Pestovanie v skleníku je skvelý spôsob, ako si dopestovať zeleninu a ovocie skôr ako vonku v záhrade. Skleník je miesto, kde ste pánom situácie vy. Neprekvapia vás žiadne prudké dažde, krupobitie či prízemné mrazy. Skleník predĺži vegetačné obdobie (a tým aj vaše záhradnícke aktivity) a v mnohých prípadoch môžeme hovoriť dokonca o celoročnej produkcii. Stane sa srdcom vašej záhrady v chladnom období a ponúkne doma pestovanú zeleninu a bylinky aj počas mrazivých zimných dní. Všetci ich poznáme a ich výhody sú nepopierateľné - väčšie a šťavnatejšie plody, krajšia a bohatšia úroda, ochrana pred vetrom a prudkým dažďom. Ich najväčšou výhodou však je možnosť vykurovania a tým pestovania po celý rok, aj v zime. V objeme a kvalite úrody počas chladných mesiacov hrá kľúčovú úlohu viacero faktorov. Najdôležitejšie faktory však zostávajú vždy tie isté: svetlo a teplo. Tým najjednoduchším a zároveň najlacnejším spôsobom je využiť čo najviac prirodzeného svetla zo slnečných lúčov, ktoré budú dopadať počas dňa na skleník.
Základné princípy vykurovania skleníka slnkom
Vykurovanie skleníka slnkom je založené na využití slnečnej energie na ohrev vzduchu a pôdy v skleníku. Tento proces je možné optimalizovať niekoľkými spôsobmi:
- Umiestnenie skleníka:
- Najlepšie je umiestniť skleník tak, aby naň svietilo slnko čo najdlhšie, čiže na juh. Druhým riešením je na juhovýchod až východ, treťou voľbou by mal byť juhozápad. Neodporúča sa umiestňovať skleník v orientácii na sever.
- Pri umiestňovaní skleníka treba dbať nielen na správnu orientáciu, ale netreba zabudnúť ani na stromy a budovy v okolí. Veľké stromy takisto môžu mať hlboké korene, ktoré budú siahať pod skleník a vyčerpávať tak živiny určené pre rastliny v skleníku.
- Orientácia skleníka:
- Všeobecne platí, že ideálna orientácia skleníka je na juh (prípadne juhovýchod až východ alebo juhozápad). Takto bude skleník vystavený slnečnému žiareniu po celý deň, čo je dôležité pre rast a vývoj rastlín. Rady s rastlinkami by mali smerovať z juhu na sever.
- Veľmi dôležité však je, aby orientácia pozdĺžnej osi skleníkovej stavby bola v smere východ - západ, pretože v zime táto orientácia zaručuje až 55 - 70 % priepustnosť svetelného žiarenia, zatiaľ čo orientácia sever - juh len 40-percentnú.
- Uhol dopadu slnečných lúčov:
- Základom je mať strategicky postavený skleník. Najviac slnečných lúčov dokážeme spracovať pod kolmým uhlom dopadu. V decembri slnečné lúče dopadajú na zem cca v 16,5° uhle. Aby sme teda maximalizovali využitie slnečných lúčov počas zimného obdobia, naša priesvitná skleníková krytina by mala zo zemou zvierať približne 73,5° uhol. Touto matematikou spôsobíme najefektívnejší zisk prirodzeného svetla a tepla aj cez zimu, kedy slnko svieti len veľmi krátko.
- Materiál skleníka:
- V dnešnej dobe sa záhradkári často rozhodujú medzi tradičným sklom a polykarbonátom. V dnešnej dobe sa však viac využívajú hliníkové skleníky z dutinkových platní.
- vysoká priepustnosť svetla - ak máte skleník na mieste s príliš vysokými teplotami, budete si musieť zabezpečiť slnečnú clonu. krehkosť - sklo nie je tak odolné voči mechanickým vplyvom ako polykarbonát.
- veľmi dobré tepelno-izolačné vlastnosti vďaka komôrkovému systému - vzduch uzatvorený v komôrkach znižuje energetické straty. dobrá priepustnosť svetla - prepúšťa menej svetla ako sklo (okolo 80 %), avšak stále veľa pre plnohodnotný rast rastliniek v skleníku.
- Kostra skleníka podľa druhu použitého materiálu môže predstavovať aj veľmi výrazný tepelný most spôsobujúci únik tepla, a preto by mala mať čo najmenšiu tepelnú vodivosť, teda pokiaľ je to možné, nemala by byť iba kovová, ale z takého materiálu, ktorý má aj dostatočne dlhú životnosť pri minimálnej údržbe. Takéto sú najmä novšie špeciálne materiály na skleníky a zimné záhrady vyrobené z plastu s dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, dostatočnou pevnosťou, neraz ešte aj vnútorne spevnené kovom. Dostatočne pevné drevo odolné proti poveternostným vplyvom, teda preparované a povrchovo dobre ošetrené, možno tiež použiť. Z hľadiska tepelnej priepustnosti rámu okien drevo vyhovuje.
Akumulácia tepla v skleníku
Slnečné lúče nám nebudú plniť svoju úlohu len v reálnom čase. Kľúčové bude v maximalizovaní prirodzeného vykurovania uchovať ich teplo až do nočných hodín. Existuje niekoľko spôsobov, ako akumulovať teplo v skleníku:
- Voda:
- Skvelý spôsob je uchovanie tepla pomocou vody v čiernych kanistroch, prípadne čiernej hadici, ktorá bude roztiahnutá medzi nasadenými riadkami.
- Veľké sudy naplnené vodou sú jedným z príkladov, ktoré mnohí záhradníci používajú.
- Kamenná drvina:
- Namiesto vody môžeme na akumuláciu tepla použiť aj iné materiály, ako napríklad stredne hrubú kamennú drvinu umiestnenú nad povrchom pôdy na severnej stene skleníka alebo pod zemou.
- Zemný skleník:
- Výborným spôsobom, ako využiť v hĺbke pôdy prirodzene naakumulované teplo, je urobiť si skleník sčasti ponorený do pôdy, teda tzv. zemný skleník. V ňom je stredová cestička vytvorená v hĺbke 70 až 100 cm, v ktorej pôda už nepremŕza. Dôležitá je výška spodnej vody - ani po dažďoch nesmie zaplavovať skleník. Do pôdy ponorené steny skleníka musia byť dostatočne pevné, zaistené proti zosuvu a tiež tepelne izolované polystyrénom. Hriadky sú obyčajne na úrovni vonkajšej pôdy. Týmto ponorením sa nadúrovňová výška skleníka podstatne zníži, čím výrazne zmenšíme aj únikovú plochu pre teplo cez priesvitnú krytinu a kostru skleníka. Takýto skleník má ešte tú výhodu, ak by sme ho aj prihrievali nejakým zdrojom tepla, že budeme zohrievať celkovo menší priestor a súčasne využívať aj zemné teplo.
Izolácia skleníka
Ďalším krokom k efektívnemu vykurovaniu je zabezpečiť, aby ste nestratili žiadne teplo únikom vzduchu.
- Bublinková fólia:
- Ako sme už spomenuli, bublinková fólia je skvelým riešením, pokiaľ ide o izoláciu stien skleníka z číreho skla, alebo zdvojenie proti plastovej fólii. Vzduch v bublinách má vynikajúce izolačné vlastnosti, rovnako ako keď nafúknutá páperová parka izoluje vaše telo.
- Zdvojenie stien:
- Využiť v zime čo najviac vyprodukovaného tepla môže pomôcť aj zdvojenie stien Vášho skleníka. Použiť na to môžete priesvitnú fóliu, ktorú pripevníte priamo na krytinu skleníka a zvýšite tak ochranu úniku teplého vzduchu.
- Umiestnenie k stene budovy:
- Ak skleník postavíme najmä severnou stenou k stene budovy, ktorá je vyhrievaná, tak už samotné teplo z budovy skleník prihrieva, do tejto steny sa naakumuluje aj teplo zo slnečných lúčov prenikajúcich do skleníka. V noci sa zasa toto teplo uvoľňuje. Takto pristavený skleník k stene budovy však môžeme priamo napojiť napríklad cez vstupné dvere na vyhrievané ovzdušie budovy.
- Základy a podstienok:
- základy i podstienok tepelne izolovať proti premŕzaniu, napr. Aj pri stavbe klasického skleníka v úrovni okolitého terénu je dôležité, aby sme urobili základ až do nezamŕzajúcej hĺbky pôdy a aby sme po celej hĺbke základy zvonka, prípadne ešte aj zvnútra, obložili odolnou nenasiakavou tepelnoizolačnou vrstvou, napríklad z polystyrénu, ktorá by chránila pôdu, ale i nadzemnú časť základu pred prenikaním vonkajšieho chladu do skleníka a blokovala aj únik tepla z neho.
Alternatívne zdroje tepla
Vykurovanie slnečnými lúčmi je skvelý základ, avšak nemusí byť vždy dostačujúce. Ak nemáte k dispozícií veternú elektráreň, solárne panely ani termálne vody a nechcete siahať po bežnej elektrickej energií, riešenie môže byť aj parafínový skleníkový ohrievač. Tento ohrievač je poháňaný parafínovým olejom a jedna náplň vám môže vydržať 3-10 dní.
Prečítajte si tiež: Zmeny v kúrení na Slovensku
- Kompost: Ďalším druhom vykurovacieho systému, ktorý pre záhradné skleníky môžete zvážiť, je prirodzené bezplatné teplo, ktoré vytvára hromada kompostu. Ak ste dostatočne seriózny záhradník, nepochybne už kompostujete kuchynský odpad a iný organický materiál.
- Biologické teplo: Takzvané biologické teplo si však môžeme priamo vyrobiť aj v samotnom skleníku tak, že si v ňom vlastne vytvoríme klasické parenisko, v ktorom pri chemickej reakcii rozkladu biologických materiálov vzniká teplo. Ako výhrevný materiál použijeme ešte málo rozložený kompost, no podstatne lepšie pôdu prehreje hlavne konský hnoj. Ak by sme takého vnútorné parenisko nezakryli oknami, tak do určitej miery temperujeme aj celý skleník. Ak vytvorené parenisko prikryjeme klasickým oknami, vytvoríme akýsi druhý skleník v skleníku, v ktorom bude už teplota podstatne vyššia a budeme v ňom môcť pestovať aj chúlostivejšie rastliny alebo priesady ako v obyčajnom, najmä nevykurovanom alebo len temperovanom skleníku.
- Fotovoltické panely: Drahšie z hľadiska investícií, ale s nízkymi prevádzkovými nákladmi je zimné i predjarné nepriame vyhrievanie skleníka fotovoltickými panelmi, ktoré slnečnú energiu menia na elektrický prúd, ktorým môžeme skleník cez ohrievače s ventilátorom už priamo vyhrievať, prípadne v zime takto môžeme prihriať aj závlahovú alebo vykurovaciu vodu.
Časté chyby pri pestovaní v skleníku
Ak sa nám nedarí dopestovať zeleninu tak, ako by sme si predstavovali, je dôležité zamerať sa na najčastejšie chyby pri pestovaní v skleníku:
- Nesprávne umiestnenie skleníka.
- Stromy či budovy v okolí skleníka.
- Zabúdanie na tienenie.
- Nevhodne namiešaná zem. Každý druh zeleniny si však vyžaduje iné podmienky a taktiež iné druhy hnojív.
- Prelievanie rastlín alebo málo polievania. Každá rastlina v skleníku podobne ako pri hnojení má vlastné nároky na polievanie.
- Hnojenie rastlín. Každá rastlina si vyžaduje iné podmienky na hnojenie.
- Neudržiavaná vlhkosť vzduchu v skleníku. Udržiavanie stabilnej teploty je kľúčom k úspechu.
- Nedostatočné vetranie skleníka. Vydeľte celkovú podlahovú plochu piatimi. Výsledok je 20 % z celkovej podlahovej plochy, čo je minimálna plocha, ktorá by mala byť na skleníku vo forme okna či dverí.
- Vysoká či nízka teplota vzduchu v skleníku. V lete by sa mala teplota vzduchu cez deň pohybovať v rozmedzí od 20 do 30 °C, zatiaľ čo v noci by nemala klesnúť pod 15 °C. Netreba teda zabúdať na správne tienenie v skleníku pri vysokých teplotách, na pravidelné vetranie, ale aj na zatváranie okien.
- Vyčerpanie pôdy. Vec na ktorú zabúdajú aj skúsenejší záhradkári je práve striedanie plodín pri sadení. Nie je však pravidlom, že nemôžete vysádzať niekoľko rokov po sebe tú istú plodinu v skleníku na to isté miesto.
- Nevhodná kombinácia rastlín. Medzi posledné, no nemenej dôležité patrí sadenie rastlín do skleníka. Pestovanie nevhodne zvolených rastlín v jednom uzavretom priestore môže viesť k tomu, že jednu z rastlín napríklad nedopestujete.
Rastliny vhodné na pestovanie v skleníku počas zimy
- Zemiaky: Zemiaky naštartované na začiatku zimnej sezóny budú pripravené na konzumáciu do marca, alebo ich môžete zasadiť neskôr a potom ich premiestniť von, keď sa počasie oteplí.
- Pak choi: Táto orientálna zelenina je skvelým doplnkom do dusených, pečených, alebo cestovinových pokrmov. Nabitá zdravými vitamínmi a charakteristická rýchlym rastom môže byť zasiata v októbri pripravená na zimný zber.
- Špenát a kel: Táto listová zelenina dokáže bez problémov odolávať chladu, vďaka čomu je ideálna na pestovanie počas zimy. Časy rastu sa môžu líšiť, ale určite budete mať hojnú úrodu.
- Ružičkový kel: Či ho už milujete, alebo nenávidíte, ružičkový kel je ideálny pre zimné skleníky.
- Bylinky: Čerstvosť doma vypestovaných byliniek znamená ten rozdiel v pripravovaných pokrmoch a nie je dôvod, aby ste ich vynechali len preto, že sa menia ročné obdobia. Koriander, kôpor a mäta sú dobrou voľbou, najlepšie je vysádzať ich koncom jesene. Špeciálne petržlen je výbornou bylinkou, ktorá odoláva chladu - vytvorí slušnú rastlinu a dokáže prerásť aj cez malé množstvo snehu! Stredomorské bylinky ako tymian a šalvia neznášajú zimu a vlhko, no môže sa im dariť v skleníku. Vezmite odrezky v lete a zasaďte ich tesne vedľa seba do suchej pôdy.
Prečítajte si tiež: Efektívne vykurovanie
Prečítajte si tiež: Porovnanie materiálov pre vykurovacie rúry