Úvod
Článok sa zaoberá prepojením horolezectva, architektonických prvkov ako sú komíny a stavieb s dôrazom na horolezecký oddiel Metropol Košice a jeho vplyv na slovenské horolezectvo. Zároveň sa dotýka problematiky pamäte a spomienok v kontexte historických udalostí a kultúrneho dedičstva.
Horolezecký oddiel Metropol Košice: Od vzniku po úspechy
Horolezecký oddiel Metropol vznikol začiatkom roka 1982 ako súčasť novozaloženej TJ. Jeho vznik inicioval Štefan Haberland, ktorý už nevidel inú možnosť sebarealizácie ako vytvorenie novej športovej organizácie, ktorej sa stal predsedom. Oddiel vznikol z HO Turistklub. TJ Metropol získava klubové priestory na Jarnej ulici a tak činnosť oddielu sa môže nerušene rozvíjať. Osoba Pištu Haberlanda dáva záruku, že bude vytvorené dobré finančné zázemie a tak o oddiel prejavujú záujem mnohí špičkoví lezci.
Medzinárodná spolupráca a prvé výjazdy
Otvárajú sa nové možnosti vycestovania do hôr bývalého Sovietskeho zväzu. Prostredníctvom Vsl. KV ZČSSP (Baborský) oddiel naväzuje kontakt na ruskú stranu a v marci spoluorganizuje návštevu M.V.Monastyrského (generálny riaditeľ Riaditeľstva medzinárodných horolezeckých táborov Sportkomitetu ZSSR v Moskve). Výsledkom spolupráce je možnosť vycestovania dvoch skupiniek na Kaukaz a jednej na Pamír.
Výstupy na Kaukaze a Pamíre
V máji absolvovali v centrálnom Kaukaze Klema a Harhovský skialpinistický program, počas ktorého zlyžovali V vrchol Elbrusu a Čeget. Okrem toho vystúpili aj na Ušbu cez Ušbinské plató. V auguste je pod Elbrusom ďalšia skupinka Košičanov. Napriek nepriaznivému počasiu vystupuje Slivka a M.Tomko na obidva vrcholy Elbrusu aj na Čeget. Smejkal, Sliepka, R.Gálfy a Compel sa zúčastnili zájazdu na Pamír, kde Gálfy vystúpil a zlyžoval Cetlinovou cestou na Pik Korženevskej a okrem toho vystúpil aj na Pik Komunizmu, pilierom Borodkina. Compel uskutočnil prvovýstup na Pik Kirova, 55-60o. Bol to pravdepodobne prvý čs.
Reprezentácia a úspechy na domácej scéne
Po roku činnosti sa do reprezentačného družstva ČSHZ dostávajú štyria členovia oddielu - Compel, Krajč, Kuderjavý, J.Krížo. V roku 1983 má oddiel 56 členov z toho štyri ženy a jedného mládežníka, cvičiteľov je 17, traja tréneri a dvaja rozhodcovia. Výborní sú skalolezci, piati členovia sa venujú skialpinizmu. R.Gálfy uskutočnil prvovýstup na Fitz Roy (Z stena, vrchol dosiahnutý 16.1. spoločne s Orolinom a Petríkom, ocenený ako výstup roka ČSHZ). Vo februári prelieza Compel Bavorskú cestu na Triglav (1. čs. zimný výstup), Kapusta s Lázárom lezú švajčiarsku diretisimu na Les Courtes, Milan sólo prelieza Jaegerov kuloár a Triangul na Mt. Blanc du Tacul. A.Krížo úspešne podniká v zimných Dolomitoch (Via Martini na Punta Tissi v S stene Civetty, 1. zimný výstup, VI, A2, výstup roka ČSHZ). V zimnej sezóne sa Flejberk a Slivka zúčastňujú zájazdu na Kaukaz, kde uskutočnili dva ľadovcové výstupy na Kogutai.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať správne dvierka na komín
Ďalšie významné výstupy a expedície
Počas letného zájazdu na Kaukaz trojica Korl-Velič-Kuderjavý prelieza Chergianiho cestu vo V stene Ušby (5B), Compel s Vozárikom vyliezli taliansky kuloár na Nakra-Tau a Abalakovovu cestu na Pik Ščurovského (5B). V júli sa uskutočnila oddielová expedícia na Špicbergy pod vedením J.Palásthyho. V lete sa na českých pieskovcových vežiach realizovali Compel (Sedmihorky, Prachov) a Velič s Kudejavým (Adršpach). Na domácej pôde - vo Vysokých Tatrách, bolo vylezených množstvo kvalitných výstupov z toho v zime: Malý Kežmarský štít, cesta Rybička-Šmíd (Velič-Kuderjavý), Rohový hrebeň, Slimákova cesta (Velič-Kuderjavý), Ušatá veža, prvovýstup (Velič-Korl), Kačací mních (Velič), Zadné Javorové sedlo, Klimkov komín (Velič-Korl-Kuderjavý). V lete: Stredohrot, cesta Rybička-Šmíd (Velič-Klembarová), Lomnický štít, Arnoldova cesta (Velič), Malý Kežmarský štít, stredom Y, (A.Krížo-Makši), Granátová stena, direttissima (Korl-Kuderjavý). Výborné výsledky v celkovom hodnotení Slovenského pohára v skalolezení dosahujú Kuderjavý, Velič a Korl. Začiatočnícky kurz organizuje Krajňák, z ktorého do oddielu pribudlo 6 perspektívnych mladých lezcov. Zo žien sú v tomto roku aktívne sestry Kosové, z mladších lezcov Bubňák, Sýkorčin Jozef.
Rokodromo a ďalšie úspechy
V roku 1983 sa oddiel pustil do budovania umelej cvičnej skaly, ktorá dostala meno Rokodromo. Po štyroch rokoch úmorných prác je cvičná skala dokončená a odovzdaná do užívania. Rok 1984 je opäť v znamení výrazných úspechov. Do reprezentačného výberu ČSHZ boli zaradení dvaja a do výberového družstva SHZ ďalší štyria. Špička oddielu sa v zime pripravuje na expedíciu na Aljašku, výsledkom čoho je výstup Veliča na Civettu spoločne s Klembarovou (Via del Rifugio, VI+, A4, 1. zimný výstup, 1. opakovanie cesty, 1. ženský výstup, výstup roka ČSHZ) a výstupy v severných stenách zimných Tatier: Malý Kežmarský štít, superdiretisima (Adam-Korl), Javorový štít, Biely výlom (Korl-T.Haberland), Rumanov štít, Orolinova cesta (A.Krížo-J.Krížo, 1. zimný výstup, ocenený ako výstup roka), Pustá stráž, Žurek-Pawlikowski, (A.Krížo-J.Krížo). K uvedeným sa ešte pridáva dvojica Maras-T.Haberland výstupom SV pilierom Ganku.
Prvovýstup na Mt. McKinley a ďalšie aktivity
Čerešničkou na torte úspechov roku 1984 je pôsobenie členov oddielu na Aljaške, kde sa podaril v JZ stene Mt. McKinley prvovýstup! V dňoch 13.-23.5.1984 ho uskutočnili A.Krížo-Adam-Korl, za ktorý dostali ocenenie výstup roka ČSHZ s hviezdičkou. V tom istom období lezú japonskou cestou na vrchol aj Velič-F.Adamik-Špakula (ako podporné družstvo a pre zabezpečenie zostupovej trasy prvovýstupocm z JZ steny). V lete sa Ero Velič realizuje na Pamíri, výsledkom čoho je výstup na Pik Korženevskú (Markelova cesta JZ pilierom, 2. výstup) a Pik Komunizmu (Borodkinova cesta). Popri tom všetkom stihá voľné výstupy v Tatrách (Žltá stena, diretisima, Galéria Ostrvy, cesta Stejskal-Páleníček), skalolezecké preteky v Bulharsku a na Kryme a niekoľko ľadových prvovýstupov na Ďumbieri. Nezval a Nagy sa zúčastnili zájazdu do Dolomitov, kde uskutočnili päťkový prvovýstup na Monte Fop a Nezval vyliezol (S.Poláček) Vinatzerovu cestu na Matmoladu (VI+). Na zahraničných skalkách úspešne podnikajú Compel, A.Krížo, Krajč (Verdon). Úspechom sa končí aj účinkovanie dvojice Maras-T.Haberland v Západných Alpách (Grandes Jorasses, Walkerov pilier) a Klembarovej na Pamíri (Pik Korženevskej, Pik Komunizmu).
Reprezentácia a Dhaulágiri
Úspešný rok 1984 sa prejavil v nominácii reprezentantov na rok 1985, v ktorej má oddiel piatich zástupcov vo výbere ČSHZ a troch vo výbere SHZ! V zimnom období sa kvalitou presadzujú bratia Krížovci prvovýstupom na Veľký Žabí štít (V+, A3). Vrcholom pôsobenia je účasť na expedícii na Dhaulágiri, cieľom ktorej bol prvovýstup v západnej stene. Expedície sa zúčastnili piati členovia oddielu - Klembarová, Korl, Velič, J.Krížo, A.Krížo. napriek tomu, že členom expedície na nepodarilo dosiahnúť vrchol, zdolali celú západnú stenu, čo sa stretlo s mimoriadne kladným ohlasom vo svetových horolezeckých kruhoch. Z ďalších kvalitných výkonov možno spomenúť pôsobenie R.Gálfyho na Pamíri, kde sa mu podarilo zlyžovať Pik Lenina.
Organizačná činnosť a memoriály
Mimo športových úspechov viacerí členovia oddielu pracujú aj na poli organizačnom. Krajňák je predsedom športovo-technickej komisie SHS, Š.Haberland predsedom hospodárskej komisie SHS, F.Adamik vedie výberové družstvo Vsl. oblasti, Bílek je predsedom Krajského výboru SHS v Košiciach. Rok 1985 je v znamení organizačných príprav dvoch memoriálov. V máji, pod patronátom oddielu, sa uskutočňuje 1. ročník Kubínovho memoriálu, v jesennom termíne je oddiel spoluorganizátorom 1. ročníka Psotkovho memoriálu.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na elektrické vykurovanie
Zahraničné cesty a výstupy v Andách
Rok 1986 je už tradične v znamení mnohých zahraničných ciest a dobrých výkonov. Zájazdu do Rumunska, pohorí Turda a Bikaz, sa zúčastňajú siedmi členovi oddielu (Kapusta, J.Ludrovský, Čeman, Bodnár, Korl, Mikulášik, Vranová). Bratia A.+J.Krížovci pôsobia v peruánskych Andách, kde sa aklimatizovali na Nevado Pisco a francúzskou cestou v J stene vystúpili na vrchol Chachraraju Oeste (65o, dve miesta 85-90o). Kuderjavý sa zúčastnil zájazdu do Talianska a Francúzska - oblasti Arco, Finale, Verdon (Missing, 6c, Frimes et Chatiments, 6c, Lincal, 7a) a Buoux (Dresden 7a, Alertez aux bebes, 6c, OS, Des verts peppers, 6c+, OS). Compel úspešne pôsobil v Romsdale, kde prvým čs. výstupom preliezol Nórsku cestu na Mongejuru (VI+). R.Gálfy opätovne navštívil Pamír, kde spoločne s Vozárikom preliezli pilierom Budanova na Pik Achmadi Doniša (1. čs.
Expedícia na Mt. Everest a ďalšie aktivity v roku 1987
Rok 1987 je opäť v znamení pôsobenia členov oddielu v Himalájach. Tentoraz je to expedícia na najvyšší vrch sveta - Mt. Everest, ktorej sa účastnia dvaja členovia Metropolu, A.Krížo a Velič. Žiaľ, toto himalájske intermezzo, končí neúspechom. Velič navyše lezie aj na Pamíre, kde sa mu podaril prvovýstup na Pamírske plató (V-VI, 70o). Korl sa zúčastňuje zájazdu na Kaukaz, kde sa mu podaril výstup cestou Abalakova na Pik Ščurovského (5B). Keďže sa oddiel v posledných rokoch výrazne zapísal do povedomia slovenskej horolezeckej pospolitosti, SHZ ho poveril celoslovenský zájazd do Paklenice. Zájazdu sa v termíne 27.9.-11.10.1987 zúčastnilo 22 lezcov, z oddielu to boli G.Sobota (vedúci), Vranová, P.Dečo, J.Dečo. Najviac sa darilo bratom Dečovcom, ktorí vyliezli na Aniča Kuk El kondor pasa (8+) a Edge for little hammer (8, A0).
Karakoram 88 a zlúčenie oddielov
Rok 1988 je významným míľnikom nielen z hľadiska oddielového, ale aj z hľadiska celého košického horolezectva. HO Metropol je iniciátorom a hlavným organizátorom expedície Karakoram 88, cieľom ktorej je výstup a zlyžovanie vrchola Gasherbrum I (Hidden peak). Vedúcim expedície bol R.Gálfy a zúčastnili sa jej ďalší piati členovia HO: A.Krížo, J.Krížo, Adam, J.Novotný, Klembarová. Výsledkom pôsobenia expedície bol výstup R.Gálfyho, Urbanoviča ml. a Šoltésa na vrchol Gasherbrum I (8068 m), Klembarovej na vrchol Gasherbrum II (8035 m). Boli to prvé čs. výstupy na tieto osemtisícovky a zároveň prvý slovenský ženský výstup na osemtisícovku. Mimo vysokých hôr sa členovia oddielu zameriavajú aj na skalkárske oblasti, kde sa darí najmä P.Dečovi, T.Haberlandovi. Rok 1989 znamenal značné organizačné zmeny v živote oddielu. Na základe dohody zo dňa 19.1.1989 dochádza k zlúčeniu HO TJ Metropol Košice a HO TJ Agrostav Družstevník Rozhanovce. Do oddielu, okrem nových členov, pribudol aj horolezecký materiál a schôdzková miestnosť na Krupskej ulici. Celkový počet členov po zlúčení narástol na 93. V lete sa uskutočňuje výmena medzi horolezeckým klubom z Wuppertalu a Metropolom Košice.
Zmeny po Nežnej revolúcii a nová generácia lezcov
Po nežnej revolúcii dochádza k všeobecnému poklesu kvality i kvantity horolezeckej činnosti. V roku 1992 má oddiel 74 členov a do popredia sa začína predierať Beránek svojimi výstupmi na skalkách (Dreveník, Mikádo 9+, 1992, Poludňajší blesk 10-, 1993, Zádiel, Maratón 10-, Pre budúcnosť Homole 10-, Na pamiatku Sveťovi 9+/10-, 1993, Turniská Kalvária v skale 10- 1994, Rozlomity Geronimo 10-, 1996). Postupne pribúdajú aj výstupy vo vyšších horách, v roku 1994 prelieza Daniel Sokol v zime cestu Pavúkov v Galérii Ganku, v roku 1995 sa vydaril prvovýstup vo Venezuele na Ptari Tepuí (Pémonský trojuholník, 8+, A1, Beránek, Sedílek, Smejkal, Mackovjak, výstup ocenený SHS medzi najlepšími výstupmi roka v stredných veľhorách). V tom istom roku robí Beránek na Qualide v Bergeli spolu s Kollerom a Machajom 1. Voľný prelez cesty Paradiso pue attendere 9-, 500m. Od roku 1993 Beránek si úspešne počínal aj v pretekoch SP v športovom lezení na umelých stenách.
Umelá lezecká stena a úspechy Dušana Beránka
Rok 1996 možno v istom zmysle slova považovať v živote oddielu za prelomový. V telocvični na SOU spojov bola vybudovaná umelá lezecká stena, čím sa vytvorili vhodné podmienky na tréning a zvyšovanie športovej úrovne nielen členov oddielu, ale všetkých košických lezcov. Inicátormi myšlienky výstavby steny boli Dušan Beránek a Jaro Petrenčák. Beránek spolu s Danom Sokolom a Edom Erdelyim držali patronát nad prevádzkou i ďalším vylepšovaním jej parametrov do roku 2014. Na stene sa pravidelne uskutočňovali majstrovstvá SR a preteky Slovenského pohára v športovom lezení. V tomto roku Beránek urobil 1. V roku 1998 sa opäť Beránkovi podaril skvelý výstup. V Grónsku, na veži Ulamertorsuaq uskutočnil 1. voľné prelezenie (celkove 3. výstup) cesty Moby Dick (9+, výstup roka v stredných veľhorách). Tradične sa Duškovi darí aj na skalkách (Turniská, Prepadové komando 10, Lačnovský kaňon, Divoký anjel 10-, Zádiel, Demarš 10- 1998).
Prečítajte si tiež: Sprievodca inštaláciou plynového kotla
Tomáš Michalko a Slovenský pohár
V športovom pretekárskom lezení sa v rámci Slovenského pohára začína presadzovať Tomáš Michalko, najprv medzi juniormi, kde suverénne vyhráva , neskôr aj medzi mužmi 3. Miesto na MSR, zúčastnil sa na pretekoch svetového pohára vo Wiener Neustadt a na majstrovstvách sveta juniorov v Courmayeri, kde skončil v kvalifikácii. V roku 1999 sa Beránek a Michalko zúčastnili zájazdu reprezentačného družstva do španielskej Siurany. Michalko prelieza cesty Anabolica (8a, PP), Ponyetera (7c+/8a, PP), Pizza de penya (7a, OS), Beránek zase Ponyetera (7c+/8a, PP), Ya os vale (7c+, FL), Bistec de biceps (7b+, FL). Obidvaja preliezajú aj desiatkové cesty na domácich skalkách. V roku 2000 prelieza Beránek Apokalypsu 10 a Clandestino variant 10-/10 v Zádieli. Slavo Mitro zopakoval Zlodej čas 10, Kalváriu v skale a Prepadové komando 10 na Turniskách a Clandestino 10 v Zádieli. Martin Ludrovský prelieza v Rozlomitoch, Geronimo, 10-, PP. V roku 2001 prelieza Beránek Kolotoč 10- na Turniskách a Martin Ludrovský Clandestino variant 10-/10 v Zádieli. V roku 2002 prelieza Slavo Mitro Apokalypsu 10 v Zádieli.
Výchova mládeže a úspechy v zahraničí
V roku 2003 má oddiel 49 členov, avšak málo aktívnych cvičiteľov. Zo skúsenejších členov oddielu sa výchove mladi venujú najmä Kuzmiak st., Saksa, Mén, Nižník, Sokol, Baláž. Začiatočnícky kurz je ukončený akciou na Zbojníckej chate. V Tatrách aktívnejšie pôsobia Baláž a P.Kuzmiak. V zahraničí sa darí opäť Beránkovi, ktorý v peruánskom pohorí Cordillera Blanca uskutočnil spolu s Linekom a Starúchom prvovýstup vo V stene Sfingy, s názvom Vitajte v platniach Koricanchi (9-, A1), následne sa Duškovi podarilo aj 1. voľné prelezenie tejto cesty (9/9+, PP) a na Turniskách preliezol Ružové okuliare J.B. 10+. V Yosemitoch pekný úspech dosahuje dvojica Baláž-P.Kuzmiak prelezením legendárneho Nosa na El Capitan. Viacerí členovia oddielu sa pravidelne zúčastňujú pretekov SP v športovom lezení (Šebeš, Studenovský, Burák, J.Varga, Fodor, Kuzmiak ml.). Slavo Mitro robí 1. Prelez cesty Majster a Margaréta 10 na Cukrovú Homolu v Zádieli a v Španielsku v El Chorre prelieza cesty Randy 8b, Lourdes 8a OS, Cous cous 8c.
Úspechy v Paklenici a Dolomitoch
V roku 2004 sa Beránkovi darí v zahraničných horách. Lezie v Paklenici na Aniča Kuk prelieza spolu so Slavom Mitrom cestu Agricantus (8a) a v Dolomitoch na Cimu Grande cestu Camillotto-Pellesier (8a+, 4. voľný výstup, strieborná karabína SHS) a na Turniskách Trinástu komnatu 10+. V ankete Horolezec roka SHS je Beránek vyhodnotený na druhom mieste. Slavo Mitro a Ján Burák robia 1. a 2. prelez cesty Koka 10 na Turniskách a 2.a 3.
Wedrówka Dusz a tragická udalosť Ondreja Húserku
Po úspešných začiatočníckych kurzoch sa počet členov odielu v roku 2005 vyšplhal na 86. Mimoriadny výkon sa vydaril Balážovi v Tatrách - spoločne s Mitrom preliezli cestu Wedrówka Dusz (IX+) na Kazateľnicu Mengusovskú. Výstup bol ocenený Bronzovou karabínou SHS a je to pravdepodobne najťažší výstup na poľskej strane Tatier. Maťo okrem toho voľne preliezol Pochylého platňu na Jastrabiu vežu (VIII). Slavo dokončil trilógiu najťažších ciest v Tatrách prelezom PP variantu 9+ na Lomnickú vežu a VO2 max na Mlynárika 9, na pieskoch v Labskom údolí preliezol cestu Šílený tanec XIa a v Paklenici cestu Spider 8a, 10 dĺžok 1. Opakovanie ocenený bronzovou kara…
Tragédiou slovenského horolezectva bola smrť Ondreja Húserku počas výstupu na Langtang Lirung. Bol to jeden z najlepších slovenských alpinistov, skúsený a rozvážny lezec.
Architektúra a komíny: Funkčnosť a estetika
Exteriérové kozuby sa skladajú zo spaľovacej komory s ohniskom a komína, ich stavbu môže dopĺňať komora na skladovanie dreva. Záhradné krby vychádzajú z konštrukcie interiérových kozubov, avšak ich komíny sú nižšie. Exteriérový krb musí byť dobre urobený, aby oheň horel dobre, keďže je vystavený silnejšiemu prúdeniu vzduchu, než je vnútri. Má poskytovať teplo a nesmie dymiť. Hlavnou podmienkou dobrej funkcie kozuba je komín. Musí byť dostatočne vysoký a mať správnu svetlosť, aby zabezpečil dobrý ťah. Záhradné krby majú komín nižší než interiérové (môže mať až 8 m). Exteriérový kozub meria 3 až 4 m, čo takisto menej, než v prípade interiérových stavieb. Ak plánujete v exteriérovom kozube kúriť iba drevom, postačí výška komína aj 2,5 m (ale to je minimum, ktoré už nemožno znižovať) a jeho vnútorná svetlosť sa môže pohybovať v rozpätí od 20 × 20 cm do 30 × 30 cm.
Konštrukčné prvky komína
Komín nadväzuje na spaľovaciu komoru s ohniskom tak, že v spodnej časti sa rozširuje na plochu priečneho (horizontálneho) prierezu celej komory. Samostatne stojaci kozub s grilom vo väčšej vzdialenosti od domu má najmenej jednu veľkú výhodu - môžete ho prípadne postaviť aj s udiarňou. Okrem výšky komína ovplyvňuje ťah spalín z ohniska aj tvar komínového telesa. Keďže pohodlné ohnisko má v priereze rozmery zväčša 60 až 70 cm × 40 až 50 cm a komín v hornej časti do 30 × 30 cm, je nevyhnutné, aby rozšírenie komína v spodnej časti zasahovalo celý priestor nad ohniskom. Teleso komína sa môže smerom nahor postupne a rovnomerne zužovať, alebo môže vytvárať strechovité rozšírenie nad ohniskom a rovný komín. Do komína exteriérového kozuba môžeme dať dymovú klapku (z kovu). Tá je v interiérových kozuboch nevyhnutná, najmä ak na zadnej stene komína robíme vratné dno. Ak zvolíte komín bez vratného dna, nemusíte dávať ani dymovú klapku.
Spaľovacia komora a ohnisko
Spaľovaciu komoru kozuba tvorí z troch strán uzavretý (obostavaný alebo oddelený) priestor s otvorom v prednej časti (kozubovým portálom) a prechodom do komína v hornej časti nad ohniskom. Súčasťou spaľovacej komory je ohnisko. Musí byť situované na mieste, ktoré umožňuje jednak prístup vzduchu k horiacim polenám, jednak prístup človeka k ohňu s možnosťou pohodlnej manipulácie. Takisto musí umožňovať aj odvedenie dymu z horenia (do komína). Veľkosť kozubového portálu - otvoru - je rozhodujúca pri interiérových kozuboch, keď sa musí brať do úvahy jej pomer k množstvu vzduchu v (uzavretej) miestnosti, aby mal oheň dostatok kyslíka na horenie. V prípade záhradných krbov, ktoré stoja na otvorených priestranstvách s neobmedzeným prísunom vzduchu, môžeme urobiť otvor spaľovacej komory väčší. Ak vonkajším kozubom chceme vyhrievať okolitý priestor, je vhodné postaviť spaľovaciu komoru so zošikmenými stenami (smerom von z kozuba). Ak nám na vyhrievaní nezáleží, alebo nám stačí vyhrievať prostredie v okolí kozuba len obmedzene, môžeme vnútorné steny spaľovacej komory ponechať rovné. Väčšie kozubové otvory a spaľovacie komory bez zošikmenia stien sú vhodné vtedy, keď nechceme tak intenzívne vyhrievať okolie kozuba. Takéto ohnisko môžeme využívať aj na grilovanie a prípravu jedla.
Rozmery a konštrukcia ohniska
Ak chceme aj exteriérovým kozubom intenzívne a pohotovo vyhrievať jeho okolie, musíme ohniskovú komoru vybudovať inak. Najčastejšie volia stavebníci ohniskový otvor s výškou 50 cm, so šírkou 60 až 70 cm a hĺbkou 40 cm. Tento pomer zabezpečí, že kozub bude mať správny ťah. Spaľovacia komora sa v hornej časti zužuje do dymového hrdla, ktoré tvorí spodnú časť komína. Dymové hrdlo na zadnej strane ukončuje výstupok, čiastočne uzatvárajúci priehlbinu vratného dna. Ide o určenie najdôležitejších rozmerov na kozube, preto uvádzame aj schémy výpočtu. Návrh plochy kozubového otvoru - dimenzovanie portálu - je pri exteriérových kozuboch jednoduchšie ako u vnútorných. Veľkosť sa odvíja od plochy komínového profilu v priečnom priereze (P) na najužšom mieste komína (v hornej časti) a od účinnej výšky komínového sopúcha. Pri výpočte plochy kozubového otvoru (K) platí vzťah K = N . N - je násobiteľ, t. j. Napríklad, ak máme účinnú výšku kozubového telesa (V) 2,5 m a plochu komínového profilu (P) v najužšom mieste (30 × 30 cm) 900 cm², vypočítame plochu kozubového otvoru pomocou vzorca takto: K = 6 . 900 = 5 400 cm², čo je v rozmeroch 60 × 90 cm, kde 60 cm bude výška a 90 cm šírka kozubového otvoru.
Umiestnenie a doplnky ohniska
Ohnisko kozuba môže byť umiestnené v úrovni podlahy, teda čo najnižšie nad zemou, ale musí od nej byť oddelená konštrukčnou vrstvou. Vtedy zariadenie umožňuje lepšie sálanie tepla do oblasti nôh. Môžete ho vybudovať vo výške 60 až 80 cm, vďaka čomu bude obsluha ohňa pohodlnejšia. Výška 80 cm je vhodná aj vtedy, ak budeme ohnisko kozuba používať aj na grilovanie. Do ohniska kozuba vkladáme rošt, ktorý je podmienkou dobrého horenia polien. Rošt môžete zhotoviť z oceľových prútov (s kruhovým alebo hranatým prierezom), ktoré zvaríme do tvaru mriežky. Dobré je, keď je rošt na nožičkách (vysokých 5 až 7 cm), aby cez mriežku mohol prechádzať vzduch k horiacemu drevu a prepadávať popol. Hlavu komína zabezpečte plechovou strieškou, ktorá zabráni, aby dovnútra kozubového telesa zatiekla dažďová voda. Strieška, oblúkovú alebo v tvare vlnovky, by mala byť 25 až 30 cm nad ústím komína na kovových tyčkách. Doplňte ju tiež zachytávačom iskier z drôteného pletiva, čo je dôležité predovšetkým vtedy, keď je komín nižší.
#