Drenáž okolo domu je kľúčovým prvkom každej budovy, ktorý zabezpečuje ochranu pred nadmernou vlhkosťou a zaisťuje dlhodobú stabilitu a bezpečnosť stavby. Správne navrhnutý a realizovaný drenážny systém môže predchádzať mnohým problémom, ktoré by mohli ohroziť integritu domu. Drenáž domu je neoddeliteľnou súčasťou každej kvalitnej výstavby. Jej správne navrhnutie a realizácia sú kľúčové pre ochranu budovy pred vlhkosťou a poškodením.

Prečo je drenáž okolo domu dôležitá?

Zanedbanie drenážneho systému pri výstavbe môže mať vážne následky, vrátane poškodenia základov, vzniku plesní a húb, zvýšených nákladov na údržbu, zníženia hodnoty nehnuteľnosti, rizika erózie a zhoršenia kvality života obyvateľov. Preto je dôležité venovať drenáži dostatočnú pozornosť už pri plánovaní a výstavbe domu.

Zanedbanie drenážneho systému pri výstavbe môže mať vážne následky:

Vlhkosť a pleseň: Bez účinného drenážneho systému môže dôjsť k hromadeniu vlhkosti, čo vytvára ideálne podmienky pre vznik húb a plesní.
Zvýšené náklady na údržbu: Opravy spôsobené poškodením vlhkosťou môžu byť veľmi nákladné.
Zníženie hodnoty nehnuteľnosti: Dom s problémami spôsobenými vlhkosťou a poškodením základov môže stratiť na hodnote.
Zhoršenie kvality života: Prítomnosť vlhkosti, plesní a nepríjemného zápachu môže výrazne zhoršiť kvalitu života obyvateľov.

Tak ako pri budovaní priateľských a partnerských vzťahov si dávame veľký pozor na to, aby boli postavené na dobrých, silných a pevných základoch. Len pevné základy vedia vydržať celý život a prekonať všetky prekážky. Rovnaké pravidlá platia aj pri stavbe domu. Ešte predtým ako začnete s pokladaním základov je nevyhnutné získať čo najviac informácií o pozemku na ktorom bude dom stáť.

Výber medzi základovou doskou a základovými pásmi závisí od geologických pomerov, od tvaru terénu, od toho či je dom podpivničený alebo nie. Druh zeminy a jej nosnosť majú vplyv na veľkosť základov a hĺbku spodnej vody. Jej pôsobenie na základy ovplyvňuje spôsob zakladania. Vďaka vopred zisteným informáciám môžeme zistiť, na ktorej pôde sa nedajú vykopať základové pásy a budeme potrebovať základovú dosku. Správne urobené základy domu rovnomerne prenášajú celkové zaťaženie domu na zem. Základové konštrukcie delíme na základové dosky a pásy. Musia byť dostatočne únosné, aby zvládli aj mimoriadne zaťaženie ako napr. Základová doska sa vďaka svojej hrúbke využíva pri domoch s veľmi zlými neúnosnými zeminami alebo keď sa pod ňou nachádza spodná tlaková voda. Výhodou základovej dosky je kompletná hydroizolácia a ľahkosť samotného vyhotovenia základovej dosky. Základová doska rovnomerne rozkladá tiaž stavby na podklad, zamedzuje posunom stien a eliminuje riziko praskania múrov či narušenia statiky. Základová doska pozostáva z hrubej betónovej vrstvy a z oceľových výstuh, preto je potrebné rátať s väčšou spotrebou betónovej zmesi. Táto betónová vrstva sa vyleje do výkopu celej pôdorysnej plochy domu .

Prečítajte si tiež: Vplyv kanalizácie na krajinu v Egypte

Základy domu musia ležať v nezamŕzajúcej hĺbke, aby sa nestalo, že zem pod nimi zmrzne, čím zväčší svoj objem a následne ich nadvihne. Nadvihnutie základových pásov spôsobuje pnutie v konštrukcii domu, napríklad v stene čoho výsledkom sú trhliny. Hĺbka založenia základovej dosky je daná podľa miesta stavby a typu zeminy, od 0,8m do 1,6m pod upravený terén. Vďaka svojej jednoduchosti a cenovej náročnosti sú základové pásy najbežnejším typom základov pre rodinné domy. Rovnako ako základová doska, tiež musia byť uložené do nezamŕzajúcej hĺbky. Šírka základových pásov je daná váhou zaťaženia a únosnosťou zeminy. Líšiť sa bude v prípade jednopodlažného alebo dvojpodlažného domu, ktoré majú rozdielne zaťaženia. Základový pás tvorí súvislý nosník s prierezom obdĺžnikového, stupňovitého alebo rebrového tvaru. Pre lepšiu stabilitu môžu byť vystužené oceľovou konštrukciou. Šírka základových pásov pre rodinné domy je navrhnutá na základovej škáre 500mm až 600mm. V prípade malej únosnosti základovej škáry je potrebné vykonať spevnenie základovej škáry vhodným štrkovým zhutneným podsypom. Pod budúcimi obvodovými múrmi a nosnými priečkami sa v zemi vykopú pásy, ktoré sa vyplnia betónom.

Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia sa môžeme pustiť do stavby domu. Prvým krokom je vymeranie základov domu podľa projektu. Geodét vám presne vytýči osadenie domu, teda jeho presné umiestnenie. Následne môžete vytýčiť pôdorys pomocou drevených kolíkov, ktoré slúžia ako orientačné body. Ešte skôr než začnete s výkopovými prácami by ste sa mali informovať u doterajšieho vlastníka pozemku alebo u príslušných správcov podzemných vedení, či v mieste, kde bude pivnica, nie sú uložené nejaké podzemné vedenia ako káble, či potrubia. Ak áno musíte práce vykonávať opatrne. Po označení základovej jamy začnete vykopávať základy. Hĺbka základov závisí od výšky osadenia stavby, sklonu kanalizácie, počtu schodov a pod. Výmera základov závisí od šírky múrov. Šírka základov stavby sa určuje od podložia stavy a celkovej hmotnosti. Pri betonáži dbajte na vhodné podmienky pre vykonanie kvalitnej betonáže, ktoré zahŕňajú teplotu prostredia a vlhkosť betónovanej časti. Po vyliatí základových pásov si dajte záležať na vyrovnaní ich povrchu. Povrch vyrovnáte a uhladíte pomocou vodováhy. Do vyrovnaného betónu sa ešte predtým ako stvrdne odporúča vertikálne zapichnúť oceľové roxorové tyče. Tyče umiestnite v rozostupoch tak, aby potom po osadení debniacich betónových tvárnic boli umiestnené približne v ich strede. Pre rýchlu a dobrú realizáciu soklovej časti je najlepšie použiť pevné betónové tvárnice. Soklová časť sa muruje z pevných betónových debniacich tvárnic so šírkou 30 cm, ktoré sa po uložení zalejú betónom. Voľný priestor sa potom vysype štrkovou vrstvou hrubou 15-20 cm, ktorá sa poriadne zhutní a uložia sa kari siete s presahom cca 15-30 cm. Po uložení a zviazaní týchto sietí sa zabetónuje tzv. Zabetónovanú základovú dosku treba polievať, aby nedošlo k popraskaniu a zmrašťovaniu betónu rýchlym odparením vody. Po zaliatí je betón potrebné chrániť pred vysychaním, preto ho nezabudnite polievať. Čerstvý betón chráňte v zimnom období pred chladom a mrazom a v horúcom počasí ho polievajte častejšie. Betón treba polievať vodou cez rozprašovač, postrekovač alebo z kanvy, nie priamym prúdom. Základová doska je samonosná, čo znamená, že celý dom leží na doske bez základových pásov. Jej hrúbka je 30 cm. Betónová platňa má menšiu hrúbku ako základová doska a to okolo 15 - 20 cm. Aby vám do domu neprenikala voda či vlhkosť musíte zaizolovať základy domu. Len tak zabránite nepriaznivým vplyvom okolia. V prípade zlej hydroizolácie môžu steny začať plesnivieť, praskať a suterénny priestor sa zaplaví vodou. Existuje viacero spôsobov hydroizolácie. Asfaltové hydroizolačné pásy sa na podklad aplikujú celoplošne nataveným plameňom. Používajú sa spolu s penetračným náterom a drenážnou vrstvou. Voda sa pod nimi voľne nepohybuje, čo umožňuje presnejšie lokalizovanie prípadného poškodenia. Modifikované asfaltové pásy doplnené o elastoméry a plastoméry sú elastickejšie. Predtým ako začnete s hydroizoláciou si určte pred čím všetkým chcete spodnú stavbu ochrániť. Preskúmajte okolie stavby a vplyvy, ktoré nepriaznivo pôsobia na vašu stavbu. Ak chcete stavbu ochrániť len proti zemnej vlhkosti, stačí keď aplikujete jednu vrstvu asfaltovej hydroizolácie. Pred pokladaním asfaltových pásov musíte vyhladiť a upraviť nedokonalosti povrchu. Týmto spôsobom zabezpečíte dostatočnú funkčnosť hydroizolácie. Druhým krokom je aplikácia penetračného náteru maliarskym valčekom, ktorým zabezpečíte lepšiu priliehavosť samotného pásu. Keď je náter suchý, začnete s pokládkou asfaltových pásov. Asfaltové pásy je vhodné naniesť iba pod budúce nosné murivo. Rolku asfaltového pásu položte na zem, postupne ju rozbaľujte a naťahujte do želanej polohy. Pás musí byť položený rovnomerne a nemali by sa pod ním vytvárať vzduchové bubliny. Väčšinou sa pokladá od najnižšieho miesta k najvyššiemu. Hydroizolácia by sa mala realizovať za suchého a teplého počasia. Pri hydroizolácií je nesmierne dôležitý výber materiálov. Nehľaďte len na tie najlacnejšie materiály, zamerajte sa na kvalitu. Rozdiel medzi PVC fóliami a asfaltovanými pásmi spočíva v tom, že fólie sa na podklad kladú voľne a kotvia sa bodovo alebo líniovo.

Voda - základná podmienka života na Zemi. Stretávame sa s ňou od narodenia, až do posledného dňa nášho bytia. A možno by sme jej nevenovali až tak veľkú pozornosť, keby sme sa v posledných rokoch nestretávali v správach s pojmami ako vodný živel, prívalové dažde, záplavy, potopy a podobne. Áno - voda je prírodný živel. Vlhkosť sama o sebe má na náš dom veľmi škodlivý vplyv. Podzemná voda nám dokáže znehodnotiť stavbu trvalo. Samotný pozemok sa odvodňuje ryhami a kanálmi, ktoré využívajú zemskú gravitáciu na odtok vody tak, aby nevsakovala do zeme a nezvyšovala hladinu podzemných vôd. Efektívnejším riešením je drenážovanie pozemku a okolia stavby. Účelom drenáže je znížiť hladinu spodnej vody pod úroveň základov domu. V opačnom prípade nám spodná voda bude pôsobiť škodlivo nielen na samotné základy, ale aj murivo. V dome podporí vznik plesní či vytopí pivničné priestory a podobne. Výhodou drenážovania oproti vytváraniu otvorených rýh a kanálov je to, že pozemok nerozdeľuje ani nenarušuje jeho súvislý povrch. Drenážovanie zároveň nebráni prístupu vzduchu do zeme, čo podporuje rýchlejšie otepľovanie pôdy. Drenážovanie okolia domu sa robí z plastových alebo pálených trativodových trubiek s vnútornou svetlosťou 50 - 200 mm, ktoré vodu zbierajú do zvodových potrubí a hlavných zberačov. Drenáž sa dá vybudovať aj z tehál alebo väčších kameňov, ktoré sa potom zasypú ľahkopriepustným materiálom. Omoho náročnejšou možnosťou odvodnenia stavby je izolácia všetkých častí domu, nachádzajúcich sa pod úrovňou terénu a to hydroizolačnými materiálmi proti tlakovej vode. Nesmieme však zabúdať zároveň na odizolovanie stropov, prípadne podláh podzemných miestností. Stropy by pritom mali byť nad terénom, no v niektorých prípadoch aj pod ním. Vo všeobecnosti však platí, že by nemali byť nikdy nižšie, ako je hladina samotnej podzemnej vody. Taktiež všetky stenové konštrukcie musia byť izolované pod povrchom terénu. Hydroizolácia musí byť pritom súvislá, neprerušená a chránená voči mechanickému poškodeniu. Mechanické zaťaženie vzniká aj vztlakom vody, ktorý môže na hydroizoláciu pôsobiť deštruktívne.

Ak pozemok nemá prirodzené odvodnenie, odvádzame vodu z pozemku drenážou, aby nám zrážky nevytvorili nepríjemné „jazierka“ okolo domu. Používame hlavne drenážne rohože, kanáliky, perforované drenážne rúrky a podobne. Veľkú pozornosť venujeme odvodneniu vtedy, ak je náš dom postavený hoci len v miernom svahu. Pri prudších zrážkach totiž zadná stena domu pôsobí ako hrádza prirodzene odtekajúcej vody dolu svahom. Musíme docieliť, aby takáto voda dom obtekala po stranách. Riešime to umiestnením odtokových rigolov na svahu nad domom. Hĺbku rigolov volíme väčšiu, prípadne ich doplníme kamennou hrádzou. Ďalším rizikovým faktorom sú spevnené plochy okolo domu (chodníky, vjazd do garáže so spádom k domu a podobne), ale aj pozemok alebo trávnaté plochy, zvažujúce sa smerom k domu. Voláme ich tiež líniové odvodňovacie systémy, pretože prijímajú vodu pozdĺž celej línie. Telá žľabov sú z materiálov, odolných proti mrazu a chemikáliám. Pokiaľ slúžia len na zachytávanie dažďovej vody v okolí domu, nemusí sa táto odvádzať do kanalizácie, ale môže slúžiť napríklad na zavlažovanie záhrady. Ak nie je plochá strecha nášho domu dokonale chránená pred presakovaním vody, môže nám narobiť veľa problémov. Preto je hydroizolačná vrstva najdôležitejšou súčasťou plochej strechy.

Kedy je drenáž potrebná?

Drenáž okolo domu je nutná v terénoch, kde dochádza k presakovaniu spodných vôd, ktoré môžu zapríčiniť veľmi závažné škody. Drenáž okolo domu je nevyhnutná na pozemkoch, na ktorých dochádza k presakovaniu spodných vôd. Ak je hladina spodnej vody vyššie ako základy budov, pôsobí voda škodlivo na murivo, podomieľa stavbu, vytvára podmienky na vývoj plesní a vytápa pivničné priestory. Aj v tomto prípade sa hladina spodnej vody znižuje drenážou pod úroveň základov, avšak drenáž by sa nemala ukladať nižšie ako základová škára priľahlých základov, aby odvádzaná voda nemohla podmývať podzákladie. Toto riziko možno obmedziť použitím geotextílie.

Prečítajte si tiež: Novinky zo staveniska: Kanalizácia

Problém vzniká v prípadoch, keď nie je možné zeminu vykopať až po základy. Ak sa nachádza v podloží nepriepustná vrstva, po dlhotrvajúcich alebo prívalových dažďoch sa jej okolie naplní vodou, ktorá pôsobí na konštrukciu stavby tlakom. Aj z tohto dôvodu sa pod základmi v nepriepustných zeminách navrhuje urobiť štrkové lôžko, ktoré preruší kapiláry, a tým sa hydroizolačná vrstva nevystaví pôsobeniu podzemnej vody.

K ochrane domu preto nestačí len izolácia, ale je potrebné dôsledne používať aj drenážne systémy, slúžiace k tomu, aby bola zachytená a tiež odvedená nechcená voda od múrov domu.

Typy drenážnych rúr

Pri drenážnych systémoch pre rodinné domy môžeme využiť dva typy rúr - jednovrstvové a dvojvrstvové:

Jednovrstvové drenážne rúry: Sú rebrované, pretože sú tak tvrdšie, odolnejšie a pružnejšie. Jednovrstvové drenážne rúry vo zvitkoch spoznáme podľa okrúhleho tvaru. Na výber máme variácie s priemermi 50, 65, 80, 100, 125, 160 a 200 milimetrov. Pre ich pružnosť je možné zvoliť dĺžku od 50 do 200 metrov. Výhodou je ich nízka hmotnosť aj pri väčších dĺžkach. Pre jednovrstvové pevné drenážne rúry dôležitý je ich špecifický tvar. Prierez ukazuje, že ich profil je ako tunel, horná polovica je okrúhla a dolná trapézová. Na okrajoch pozorujeme priečne zárezy (zoskupené do štyroch na každých 22 milimetrov rúry) a pozdĺžne vytvorené drážky.
Dvojvrstvové drenážne rúry: Dvojvrstvové drenážne rúry sú zložené z dvoch vrstiev - z vnútornej hladkej vrstvy a z vonkajšej rebrovanej. Z vonkajšej strany je rebrovaná a z vnútornej hladká. Tá sa postará o lepší prietok vody vďaka tomu, že sa voda nezadrží v potrubí. Hladká vnútorná vrstva umožňuje lepší prietok vody, pretože voda sa nezdržuje v potrubí. Tieto potrubia využijete napríklad pri odtečení väčšieho množstva vody pri veľkých plochách. Hladká vnútorná vrstva umožňuje aj rýchlejší prietok vody a často sa používa na odvádzanie vody z ciest, veľkých plôch a cestných objektov, ako sú tunely, nábrežia, križovatky, železničné trate, vzletové a pristávacie dráhy a podobne.

Postup pri budovaní drenáže

Celý postup začíname vypracovaním projektového zadania, ktorý zadefinuje všetky špecifická projektu drenáže. Pri pláne lokality riešime umiestnenie odtokových potrubí, hĺbku a dĺžku budúcich výkopov, miesta pre kontrolné a drenážne studne či to, ako sa bude odvádzať voda do dažďovej kanalizácie.

Správna inštalácia drenážneho systému začína výkopom drenážneho kanála okolo celého objektu, ktorý bude slúžiť na odvádzanie meteorickej vody ďalej od domu. Drenážny kanál musí byť hlbšie ako spodná hrana základov alebo základovej dosky.

Prečítajte si tiež: Súčasný stav kanalizácie v Palárikove

Kroky pri budovaní drenáže:

Výkop ryhy: Vykopte ryhu na šírku lopaty. Čím hlbšie pôjdete, tým väčšiu šírku výkopu treba spraviť. Ideálna drenáž ide takmer rovnobežne s domom, alebo stavbou a horizontálne k svahu. Pred samotnou výstavbou budovy sa okolo miesta základov vykope kanál na inštaláciu drenážnych rúr, ktorý musí byť hlbší ako projektovaný spodný okraj základov.
Štrkové lôžko: Na dno vykopanej ryhy položíme vrstvu štrku hrubú asi 80 mm. Štrkové zrno má byť veľké 10 až 50 mm, aby spád dna bol absolútne rovnomerný a rovný. Keď je kanál vykopaný, do neho sa nasype granulácia alebo frakcia, na ktorú sa umiestni geotextília. Keď je výkop dokončený, vysypte ho 10 cm vrstvou, najlepšie drveného, kameniva. Frakcia by mala byť 4-8, alebo 8-16 mm.
Umiestnenie drenážnych rúr: Na toto štrkové lôžka kladieme drenážne rúrky tak, aby medzi sebou mali škáry široké 8 až 20 mm, ktoré zhora prekryjeme črepmi. Rúrky kladieme od začiatku drenáže po spáde k vyústeniu. Koniec prvej rúrky uzavrieme ílovou zátkou a plochým kameňom. Na štrkový podklad umiestnime drenážne rúrky tak, ako je uvedené v zadaní projektu. Na geotextíliu sa pod určitým uhlom kladú drenážne rúry. Drenážna vrstva granulátu sa obvykle dáva v hrúbke 15 - 20 cm. Geotextílie slúžia na zabránenie tomu, aby sa zemina alebo niečo podobné dostalo k tampónu alebo potrubiu. Drenážne potrubia sú zvyčajne umiestnené maximálne 1 m od nosných stien domu. Potrubie je vždy vyrobené z PVC alebo PE materiálu, s priemerom 5 až 20 cm, v závislosti od objektu a množstva vody, ktoré treba odviesť.
Zásyp štrkom: Nakoniec rúrky zasypeme opäť vrstvou štrku hrubou asi 200 mm so zrnom väčším ako 30 mm. Po zasypaní založte oba konce geotextílie, akoby ste zabalili rúru aj obsypom.
Ukončenie: Na záver dosypte zeminu a dôkladne ju utlačte. Je dobre, aby ste ihneď nerobili ďalšie úpravy a snažte sa dobre kropiť dané miesto, aby si zemina poriadne sadla.

Pri vykonávaní prác pokládky drenáže sa nesmie zabudnúť, že potrubie je potrebné viesť v spáde. Ten by mal byť asi pol percenta smerom k šachte a odtiaľ potom do kanalizácie. Zo zberných drenážových rúrok prichádza voda do zvodníc, ktoré pokladáme obdobným spôsobom, ale o niečo hlbšie. V zaúsťujúcej rúrke zbernej drenáže sa na spodnej strane vyseká otvor a v rovnakom mieste otvor v hornej časti rúrky zvodnice, aby oba otvory boli proti sebe. Zvodný drén odvádza vodu do vsakovacej jamy (príp. kanalizácie) na najnižšom mieste systému. Ak vyúsťuje drenáž na povrch, napr. do svahu, chránime ju pred poškodením tak, že trativodky zapustíme do kameninovej alebo betónovej rúry, aby sa ústie nepoškodilo. Pri vyústení drenáže do potoka by toto vyústenie malo byť aspoň 100 mm nad hladinou. U viac zamokrených záhrad býva prietok vody drenážou takmer stály.

Drenážne šachty

Súčasťou drenážneho systému každého domu sú revízne šachty, ktoré sú zvyčajne umiestnené na každom rohu domu. Drenážne šachty umožňujú preveriť funkčnosť drenážnych rúrok a ich včasné čistenie od nánosov a nečistôt. Šachty sú vlastne hrubostenné veľkopriemerové plastové rúry, úplne vodotesné a odolné voči vysokému tlaku pôdy. Táto vlastnosť ich dáva do popredia pri porovnaní s drenážnymi šachtami zhotovených z tradičných stavebných materiálov - betónu a tehál. Kým kedysi sa robila drenáž bež šácht, dnes sa už bez nich nezaobídeme. Šachty mávajú tri vývody dva na zvod vody z okolia domu a na tretí sa napoja rúrky, ktoré odvedú vodu napríklad do kanalizácie.

Ako využiť zachytenú vodu?

Zhromaždená voda sa odvádza do špeciálneho zásobníka alebo verejnej kanalizácie. Zhromažďovanie vody však poskytuje veľkú výhodu vzhľadom na skutočnosť, že ju môžete využiť neskôr pre rôzne domáce účely. Napríklad môžete využiť zadržanú vodu zo zásobníkov v období sucha na zalievanie záhrady, čím ušetríte nemalé finančné prostriedky.

Náklady na drenážny systém

Cena drenážneho systému sa pohybuje od 12 do 20 EUR/m vrátane materiálu a práce, pri novostavbe. Pri starších budovách je viacero faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výšku nákladov, všetko treba dojednať s realizátormi prác.

Čo robiť, ak sa na pozemku hromadí voda?

Ak vám po dažďoch na pozemku, či dlažbe dlhodobejšie stojí voda, je to jasný signál, že podložie povrchu nepracuje správne na prirodzenom odvádzaní vody. Takisto problémy so zatekaním do domu zo strany stien, ktoré sú pod úrovňou terénu hovoria o tom, že dom nebol správne zaizolovaný a aj keď bol, nastáva v podloží veľký problém s nevsakujúcou vodou.

Pri íloch zrážkovú vodu treba odvádzať povrchovo, zachytávať pred domom ak je tam svah a nevpúšťať ju pod dom drenážnymi konštrukciami. Keď nemáte vlastnú studňu a vodu potrebujete, je rozumné sa zamyslieť nad retenčným systémom, ktorý vodu zachytí a uchová pre ďalšie použitie aspoň na zalievanie záhrady. Retenčné a vsakovacie systémy sú v súčasnosti dokonale prepracované a veľa výrobcov ponúka vsakovacie bloky alebo tunely, ktoré sa umiesňujú pod úroveň terénu a za investície, ktoré sa rýchlo vrátia Vám umožnia “manažovat” hospodárenie s dažďovou vodou. Systémy sú tak prepracované, že nepotrebujú ani veľký pozemok /moduly sa dajú stohovať na seba v niekoľkých vrstvách/, nezaberú Vám priestor na pozemku a sú dokonca pojazdné automobilmi pri dodržaní určitých konštrukčných požiadaviek. Čas, kedy máte odliatu základovú dosku a betón úspešne tuhne a zreje je ideálne využiť práve na tieto práce - stavba sa Vám nezastaví a vo chvíli, keď začnú rásť múry domu nebude už okolo základov žiadna jama, ktorá by zhoršovala prístup, manipuláciu s materiálom a hrozila úrazom ľuďom pracujúcim na Vašej stavbe.

Prípojka vody a kanalizácie

Súčasťou mnohých povinností, s ktorými sa stretnete pri výstavbe domu, je aj jeho napojenie na inžinierske siete. Podľa súčasných platných predpisov musia byť všetky budovy a k nim patriace pozemky odvodnené a musia z nich byť bezpečne odvedené aj všetky splašky, či už z toaliet, umývadiel, vaní, sprchových kútov, umývačiek riadu, drezov, práčok - všetky ich treba z domácnosti odviesť a zlikvidovať v súlade s platnými predpismi. V jednoduchosti povedané - musíte si nechať vybudovať taký systém, ktorý odvedie všetky odpadové vody - kanalizáciu. Ide o systém, kde vnútorná kanalizácia vedie odpad hlavným zvodom od zriaďovacích predmetov von z budovy, kde sa napája cez kanalizačnú prípojku na verejnú kanalizáciu.

#

tags: #kanalizacia #okolo #zakladov #vedlajsieho #domu