Nová vyhláška MH SR č. 503/2022 Z. z. o rozpočítavaní nákladov na vykurovanie priniesla významné zmeny, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým sa rozdeľujú náklady na teplo v bytových domoch. Tento článok sa zameriava na praktické aspekty výpočtu vykurovania a plochy miestnosti, pričom analyzuje dopady novej vyhlášky na základe reálnych dát z rozúčtovania nákladov na vykurovanie bytového domu v Starej Turej za rok 2023. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o problematike a objasniť zložité vzťahy medzi legislatívou, spotrebou tepla a nákladmi na vykurovanie.
Úvod do problematiky vykurovania a rozpočítavania nákladov
Efektívne vykurovanie a spravodlivé rozpočítavanie nákladov na teplo sú kľúčové pre komfortné bývanie a hospodárne využívanie energie. Súčasná právna úprava sa snaží o dosiahnutie rovnováhy medzi základnou a spotrebnou zložkou nákladov, pričom zohľadňuje individuálne potreby a spotrebu jednotlivých domácností.
Analýza dát z bytového domu v Starej Turej
Analýza dát z rozúčtovania nákladov na vykurovanie bytového domu za rok 2023 v meste Stará Turá poskytuje cenné informácie o reálnom dopade novej vyhlášky. Vývoj dennostupňov v blízkej lokalite Vrbové a nameranej spotreby tepla vykazuje lineárnu koreláciu na úrovni +0,9593, čo naznačuje, že správanie sa domácností vykurovaných z centrálneho zdroja sa výrazne v perióde rokov 2018-2023 nemenilo. Vo vyúčtovaní roku 2023 sa v prípade variabilnej zložky uvádza cena 0.0747 EUR za kWh s DPH, čo zodpovedá tzv. cene pre zraniteľných odberateľov.
Viac ako polovica plochy domu pripadá na domácnosti s vlastným kúrením. Iba cez dva byty s vlastným kúrením prechádzajú rozvody centrálneho zásobovania teplom, ostatné odpojené byty predstavujú kompaktný priestor, cez ktorý nevedú žiadne rozvody. V situačnom náčrte domu sú uvedené koeficienty polohy jednotlivých vykurovaných miestností.
Zmeny v rozpočítavaní nákladov na vykurovanie od roku 2024
Pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo v bytových domoch sa v roku 2024 zmenili. Jedným z hlavných cieľov vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorá bola pripravená v spolupráci s Asociáciou rozpočítavateľov tepla a vody Slovensko, Slovenskou obchodnou inšpekciou a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, bolo zabezpečiť, aby boli náklady na teplo a teplú vodu pre vlastníkov bytových domov rozdelené čo najspravodlivejšie a aby nová vyhláška v sebe zahŕňala aj riešenia pre aktuálne spôsoby dodávky tepla. V roku 2024 bola vyhláška opätovne zmenená novelou číslo 337/2024 Z. z.
Prečítajte si tiež: Možnosti vykurovania olejom
Nový spôsob rozpočítavania by tak mal zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky. Ak sa väčšina nákladov na teplo rozpočítavala podľa spotreby nameranej na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov alebo určených meradlách, neboli dostatočne zohľadnené prechod tepla medzi samotnými bytmi a straty tepla pri distribúcii.
Základné princípy rozpočítavania nákladov na vykurovanie podľa vyhlášky 503/2022 Z.z.
Súčasná právna úprava odporúča rozpočítavať celkové náklady na množstvo dodaného tepla v pomere 60 % základná zložka podľa podlahovej plochy bytu a 40 % podľa nameranej spotreby s tým, že vlastníci môžu rozhodnúť o jeho zmene. Novinkou je, že vyhláška určuje, že podiel základnej zložky nemôže byť nižší ako 30 %, a predovšetkým zavádza kontrolný mechanizmus, ktorý má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nákladov.
Podľa neho by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na štvorcový meter prekročiť 2,85-násobok. Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor a podľa tohto pomeru sa rozpočítajú náklady v celom bytovom dome. Zároveň vyhláška určuje, že takto stanovená základná zložka sa bude rozpočítavať aj na byty a priestory s individuálnym vykurovaním.
Rozpočítavanie nákladov pre byty s individuálnym vykurovaním
Po zmene vyhlášky, ktorá nastala v roku 2024 a ktorou bola doplnená príloha č. 3, sa pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky uplatňujú koeficienty. Tieto určujú mieru, akou sa odpojené byty podieľajú na časti spoločných nákladov na vykurovanie bytového domu. Naviac môžu vlastníci bytov po novom rozhodnúť o znížení týchto koeficientov a tým aj znížiť ich platby, ktorými sa podieľajú na spoločných nákladoch za teplo. Ak sa odpojené byty nachádzajú v nadstavbách a v stavbách do podkrovia, pri rozpočítavaní nákladov sa uplatní pri podlahovej ploche koeficient 0,2. Ak ide o byty v okrajovej polohe, nad nevykurovaným priestorom, alebo ak cez ne neprechádzajú rozvody spoločného vykurovania, uplatní sa koeficient 0,5.
Vyhláška naďalej pripúšťa možnosť v budovách s pomerovými rozdeľovačmi nákladov a určenými meradlami pri rozpočítavaní využívať koeficienty zohľadňujúce nepriaznivú polohu. Výška koeficientov je vo vyhláške daná, napríklad pre miestnosti na najvyššom podlaží pod plochou strechou. Ak však vlastníci chcú uplatňovať iné ako dané koeficienty po 31. júli 2024, potrebujú na to písomne odôvodnené stanovisko odborne spôsobilej osoby pre energetickú certifikáciu alebo energetického audítora. Na získanie odborného stanoviska a rozhodnutie o upravených koeficientoch majú vlastníci 18 mesiacov od účinnosti vyhlášky. Vo všetkých ostatných bodoch bolo potrebné rozhodnutia vlastníkov zosúladiť s novou vyhláškou do 30.
Prečítajte si tiež: Moderné vykurovacie riešenia pre kúpeľne
Rozpočítavanie nákladov na teplú vodu
Vyhláška už v roku 2023 upravila aj pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode. Novinkou bolo vtedy stanovenie základnej zložky pri rozpočítavaní nákladov teplej vody. Základnú zložku majú tvoriť namerané alebo vypočítané náklady spojené s cirkulačnými a pohotovostnými stratami. Legislatíva stanovuje, že podiel základnej zložky pre teplú vodu môže byť maximálne 20 %.
Kontrolný výpočet rozdelenia nákladov na teplo podľa vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z.
Podľa § 8 Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie podľa určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov vyhlášky v odseku 4 sa uvádza: „Základná zložka podľa odseku 3 sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania.“. Vo väzbe na odsek 1, ktorý dáva vlastníkom právo znížiť podiel základnej zložky zo 60% až na 30%, čo sa i v prípade bytového domu stalo, v nižšie uvedenej tabuľke je 30 % z celkových 8 385,4438 EUR teda 2 515,6331 EUR rozdelených na 994 m2 obytnej plochy bytov. Na základe toho pripadá na 529 m2 bytov z vlastným kúrením 1 340 EUR a na 465 m2 bytov s centrálnym zásobovaním teplom 1176 EUR.
Z hľadiska energetických jednotiek pripadá zo 63 478 kWh na samostatne vykurované byty 10 135 kWh a centrálne zásobované zostáva celková spotreba 53 343 kWh. Keďže 30 % ako základná zložka predstavuje 19 034 KWh, tak na centrálne vykurované byty zostáva 8 908 kWh na základnú zložku a podľa dielikov pomerových meračov sa bude rozpočítavať spotrebná zložka 44 435 kWh.
Porovnanie nákladov na m2 a spotreby tepla na m2
Treba povedať že náklad na m2 v EUR a spotreba tepla v kWh na m2 sú z výpočtového hľadiska pri pomernom rozpočte rovnocenné veličiny. Preto v porovnaniach uprednostňujem kWh/m2, lebo je to aj okamžitá informácia o energetickej efektívnosti resp. o mernej spotrebe tepla na vykurovanie. Vidno názorne, že byt č. Vo zúčtovaní nákladov doručených vlastníkom bol uvedený zistený pomer v tomto kroku medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom 3,691994, čo presne zodpovedá pomeru medzi bytom 13 a 18 podľa môjho výpočtu. Teda v tomto kroku je medzi výpočtami súlad.
Ak pre samostatne vykurovaný byt č.9, kde v mojom výpočte sa uvádza, že má zaplatiť 154 EUR, tak rozpočítanie doručené správcom uvádza, že by mal zaplatiť 298,42 EUR. Je to z toho dôvodu, že v ďalšom kroku na základe toho, že medzi dvomi bytmi s meranou spotrebou zásobovaných z centrálneho zdroja je rozdiel v špecifickej spotrebe ma m2 v pomere 1: 3,691994, rozpočítavateľ mechanicky uplatnil ods. 15, §8 vyhlášky: „Ak v rámci zúčtovacieho obdobia pre objekt rozpočítavania podiel špecifických nákladov vykurovaného priestoru podľa odseku 14 prekročí hodnotu 2,5, upraví sa základná zložka podľa odseku 1 na najbližšie celé percento so zaokrúhlením nahor tak, že hodnota P je 2,5 alebo menšia. Rozpočítanie nákladov sa vykoná s takto upravenou základnou zložkou.“ Mechanické uplatnenie spočíva v tom, že do druhého kola rozpočítavania zahrnul i „nevykurovanú plochu“ bytov odpojených od CZT.
Prečítajte si tiež: Vykurovanie plynom a zásobníkový ohrev
Interpretácia pojmu "vykurovaný priestor"
V §2 vyhlášky je nasledovná definícia vykurovaného priestoru: „i) vykurovaným priestorom vykurovaný byt alebo nebytový priestor, vykurovaný spoločný priestor okrem schodísk a chodieb v objekte rozpočítavania s jednotným systémom merania za obdobie kalendárneho roka v užívaní jedného alebo viacerých konečných spotrebiteľov“. Ak by tvorca vyhlášky mal v úmysle v druhom kole zahrnúť do rozpočítavania nevykurovanú plochu, v zmysle legislatívnych pravidiel, keďže sa jedná o výnimku, by mal túto skutočnosť v texte uviesť.
Podporu pre toto tvrdenie nachádzame i v §5 odst.2 vyhlášky: „Ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, cez ktoré prechádzajú spoločné rozvody vykurovacej sústavy, náklady na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 30 % a spotrebná zložka 70 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka sa rozpočíta aj medzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním.“
V zmysle zásady „rovnakého zaobchádzania“ nie je teda možné vyžadovať od odpojených domácností v objekte vykurovania viac ako podiel podľa nejakého rozpočítavacieho kritéria na 30 % z celkových nákladov systému zásobovania teplom objektu rozpočítavania.
Príklad rozpočítania nákladov a jeho analýza
V nižšie uvedenej tabuľke je rozpočítanie nákladov po zistení, že pomer špecifických nákladov medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom presahuje 2,5. Iteračnou metódou bol pre vykurovaný priestor stanovený pomer základnej a spotrebnej zložky na 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka.
Vyhláška v §5 a v §6, kde stanovuje pravidlá pre rozpočítavania nákladov na teplo pre priestory, kde rozpočítavanie je podľa plochy alebo objemu vykurovaného priestoru stanovuje striktne podiel základnej zložky pre takéto rozpočítanie na 30 % ak sú v objekte rozpočítavania aj byty odpojené od systému CZT. Dôvodová ani predkladacia správa k tejto vyhláške nedáva vysvetlenie, aký je dôvod stanovenia tejto hodnoty, ale podstatné je, že tvorca vyhlášky rešpektuje, že v záujme právnej istoty je potrebné stanoviť tento limit.
Ak pri rozpočítavaní pri meranej spotrebe pomerovými meračmi v jednotlivých vykurovaných priestoroch takýto limit nie je stanovený, stráca sa právna istota a ekonomická predvídateľnosť u domácností zabezpečujúcich vykurovanie samostatným vykurovacím systémom. Ak sa totiž napríklad vo vykurovanom objekte nachádza priestor, kde sú radiátory v celom priestore uzavreté a teda pomerové merače namerajú nulovú spotrebu. Ak by napríklad v byte č. To súčasne dokazuje, keďže v rozúčtovaní prezentovanom správcom sa uvádza vypočítaný pomer základnej zložky na celkových nákladoch 58 %, že spoločnosť rozpočítavajúca náklady na teplo v rozpore s definíciou výpočtu tzv.
Faktory ovplyvňujúce spotrebu tepla a náklady na vykurovanie
Okrem legislatívnych zmien a spôsobov rozpočítavania, existuje množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú spotrebu tepla a následné náklady na vykurovanie. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Tvar domu: Jednoduchý tvar domu bez zbytočných zalomení a odskokov fasády a strechy znižuje tepelné straty.
- Orientácia domu: Orientácia rodinného domu na pozemku, respektíve výber samotného pozemku, má významný vplyv na energetickú náročnosť stavby.
- Tepelné izolácie: Dostatočne hrubé a dobre vyriešené tepelné zaizolovanie domu je kľúčové pre minimalizáciu tepelných strát.
- Okná a dvere: Kvalitné okná a dvere s výplňou z izolačných trojskiel a zodpovedajúcich rámov sú nevyhnutné pre dosiahnutie nízkoenergetického štandardu.
- Vetranie: Spôsob vetrania a nastavenie vnútornej teploty vplývajú na celkovú spotrebu tepla.
Výpočet spotreby tepla a nákladov na vykurovanie
Výslednú cenu za vykurovanie ovplyvňuje nastavenie vnútornej teploty a spôsob vetranie ľudí v dome, ako aj dĺžka vykurovacej sezóny a vonkajšie teploty počas nej. Ak tieto faktory zanedbáme a budeme uvažovať normovú zimu a normové správanie ľudí (podmienky podľa STN 73 0540), tak výpočet spotreby tepla na vykurovanie bude násobkom vykurovanej plochy domu (pozor, počíta sa aj plocha obvodových a vnútorných stien - nezamieňať s úžitkovou plochou) a potreby tepla na vykurovanie v kWh/m2.rok. Takto dostanete celkovú hodnotu tepla v kWh.
Podľa toho či kúrite na plyn alebo elektrinu si treba pozrieť na stránkach Vášho dodávateľa energie v príslušnej tarife koľko Vás stojí v eurách jedna kWh. Vynásobením celkového počtu spotreby energie (tepla) v kWh s jednotkovou cenou od dodávateľa zistíte výslednú cenu, ktorú zaplatíte za kúrenie vo Vašom dome. Jednotkovú cenu energie od dodávateľa nezabudnite spočítať z hodnoty za distribúciu a za dodávateľa (napr. SPP distribúcia a SPP).
Záver a odporúčania
Na základe horeuvedených skutočnosti konštatujem, že predložené vyúčtovanie nákladov na vykurovanie pre bytový za rok 2023 môže byť chybné a nemusí byť v súlade s vyhláškou MH SR 503/2022 Z.z. Je dôležité, aby vlastníci bytov a správcovia bytových domov dôkladne poznali platnú legislatívu a správne ju aplikovali pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie.
Dôležitosť koeficientov polohy a energetickej efektívnosti
Teplo si môžu vymieňať iba telesá alebo priestory s rôznou teplotou. Na schéme sú vyznačené byty s vlastným kúrením a tie, ktoré sú zásobované teplom zo systému CZT. Ak by mal platiť predpoklad vyhlášky, ktorý je právnym základom pre rozpočítavanie, že odpojené byty sú nevykurované, tak by sa mali správne uplatniť koeficienty polohy. Pre bytové jednotky obklopené odpojenými bytmi by napríklad bolo treba uplatniť koeficienty pre miestnosti s viacerými vonkajšími stenami a napríklad pre 3 trojizbové byty nad sebou vo vedľajšom vchode by pre všetky bolo potrebné uplatniť koeficienty ako u bytov s vonkajšími stenami, hoci v skutočnosti susedia s bytmi vykurovanými samostatným kúrením.
Výklad procesu priradenia nákladov za vykurovanie dodávateľom rozpočítavania nie je pre niektoré rozpočítavajúce spoločnosti jasný (nečítajú aj malé písmená a poznámky) resp. Súčasťou energetickej efektívnosti je i nákladová efektívnosť.
#
tags: #vykurovanie #a #plocha #miestnosti