Život v „eko štýle“ často prináša riešenia, ktoré tu už raz boli. Medzi takéto riešenia patrí aj toaleta oddeľujúca moč, ktorá má oproti bežným toaletám jednu obrovskú výhodu - v bežnej domácnosti ušetrí až tretinu vody. Moderné eko WC sa totiž nesplachuje. Tuhé exkrementy sú vnútri separované od moču, čím nevzniká nepríjemný zápach.
Separačná toaleta: Návrat k prírode s moderným nádychom
V škandinávskych domácnostiach, ale aj firmách, nájdete separačné či kompostovacie toalety bežne už viac ako štvrťstoročie. Na Slovensku sa pomaly dostávajú do povedomia nielen vďaka svojej ekologickosti, ale aj ekonomickosti a jednoduchosti inštalácie. Vzhľadom na to, že sa nesplachujú, nie je potreba pre ne stavať žiadnu kanalizáciu, ani privádzať vodu, ani kopať septik.
Šetrí sa tak nielen pitná voda, ale aj nemalé stavebné náklady. Vďaka tomu, že tuhý obsah toaliet sa kompostuje a moč je tiež výborné hnojivo, nevzniká tak vlastne žiadny odpad. Naopak, vzniká užitočný humus, ktorý možno využiť napríklad na okrasnom záhone. Potom zostáva v domácnosti už len šedá voda, ktorá sa dá napríklad využiť na zálievku rastlín.
Princíp fungovania separačnej toalety
Základom separačnej toalety je fakt, že sa pri vykonávaní potreby separuje moč od exkrementov. Pri močení si tak musia sadnúť aj páni. Len pri sedení totiž mieri moč bezpečne do lievika v prednej časti a je tak separovaný od tuhých exkrementov a odvádzaný buď do existujúcej kanalizácie, či do nádrže, kanistra pre následné využitie na hnojenie. A len po patričnom zaťažení dosky sa tiež otvorí záklopka nad vedierkom v zadnej časti toalety, kam padajú a kde sa zhromažďujú tuhé výkaly.
Jednoduché oddelenie tuhej časti od tekutej zamedzuje kvaseniu obsahu toalety a tvorbe nepríjemných pachov. Príčinou toho, že niektoré toalety zapáchajú, je zvyčajne anaeróbny rozklad premokrenej zmesi. Nápad separovať moč od fekálií tento problém do značnej miery rieši. Kapacita zhromažďovacích toaliet sa pritom výrazne zväčší a perióda vynášania predĺži.
Prečítajte si tiež: Rozmery a osadenie WC s bidetom
Moč je na rozdiel od fekálií prakticky sterilný a nie je preto problém ju používať priamo na hnojenie a k zálievke záhrady - po zriedení vodou v pomere asi 1:8. Na tento účel sa dá využiť aj šedá voda - tj. Použitý papier sa tiež hádže dovnútra. Toaletný papier vyrovnáva v zásobníku pomer uhlíka a dusíka a urýchľuje tak následné kompostovanie.
Kompostovacia toaleta v praxi
Presviedčať vás o tom, ako je výhodné mať kompostovaciu toaletu v panelákovom byte, by asi nepadlo na úrodnú pôdu. Poďme sa teda baviť o rodinných domoch, chatách aj chalupách, pri ktorých majú mnohí malú záhradku, políčko, alebo minimálne záhon s kvetmi a niekoľko stromov a kríkov.
Ak býva v dome dajme tomu trojčlenná domácnosť, približne raz do mesiaca je potrebné „pricvaknúť“ veko na plný zásobník a to priamo v toalete, vymeniť ho za prázdny a plný odniesť ku kompostu na záhrade - pozor, ku kompostu, nie na kompost. Obsah totiž bude v zásobníku „dozrievať“. Svojim spôsobom je výmena zásobníka otázka piatich minút. V sezónne obývaných budovách, akými sú chaty a chalupy je frekvencia vyprázdňovania zásobníka ešte menšia. Ale pozor, jeden zásobník môže vážiť až pätnásť kilogramov. Keď na záhrade stoja už tri plné zásobníky, čo sa udeje zhruba trikrát do roka, vysypte ich všetky naraz, vymyte tlakovou hadicou a môžete ich znova použiť.
Pisoár: Alternatíva pre verejné priestory
Pisoár alebo tiež urinál či mušľa je špeciálna toaleta, ktorá je určená na močenie v stoji. Medzi jeho hlavné výhody patrí fakt, že je výrazne menší ako klasický záchod (aj závesný variant) a hlavne má podstatne nižšiu spotrebu vody. Najčastejšie sa používa vo verejne prístupných budovách (reštaurácie, zdravotné zariadenia, rôzne inštitúcie či fitcentrá). Nájsť ich ale môžeme aj ako súčasť firemných toaliet.
To, že je jeho prevádzka výrazne ekonomickejšia, nie je jediným dôvodom, prečo sú pisoáre také obľúbené. Ich prednosťou je aj pohodlná prevádzka a jednoduchá údržba.
Prečítajte si tiež: Zlepšenie komfortu a hygieny imobilných
Typy pisoárov
Na trhu môžete nájsť niekoľko typov pisoárov. Prvým triediacim hľadiskom je, či zvolíte pisoár s prítokom vody horným, zadným alebo dokonca bez prívodu vody. V takom prípade sa jedná o bezvodý urinál, ktorý býva vybavený protizápachovým suchým alebo hybridným sifónom. Podobne ako u toaliet môžete vyberať medzi pisoármi s oplachovým kruhom a bez oplachového kruhu (tzv. technológiou Rimless). Aj tá rozhoduje o efektivite údržby.
Zásadnou otázkou potom je, aký typ splachovania zvoliť (netýka sa bezvodého pisoáru). V ponuke je ručné (tlačidlo, páčka…) a automatizované (obvykle na princípe infračerveného senzora). Pri výbere pisoáru nezabudnite na zápachový uzáver, prípadne zaobstarať tablety do pisoáru.
Starostlivosť o pisoár
Aby ste v miestnosti s toaletami a pisoármi uchovali príjemné prostredie, treba sa zamyslieť aj nad pachmi. Zárukou čistoty a vône sú najmä tablety do pisoárov. Vkladajú sa priamo do nich, do časti, kam sa močí. Akonáhle sa tableta dostane do kontaktu s vodou, začne peniť a tým plní hneď niekoľko funkcií. Tou základnou je samozrejme čistiaca - ich používaním minimalizujete riziko zažltnutia stien pisoárov, a navyše predchádzate vzniku a usadzovaniu vodného kameňa. Práve spolupráca vodného kameňa a moču môže spôsobiť nepríjemný zápach. Druhou, nemenej dôležitou funkciou, je dezodoračná.
Starostlivosť o klasický a bezvodý pisoár sa môže líšiť. Dôležité je si dobre prečítať technické požiadavky a obmedzenia, aby ste nepoškodili ani steny ani vnútorné vybavenie. Rad produktov má totiž na svojom povrchu aj špeciálnu ochrannú či antibakteriálnu vrstvu. V prípade bezvodého pisoáru do neho v rámci upratovania nelejte vodu ani ju neumývajte chemickým čističom. Mohlo by dôjsť k poškodeniu vybavenia.
Čistenie pisoáru
Ako umyť pisoár štandardného typu? Aj tu je dôležité zvoliť špecializované prípravky, a hlavne aj ochranné pomôcky. Vždy používajte ochranné rukavice, kefu či hubku určenú pre pisoár a prostriedok, ktorý nielen čistí, ale zároveň dezinfikuje. Veľmi obľúbené sú tzv. enzymatické čističe, ktoré sú schopné rozložiť aj organický materiál.
Prečítajte si tiež: Rady pre aklimatizáciu mačiatka
V prvom kroku odstráňte všetky viditeľné znečistenia, a to prostredníctvom hubky alebo kefy. Potom pisoár opláchnite spŕškou alebo vodou. Pre základné ošetrenie je možné pri klasickom urináli siahnuť po sóde s kyselinou citrónovou alebo vode s octom. Pre detailnejšiu starostlivosť použite pomer teplá voda: ocot 1:1, pričom zmes naneste na povrchy a nechajte aspoň 30 minút pôsobiť. Potom použite hubku, očistite povrchy a následne ich opláchnite.
Upchatý pisoár
Rovnako ako bežná toaleta aj pisoár môže z času na čas čeliť skutočnosti, že voda a nečistoty neodtekajú tak, ako by mali. Pisoáre, či už v menších alebo väčších prevádzkach bývajú pomerne veľmi zaťažené. Problematickým prvkom nebýva samotný pisoár, ale odpadová rúrka. Najmä v kanceláriách, fitcentrách či reštauráciách býva niekoľko pisoárov napojených na jednu rúrku s priemerom iba 50 mm. Pretože moč, ale aj voda obsahuje rôzne minerálne látky, nie je sa čomu diviť, že tu vznikajú usadeniny, ktoré znižujú prietok a tým aj kvalitu odtoku nečistôt. Pokiaľ nereagujeme včas, môže sa potrubie upchať úplne. Je teda nutné neignorovať prvé známky ťažkostí a konať.
Najčastejším dôvodom upchatého pisoáru bývajú spomínané usadené minerály, ktoré obsahuje ako moč, tak voda (najmä vápnik). Zatiaľ čo na vodovodných batériách, skle, dreze alebo umývadle reagujeme už pri vzniku bielych máp, u pisoárov túto fázu ľahko prehliadneme. To nebezpečné sa totiž deje mimo nášho zraku, v odpadovej trubke. A tak sa nenápadne pridáva vrstva za vrstvou a z bieleho povlaku sa stáva kvalitná usadenina, štruktúrou pripomínajúcou „kameň“. A bohužiaľ sa k nej len ťažko dostávame.
Základným bojovým prostriedkom na odstránenie vodného kameňa je aplikácia látok, ktoré ho rozpúšťajú. Vsadiť môžete buď na prípravky určené na jeho odstraňovanie, alebo na upchatý pisoár použiť niečo z bežných domácich zdrojov. Základom je ocot s horúcou vodou, do ktorej môžete pridať soľ, jedlú sódu alebo kyselinu citrónovú. Pri slabšom znečistení vlejte do odpadu horúcu vodu s octom (pozor, nie vriacej, aby sa nepoškodili prípadné plastové časti), do ktorej pre väčší účinok pridáte jednu zo spomínaných látok a necháte pôsobiť aspoň 30 minút. Pri silnejšom znečistení môžete siahnuť po hydroxide sodnom. Ten nasypete do odpadu, necháte pôsobiť a potom zalejete horúcou vodou.
V prípade, že ani opakované čistenie a odstraňovanie prekážok odtoku nezaberá, je na čase obrátiť sa na odborníkov. Je dôležité si naozaj priznať, že na určité problémy je treba profesionál, pretože inak môžeme čeliť nepríjemnostiam v podobe pretekajúcej mušle a znečistenia podlahy odpadovou vodou. Odborníci na čistenie pisoárov mávajú zložitejšie vybavenie, ktoré je konštruované tak, aby zvládlo aj náročné problémy. Najčastejšie využívajú tlakovú hadicu, ktorú prekážky v potrubí posunú do odpadu.
Kompostovacie toalety: Riešenie pre rodinné domy a chaty
Starosti súvisiace so splachovacími toaletami sú zväčša decentne skryté do kanalizácie a „čističiek“… Lepšie už o nich vedia najmä ľudia, ktorí bývajú v rodinných domoch, na území, ktoré nie je odkanalizované. Výstavba a kolaudácia žumpy, nepríjemný zápach, nutnosť pravidelného ťahania žumpy (čo stojí peniaze), znečisťovanie vôd, susedské spory. No a nezabudnime na to, že splachovacie záchody spotrebujú značné množstvo pitnej vody, v priemere na 4-člennú rodinu je to okolo 60 litrov za deň, čo je viac než 20 000 litrov za rok.
Vo Švédsku, krajine s tradične vysokým dôrazom na hygienu a životné prostredie boli pred 70 rokmi vytvorené tzv. domové kompostovacie toalety, ktoré sa odvtedy postupne rozširujú po celom svete. I na Slovensku je už možné nájsť príklady takýchto inteligentných riešení.
Princíp fungovania kompostovacej toalety
Princíp tzv. „ekotoaliet“ je založený na oddelení tuhej a tekutej časti „odpadu“, ktorý sa do nich dostáva. Samotné suché „finálne produkty látkovej výmeny človeka“ nezapáchajú, zapácha iba moč zmiešaný s týmito produktami. Tento zápach je v prípade ekotoaliet zabezpečený oddelením tuhej a tekutej časti. Pevná zložka a papier skončí v špeciálnom odvetrávanom kompostovacom zásobníku. Podmienkou používania kompostovacej toalety je, že sa na záchode musí sedieť aj pri „malej“ - moč sa takto odvádza inou priehradkou cez príslušnú rúru do trativodu alebo žumpy. Ideálnym riešením je vývod do malej biologickej čističky odpadových vôd - trstinového jazierka. Tuhá časť padá do kompostovacieho zásobníka, kde sa rozkladá. Odpad dokonale rozložený na humus sa približne raz za dva roky vynesie na kompost. Vetranie v takejto toalete je zabezpečené buď vlastným ťahom vzduchu, alebo prostredníctvom pomocného ventilátora.
Tekutá časť - moč je svojou podstatou sterilnou tekutinou - neobsahuje nebezpečné látky a je možné s ním nakladať niekoľkými spôsobmi:
- Odvod do zasiakavacej jamy: V tomto prípade vyplníme jamu o objeme 0,5 kubického metra štrkom a pieskom. Na povrch nasypeme hlinu.
- Odvod do zásobníka umiestneného v zemi: Takto zachytený moč je možné použiť na zalievanie záhradky. Zriedeným roztokom moču s dažďovou, alebo inou vodou v pomere cca 1:8 môžete polievať napríklad trávnik alebo stromy. (moč obsahuje pre rastliny užitočné minerálne a stopové prvky a napr. repa, zeler či mangold majú tieto veľmi radi).
- Odvod do biologickej čističky odpadových vôd (biologického filtra).
Výhody kompostovacej toalety
- Úspora pitnej vody a peňazí - na splachovaní ročne ušetrí 4-členná rodina minimálne 20.000 litrov vody.
- Odpadá vyťahovanie žumpy = úspora peňazí.
- Odstráni sa nepríjemný zápach.
- Zisk kvalitného kompostu, použiteľného v záhrade.
- Možnosť lacnej svojpomocnej výstavby systému.
Systémy kompostovacích toaliet
Vo svete sa používa niekoľko systémov kompostovacích toaliet, ktoré sa líšia spôsobom kompostovania odpadu. Za priekopníkov na ceste od latríny k modernej suchej toalete je možné považovať jednoduchý záchod zasypávaný pilinami (sawdust-toilet) a najmä švédsky kompostovací záchod Clivus-Multrum, ktorý sa používa vo Švédsku už od roku 1939. Súčasné komerčné toalety posúvajú suché záchody do luxusnej triedy. Najmä škandinávski tvorcovia sa na eko-toaletách skutočne „vyřádili“.
Zásady pri svojpomocnej výstavbe kompostovacej toalety
Hlavnou podmienkou je, aby v kompostovacom zásobníku predbiehal proces rozkladu za prítomnosti kyslíka (tzv. aeróbny rozklad) Tento proces je rýchlejší, dokonalejší a bez zápachu. Prívod vzduchu do zásobníka sa zabezpečí vetracou štrbinou s regulovateľným otvorom. Koniec vetracej rúry je chránený krytom proti dažďu a sieťkou proti hmyzu. Sedadlo je podobné bežným záchodom, poklop však musí byť dostatočne tesný, aby neprenikali zápachy a aby bol zabezpečený ťah odvetrávania. Odvádzanie moču je možné predelením záchodového otvoru pod sedadlom prepážkou - vpredu sa na odvod moču namontuje zberný lievik, z ktorého sa moč odvádza trubkou či hadicou, napríklad do vybudovaného jazierka - biologickej čističky odpadových vôd. Tuhá časť padá samospádom do kompostovacieho zásobníka.
Proces kompostovania je ovplyvnený najmä prívodom vzduchu, zložením, vlhkosťou a teplotou kompostovaného materiálu. Teplota (v miestnosti, kde je uložený kompostovací zásobník) aspoň 18 °C zabezpečuje, že kompostovací proces prebieha ideálne. Pokiaľ je priemerná teplota v rozmedzí 10-18 °C, je vhodné tepelne izolovať kompostovací zásobník a prípadne zabezpečiť prívod teplého vzduchu do zásobníka, napríklad z vykurovanej miestnosti toalety.
Moč spolu s vodou z kúpelne a kuchyne a vodou z odkvapu je možné vyčistiť vo vlastnoručne vytvorenej jednoduchej biologickej - koreňovej čističke vôd. Voda preteká samospádom (potrubím) do umelo vytvoreného jazierka, do ktorého nasadíme trstinu, prípadne iné vodné rastliny (pálka, sitina, kosatec a podobne). Baktérie žijúce na koreňoch týchto rastlín sa radi postarajú o dokonalé vyčistenie vody, ktorá môže potom - vyčistená - pokojne vytekať do záhrady.
Tento systém vyžaduje pivničné alebo voľné priestory pod toaletou, kvôli umiestneniu kompostovacieho zásobníka, ktorého plocha je zhruba 100×200 cm a výška 150 cm. Voľné priestory sa musia nachádzať priamo pod toaletou, aby bol zabezpečený voľný pád tuhých častí do zásobníka. Zo stavebného hľadiska sa kompostovacia toaleta môže klasifikovať ako drobná stavba. Druh stavby - hygienické zariadenie. Na jeho výstavbu nie je potrebné stavebné povolenie. O stavbe je však potrebné upovedomiť príslušný obecný úrad a predložiť nákres stavby a projektovú dokumentáciu.
tags: #toaleta #oddelovanie #mocu