V súčasnosti sa čoraz viac ľudí prikláňa k alternatívnym zdrojom tepla, ako sú tepelné čerpadlá a elektrické vykurovanie, no stále existujú situácie, kedy je plynový kotol nevyhnutný alebo preferovaný. Často sa stáva, že priestorové obmedzenia nútia umiestniť plynový kotol a elektrické zariadenia, ako sú ističe, do jednej miestnosti. Táto situácia si vyžaduje prísne dodržiavanie noriem a predpisov, aby sa zabezpečila bezpečnosť a predišlo sa nehodám. Tento článok sa zaoberá normami a bezpečnostnými aspektmi, ktoré je potrebné zvážiť pri inštalácii elektrických ističov a plynového kotla v jednej miestnosti.
Tepelné čerpadlá vs. Plynové kotly
Pri výbere zdroja tepla pre domácnosť sa často stretávame s dilemou, či zvoliť tepelné čerpadlo alebo plynový kotol. Hoci sa plynový kotol môže javiť ako lacnejší na obstarávanie, z dlhodobého hľadiska, prevádzkových nákladov a legislatívneho vývoja sa tepelné čerpadlo javí ako výhodnejšia voľba.
Ekonomické porovnanie
Investícia do tepelného čerpadla je síce vyššia, ale prevádzkové náklady sú nižšie, pretože tepelné čerpadlo využíva obnoviteľné zdroje energie. Tepelné čerpadlo odoberá 75 % energie z obnoviteľných zdrojov (vzduch, zem, voda) a iba 25 % tvorí elektrina, čo znižuje emisie CO2 v porovnaní s plynovým kotlom. Okrem vykurovania dokáže tepelné čerpadlo v lete aj efektívne chladiť.
Vhodnosť podľa typu domu
Legislatívne požiadavky na energetickú triedu v novostavbách prakticky vylučujú plynové kotly ako jediný zdroj tepla. Plynový kotol je dobrou voľbou, ak už máte zavedenú plynovú prípojku a staršie, nezateplené domy s vysokými tepelnými stratami a klasickými radiátormi (vyžadujú vyššiu teplotu vody). Tepelné čerpadlo je plnohodnotnou alternatívou aj v rekonštrukciách. Vysokoteplotné tepelné čerpadlá dokážu dodávať vodu s teplotou 60 - 65 °C, čo je postačujúce aj pre väčšinu existujúcich radiátorových systémov.
Typy tepelných čerpadiel
Tepelné čerpadlá sa delia podľa zdroja tepla na:
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na elektrické vykurovanie
- Vzduch-voda: Odoberá teplo zo vzduchu. Je ideálne pre väčšinu rodinných domov na Slovensku, najmä pri rekonštrukciách a v oblastiach, kde sú zemné práce obtiažne alebo nákladné. Pri extrémne nízkych teplotách využíva dohrev (zvýšená spotreba el.).
- Zem-voda: Odoberá teplo zo zeme, ktorá si udržuje stabilnú teplotu po celý rok (cca 8 - 12 °C).
- Voda-voda: Odoberá teplo z podzemnej vody (zvyčajne prostredníctvom dvoch studní: jedna čerpacia, druhá vsakovacia).
Výkon tepelného čerpadla
Dimenzovanie tepelného čerpadla je dôležité pre efektívne vykurovanie. Ak je tepelné čerpadlo poddimenzované, nezaistí teplo v najväčších mrazoch. Tepelná strata (udávaná v kilowattoch, kW) je množstvo tepla, ktoré váš dom stratí pri najnižšej vonkajšej teplote. Pre novostavby nájdete presný údaj v projektovej dokumentácii alebo v energetickom certifikáte budovy.
Pre maximálnu efektivitu sa tepelné čerpadlo zvyčajne nedimenzuje na 100 % celkovej tepelnej straty pri výpočtovej teplote. Extrémne mrazy trvajú len pár dní v roku a zvyšných 10% - 20% v dňoch najväčších mrazov pokryje integrovaný záložný zdroj (zvyčajne elektrická špirála/elektrokotol). Pri výbere je preto kľúčové sledovať nominálny výkon čerpadla pri nižšej referenčnej teplote.
Tepelné čerpadlo a radiátory
Stále pretrváva mýtus, že tepelné čerpadlo je vhodné len pre podlahové kúrenie. Tepelné čerpadlo a radiátory môžu tvoriť výkonný a ekonomický pár. Čím menší je teplotný rozdiel medzi zdrojom tepla a vykurovacím systémom, tým je vyššia účinnosť tepelného čerpadla.
Ak máte radiátory, prioritou je zateplenie. Váš dom bude potrebovať na vykúrenie oveľa menej tepla, čo umožní znížiť výstupnú teplotu vody do radiátorov z pôvodných 70°C na 50°C alebo dokonca 45°C. Fan-coil (radiátory s ventilátorom) sú najmodernejšie riešenie. Aktívna cirkulácia vzduchu im umožňuje efektívne vykurovať priestor už pri teplote vody 35°C - 40°C (ideálna teplota pre TČ).
Pre budovy, kde je nutné udržať vysokú teplotu vody (60°C - 80°C), sú vhodné vysokoteplotné tepelné čerpadlá, ktoré sú špeciálne navrhnuté tak, aby dokázali ohriať vodu na 70°C alebo 80°C. Hybridná (Bivalentná) prevádzka je najčastejšie riešenie pri rekonštrukciách. Tepelné čerpadlo pracuje s vysokou účinnosťou a pokrýva väčšinu vykurovacej sezóny. Ak teplota klesne pod kritickú hranicu (napr. -5°C) a efektivita TČ klesne, automaticky sa zapne pôvodný plynový alebo elektrický kotol (alebo integrovaná špirála), ktorý dodá potrebnú vysokú teplotu len na pár dní v roku. Pri dimenzovaní zvoľte model TČ, ktorý dokáže efektívne pracovať pri požadovanej výstupnej teplote vašich radiátorov.
Prečítajte si tiež: Typy podláh pre podlahové kúrenie
Vyrovnávacia nádrž
Pri návrhu vykurovacieho systému sa často rieši otázka, či potrebujete k tepelnému čerpadlu vyrovnávaciu nádrž. Odpoveď závisí od typu vášho vykurovacieho systému a celkovej koncepcie. Tepelné čerpadlo, najmä to moderné s invertorom, pracuje najlepšie, keď beží dlhú dobu pri stabilnom, nízkym výkone. Problém nastáva, ak systém nemá dostatok vody alebo tepelnej zotrvačnosti (akumulácie), čo vedie k tzv. taktovaniu.
Klasické radiátory majú relatívne malý objem vody v systéme. Vyrovnávacia nádrž poskytne potrebný objem vody, do ktorého môže TČ teplo odovzdávať. Pri kombinácii TČ s kotlom na tuhé palivá nádrž funguje ako hydraulický oddeľovač a zásobník tepla pre všetky zdroje. Nádrž slúži ako hydraulická spojka, ktorá oddelí primárny okruh tepelného čerpadla od sekundárneho okruhu vykurovania domu.
Pri kvalitne navrhnutom systéme podlahového kúrenia v novostavbe s invertorovým tepelným čerpadlom často nie je buffer potrebný. Niektoré moderné čerpadlá s invertorovou technológiou dokážu regulovať svoj výkon na extrémne nízku úroveň, čím minimalizujú taktovanie aj pri malom objeme vody. Ak máte v dome radiátory alebo ak kombinujete TČ s iným zdrojom tepla, vyrovnávacia nádrž je z dlhodobého hľadiska vysoko odporúčaná inštalácia.
Zásobník teplej úžitkovej vody (TÚV)
Zásobník pre tepelné čerpadlo má často 2- až 3-krát väčšiu plochu výmenníka než porovnateľný bojler pre plynový kotol. Mnohé prémiové zásobníky sú vyrobené z nerezovej ocele, ktorá má vysokú odolnosť voči korózii a vodnému kameňu, čím zaručuje dlhšiu životnosť (často aj 20 rokov a viac) a často nevyžaduje anódu. Aj smaltované zásobníky musia byť mimoriadne kvalitne spracované a vybavené dimenzovanými výmenníkmi.
Tepelné čerpadlo vyrába teplo veľmi lacno, ale pomaly. Zníženie tepelných strát v priebehu roka je kľúčové pre celkovú efektivitu a nízke prevádzkové náklady celého systému. Bivalentné zásobníky majú dva nezávislé výmenníky. Takmer každý zásobník pre TČ je vybavený aj elektrickou špirálou. Hoci sú počiatočné náklady vyššie, vďaka veľkoplošnému výmenníku a špičkovej izolácii dosahuje tepelné čerpadlo vyššiu účinnosť (COP) pri ohreve vody.
Prečítajte si tiež: Elektrické vykurovanie - návrh a výpočet
Jednofázové vs. trojfázové tepelné čerpadlo
Výber medzi jednofázovým a trojfázovým tepelným čerpadlom závisí predovšetkým od výkonu čerpadla a aktuálnych možností vašej elektrickej siete. Jednofázové tepelné čerpadlo je vhodné pre novostavby alebo nízkoenergetické (A0) a pasívne domy s veľmi nízkou tepelnou stratou. Pri špičkovom odbere (štart kompresora, dohrev) zaťažuje iba jednu z troch fáz domu. Trojfázové tepelné čerpadlo umožňuje prevádzkovať výkonnejšie kompresory a ohrievacie telesá. Eliminuje riziko preťaženia jednej fázy. Ak sú vaše vypočítané tepelné straty nad 10kW, zvoľte 3-fázové čerpadlo.
All-in-One vs. Split systém
Pri výbere tepelného čerpadla typu vzduch-voda sa často stretnete s dvoma hlavnými konštrukčnými riešeniami: Monoblok a Split. Monoblok má jednoduchú inštaláciu, ale potrubie s vykurovacou vodou je vystavené riziku zamrznutia. Splitový systém má nulové riziko zamrznutia, pretože chladivo prúdi iba medzi jednotkami.
All-in-One systém (Hydrotower alebo Unitower) je najpriestorovo úspornejšie riešenie pre interiér. Je ideálne pre malé technické miestnosti, garáže alebo novostavby, kde sa šetrí každý centimeter. Má rýchlu a jednoduchú inštaláciu. Split systém so samostatným, väčším zásobníkom TÚV (napr. 300l alebo viac) umožňuje flexibilitu objemu. Hydrobox a bojler nemusia stáť pri sebe.
Priestor pre tepelné čerpadlo
Pri plánovaní nového domu alebo rekonštrukcie je kľúčové vyčleniť dostatok priestoru pre vykurovací systém. Pre All-in-One systém je ideálna miestnosť 2 x 2m (približne 4m2). Pre Split systém so samostatným zásobníkom TÚV je ideálna miestnosť 2,5 x 2 m (približne 5m2 a viac).
Je potrebné dodržiavať zákonom stanovené hlukové limity. Moderné čerpadlá sú tiché, ale pri inštalácii priamo pod oknom suseda môžu nastať problémy. Vonkajšia jednotka musí mať dostatok priestoru: min. 3 m pred ventilátorom a min. 0,5 m za jednotkou (smer nasávania). Jednotka produkuje kondenzát, ktorý je potrebné odviesť do kanalizácie alebo do štrkového lôžka. Ak nepoužívate podlahové kúrenie, môže byť potrebná akumulačná nádrž na vyrovnávanie výkonu.
Vzdialenosť medzi vonkajšou a vnútornou jednotkou
Väčšina výrobcov umožňuje dĺžku potrubia v rozsahu 15 až 30 metrov. Pri prekročení určitej dĺžky je potrebné doplniť chladivo. Pri monoblokovom systéme neprechádza chladivo do interiéru, čo je z hľadiska inštalácie jednoduchšie. Odborníci odporúčajú, aby vzdialenosť medzi vonkajšou jednotkou a vnútorným rozvodom neprekročila 10 až 15 metrov. Vždy voľte najkratšiu možnú vzdialenosť.
Chladenie tepelným čerpadlom
Tepelné čerpadlá dokážu váš dom aj chladiť. Existujú dva režimy chladenia: aktívne a pasívne. Aktívne chladenie funguje na rovnakom princípe ako klimatizácia. Pasívne chladenie využíva prirodzene nízku teplotu primárneho zdroja (zem alebo podzemná voda) na ochladenie domu. Tepelné čerpadlo vyrába studenú vodu, ktorú je potrebné efektívne distribuovať do interiéru pomocou fan-coil radiátorov alebo stropného chladenia. Pasívne chladenie je mimoriadne lacné.
Ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV)
Ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV) je jedným z najväčších spotrebiteľov energie v domácnosti. Tradičný elektrický bojler mení elektrickú energiu na teplo v pomere 1:1. Účinnosť tepelného čerpadla sa vyjadruje koeficientom výkonnosti (COP/SCOP). Na rozdiel od vykurovania, ktoré potrebujete len pol roka, TÚV potrebujete každý deň.
Existujú dva spôsoby ohrevu TÚV s tepelným čerpadlom: integrovaný systém a samostatný bojler. Integrovaný systém rieši všetko jeden systém. Samostatný bojler je ideálne riešenie pre rekonštrukcie alebo domy, ktoré už majú iný zdroj vykurovania. Tepelné čerpadlá dokážu ohrievať vodu v zásobníku na teplotu okolo 55°C mimoriadne efektívne. Moderné tepelné čerpadlá majú funkciu ohrevu vody na teplotu nad 60°C. Ohrev teplej úžitkovej vody s tepelným čerpadlom je jedným z najrýchlejšie návratných investícií v rámci celého vykurovacieho systému.
Elektrické Vykurovanie
Elektrina sa u nás používa na vykurovanie aj na ohrev úžitkovej vody. Zdrojom tepla vo vykurovacích sústavách rodinných domov a bytov sú buď lokálne priamo vykurovacie či akumulačné elektrické telesá, alebo elektrické kotly ústredného a etážového kúrenia, ktoré dodávajú teplo do vykurovacích telies a sálavých plôch. Elektrina má aj svoje nevýhody. Primárna výroba v elektrárňach zďaleka nie je taká „ekologická“ ako finálne použitie, v rozsiahlejšej vykurovacej sústave vznikajú pomerne veľké straty a stále sa zvyšuje jej cena.
Zdrojom tepla pre ústredné a etážové elektrické vykurovanie je elektrický kotol, ktorý ohrieva teplonosné médium (zvyčajne vodu) prostredníctvom vykurovacích elektród alebo odporových špirál. Kotol je napojený na elektrické vedenie 3 x 220 V alebo 3 x 380 V. Kotol, samozrejme, nemá nijaký „odpad“, takže nepotrebuje komín. Inštaláciu a prevádzku však musí schváliť príslušný elektrorozvodný závod, pretože podmienkou je dostatočná kapacita siete v mieste nainštalovania. Elektrické kotly sa vyrábajú ako stacionárne s liatinovými článkami alebo ako závesné. Nevyžadujú osobitnú kotolňu, ale prípadný akumulačný výmenník tepla predsa len zaberie určitý priestor. Ústredné alebo etážové vykurovanie pomocou elektrických kotlov je vhodné predovšetkým pre byty a jednogeneračné rodinné domy, kde možno rýchlo dosiahnuť tepelnú pohodu a straty sú v krátkych rozvodoch relatívne nízke.
Lokálne elektrické vykurovacie zariadenia môžu byť priamo vykurovacie spotrebiče s prirodzeným obehom teplého vzduchu, priamo vykurovacie s núteným obehom ohriateho vzduchu pomocou ventilátora (konvektory) alebo akumulačné pece, olejové radiátory a vykurovacie panely. Najjednoduchšími priamymi vykurovacími telesami sú elektrické ventilátory, elektrické kozuby, vykurovacie (kobercové) rohože a infražiariče. Lokálne vykurovacie zariadenia majú rozličné tvary a rozmery, môžu byť stacionárne, závesné aj prenosné. Výhodou lokálnych vykurovacích telies je predovšetkým účinná časová a teplotná regulácia vykurovania, preto aj zvyčajne nižšia spotreba energie proti ústredným sústavám. Určitou nevýhodou sú nároky na umiestnenie a priestor a potreba rekonštrukcie rozvodov elektriny vo všetkých vykurovaných miestnostiach. Lokálne vykurovacie telesá by mali byť umiestnené pri najviac ochladzovaných plochách, čiže pri vonkajších stenách a pod oknami, a to vždy voľne, bez zakrytia rôznymi krytmi, závesmi a záclonami. Dôležité je umiestnenie regulátorov teploty. Priestorový termostat má byť v miestnosti iba jeden, mimo dosahu akýchkoľvek iných zdrojov tepla, na vnútornej stene vykurovanej miestnosti vo výške 1,5 až 1,7 m.
Na trhu sú akumulačné elektrické pece v rozličných technických zhotoveniach, s rôznym výkonom a dizajnom. Najjednoduchšie a najlacnejšie sú statické akumulačné pece. Po nabití akumulačného jadra postupne vydávajú teplo do priestoru najprv cez steny pece a po čiastočnom ochladení sa pootvorí termostatická klapka, ktorá riadi prechod teplého vzduchu. Vhodné sú najmä do miestností s menšími nárokmi na komfort vykurovania alebo tam, kde sa býva len prechodne. Výkonnejšie a drahšie sú hybridné pece so zabudovaným doplnkovým priamo vykurovacím konvektorom, ktorý možno ľubovoľne zapínať (aj počas osemhodinového nabíjacieho cyklu), riadiť vstavaným termostatom a upravovať tak teplotu vykurovaného priestoru podľa momentálnej potreby. Dynamické akumulačné pece uvoľňujú akumulované teplo pomocou ventilátora. Sú zväčša trojfázové a majú aj väčší výkon, čo sa prejavuje aj na ich cene - môžu stáť až 50-tisíc korún. Vhodné sú do priestorov s najnáročnejšími požiadavkami na požadované teplo aj dosahovanú tepelnú pohodu. Akumulačné pece môžu obsahovať keramické kachle alebo mať vrchnú mramorovú dosku. Takéto efektné zhotovenie však, pochopiteľne, zvyšuje ich cenu. Najmodernejšie sú akumulačné elektrické pece kombinované s rekuperačným výmenníkom, ktorý z miestnosti odsáva teplý vzduch a ohrieva ním studený vzduch privádzaný zvonku. Na chalupu alebo chatu, kde si chceme len občas prikúriť v prechodnom období, môžeme nainštalovať olejové radiátory, čo sú vlastne akumulačné pece, kde sa teplo akumuluje do olejovej náplne. Elektrické sálavé panely pracujú na princípe ohrevu činnej plochy panela na teplotu 95 až 150 °C. Majú tvar plochých dosák z rôzne tvarovaného oceľového alebo hliníkového plechu, ktorý zakrýva akumulačnú dosku z prírodného kameňa alebo zo špeciálnej keramickej hmoty. Zadná strana je tepelne izolovaná a predná doska sa zahrieva odporovou vykurovacou špirálou alebo fóliou. V porovnaní s akumulačnými pecami majú pri rovnakom výkone asi o 20 až 40 percent nižšiu energetickú náročnosť. To prináša úsporu v stálych platbách za elektrinu a možnosť využitia aj v objektoch s obmedzeným inštalovaným príkonom. Nie je totiž potrebné energiu akumulovať v čase, keď nie je aktuálne potrebná.
Každé vykurovacie teleso sa dá regulovať buď samostatným termostatom, ktorý sa včlení medzi zásuvku a vidlicu sieťového prívodu telesa, alebo priestorovým termostatom na vhodnom referenčnom mieste pre celú skupinu telies v jednej či vo viacerých miestnostiach. Podlahové a stenové kúrenie patrí medzi nízkoteplotné vykurovacie sústavy, v ktorých teplota vykurovacieho média dosahuje najviac 50 stupňov Celzia. Podľa umiestnenia vykurovacej plochy rozlišujeme kúrenie podlahové, stenové a stropné. Pre podlahové vykurovanie by sa mal vypracovať odborný projekt a v niektorých prípadoch je dokonca potrebné stavebné povolenie. Pri plánovaní treba rozhodnúť, či sa bude takto vykurovať celý byt, alebo iba niektoré miestnosti (kúpeľne, kuchyne). Pri vykurovaní celého bytu je vhodná kombinácia s bežnými vykurovacími telesami. O akumulačnej schopnosti teplej podlahy rozhoduje predovšetkým hmotnosť betónovej vrstvy nad vykurovacími káblami a jej tepelná vodivosť. Hrúbka betónovej mazaniny pre priamo vykurovacie podlahy je približne do 5 cm, celková hrúbka podlahy vrátane tepelnej izolácie sa pohybuje v rozpätí 8 až 13 cm, inštalovaný výkon je približne 80 až 120 W/m². Pre poloakumulačné podlahy je hrúbka betónovej mazaniny približne 8 cm, pre akumulačné 10 cm a viac. Vrstva betónu slúži ako dobrý akumulátor tepla, ale zvyšuje statické zaťaženie stropu a výšku podlahy. Riešením sú elektrické vykurovacie rohože alebo fólie, ktoré sa položia na betónový podklad (alebo na pôvodnú dlažbu) a zakryjú len tenkou vrstvou tmelu alebo lepiacej hmoty. Vykurovacie elektrické rohože a fólie majú obyčajne výkon 100 až 150 W/m². V porovnaní s vykurovacími káblami sú drahšie, ale môžeme ich inštalovať aj svojpomocne. Pri stenovom vykurovaní sa vykurovací kábel ukladá na stenu pod omietku. Na rozdiel od podlahového má stenové vykurovanie svoje špecifiká, ale majú aj veľa spoločného. Pri stenovej vykurovacej ploche sa na stenu najprv upevní tepelná izolácia. Dostatočnú hrúbku izolácie vyžadujú predovšetkým múry obvodového plášťa objektu. Na tepelnú izoláciu sa upevnia vykurovacie káble alebo rohože, ktoré sú zakryté omietkou. Vykurovacia plocha, najmä tá, ktorá tvorí iba časť steny, mala by byť oddelená od ostatnej časti steny stále pružnou dilatačnou škárou. Elektrický ohrev je dnes asi najčastejšie používaný spôsob ohrevu teplej úžitkovej vody (TÚV). Ohrievače môžu byť prietokové alebo akumulačné, nástenné či stacionárne, zvislé alebo vodorovné, samostatné alebo zostavené do kaskády. Pri prietokovom ohreve voda preteká okolo vykurovacieho telesa s veľkým výkonom a ohrieva sa. Prietokové ohrievače spravidla vyžadujú väčšie elektrické príkony. To znamená, že treba mať dostatočne dimenzované ističe a pri príkonoch nad 5 kW aj trojfázové pripojenie. Na odhad veľkosti prietokového ohrievača môžeme použiť za bežných podmienok jednoduchú pomôcku - potrebný výkon ohrievača sa rovná dvojnásobku potreby vody: Napríklad ak potrebujeme 5 l/min vody s teplotou 37 °C, potrebujeme 2 x 5 = 10 kW príkonu. Spotreba teplej vody v bežnej domácnosti je podľa normy 100 l/deň. Pri akumulačnom ohreve sa vopred stanovené množstvo vody ohrieva do zásoby vykurovacou špirálou. Výhodné sú zásobníky kombinované (bivalentné), na ktoré možno pripojiť iný zdroj energie. Najčastejšie je to hlavný zdroj tepla objektu, teda kotol na plyn alebo tuhé palivá. V zásobníku je umiestnená ohrevná vložka, termostat a ochranná horčíková anóda. Elektrické vykurovanie možno kombinovať s inými zdrojmi tepla, a to aj s kotlami na klasické alebo alternatívne palivá, aj s tepelným čerpadlom, so solárnym vykurovaním alebo s teplovzdušným kúrením, dokonca aj s teplovodným výmenníkom pri kozubových vložkách. Zaujímavou možnosťou je inštalácia elektrických vykurovacích vložiek do klasických kotlov alebo priamo do vykurovacích telies (radiátorov) ústredného kúrenia. Súčasťou projektov by vždy mal byť výpočet tepelných strát vykurovaných miestností a návrhy na zlepšenie tepelnotechnických vlastností obvodového plášťa budovy, resp. Pri porovnaní nákladov na inštaláciu a prevádzku priamo vykurovacieho kúrenia oproti akumulačnému môžeme konštatovať, že priame vykurovanie má nižší príkon vykurovacích telies, vyžaduje nižšie investičné prostriedky a v konečnom dôsledku je jednoduchšia a účinnejšia aj regulácia vykurovania (pri akumulátoroch tepla je potrebná aj regulácia nabíjania tepla) a nižšia porovnateľná spotreba elektriny. Cena 1 kWh bude však čoraz vyššia. Zmiešané (kombinované) vykurovanie je v podstate kompromisom medzi týmito extrémami. Príkladom môže byť tzv. delený systém s akumulačným ústredným kúrením budovy a s prikurovaním priamo vykurovacími telesami v jednotlivých miestnostiach. Osobitnú pozornosť treba venovať dimenzovaniu príkonu elektrických telies: Predimenzovanie má síce určité výhody, napríklad zvýšenie pružnosti vykurovania, ale vývoj tarifnej politiky sa bude ešte viac orientovať na veľkosť pripojeného príkonu odberateľov. Preto je vhodné celkový príkon elektrických zdrojov tepla oproti výpočtovej potrebe tepla skôr mierne podhodnotiť. Zimné záhrady a obytné miestnosti s veľkou zasklenou stenou, s francúzskymi oknami alebo s nízkym parapetom majú jeden spoločný problém: ťažko sa v nich umiestňujú klasické vykurovacie telesá. Priestor pri oknách sa potom zle vyhrieva a sklo býva často zarosené. Táto nevýhoda sa prejaví najmä pri použití podlahového kúrenia a projektanti musia plánovať inštaláciu rôznych lokálnych vykurovacích telies na nožičkách a podobne. Elegantným riešením sú podlahové konvektory - vykurovacie telesá umiestnené priamo v podlahe. Ohriaty vzduch stúpa pozdĺž sklenenej steny hore a tým vytvára tepelnú clonu. Tieto konvektory môžu byť napojené na vykurovací systém, ale zvyčajne sú to samostatné telesá s elektrickou vykurovacou špirálou. Niektoré konvektory majú zabudovaný tichý ventilátor, takže reakcia telesa na zmenu vonkajšej teploty a účinnosť tepelnej clony sa ešte zvýšia. Pomocou ovládacieho panela možno nastaviť výkon telesa v rozpätí približne 500 až 2 000 W, pomocou termostatu regulovať teplotu a vypínačom ovládať funkciu ventilátora. Elektrické kozuby svojím tvarom a funkciou imitujú klasické kozuby s prírodnými plameňmi. Pri všetkých modeloch sa dá kúrenie podľa potreby vypnúť, pričom dokonalá ilúzia plameňov ostáva nezmenená. Špecifickým druhom „sálavého“ priameho vykurovania sú infračervené žiariče. Tepelné lúče sú do vykurovacieho priestoru usmerňované rotačným alebo korýtkovým reflektorom z lesklého kovu. Keď chceme dom alebo chalupu používať aj v zime, musíme teplotu niektorých častí konštrukcie udržiavať nad bodom mrazu. Sneh a námraza nie sú žiaduce ani na prístupových cestách, na schodoch a na vonkajších terasách. V rámci zlepšovania kondície možno ľad a sneh pravidelne odstraňovať, ale rozumnejšie je inštalovať do odkvapov a pod povrch plôch vykurovacie káble. Dlhšie rozvody vody možno ohrievať aj pomocou tzv. samoregulačných elektrických káblov, ktorých výkon závisí od rozdielu teplôt. Výhody: pomerne jednoduchá obsluha, ľahká regulácia vykurovania, vyrovnanie odberového diagramu počas celkovo zníženého odberu, nelimitovaný odber v nízkej tarife, osobitná sadzba za elektrinu v nízkej aj vo vysokej tarife, ľahký prechod na iné palivo výmenou kotla (vykurovacia sústava sa môže zachovať), možnosť regulácie cyklu nabíjania a vybíjania, možnosť súbežnej prípravy teplej vody. Nevýhody: vyššie obstarávacie náklady, vyššia spotreba elektriny, vysoké nároky na dimenzovanie distribučnej siete a prípojky, stavebná náročnosť a finančná náročnosť, priestor na inštaláciu akumulačnej nádrže, izolácie akumulačných nádrží a rozvodov v nevykurovaných priestoroch, problémy v prípade porúch. Výhody: pomerne jednoduchá obsluha, regulácia teploty pre jednotlivé miestnosti, možnosť priameho vyhodnotenia spotreby paliva na domácom merači, najnižšie nároky na dimenzovanie distribučnej siete a prípojky, nízke obstarávacie náklady na vykurovaciu sústavu (najnižšie zo všetkých elektrických vykurovacích sústav).