Článok vám prináša zaujímavé informácie a fotografie z jaskýň v okolí Nového Mesta nad Váhom, s dôrazom na jaskyňu Komín v pohorí Branisko. Informácie pochádzajú od jaskyniara Lukáša Kubičinu, tajomníka OS Čachtice, a zahŕňajú doposiaľ nezverejnené materiály. S ohľadom na ochranu týchto jaskynných útvarov, presné miesta vchodov do jaskýň nebudú špecifikované.
Čachtický Kras: Úvod do Podzemia
Čachtický kras je geomorfologický podcelok Malých Karpát, ktorý sa nachádza v ich najsevernejšej časti. Dolina Hrabutnice (Jablonky, Dudváhu) rozdeľuje tento podcelok hlbokým meandrujúcim prielomom na dve časti: severnejšie Nedze a južnejší Plešivec. Severná časť Nedzí, budovaná predovšetkým dobre krasovatejúcimi svetlými nedzovskými vápencami, bola vyčlenená ako Čachtický kras. Jeho stupňovitá planina dosahuje v najvyšších častiach asi 350 - 400 m relatívneho prevýšenia od aluviálnej nivy Váhu, ktorý územie vymedzuje na východe.
Klimaticky patrí územie do mierne teplej oblasti, s priemernou ročnou teplotou vzduchu okolo 8 - 9 °C. Na povrchové toky je toto typické krasové územie dosť chudobné. Významné sú krasové pramene Teplica a Hladový prameň v doline Jablonky.
História Prieskumu Čachtických Jaskýň
Výskum v Čachtickom krase bol vykonávaný už pred 1. svetovou vojnou, v rokoch 1912 - 1914. Ústrednou postavou týchto snáh bol Dr. Július Éthey, okresný slúžny žijúci v Čachticiach. Ďalšie pokusy o prienik do podzemia sa datujú od 30-tych rokov minulého storočia. Skutočný vážny prieskum však začína po príchode Jána Majku v auguste 1952.
V auguste 1952 Majko s miestnymi dobrovoľnými pracovníkmi realizoval povrchový prieskum Čachtického krasu a hľadal lokalitu vhodnú pre stále prieskumné a sondovacie jaskyniarske práce. Za najsľubnejšie pracovisko označil občasnú vyvieračku Hladový prameň v údolí Hrabutnice. 10. augusta 1956 prenikli do prvých podzemných priestorov v závrte Pod dubom neďaleko Belákových lúk. Bol to tzv. Dóm objaviteľov a prví sa do neho dostali Eduard Čapoš, Jozef Mordin, František Pleva a Miloslav Kovalčík. Lokalita bola nazvaná jaskyňa Belákove lúky, dnes známa ako Čachtická jaskyňa.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať správne dvierka na komín
Čachtická Jaskyňa: Dóm Objaviteľov a Ďalšie Priestory
V Čachtickej jaskyni sa intenzívne pracovalo a koncom januára 1957 sa práce na čas prerušili. V druhej polovici októbra 1958 sa začalo pracovať opäť a do polovice novembra 1958 tu pracovníci Turistu objavili niekoľko ďalších priestorov. Po zatopení sifónu v plazivke pred Žabkinym dómom museli byť práce prerušené. Práce sa presunuli na lokalitu ponoru Agáčiny.
V rokoch 1970 - 73 sa realizovali meračské práce, ktoré boli súčasťou výskumu Čachtického krasu vykonávaného výskumným oddelením Múzea slovenského krasu v spolupráci s členmi Slovenskej speleologickej spoločnosti v rokoch 1970 - 72. V rokoch 1979 - 1985 prebiehalo mapovanie Čachtickej jaskyne. V rámci mapovania boli objavené ďalšie priestory na konci Dlhého dómu: Perlový dóm, Oranžový dóm, Supia priepasť, Šikmý dóm, Malá ozvena, Leknový dóm, Uhlíkový dóm. V rokoch 1995 - 2001 prebiehal prieskum komínov v Čachtickej jaskyni.
Jaskyňa Komín: Lokalita a Charakteristika
Jaskyňa Komín je neveľká jaskyňa v pohorí Branisko, ktorá sa nachádza na južnom svahu vrchu Červená skala. Táto oblasť je aj súčasťou národnej prírodnej rezervácie Kamenná baba. Jaskyňa Komín je jednou zo 45 jaskýň na Slovensku, ktoré sú verejnosti voľne prístupné.
Verejnosti Voľne Prístupné Jaskyne: Pravidlá a Obmedzenia
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov umožňuje voľný vstup bez sprievodcu do verejnosti voľne prístupných jaskýň, v ktorých nehrozí nebezpečenstvo poškodenia ich prírodných a kultúrnych hodnôt a je zaistený bezpečný pohyb návštevníkov. Pri vstupe do verejnosti voľne prístupných jaskýň treba dodržiavať zákazy uvedené v § 24 zákona:
- Nie je dovolené poškodzovať alebo ničiť horninové prostredie, chemickú a mechanickú výplň jaskyne, biotopy živočíchov a ostatné zložky a prvky jaskynného ekosystému.
- Zakázané je zbierať nerasty, skameneliny, archeologické nálezy alebo paleontologické nálezy.
- Je zakázané chytať alebo usmrtiť živočíchy.
- Nie je dovolené vykonávať činnosť meniacu stav vodných tokov, jazier a miest presakovania zrážkových vôd.
- Zakázané je vykonávať činnosť meniacu zloženie alebo prúdenie jaskynného ovzdušia.
- Nie je dovolené vykonávať technické geologické práce, banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom.
- Zakázané je skladovať alebo vyrábať priemyselné výrobky, poľnohospodárske produkty a iné materiály.
- Nie je dovolené táboriť, bivakovať alebo zakladať oheň.
- Zakázané je vpustiť alebo ustajniť hospodárske zvieratá alebo domáce zvieratá.
- Nie je dovolené organizovať telovýchovné alebo športové podujatie.
- Znečisťovanie podzemných priestorov je zakázané.
- Nie je dovolené rušiť pokoj a ticho.
- Zakázané je umiestniť stavbu.
- Nie je dovolené umiestniť reklamné alebo propagačné zariadenie.
Ďalšie Zaujímavé Lokality v Okolí
Okrem jaskyne Komín a Čachtického krasu ponúka Slovensko mnoho ďalších zaujímavých lokalít, ktoré stoja za návštevu:
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na elektrické vykurovanie
- Malé Karpaty: Jaskyňa Driny, Smolenický zámok, zrúcanina Ostrý Kameň, hradisko Molpír, krasová dolina Hlboča s vodopádom, vrch Záruby, vrch Vysoká, Kršlenica, Malá Baňa.
- Vysoké Tatry: Vodopád Skok, Ostrva, Kôprovský štít, Mengusovské sedlo, Lomnické sedlo, Gerlachovský štít.
- Nízke Tatry: Ďumbier, Skalné okno Ohnište, Veľký bok, Skalka.
- Veľká Fatra: Zadný Šíp, Ostrá, Kľak.
- Štiavnické vrchy: Sitno, Starohutský vodopád.
- Vtáčnik: Dolnoždanská skala, Buchlov.
- Pohorie Žiar: Vyšehrad.
- Slovenský kras: Jaskyňa Domica, Minerálny prameň Gemerka, Vysoká pec v obci Sirk.
- Branisko: Diablova výverová diera, Vrátnica, Jarabinský prielom.
- Čergov: Prírodná rezervácia Vlčia.
- Ostatné: Sivá Brada, Stanišovská jaskyňa, Burda, Konopiská.
Jaskyňa Driny: Unikát na Západnom Slovensku
Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku a jednou z hlavných turistických atrakcií Malých Karpát. Nachádza sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch juhozápadne od Smoleníc, v blízkosti rekreačného strediska Jahodník. Prístup k jaskyni je z parkoviska, ktoré leží 1 km od dediny Smolenice pri rekreačnom stredisku Jahodník, severozápadne od Trnavy v Malých Karpatoch. Vzdialenosť jaskyne od parkoviska je 1 km lesnou cestou s prevýšením 100 m, prístup trvá asi 20 min.
Prehliadkový okruh má dĺžku 450 m, prevýšenie 10 m a 151 schodov. Pobyt v jaskyni trvá asi 35 min. Interiér jaskyne pozostáva z úzkych puklinovitých chodieb (Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti). Jej podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň, pre ktorú sú typické záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády, náteky, pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov.
Jaskyňa Domica: Klenot Slovenského Krasu
Jaskyňa Domica patrí nielen medzi naše najkrajšie jaskyne, ale je aj jaskyňou svetového významu. Je prepojená s jaskyňou Čertova diera a tvorí jednotný celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike v celkovej dĺžke 25 km. Dĺžka samotnej Domice je 5368 m, z nich je 1315 m sprístupnených verejnosti. Umelo prekopaný vchod leží vo výške 339 m. n. m.
Jaskyňa Domica je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku Styx a Domického potoka. Dominujú tu horizontálne oválne chodby so stropnými korytami. Jaskyňa Domica sa vyznačuje bohatou sintrovou výplňou. Typické sú stalagmity pagodového tvaru, kvapľové štíty a bubny, ktoré sa v takom množstve v žiadnej inej jaskyni nevyskytujú.
Prečítajte si tiež: Sprievodca inštaláciou plynového kotla