Podlahové kúrenie je čoraz populárnejšie vďaka svojej efektivite, rovnomernému rozloženiu tepla a estetickému vzhľadu. Jedným z kľúčových prvkov správne fungujúceho podlahového kúrenia je kvalitný poter. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako urobiť poter pre podlahové kúrenie, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, od výberu materiálov až po samotnú realizáciu.
Výber materiálu pre poter
Cementový poter
Klasický cementový poter je tradičná voľba, ktorá pozostáva z prírodného piesku, cementu a čistej vody. Zvyčajne sa používa cementový poter triedy E225. Cementový poter je ľahko dostupný a pomerne lacný materiál na krytie podláh. Je vhodný aj do vlhkých priestorov, má dlhú životnosť, je hygienicky nezávadný a odoláva ohňu aj chemickým látkam.
Pri výbere piesku je dôležité si uvedomiť, že piesok ovplyvniť nemôžete, takže cement tu supluje zastúpenie častíc štrku. Pomer obsahu cementu a vody v čerstvom potere určuje kvalitu cementového poteru. Čím viac vody použijete, tým je pevnosť a kvalita hotového poteru menšia a naopak, tým väčšie je zmrštovanie poteru. Preto by ste to nemali s vodou preháňať.
Anhydritový poter
Anhydritový poter je liaty poter, ktorý je veľmi obľúbený najmä vďaka samonivelačnej funkcii, ktorá vytvorí rovný povrch priamo po nanesení. Tento typ liateho poteru si vyžaduje nižšiu vrstvu. Anhydrid schne kratšie ako cementový poter. Anhydritový poter môžete použiť do obytných priestorov a administratívnych budov.
Alternatívy a špeciálne prísady
Do poterov sa môžu pridať rôzne prísady, ktoré vedia ovplyvniť vlastnosti poteru. Na uľahčenie spracovateľnosti a zlepšenie plasticity sa môžu pridávať plastifikátory, ktoré nepôsobia deštruktívne na materiály vykurovacieho registra. Ako plastifikátor sa môže používať latex (opatrne). Duvilax sa neodporúča, pretože v prípade miestnej poruchy zapríčinenej neopatrnosťou používateľa sťažuje vysekanie časti betónového lôžka.
Prečítajte si tiež: Reklamácia a originálny obal
Hrúbka poteru pre podlahové kúrenie
Všeobecné zásady
Hrúbku poteru nad podlahovým vykurovaním je potrebné určiť presne, pretože príliš tenký alebo príliš hrubý poter môže spôsobiť problémy s vykurovaním. Hrubší poter potrebuje na zahriatie viac času, čím sa spotrebuje viac elektriny, aj keď priestor udrží dlhšie vykúrený. A ak je poter príliš tenký, potrubia podlahového vykurovania sú ohrozené, môže dôjsť k ich poškodeniu.
Pravidlo dobrej praxe hovorí, že hrúbka klasických poterov na podlahové kúrenie by mala spolu s izoláciou predstavovať asi 40 % z celkovej výšky podlahy. To znamená, že izolácia predstavuje 60 % a poter 40 % výšky podlahy.
Minimálna a odporúčaná hrúbka
Podľa normy DIN 2 musí byť minimálna hrúbka poteru v obytných priestoroch nad potrubím podlahového vykurovania 4 cm. Pri použití systémových dosiek s nopami (nopové dosky, membrány) je medzi nopami 1,5 cm vrstva poteru, takže konečná hrúbka poteru je 5,5 cm.
- Minimálna hrúbka cementového poteru je 4,5 cm a maximálna hrúbka je 8 cm. Štandardne sa používa poter s hrúbkou 5 až 6 cm.
- Minimálna hrúbka anhydritového poteru je 3,5 cm a odporúčaná hrúbka poteru je 5,5 cm.
Vplyv hrúbky na tepelnú vodivosť a efektivitu
Ideálna minimálna hrúbka poteru pre podlahové kúrenie závisí predovšetkým od typu poteru, ktorý sa chystáte inštalovať. Samonivelačný poter umožňuje menšiu hrúbku. Tenší poter umožňuje väčšiu hrúbku dokončovacej vrstvy podlahy, čo môže byť veľmi výhodné, ak konečnú výšku podlahy nemožno zmeniť, pretože ide o rekonštrukciu existujúcej budovy, alebo z nejakého iného dôvodu. Treba si však uvedomiť, že čím je poter hrubší, tým viac tepla akumuluje, ktoré následne vydáva do priestoru, takže hrubší poter nad podlahovým kúrením je energeticky efektívnejší.
Príprava podkladu
Čistenie a vyrovnanie
Povrch pre vykurovaciu podlahu musí byť rovný. Pre medzné odchýlky od celkovej a miestnej rovinnosti povrchu vodorovných plôch platia ustanovenia STN 73 0225. Podlahu bezpodmienečne treba zbaviť prípadných nerovností, musí byť absolútne čistá, nesmú sa na nej nachádzať žiadne ostré predmety. Ak sa podlaha kladie na podklad, ktorý je v prostredí s možnosťou prenikania vlhkosti do jej konštrukcie (napr.
Prečítajte si tiež: Výber a inštalácia komína pre kondenzačný kotol
Izolácia
Táto vrstva musí okrem izolačných vlastností spĺňať aj ďalšie požiadavky, ktoré vyplývajú z bezpečnej a spoľahlivej prevádzky vykurovacej podlahy. Ide najmä o dostatočnú pevnosť a malú stlačiteľnosť požadovaného materiálu. Vytvára sa najmä z polystyrénových tabúľ, prekrytých hydroizolačnou fóliou proti zatečeniu do škár. Akustickú a tepelnú izoláciu dodávajú výrobcovia aj ako základnú dosku podlahového vykurovacieho systému. Vonkajšie hrany dosky sú profilované. Pri ukladaní vrstvy do seba pevne zapadajú a vytvárajú súvislú izolačnú vrstvu bez škár.
Akustická a tepelná izolácia sa projektujú podľa požiadaviek noriem o tepelnej a akustickej ochrane budov. Ich hustota má byť 20 kg.m-3, stlačiteľnosť nesmie prekročiť 5 mm. Tepelná izolácia pod vykurovacou podlahou by mala byť z tvrdej tepelnoizolačnej peny. Najúčelnejšie sú tabule z penového polystyrénu alebo z tvrdého polyuretánu.
Hydroizolácia
Všetky miestnosti, ktorých podlaha leží priamo na zemi, musia sa opatriť vlhkostnou batériou. Na tento účel sa odporúča používať PVC fóliu hrúbky 0,8 mm alebo PE fóliu hrúbky O, 1 až 0,2 mm, vo veľmi nepriaznivom prípade 2 x 0,2 mm, ktorú možno zvárať. Okrem funkcie vyplývajúcej z názvu má táto fólia aj separačný účinok. Najlepšie sa osvedčili PE a PVC fólie, a to pre svoju dobrú priľnavosť a elasticitu.
Dilatačné pásy
Okrajové izolačné pásy sa kladú pozdĺž celej vykurovanej miestnosti medzi podlahu a steny. Používajú sa ako vrstvy akustickej a tepelnej izolácie a kompenzujú dilatáciu podlahy. Minimálna hrúbka okrajových izolačných pásov by mala byť 5 mm.
Inštalácia podlahového kúrenia
Systémové dosky
Systémové dosky pre podlahové kúrenie sa dodávajú v hrúbke 30mm. Táto hrúbka a z nej vyplývajúci tepelný odpor totiž zodpovedá minimálnej normovej hodnote 0,75 W/m2.K medzi vykurovanými priestormi, zabezpečí smer tepelného toku podlahového kúrenia smerom nahor a navyše pri použití polystyrénu EPS-T s útlmom kročajového hluku, pri hrúbke 30mm je zabezpečený útlm požadovaných 28dB.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o revíziách komínov
Existuje niekoľko druhov systémových dosiek, delíme ich na systémové dosky s výstupkami a tzv. systémové dosky tacker. Kým pri prvej je vykurovacia trubka vtláčaná priamo medzi výstupky, pri druhom type je doska rovná a prichytávame rúrku príchytkami. Z hľadiska materiálu ich najčastejšie delíme na dosky z materiálu EPS bez kročajovej izolácie a EPS-T s kročajovou izoláciou.
Uloženie rúrok
Najvýznamnejším prvkom konštrukcie sú rúrky. Zaliatím rúrok do 4 až 6 cm vrstvy betónu, bude zaťažená hmotnosťou 80 až 100 kg.m-2, a preto musí byť nosná. Vykurovacie rúrky sa podľa vopred zostaveného plánu dilatačných škár ukladajú tak, aby podľa možnosti čo najmenej rúrok prechádzalo cez dilatačnú škáru.
Realizácia poteru
Príprava zmesi
Cementový poter sa vyrába z cementu, piesku/štrku (kameninovej frakcie) a vody. Môžete ho vyrobiť buď svojpomocne, kúpiť vrecia, ktoré zmiešame iba s vodou alebo doviezť na stavbu priamo z betonárky. Pri vyberaní kameninovej frakcie záleží na tom, akú výšku bude mať poter.
Aplikácia poteru
Betónová zmes nesmie byť tečúca. Betónovanie sa robí pri natlakovanom stave rúrok skúšobným pretlakom. Akýkoľvek výraznejší pokles tlaku v systéme môže znamenať porušenie rúrky.
Úprava a starostlivosť po aplikácii
Poter musíme pred stuhnutím upraviť tak aby bola zabezpečená čo najväčšia pevnosť a rovnosť. Ak si dáme záležať na dosiahnutí dokonalej rovinnosti nemusíme už riešiť problém ako vyrovnať podlahu pri finálnej pokládke buď vinilovej alebo pvc (plávajúcej podlahy).
Čerstvo nanesená betónová vrstva sa musí minimálne 10 dní chrániť pred nadmerným vysúšaním. Betón nesmie vyschnúť skôr než vytvrdne. Preto musíme zabezpečiť jeho vlhčenie. Počas jari aspoň 7 dní, v lete minimálne 14 a ak chceme betónovať v chladnejšom ročnom období, teplota v miestnosti nesmie klesnúť pod +5 stupňov.
Dilatačné škáry
Betónové lôžko musí mať dilatačné škáry, ktoré sa musia urobiť tak, aby umožňovali rozpínanie podlahy. Dilatačné škáry rozdeľujú jednotlivé vrstvy v celom priereze, od tepelnej izolácie až po povrch podlahy. Škáry sa musia vyplniť elasticko-plastickou masou, príp. sa do nich musia zabudovať špeciálne škárové profily. Statické prvky vo vykurovacom betóne (napr. nosné armatúry) treba v mieste dilatačnej škáry prerušiť.
Okrajové dilatačné škáry musia byť vytvorené na všetkých rozhraniach podlahy a stavebných prvkov (stien, nosníkov, dverí, schodísk atď.), pomocou dilatačnej pásky bez prerušenia až po vrchnú hranu podlahovej krytiny. Maltové premostenia nie sú prípustné.
Podlahová krytina
Výber vhodnej podlahovej krytiny
Podlahová krytina vytvára vrchnú vrstvu konštrukcie vykurovacej podlahy. Jej pokladanie je záverečnou fázou v montážnom postupe podlahového kúrenia. Tepelný odpor tejto vrstvy Rkr musí vyhovovať požiadavke Rkr = 0,15 m2K.W-1. Väčšie tepelné odpory pôsobia ako tepelná brzda. Uvedenej požiadavke zodpovedajú takmer všetky bežné podlahové krytiny. Neodporúčajú sa textilné koberce s výškou vlasu nad 10 mm, PVC s pi stenou podložkou a parkety z mäkkého dreva.
Najvhodnejšie podlahové krytiny pre vykurovaciu podlahu sú kamenné alebo keramické dlaždice. Parkety sa pre lepší prestup tepla vyberajú z tvrdého dreva. Ich hrúbka nemá byť väčšia ako 8 mm. Vlysky sú menej vhodné. Textilné krytiny musia byť tepelne stále, antistatické a ich hrúbka má byť maximálne 5 mm.
Inštalácia podlahovej krytiny
Podlahová krytina sa ukladá po 28 dňoch od nanesenia betónovej mazaniny. Kvôli lepšiemu prestupu tepla sa krytina nekladie na povrch podlahy voľne. Odporúčame ju fixovať lepením alebo kladením do vrstvy cementového poteru, príp.
Skúšobná prevádzka a údržba
So skúšobnou prevádzkou vykurovacej sústavy sa nemá začať skôr ako 21 dní po skončení betónovania. Samotná prevádzka nesmie začať skôr ako po 28 dňoch od položenia podlahovej krytiny. Požadovaná teplota sa dosiahne postupným zvyšovaním teploty vody denne o 5 °C až na požadovanú hodnotu.