Ochrana dýchacích ciest je často podceňovaná, hoci je veľmi dôležitá pri práci a v prostrediach so škodlivými látkami. Pevné, kvapalné častice a plyny, ktoré vznikajú pri rôznych činnostiach, môžu obsahovať nebezpečné látky pre dýchacie orgány. Na zabránenie vstupu týchto škodlivých látok sa používajú filtre, ktoré pracujú na mechanickom, elektrostatickom alebo chemickom princípe.
Všeobecné pravidlá používania filtrov
Pri používaní filtrov je dôležité dodržiavať určité pravidlá. Ak je koncentrácia kyslíka v pracovnom prostredí menšia ako 17 % objemových, respirátory a filtre s maskami by sa nemali používať. Ďalším pravidlom je, že škodlivý plyn, pred ktorým sa chránime filtrom, by mal byť čuchom rozpoznateľný. Tesnosť ochranného prostriedku k tvári má veľký vplyv na jeho ochranné vlastnosti. Polomaska a celotvárová maska majú z hľadiska konštrukcie vždy lepšiu tesnosť ako respirátor.
Typy filtrov
Existujú rôzne typy filtrov, ktoré sa používajú na ochranu dýchacích ciest. Medzi najbežnejšie patria:
- Časticové filtre: Používajú sa na ochranu pred pevnými a kvapalnými časticami, ako je prach, dym a aerosóly.
- Filtre na ochranu proti plynom a výparom: Používajú sa na ochranu pred škodlivými plynmi a výparmi.
- Kombinované filtre: Kombinujú vlastnosti filtrov proti časticiam a filtrov proti plynom a výparom.
Časticové filtre
Časticové filtre sú najbežnejšie a používajú sa aj pri domácich prácach. Delia sa na jednorazové (označené kódom NR /non reusable/) a opakovane použiteľné (označené R /reusable/). Ochranné prostriedky na ochranu pred časticami sa nazývajú aj respirátory. Kvalitnejšie respirátory majú doplnkové označenie písmenom D podľa normy EN149, čo znamená, že majú vyššiu odolnosť voči zanášaniu prachom. Rozsah ochrany je určený typom filtra P1, P2 a P3, ktoré označujú percentuálnu schopnosť filtra zachytiť častice. U respirátorov tomu zodpovedá označenie FFP1, FFP2 a FFP3. Filter jednorazového respirátora je súčasťou jeho konštrukcie a nedá sa vymieňať. Životnosť filtra v jednorazovom respirátore je obmedzená na jednu pracovnú zmenu. Životnosť opakovane použiteľného prachového filtra v maske alebo polomaske končí, ak jeho nádychový odpor vzrastie nad neúnosnú mieru. V bakteriálnom a vírusovom prostredí sa respirátor aj opakovane použiteľný prachový filter vymieňajú po každej pracovnej zmene. Časticové opakovane použiteľné filtre a respirátory sa skladujú v uzatvorených nádobách alebo v uzatvárateľných PE vreckách bez prístupu vzdušnej vlhkosti. Filter sa nepoužíva po skončení životnosti uvedenej na samotnom filtri.
Typy prachových a aerosolových filtrov:
Prečítajte si tiež: Olejový filter pre BMW E87
- P1 (biela): Chráni pred pevnými inertnými časticami a aerosólom bez zvláštnej toxicity (napr. uhličitan vápenatý, omietkový, tehlový prach, peľ, srsť). Nechráni pred kvapkami aerosólu, karcinogénnymi a rádioaktívnymi časticami, vzduchom prenosnými biologickými činiteľmi rizikovej triedy 2 a 3, enzýmami, mikroorganizmami - vírusy, baktérie, plesne. Maximálna koncentrácia škodlivín je 4 x PEL (prípustný expozičný limit látok v ovzduší). Minimálna účinnosť je 78%.
- P2 (biela): Chráni pred biologickými zlúčeninami, karcinogénnymi zlúčeninami, škodlivými pevnými časticami, škodlivými či dráždivými vodnými aerosólmi (napr. oxid kremičitý, uhličitan sodný, železný, drevený, sklenný prach, pesticídy rozpustné vo vode, obilný prach, pleseň, huby, výfukové plyny). Nechráni pred rádioaktívnymi zlúčeninami, vírusmi, enzýmami, vzduchom prenosným biologickým materiálom rizikovej triedy 3. Maximálna koncentrácia škodlivín je 12 x PEL pre polomasku a 16 x PEL pre celotvárovú masku. Minimálna účinnosť je 92%.
- P3 (biela): Chráni pred biologickými zlúčeninami, jedovatými pevnými časticami, vodným aerosólom (napr. baktérie TBC, azbest, rádioaktívne častice berýlia). Maximálna koncentrácia škodlivín je 50 x PEL pre polomasku a 200 x PEL pre celotvárovú masku. Minimálna účinnosť je 98%.
Filtre na ochranu proti plynom a výparom
Filtre na ochranu proti plynom a výparom sú sofistikované zariadenia s vhodným zložením aktívnej látky, ktorá zabezpečuje elimináciu škodlivých plynov prechádzajúcich filtrom pomocou rôznych fyzikálnych a chemických reakcií. Veľké písmeno označuje skupinu chemických látok, pre ktorú je filter určený. Číslica označuje absorbčnú triedu filtra, t.j. výkonnosť filtra - t.j. akú koncentráciu škodlivých látok dokáže filter zachytiť.
Typy filtrov na ochranu proti plynom a výparom:
- A (hnedá): Ochrana proti organickým plynom a parám, ktorých bod varu je > 65 °C (rozpúšťadlá a uhľovodíky). Príklady rizík: terpentýn, toluén, xylén, styrén, benzén, cyklohexán, trichlóretylén, tetrachlórmetán, rozpúšťadlá na báze benzénu, nafta, lakový benzín, petrolej, minerálny terpentýn, riedidlá, organické zlúčeniny (fenoly, dimetylformamid, furfurylalkohol), ftaláty, fenolové a epoxidové živice.
- B (šedá): Ochrana proti anorganickým plynom a parám, okrem oxidu uhoľnatého. Príklady rizík: acetón, étery, metanol, chlór, bróm, fluór, oxid dusičitý, sírovodík, kyanovodík, brómovodík, chlórovodík, peroxid vodíka.
- E (žltá): Ochrana proti oxidu siričitému a niektorým kyslým parám a plynom. Príklady rizík: kyslé plyny, plynné kyseliny, niektoré organické kyseliny, kyselina dusičná, oxid siričitý, chlorovodík, kyselina sírová, kyselina mravčia, siričitan sodný, fluorovodík.
- K (zelená): Ochrana proti amoniaku a niektorým aminoderivátom. Príklady rizík: amoniak a jeho organické zlúčeniny - metylamín, etylamín, etyléndiamín, dietylamín, dimethylamím.
- Hg (červená): Ochrana proti ortuti (max. životnosť používania 50 hodín).
- AX (hnedá): Ochrana proti organickým plynom a parám, ktorých bod varu je ≤ 65 °C (určené na jedno použitie, čo je spravidla jedna pracovná zmena a len v celotvárových maskách). Príklady rizík: acetón, étery, metanol, acetaldehyd, bután, butadién, dietyléter, dichlórmetán, dimetyléter, etylénoxid, metylénchlorid, metylacetát, vinylchlorid.
Triedy filtrov a ich absorbčná kapacita:
- Trieda 1 (nízka): < 1 000 ppm (0,1 obj. %) alebo do 10 x PEL polomaska, do 200 x PEL celotvárová maska.
- Trieda 2 (stredná): < 5000 ppm (0,5 obj. % ) alebo do 10 x PEL polomaska, do 200 x PEL celotvárová maska.
- Trieda 3 (vysoká): < 10 000 ppm (1 obj. %)
Chemické filtre sú pri predaji zvyčajne vybavené tesnými záslepkami, ktoré sa pred nasadením filtra odstránia. Po použití je potrebné filter znova uzavrieť, aby bol chránený pred vzdušnou vlhkosťou a prachom, čo mení jeho vlastnosti a znižuje životnosť. Niektoré typy filtrov sú predávané v nepriepustnom obale s vyznačenou životnosťou, ktorý sa po otvorení poruší.
Kombinované filtre
Kombinované filtre sú kombináciou filtra proti plynom a výparom a prachovým filtrom v jednom telese alebo pomocou rozoberateľného spojenia. Pri rozoberateľnom kombinovanom filtri je možné vymeniť jednotlivé časti samostatne. Prachový filter je vystavený pracovnému prostrediu vždy ako prvý a po zbavení prachu vstupuje vzduch do plynovej časti filtra a až následne zbavený aj škodlivých plynov putuje do dýchacích ciest používateľa.
Prečítajte si tiež: Zdravé vysávanie s HEPA filtrom
Ako zvoliť správny filter
Pre správny výber ochrany používateľa je nutné poznať presné koncentrácie a chemické zloženie daných škodlivín v ovzduší a prekročenia povolených limitov. Vždy si dôkladne prečítajte inštrukcie uvedené v návode na používanie!
Pre voľbu správnej a účinnej ochrany dýchacích orgánov je potrebné:
- Identifikovať druh škodlivých látok: Či ide o prach, kovový dym, chemické výpary, plyn, hmlu, paru - iná filtrácia sa používa proti prachovým časticiam než proti parám a výparom.
- Poznať koncentráciu škodlivých látok: Zistíme ju meraním koncentrácie prachu a chemických látok v ovzduší. Do úvahy treba vziať aj pracovné prostredie (vlhkosť, teplota, exteriér/interiér), ktorému budeme vystavení.
Na základe týchto informácií je možné zvoliť správny filtračný prostriedok na ochranu dýchania - filter, respirátor, maska/polomaska, systém s núteným obehom alebo prívodom vzduchu. Nesmieme zabudnúť na správne nasadenie a používanie prostriedku na ochranu dýchania, prípadné použiť ďalšie ochranné pomôcky (okuliare, rukavice,..). Zároveň musíme dodržiavať varovné pokyny a obmedzenia týchto prostriedkov.
Životnosť filtrov
Životnosť časticových filtrov v jednorázovej respiračnej maske je obmedzená na jednu pracovnú zmenu, pretože ich nie je možné vyčistiť. Je však závislá aj od faktorov ako je koncentrácia škodlivých látok, frekvencia dýchania, doba použitia, prostredie pracoviska (vlhkosť, pary, znečistenie). Životnosť opätovne použiteľných filtrov je možné predĺžiť čistením a skladovaním v uzatvorených nádobách bez prístupu vzduchu a vlhkosti. Rovnako ako pri jednorázových filtroch ovplyvňuje ich životnosť množstvo faktorov. Časticové filtre sa menia pri zvýšení nádychového odporu, ktorý indikuje upchatie plochy filtra časticami. Filtre sa čistia a menia vždy v súlade s pokynmi výrobcu. Filtre, ktoré boli vybrané z pôvodného obalu, sa môžu skladovať maximálne 6 mesiacov, aj keď neboli použité.
Životnosť filtrov na ochranu pred plynmi a výparmi závisí od mnohých faktorov, napr. umiestnenie pracoviska, doba vystavenia škodlivinám, kontaminácia, druh vykonávanej činnosti. Pri intenzívnej telesnej námahe je zvýšená frekvencia dýchania a objem vdychovaného vzduchu je väčší a preto dochádza k rýchlejšiemu opotrebovaniu filtra. Jeho používanie ukončíme, keď cez filter cítime zápach alebo chuť škodlivej látky, alebo keď sa nám začne ťažšie dýchať. Upozornenie: filtre proti plynom a parám by nemali byť používané k ochrane pri látkach, ktoré majú slabé výstražné vlastnosti (zápach alebo chuť). Bod varu by mal byť nad 65 °C.
Prečítajte si tiež: Ako efektívne vyhľadávať informácie?
Oxid uhoľnatý (CO) a oxid uhličitý (CO2)
Hoci je v dnešnej dobe detekcia nebezpečných plynov už bežnou súčasťou domácností, pracovísk aj verejných budov, mnoho ľudí stále tápe v tom, aký je rozdiel medzi oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým.
Oxid uhličitý (CO2), predtým nazývaný kysličník uhličitý, vzniká najmä počas dýchania, ale aj ďalších biochemických procesov. Produkujú ho fotosyntetizujúce rastliny aj mikroorganizmy, vzniká tiež pri spaľovaní. Je teda prirodzenou súčasťou ovzdušia. Oxid uhličitý je ťažší ako vzduch, a preto sa drží najmä pri zemi. V domácnostiach sa jeho koncentrácia nebezpečne zvyšuje obvykle pri nedostatočnom vetraní malých miestností s vyšším počtom ľudí, zvierat a rastlín (tzv. vydýchaný vzduch).
Oxid uhoľnatý (CO) sa v atmosfére prirodzene nachádza naopak iba v nepatrnom množstve. Vzniká najmä nedokonalým spaľovaním, teda v prípade, že k plameňu nie je zabezpečený dostatočný prísun kyslíka. V domácnostiach tento jav najčastejšie spôsobuje slabý ťah komína (jeho upchatie či zanesenie) alebo zlé tesnenie či iná závada na plynových spotrebičoch. Nedokonalé spaľovanie vzniká aj v prípade, že je teplota spaľovania príliš nízka (doutnanie ohňa) alebo doba spaľovania príliš krátka. Zdrojom oxidu uhoľnatého sú aj spaľovacie motory, cigaretový dym a rôzne priemyselné odvetvia. Medzi ďalšie pre človeka jedovaté plyny patrí napríklad oxid dusnatý či oxid siričitý. Výskyt týchto plynov v bežnej atmosfére je ale minimálny.
Oba tieto jedovaté plyny sú zákerné najmä tým, že sú bez farby, zápachu aj chuti. Zmyslami ich človek teda nemôže odhaliť. Nebezpečnú koncentráciu môžete včas zistiť iba vďaka vhodne nainštalovaným detektorom plynu.
Prirodzená koncentrácia oxidu uhličitého vo vonkajšom ovzduší je 0,04 %. Pri obsahu CO2 vo vzduchu okolo 5-10 % spôsobuje tento plyn bezvedomie, koncentrácia nad 20 % vedie k úmrtiu. Prirodzená koncentrácia oxidu uhoľnatého v ovzduší sa pohybuje okolo 0-10 ppm, v domácnostiach s plynovým kotlom a v mestských aglomeráciách môže byť táto hodnota až 200 ppm. CO sa chemicky viaže na hemoglobín, čím pri väzbe vytlačí kyslík. Hemoglobín potom prechádza na karbonyl-hemoglobín a po tele už neprenáša kyslík. Človek sa potom udusí. CO2 nie je jedovatý, ale je pre človeka nedýchateľný.
Prvé príznaky účinku na telo CO2 aj CO sú nešpecifické - medzi tie najčastejšie patrí malátnosť, bolesť hlavy, nevoľnosť, únava a zmätenosť. Oxid uhličitý v bežnej domácnosti nedosahuje životu nebezpečnú koncentráciu, ale môže spôsobovať zdravotné problémy a značný diskomfort. Oxid uhoľnatý je pre človeka oveľa nebezpečnejší, pretože k jeho zvýšenej koncentrácii a následnej otrave dochádza v domácnostiach veľmi rýchlo a nepozorovane. Pri otrave oxidom uhoľnatým sa prvotné príznaky stupňujú, možno pozorovať začervenanie kože a slizníc, postihnutý upadá do bezvedomia a dochádza k tzv. vnútornému uduseniu. Vnútorné udusenie je výraz pre stav, keď človek môže dýchať, kyslík sa dostáva do pľúc, avšak je narušený jeho prenos do tkanív.
V prípade oboch plynov je nevyhnutné dbať predovšetkým na dostatočné vetranie. Nezbytnou prevenciou sú aj pravidelné revízie plynových spotrebičov, kotlov a komínov. Detektor úniku plynu je jediným skutočne účinným spôsobom, ako spoznať únik plynu. Aj napriek dostatočnému vetraniu a pravidelným revíziám spotrebičov nemožno nikdy riziko zvýšenej koncentrácie CO a CO2 vylúčiť.
Ak máte doma krb, kachle, kotol alebo akékoľvek iné plynové spotrebiče, je detektor oxidu uhoľnatého absolútne nevyhnutnou súčasťou bezpečnej domácnosti. Detektory CO vyberajte od zavedených výrobcov, neznačkové a lacné produkty môžu byť značne nespoľahlivé. Hlásiče CO2 vám zase pomôžu strážiť kvalitu ovzdušia v domácnosti. Ako sme už spomenuli, v bežných podmienkach tento plyn nemôže dosiahnuť takú koncentráciu, ktorá by spôsobila závažné otravy, ale môže byť príčinou zdravotných problémov, akými sú problémy so spánkom, bolesti hlavy, únava a pod.
Prvá pomoc v prípade zvýšenej koncentrácie CO2 v miestnosti spočíva vo vyvetraní a vynesení postihnutého na čerstvý vzduch. V prípade otravy CO je postup zložitejší, pretože pri vynášaní postihnutého by sa mohol otráviť aj záchranca. Pri vynášaní je preto nevyhnutné nedýchať, a to ani cez rúško či inú ochranu dýchacích ciest.
Zákon stanovuje povinnosť detekcie oxidu uhoľnatého iba pre konkrétne typy priestorov, napríklad pre parkovacie domy a podzemné garáže. V domácnostiach táto povinnosť neexistuje, avšak inštalácia detektorov CO sa dôrazne odporúča vo všetkých domácnostiach, kde sa nachádzajú krby, kachle či plynové spotrebiče a kotly. Zákon ďalej stanovuje určité povinné kroky prevencie vzniku CO v domácnostiach. Medzi tie patrí najmä pravidelné revízie a čistenie plynových spotrebičov a spalinových ciest. Revízie a údržba by podľa platnej vyhlášky mali prebiehať raz ročne, vždy pred začiatkom vykurovacej sezóny.
Čo sa detekcie oxidu uhličitého týka, opäť platí, že každý zamestnávateľ musí zabezpečiť svojim zamestnancom bezpečnosť práce. Nebezpečná koncentrácia oxidu uhličitého vzniká napríklad v pivovaroch a vínnych pivniciach, skleníkoch, spaľovniach, kotolniach, šachtách a pod.
Detektor úniku CO (oxidu uhoľnatého)
Detektor úniku CO (oxidu uhoľnatého) umožňuje zistiť prítomnosť oxidu uhoľnatého vo vzduchu. Spotrebič sa inštaluje v miestnostiach, v ktorých sa nachádza palivový spotrebič, vo vzdialenosti 1 - 3 m od možného zdroja CO. Detektor je kalibrovaný na dobu životnosti (6,5 roka), ktorá je vyznačená na obale. Napájanie je z batérie.