kúpeľňa umiestnená mimo jadra objektu, preto bolo optimálne inštalovať vetraciu jednotku práve sem. Sklopné servisné dvierka umožňujú jednoduchú výmenu filtrov. Podhľad je navyše využitý aj na stropné osvetlenie. Pri developerských projektoch vyžadujúcich komfortnejšie riešenie možno jednotku doplniť o inteligentný riadiaci systém, ktorý umožňuje ovládanie viacerých technológií, ako vetranie, vykurovanie, chladenie, ovládanie žalúzií alebo svetiel, a to všetko pohodlne v jednej mobilnej aplikácii. Komfortná vetracia jednotka Paul Climos 200 Eco je štandardne dodávaná s integrovaným predhrevom a entalpickým výmenníkom. Vďaka tomu a vďaka kompaktnému rozmeru s výškou len 25 cm je obzvlášť vhodná na montáž do stropných podhľadov. Vzduch je vedený pomocou sústavy vetracích rúrok ComfoTube 75 vyrobených z neškodného plastu (je antibakteriálny, antistatický) s priemerom 75 mm. Hladký vnútorný povrch Clinside výrazne obmedzuje usadzovanie prachu a umožňuje ľahké čistenie. Akustický komfort je v bytoch rovnako dôležitý ako v rodinných domoch. Pre väčšie množstvo susedov a zvyčajne aj pre bližšie umiestnenie k ulici sú obyvatelia bytov vystavení oveľa väčšej hlukovej záťaži. Výhodou riešenia spoločnosti Zehnder je, že obmedzuje zvukovú záťaž na minimum. Akustický tlmič s rozdeľovačom Zehnder ComfoWell je modulárny systém na jednoduchú a priestorovo nenáročnú montáž. Skladá sa z tlmiča hluku, ku ktorému je pripojená koncová a montážna doska s funkciou rozdeľovača alebo aj jemný filter F9, či uhlíkový filter. Zehnder ComfoWell je jediný čistiteľný tlmič na trhu, ktorý navyše umožňuje prístup pre čistenie celého systému. Zvyčajne nie príliš veľkorysé priestory bytových jednotiek či, naopak, ťažko prístupné fasády najmä na vyšších podlažiach sú obzvlášť náročné na pohodlnú a praktickú inštaláciu vzduchových rozvodov. Kryt vývodu vzduchu TVA-P od firmy Zehnder takú jednoduchú inštaláciu vďaka integrovaným pätkám umožňuje. Pevné a dokonale tesné spojenie s vetracou rúrkou (75 alebo 90 mm) je zaistené pomocou O-krúžkov a fixačných spôn. Výrobca myslí aj na detaily, preto je TVA-P dodávaný vrátane krytiek, ktoré zabraňujú vnikaniu nečistôt počas inštalácie. Pri inštalácii systému v byte rozhodne nechcete, aby celkový dizajn interiéru narušovali nevzhľadné ventily či mriežky. Svojou širokou ponukou ventilov a dizajnových mriežok Zehnder dokazuje, že riadené vetranie pomáha aj estetickej stránke interiéru. Tieto produkty diskrétne zakrývajú výstupy na prívod a odvod vzduchu. K dispozícii sú vo variante z nehrdzavejúcej ocele alebo lakované nabielo. Pri použití na odvod vzduchu ich je možné doplniť filtrami, ktoré zabraňujú znečisteniu vetracích rúrok.
Moderné technológie a riešenia pre vykurovanie a vetranie
Ventilačné jednotky s kompaktnými rozmermi
Nájsť v bytoch či menších domoch dostatok priestoru na umiestnenie rekuperácie môže byť problém. Spoločnosť KORADO preto ponúka zákazníkom ventilačnú jednotku VENTBOX Thin, ktorá sa vďaka svojim kompaktným rozmerom pohodlne zmestí napríklad do stropného podhľadu, skrine či menšieho výklenku. Nová centrálna rekuperačná jednotka Vitoair CT sa vyznačuje mimoriadne tichou prevádzkou a priestorovo úsporným a nadčasovým dizajnom.
Klimatizácia s umelou inteligenciou
Zdravý a príjemný vzduch počas celého roka vďaka inteligentnej splitovej klimatizácii VITOCLIMA 230-S od spoločnosti Viessmann. Algoritmus umelej inteligencie sa aktívne učí z prostredia používateľa a vyberá optimálnu stratégiu riadenia. Počas leta sa klimatizácia stáva pre mnohé domácnosti nevyhnutnosťou. Do interiéru vnáša príjemnú teplotu, vďaka filtrácii aj čerstvý vzduch a znižuje vlhkosť.
Filtračné systémy pre náročné prevádzky
Spoločnosť Filteko, s.r.o. rozširuje svoje portfólio o kompaktný filter typu Multicell s technológiou deep pleat. Tento filter je navrhnutý pre efektívne zachytávanie olejovej hmly a jemných častíc v náročných prevádzkach, ako sú lakovne v automotive priemysle.
Prečítajte si tiež: Vykurovanie plynom a zásobníkový ohrev
Nové ekodizajnové štandardy pre ventilátory
Nové ekodizajnové štandardy pre ventilátory vstúpia do platnosti v júli 2026 a prinesú prísnejšie požiadavky na účinnosť.
Integrované environmentálne navrhovanie (IED)
Kvalita vnútorného vzduchu, vizuálny/svetelný komfort a potreba energie na vykurovanie / chladenie sú vo významnej miere ovplyvnené pasívnymi princípmi návrhu budovy, vrátane geometrie a vlastností materiálov, pasívnych slnečných ziskov, izolácie obálky budovy, tepelnej a vlhkostnej kapacity, a pod. IED je založený na spolupráci medzi zúčastnenými stranami (klient, architekt a ostatní špecialisti a konzultanti, realizátor až užívatelia) od počiatku procesu návrhu až po realizáciu s cieľom dosiahnuť vysoké energetické, ekonomické a environmentálne ambície. Stavba je zložitý produkt s dlhoročnou životnosťou, na ktorom sa podieľa veľký počet profesii a remeselníkov od ktorej vyžadujeme dlhoročnú spoľahlivosť a funkčnosť. Preto je potrebné venovať kvalite stavebného diela veľkú pozornosť. Na to, aby bolo možné tieto tri oblasti vedúce k udržateľnosti uviesť do praxe, je potrebné vytvoriť systém kontrol umožňujúci počas jednotlivých fáz výstavby posudzovať navrhované riešenie. Kontroly sú robené počas celého životného cyklu budovy. Prvým krokom je príprava projektu a kontrola jeho kvality, na hotovú schválenú projektovú dokumentáciu nadväzuje realizačná časť. Výber zhotoviteľa je na stavebníkovi. Pokiaľ je stavba investovaná zo súkromného sektora, je výber dodávateľskej firmy na pravidlách obchodnej súťaže, ktorú si investor stanovuje sám. U stavebných zákaziek financovaných z verejných zdrojov je výber dodávateľa presne definovaný podľa pravidiel verejného obstarávania. Tu je potrebné definovať prípadné požiadavky na nadštandardné environmentálne nároky (nad rámec platných vyhlášok a zákonov).
Kontrola kvality a vzduchotesnosti
Stavebný dozor, technický dozor, autorský dozor projektanta a ďalšie kontrolné orgány vo výstavbe rieši Stavebný zákon /Návrh… 2014/. Pre nás je podstatné, že úlohou stavebného dozoru je aj kontrola kvality realizovaných prác. Pri zhotovovaní udržateľných a energeticky efektívnych stavieb je dôležité, aby stavebný dozor poznal ich špecifiká, aby vedel, čo, kde a kedy treba skontrolovať, ak má stavba po dokončení fungovať podľa očakávaní. Je preto vhodné uprednostniť stavebný dozor so skúsenosťami z takejto výstavby či aspoň s absolvovanými školeniami a kurzami. Špecifické miesto má pri kontrole kvality realizovaného diela test vzduchovej priepustnosti („blower-door test“, BDT). Vzduchovou priepustnosťou rozumieme schopnosť stavebných konštrukcií prepúšťať vzduch. Netesnosti znamenajú nielen zvýšené tepelne straty infiltráciou, ale aj potenciálne stavebné poruchy kondenzáciou vlhkosti v konštrukcii. Preto je potrebné už počas projektu definovať rovinu neprievzdušnosti (spravidla na vnútornej strane konštrukcie) a jej precíznu realizáciu sledovať na stavbe. Vylúčenie netesností potvrdzuje BDT. Dôležité je jeho načasovanie počas realizácie - prvý raz sa robí, keď sú konštrukcie tvoriace rovinu neprievzdušnosti prístupné a je možné realizovať ich opravy. Počas ďalších prác je potrebné dbať, aby sa táto rovina neporušila. Súčasne je potrebné myslieť na hygienickú normu požadujúcu výmenu vzduchu. V minulosti sa táto výmena deklarovala výpočtom škárovej priepustnosti, čo na vtedajšie podmienky vyhovovalo, no v súčasnosti je táto metóda už nevhodná - dostatočnú výmenu vzduchu nedosahujeme neriadene netesnosťami, ale riadene buď prirodzeným vetraním (otvorením okna) alebo systémom núteného vetrania. Niekedy je takýto systém dopĺňaný o rekuperáciu, teda spätné získavanie tepla. Požadovaná celková neprievzdušnosť obálky budovy (prípadne jej časti) je daná normou STN EN 832. Vychádza z celkovej intenzity výmeny vzduchu za 1 hodinu pri tlakovom rozdiele 50 Pa. Tato intenzita výmeny vzduchu je označovaná ako n50. Normové hodnoty n50 sú rôzne v závislosti na spôsobu vetrania. Pre všetky energeticky úsporné budovy možno odporúčať n50 do 1,0 h-1 a v pasívnych domoch platí požiadavka, aby hodnota n50 neprekračovala 0,6 h-1. Pri takto tesných budovách treba samozrejme počítať s vetraním či už mechanicky, alebo oknami - výmena vzduchu netesnosťami nepostačuje na zabezpečenie vyhovujúcej kvality vzduchu v interiéri. Ďalší spôsob detekcie slabých miest v konštrukcii počas realizácie a po ukončení stavby je termovízne snímkovanie.