Dóm sv. Martina, majestátna gotická katedrála v Bratislave, je svedkom bohatej histórie a kultúrneho dedičstva Slovenska. Od svojho vzniku v 14. storočí prešiel mnohými premenami a zohral kľúčovú úlohu v živote mesta. Tento článok preskúma jeho históriu, architektúru, význam ako korunovačného chrámu a ďalšie zaujímavosti.
História Dómu sv. Martina
Od Románskej Rotundy po Gotickú Katedrálu
História Dómu sv. Martina siaha až do 11. storočia, kedy na jeho mieste stála menšia rotunda s kruhovým pôdorysom, ktorá slúžila ako pohrebisko. V 12. storočí bola rotunda prestavaná na kaplnku zasvätenú svätému Martinovi. S rastom mesta a jeho významu ako jedného z najdôležitejších centier Horného Uhorska sa rozhodlo o výstavbe nového, honosnejšieho kostola v gotickom slohu.
Výstavba a Dostavby
Výstavba gotického chrámu sa začala začiatkom 14. storočia na mieste staršieho románskeho kostola. Na stavbe a prístavbách sa podieľali známi stavitelia pracujúci na Dóme svätého Štefana vo Viedni, Hans Puchsbaum a neskôr Anton Pilgram. Chrám bol vysvätený v roku 1452, ale následné dostavby trvali až do roku 1510.
Dóm sv. Martina ako Korunovačný Chrám
Počas tureckej expanzie v 16. storočí, keď bola veľká časť Uhorska obsadená, sa Bratislava stala korunovačným mestom uhorských kráľov. Dóm sv. Martina zohral v tomto období kľúčovú úlohu, keďže sa stal korunovačným chrámom. V rokoch 1563 až 1830 sa tu konali korunovácie 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek. Prvá korunovácia sa uskutočnila v roku 1563. Všetci korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov. Ako pamiatka na korunovačné časy je na vrchole veže umiestnená pozlátená napodobenina svätoštefanskej koruny.
Barokové a Regotizačné Úpravy
V 18. storočí prešiel chrám rozsiahlymi úpravami v barokovom štýle. Počas tejto prestavby boli odstránené gotické oltáre a bratislavský majster sochár Juraj Rafael Donner začal pracovať na hlavnom oltári svätého Martina. V polovici 19. storočia nasledovala ďalšia prestavba, vedúca k regotizácii chrámu.
Prečítajte si tiež: Stavba Volia Veza Komin: Detaily
Architektúra Dómu sv. Martina
Exteriér
Dóm sv. Martina je trojloďová gotická katedrála s dominantnou vežou, ktorá sa týči do výšky 85 metrov. Veža je zakončená pozlátenou kópiou uhorskej kráľovskej koruny, ktorá váži 150 kilogramov a má výšku 164 cm. Na stavbe možno nájsť prvky vyzretej gotiky, renesancie a baroka.
Interiér
V interiéri dómu môžeme obdivovať barokové súsošie sv. Martina od rakúskeho barokového sochára G. R. Donnera, ale aj gotické a renesančné náhrobky, farebné okná či osemhranné stĺpy. Súčasný hlavný oltár je z roku 1864 a vytvoril ho viedenský majster Johann Hutterer. Vedľa oltára sa nachádza nástenná maľba s nápismi mien jedenástich uhorských kráľov a ôsmich kráľovských manželiek, ktoré v dóme korunovali.
Krypty
Pod Dómom sv. Martina sa nachádzajú krypty, v ktorých sú pochovaní významní cirkevní hodnostári a príslušníci šľachty. Šesť metrov pod podlahou kostola sú tri krypty. Do jednej je vchod zvonka na severnej stene katedrály. Je pred hlavným oltárom a patrila rodine Pálffyovcov. Do ďalších dvoch krýpt vedú schody z Kaplnky svätej Anny. Jednou z nich je jezuitská krypta pod cestou medzi katedrálou a kňazským seminárom. Jediná verejnosti prístupná arcibiskupská krypta je rozvetvená do štyroch chodieb. Rakvy arcibiskupov sú umiestnené pod Kaplnkou svätého Jána Almužníka. Je tam viac ako 90 hrobníc.
Význam a Zaujímavosti
Svätyňa a Sakristia
V dóme sa nachádza svätyňa a sakristia, ktoré boli obnovené v rokoch 1985 - 1992.
Klenotnica
Klenotnicu v Dóme svätého Martina sprístupnili verejnosti v roku 2008. Sú v nej vystavené predmety, ktoré nazhromaždili za viac ako pol tisícročia. Medzi najvzácnejšie skvosty patrí 109-centimetrová gotická monštrancia a celý rad bohoslužobných predmetov vrátane kalichov či biskupských beriel, relikviárov a iných pokladov. Zaujme Lutherov preklad Biblie z roku 1641 či rovnako vzácna kniha Gabriela Falloppia o medicíne z roku 1561, vytlačená v Benátkach.
Prečítajte si tiež: Rozmery a osadenie WC s bidetom
Zvony
Z pôvodných šiestich zvonov ostal len najväčší a najstarší zvon Wederin z roku 1674, ktorý odlial Balthasar Herold. Tento 2,5 tony vážiaci zvon patrí medzi najvzácnejšie v Európe. Ostatné zvony boli roztavené počas I. svetovej vojny. Až v roku 2000 dostal Dóm sv. Martina nové zvony.
Tradícia Korunovácií
Tradícia korunovácií ožíva vždy v posledný júnový víkend. Táto najväčšia slávnosť v meste pritiahne každoročne do Bratislavy desaťtisíce zvedavcov, ktorí sa stávajú súčasťou veľkolepej historickej ceremónie, turnajov a osláv. Počas korunovačných slávností sa podávala Frankovka modrá, ktorú údajne obľubovala aj panovníčka Mária Terézia, ktorá bola v Dóme sv. Martina korunovaná.
Prístupnosť pre Verejnosť
Pre návštevníkov je v katedrále vyčlenená zóna, v ktorej neplatia. Voľne prístupná je hlavná loď, Kaplnka svätej Anny a Kaplnka svätého Jána Almužníka. Vstupné vyberajú do presbytéria, klenotnice v strednej sakristii, do kaplnky kanonikov a klenotnice na poschodí. S jednou vstupenkou je prístupná aj ľavá časť chóru a arcibiskupská krypta.
Prečítajte si tiež: Zlepšenie komfortu a hygieny imobilných