Kúpeľňa je špecifický priestor, ktorý si vyžaduje dôkladný výber materiálov a technológií, a to najmä pri návrhu podlahy. Podlaha v kúpeľni musí odolávať vlhkosti, teplotným zmenám a zároveň by mala byť estetická a príjemná na dotyk. V prípade, že uvažujete o podlahovom kúrení, je potrebné zohľadniť ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú skladbu podlahy.
Výber podlahovej krytiny
Od podlahy sa odvíja celková atmosféra kúpeľne, a preto treba dôsledne premyslieť jej výber. Relaxačnú funkciu kúpeľne umocňujú prírodné materiály, no najobľúbenejšou však naďalej zostáva keramická dlažba. Tradičným riešením podláh v kúpeľni je keramická dlažba. Dekory, ktoré v súčasnosti ponúkajú kúpeľňové štúdiá, umožňujú stvárniť akúkoľvek predstavu investora. Od štandardnej až po exkluzívnu kúpeľňu. Umožňujú rozvíjať aj netradičné dizajnové koncepty.
Keramická dlažba
Tradičným riešením pre kúpeľňové podlahy je keramická dlažba, ktorá ponúka širokú škálu dekorov a umožňuje stvárnenie rôznych dizajnových konceptov. Aby dlažba slúžila svojmu pôvodnému účelu, treba dodržať isté pravidlá pri jej aplikácii. Základom je aplikácia hydroizolačnej stierky na starostlivo vyčistený a odmastený podklad, ktorého nasiakavosť je zjednotená penetračným náterom. Vhodné je použiť tekutú a rýchloschnúcu hydroizolačnú stierku. Dôkladné vyhotovenie je nevyhnutné predovšetkým pri nanášaní stierky na prechodoch medzi stenou a podlahou, v rohoch a v miestach okolo odtokov, výpustov a dilatácií. Všetky tieto detaily treba utesniť pogumovaným pásom, ktorý sa vkladá do prvej vrstvy hydroizolačnej stierky. Následne sa nanesie druhá vrstva hydroizolačnej stierky. Po vytvrdnutí hydroizolačnej stierky sa môže prejsť k lepeniu dlažby flexibilným lepidlom. Vzniknuté škáry medzi obkladovými prvkami sa vypĺňajú cementovou škárovacou maltou s nízkou nasiakavosťou alebo epoxidovou škárovacou maltou, ktorá je absolútne nenasiakavá a odolná proti znečisteniu.
Drevo v kúpeľni
Drevo vďaka moderným technológiám postupne preniká aj do kúpeľní. Prírodný charakter a teplo si podmanili mnohých. Umiestnenie dreva v kúpeľni má však svoje pravidlá. V prvom rade si treba uvedomiť, že drevo je materiál, ktorý vždy reaguje na zmeny klímy v priestore (najmä zmenu vlhkosti). Obyčajne sa to prejaví aj zmenou tvaru a rozmeru drevených prvkov. Drevo v kúpeľni môžeme použiť ako v podlahových, tak i v dekoračných, nábytkových a obkladových konštrukciách. Vzhľadom na prostredie v akom drevo používame, treba dôsledne dodržiavať výber materiálov, technológií i voľbu povrchovej úpravy. Odmenou je príjemné prostredie v kúpeľni. Podklad pod drevo treba pripraviť podobne, ako v prípade keramickej dlažby. Pokiaľ to je možné, treba sa vyhnúť anhydritovému podkladu. Do kúpeľne tak, ako do každého iného obytného priestoru možno použiť širokú škálu drevín (aj niektorých domácich). V kúpeľni sa však osvedčili najmä exotické dreviny, ktorým vyššia vlhkosť vadí menej a sú prirodzene odolnejšie proti hubám. Patričnú pozornosť treba venovať aj dilatačným škáram, najmä ich veľkosti v závislosti od druhu dreviny a utesneniu proti zatekajúcej vode. Samozrejmosťou je aj ich kvalitná povrchová úprava - lakovanie alebo olejovanie a pravidelná údržba.
Cenovo je dostupnejšia drevená podlaha z domácich drevín (smrekovec, dub, agát). Niektoré exotické tvrdé dreviny pre exteriér typu bangkirai sa vyhotovujú ako rošt. Ďalšou alternatívou k exotickým dreveným podlahovým krytinám je takzvané termodrevo. Ide o technologický proces spracovania európskych drevín (agát, jaseň dub a podobne), počas ktorého sa drevo zahrieva a narúša sa štruktúra celulózy. Po termoúprave sa zachová charakteristická štruktúra dreva, zmenia sa len jeho fyzikálne vlastnosti. Drevo získa nižšiu nasiakavosť a vyššiu tvrdosť. Okrem toho bude vynikať dymovým, opáleným vzhľadom. Ak sa teda rozhodnete pre drevo v kúpeľni treba na kvalitne pripravený podklad vyberať dreviny s čo najväčšou stabilitou a zabezpečiť dostatočne veľké dilatačné škáry, ktoré kompenzujú rozmerové zmeny dreva v dôsledku kolísania relatívnej vlhkosti vzduchu. Treba dbať na to, aby na povrchu drevae zbytočne nezostávala dlhodobo voda. Ak túžite po drevenom dekore, je praktickejšie siahnuť po imitácii v podobe napríklad podlahových krytín na báze plastu alebo kameniny.
Prečítajte si tiež: Všetko o sprchových kútoch bez vaničky
Vinylové podlahy
Vinylové podlahy ponúkajú nesporné výhody nielen v širokej škále vzorov a imitácií, ale aj prírodných materiálov. Majú tiež veľmi dobré úžitkové vlastnosti: izolujú zvuk, sú teplé a príjemné na dotyk. Podlahová krytina na báze plastu sa odporúča vyhotoviť s vyťahovaným soklom na stenu, a to aj v prípade kombinácii s keramickým obkladom. Nižší štandard, ale pritom funkčne prepracované riešenia ponúkajú plastové stenové krytiny, z ktorých voda steká cez vytiahnutý sokel protišmykovej podlahy na báze plastu do špeciálne konštruovaného odtoku, takzvanej guľôčky. Takéto riešenia uvítajú najmä zdravotnícke zariadenia, ktoré sú charakteristické zvýšenými požiadavkami na hygienu. Pre častú a jednoduchú dezinfekciu je výhodné mať povrchy stien a podláh bez škár.
Laminátové podlahy
Cenovo znesiteľnejším kompromisom drevenej podlahy je podlaha laminátová. Dekory laminátových parkiet napodobujú drevo na nerozoznanie od drevených tradičných podláh alebo úspešne imitujú exotické dreviny.
Skladba podlahy s podlahovým kúrením
Skladba podlahy pri teplovodnom a elektrickom podlahovom kúrení sa líši najmä spôsobom inštalácie vykurovacích prvkov, no základné vrstvy sú podobné. Podlahové vykurovanie sa používa čoraz častejšie. Vzhľadom na lepšie výškové rozloženie teploty vzduchu vo vykurovanej miestnosti môže byť teplota vzduchu nižšia ako pri radiátorovom vykurovaní a dá sa ušetriť na palive, ktorého sa spotrebuje menej. Tepelná pohoda prostredia pritom zostáva rovnaká.
Vrstvy podlahy
- Nosný podklad: Táto vrstva je základom celej podlahovej skladby. Mala by byť pevná, stabilná a bez poškodení. Dôležitá je schopnosť rovnomerne prenášať hmotnosť všetkých vrstiev vrátane kúrenia, poteru a podlahovej krytiny. Môže byť z betónu alebo cementového poteru. Pred inštaláciou je dôležité zabezpečiť, aby bol podklad rovný, čistý a suchý. Nerovnosti povrchov stien a kúty či rohy s menšími odchýlkami od pravého uhla zakryje plávajúca podlaha s obvodovými lištami. Ani najkvalitnejšia plávajúca podlaha však neprežije bez ujmy, ak sa uložila na nerovný podklad. Nášľapná, roznášacia a izolačná vrstva tvoria základnú skladbu konštrukcie podlahy. Tá sa však má navrhnúť a zrealizovať podľa konkrétnych podmienok priestoru, v ktorom bude podlaha slúžiť. Menšie nerovnosti do 4 mm vyrovná škárovací tmel či samonivelizačná stierka, na vypodloženie kartónom sa radšej nespoliehajte. Nerovnosti do 10 mm lokálne vyrovná tmel alebo samonivelizačný poter. Ak však nerovnosti presiahnu hrúbku 10 mm, treba ich zaliať a vyrovnať renovačnými tmelmi s vhodnou konzistenciou alebo zmiešanými s kremičitým pieskom. Na vyrovnanie podkladu sú určené aj veľkoformátové dosky z rôznych materiálov. Nadväznosť jednotlivých častí plávajúcich podláh alebo napojenie na inú podlahovú krytinu elegantne riešia prechodové lišty.
- Hydroizolácia: Pri podlahe v kontakte s terénom alebo vo vlhkých priestoroch je hydroizolačná vrstva nevyhnutná na zabránenie prenikania vlhkosti. Na prízemí kladieme polystyrén na hydroizoláciu. Tá je zo živičného materiálu a neodporúča sa priamy styk týchto dvoch materiálov, pretože časom môže dôjsť k znehodnoteniu polystyrénu. Oddeľte ich určite oddeľovacou PE fóliou v hrúbke aspoň 100 mikrónov.
- Tepelná izolácia: Kvalitná tepelná izolácia minimalizuje tepelné straty smerom nadol. Pre izoláciu sa používajú polystyrénové dosky (XPS, EPS), polyuretánové alebo korkové panely, ktoré majú nízku tepelnú vodivosť a dobre zadržiavajú teplo. Platí zásada, čím viac tepelnej izolácie, tým lepšie. Od 1.1.2016 sa zvýšili požiadavky na tepelnú izoláciu podláh. Preto doporučujeme podlažie so stykom so zeminou zaizolovať podlahovým polystyrénom aspoň hrúbkou 100mm EPS 100S. EÚ nás neustále núti viac a viac izolovať stavby a šetriť energiu. Preto najnovšia norma udáva, že nestačí 50mm podlahový polystyrén na podlažie so stykom so zemou. Mal by byť aspoň hrúbky 100mm pri použití podlahového polystyrénu s bežnými parametrami.
- Systémová doska pre podlahové kúrenie: Takmer všetky systémové dosky pre podlahové kúrenie sa dodávajú v hrúbke 30mm. Táto hrúbka a z nej vyplývajúci tepelný odpor totiž zodpovedá minimálnej normovej hodnote 0,75 W/m2.K medzi vykurovanými priestormi, zabezpečí smer tepelného toku podlahového kúrenia smerom nahor a navyše pri použití polystyrénu EPS-T s útlmom kročajového hluku, pri hrúbke 30mm je zabezpečený útlm požadovaných 28dB. Pokiaľ sa bavíme o spodnom podlaží nad zeminou, platí preň od 1.1.2021 hodnota tepelného odporu 2,50 W/m2.K. Z tejto hodnoty vieme zjednodušeným výpočtom určiť minimálnu hrúbku polystyrénu (EPS), ktorá je 100mm. Použijeme teda 30mm systémovú dosku a podložíme ešte 70mm prídavnej izolácie. Pokiaľ nechceme systémovú dosku vôbec použiť, je potrebné akceptovať tieto minimálne hrúbky 30 resp. 100mm a nahradiť ich stavebným polystyrénom EPS určeným pre podlahové systémy, tzn. odolávajúcim zaťaženie minimálne 100kPa. Takýto polystyrén sa označuje EPS100 (tvrdený styrodur označujeme XPS a zväčša odoláva zaťaženiu 300kPa a viac) Existuje niekoľko druhov systémových dosiek, je to však osobitná a obsiahla téma, budem sa jej venovať v ďalšom blogu. V krátkosti ale pripomeniem, že ich z hľadiska funkčnosti a typu montáže delíme na systémové dosky s výstupkami a tzv. systémové dosky tacker. Kým pri prvej je vykurovacia trubka vtláčaná priamo medzi výstupky, pri druhom type je doska rovná a prichytávame rúrku príchytkami. Z hľadiska materiálu ich najčastejšie delíme na dosky z materiálu EPS bez kročajovej izolácie a EPS-T s kročajovou izoláciou.
- Prídavná tepelná izolácia pod podlahové kúrenie: Keď si zrátame minimálne hrúbky vrstiev podlahovej krytiny 15mm + poter 65mm + systémová doska 30mm, dostaneme výslednú hrúbku 110mm, čo je vlastne minimálna výška podlahy pre podlahové kúrenie medzi vykurovanými priestormi. Na prízemí k tomu musíme pridať min. 100mm podľa najnovšej normy (izolácia min. Nezabúdajte na ďalšie inštalačné rozvody: vodoinštalácie, elektroinštalácie, kanalizácia a pod. Tieto rozvody sú vedené v izolácii a preto je potrebné dbať na správnu hrúbku izolácie a jej rozdelenie aspoň na dve časti. Prvá vrstva izolácie vyrovnáva výšku rozvodov a druhá vrstva ich prekryje a vyrovná plochu podlahy. Po zemi na stavbe nám okrem prívodného potrubia rozdeľovača od zdroja tepla ešte vedú potrubia vody, kanalizácie a elektroinštalácie. Doporučujeme rozdeliť vrstvu podlahového polystyrénu aspoň na dve časti. Prvá časť v hrúbke kanalizácie 40-50mm. Vyrovnajú sa s ňou všetky inštalácie, ktoré vedú po zemi. Nižšie inštalácie sa vyrovnajú izolačným posypom napríklad Fermacell. Potom sa už na rovnú plochu položí druhá vrstva, ktorá previaže prvú vrstvu. Ak plánujete systémovú dosku na podlahové kúrenie, tak nezabudnite aj na hrúbku tretej vrstvy. Na nadzemných podlažiach stačí hrúbka systémovej dosky na podlahové kúrenie a už nie je potrebný doplnkový polystyrén.
- Reflexná fólia: Izolačná fólia, ktorá sa kladie nad tepelnú izoláciu, chráni pred vlhkosťou a zabraňuje vzniku tepelných mostov. Pomáha usmerniť teplo smerom nahor, čím minimalizuje tepelné straty. Tento druh fólie sa často používa na zlepšenie efektivity vykurovania. Fólia odráža teplo smerom hore, čím zvyšuje účinnosť podlahového kúrenia. Obvykle ide o tenkú fóliu s hliníkovým povrchom, ktorá sa položí priamo na izolačnú vrstvu.
- Vykurovací systém:
- Teplovodné podlahové kúrenie: Teplovodné potrubie sa inštaluje do systémových dosiek alebo upevňuje priamo na reflexnú fóliu. Rúry sa kladú v optimálnej vzdialenosti (10 až 20 cm) a systém sa napája na zdroj tepla. Najčastejšie sa inštaluje podlahové vykurovanie teplovodné, montované mokrým spôsobom, potrubie sa vedie špirálovito, materiálom potrubia je plast, rúrky sú pevne zaliate v mazanine. Veľkosť vykurovacej plochy podlahy musí byť taká, aby tepelný výkon zodpovedal tepelnej strate vykurovanej miestnosti. Plocha podlahového vykurovania zvyčajne zahŕňa celú plochu miestnosti. Vykurovacie rúrové meandre sa rozmiestňujú po podlahe všade okrem miest, kde sú trvalo umiestnené zariaďovacie a ďalšie predmety (napr.
- Elektrické podlahové kúrenie: Závisí od typu elektrického vykurovacieho systému (káble, fólie, alebo rohože) a špecifických požiadaviek miestnosti. Existujú tri hlavné typy systémov pre elektrické podlahové kúrenie: Elektrické vykurovacie rohože: predpripravené pásy so zabudovanými vykurovacími vodičmi, ktoré sa jednoducho pokladajú na podklad. Elektrické vykurovacie káble: môžu sa položiť do vyrovnaného poteru alebo priamo na izolačnú vrstvu.
- Roznášacia vrstva (Poter): Potrubie sa zalieva poterom, ktorý slúži ako akumulačná vrstva pre rovnomerný rozvod tepla. Pri podlahovom kúrení sa používajú hlavne dva typy poterov:cementový - Cement je veľmi pevný a odolný voči vlhkosti, no je hrubší a dlhšie schne. Zvoliť si môžete betónový, anhydritový alebo nivelačný. Slúži na zakrytie vykurovacieho systému (káblov, rohoží alebo fólií) a zabezpečuje rovnomerné šírenie tepla.
- Cementový poter: Normová hodnota hrúbky cementového poteru vrátane uloženej vykurovacej rúrky je 65mm. V zásade platí, že prekrytie trubky by malo byť aspoň 45mm, čiže napr. pri použití systémovej dosky s výstupkami sú do hrúbky 65mm zarátané už aj samotné výstupky s uloženou rúrkou. Myslite na to, že poterom dorovnávame aj prípadné nerovnosti podkladu, takže jeho hrúbku svojvoľne nezmenšujte, aby sa nestalo, že v určitých miestach nebude krytie dostatočné.
- Anhydritový poter: Pokiaľ už teraz viete, že nemáte dostatočnú konštrukčnú výšku na plnohodnotnú skladbu podlahového kúrenia, je možné cementový poter zameniť za anhydritový. Pri týchto poteroch platí, že minimálne krytie by malo byť aspoň 35mm, vzhľadom na množstvo výrobných procesov však odporúčame celkovú hrúbku prekonzultovať priamo s dodávateľom anhydritových poterov. Základné rozdiely medzi klasickým cementovým poterom a anhydtritovou zmesou sú hlavne v prestupe tepla. Andydrit nám umožní rýchlejší nábeh podlahovky (to má význam hlavne vtedy, keď riešime aj zónovú reguláciu v každej miestnosti), má lepšiu elasticitu a menšie nároky na konštrukčnú výšku.
- Dilatačné pásy: Väčšie priestory vyžadujú dilatačné pásy, ktoré zabraňujú praskaniu poteru. Pripevňuje sa po celom obvode miestnosti k stene a k ďalším zvislým konštrukciám. V prípade veľkých plôch podlahy sa vykurovacie plochy rozdeľujú na viac dilatačných celkov podľa projektovej dokumentácie. Pred uložením systémovej dosky na podlahové kúrenie (posledná izolačná vrstva) sa realizuje dilatácia betónového poteru. Dilatačný pás sa lepí po celom obvode stavby, kde sa bude zalievať podlaha betónovým poterom aj tam kde nie je podlahové kúrenie.
- Podlahová krytina: Finálnu vrstvu tvorí podlahová krytina, vhodná na podlahové kúrenie. Pozor, niektoré materiály sa môžu pri vysokých teplotách zdeformovať alebo zhoršiť účinnosť kúrenia. Musí mať malý tepelný odpor, aby cez ňu prešlo čo najviac tepla do miestnosti. Najvhodnejšou podlahou je dlažba - má najlepšiu tepelnú vodivosť a na podlahové vykurovanie reaguje najrýchlejšie. Na nášľapnú vrstvu nám stačí rezervovať 10mm. Vo väčšine prípadoch je táto hrúbka dostačujúca, samozrejme pokiaľ si vyberiete podlahu masívnejšiu použite jej skutočnú hrúbku. Ak ešte nemáte krytinu vybratú, rezervujte si radšej 15mm. Z hľadiska prestupu tepla je na tom najlepšie keramická dlažba, najhoršie plávajúca podlaha s použitím penovej podložky. Nebojte sa použiť pre podlahovku drevené parkety, pokiaľ sú lepené, tak majú lepší prestup tepla ako napr. laminátová podlaha uložená na podložke, ktorá je nežiadúcim izolantom. V samotnom porovnaní materiálov drevo vs.
Drevené parkety nad podlahovým vykurovaním
Termín plávajúca podlaha je v stavebníctve používaný vtedy, keď obsahuje vo svojej skladbe aj zvukovo-izolačnú vrstvu. Čiže plávajúca podlaha môže byť drevená aj laminátová. Nebojte sa použiť pre podlahovku drevené parkety, pokiaľ sú lepené, tak majú lepší prestup tepla ako napr. laminátová podlaha uložená na podložke, ktorá je nežiadúcim izolantom.
Montáž podlahového kúrenia
Skladbu podlahy je potrebné naplánovať ešte pri hrubej stavbe pred osadením dverí, francúzskych okien a iných stavebných otvorov!
Prečítajte si tiež: Podlahové kúrenie a laminátová podlaha
Rozdeľovač teplovodného kúrenia
Rozdeľovač teplovodného kúrenia umiestnite najlepšie do stredu dispozície domu. Najlepšie do miestnosti, ktorá bude vykurovaná pomocou prípojok okruhov. Napríklad chodba, šatník, technická miestnosť, WC alebo zádverie. Ak má dom viac podlaží, tak na každé podlažie sa umiestňuje rozdeľovač teplovodného kúrenia. Z praxe: jeden okruh plocha max. cca 12m2, dĺžka max. 120m, tlaková strata 15kPa. Pri sklenených stenách a oknách zhustené okrajové zóny min. 1m od presklenej steny na menší rozostup rúrok. Spotreba rúrky vychádza v priemere cca 7-8m rúrky na m2. Pokládka rúrky sa montuje spôsobom špirály alebo meandra. Keďže má kúpeľňa malú plochu podlahy a treba vykurovať na 24 °C, pridáva sa ešte doplnkové vykurovacie teleso kúpeľňový radiátor. Ten je možné napojiť na rozdeľovač podlahového kúrenia, na spiatočku vykurovacieho okruhu alebo odbočka z hlavného prívodného potrubia rozdeľovača podlahového kúrenia. Slúži aj ako sušič uterákov.
Prípojky navrhujeme cez miestnosti ako je chodba, zádverie, WC alebo technická miestnosť. Snažíme sa všetkými prípojkami prechádzať cez dvere a čo najmenej vytvárať prestupy cez stenu. Prestupy cez stenu vytvárame až vtedy, ak nám priestor pri rozdeľovači podlahového kúrenia neumožňuje taký počet prípojok položiť.
Regulácia podlahového kúrenia
Ako posledné pri návrhu podlahového kúrenia a pred realizáciou je potrebné si vybrať spôsob regulácie podlahového kúrenia. Máte na výber, buď budete chodiť do skrinky rozdeľovača a ručne si regulovať podlahové kúrenie alebo pohodlne diaľkovo cez káblové termostaty/ bezdrôtové termostaty. Pri inštalácii termostatov vytvárate zóny podlahového kúrenia, ktoré si viete pohodlne regulovať podľa vlastnej potreby. Digitálne termostaty sú programovateľné a najnovšie typy sa už dajú ovládať cez internet aj smartfónom. Pre káblové termostaty sa musí nainštalovať predpríprava: Z každej miestnosti, ktorá sa bude regulovať privedieme z podomietkovej inštalačnej krabici vedľa vypínača kábel 5×1,5 CYKY do skrinky rozdeľovača, kde bude hlavná riadiaca zbernica. Potom ešte privedieme kábel 3×1,5 CYKY na napájanie zbernice 230V. Nemusí mať vlastný istič, pretože odber je cca 24 W.
Montáž skrinky rozdeľovača
Ako prvé pri montáži podlahového kúrenia je potrebné namontovať skrinku s rozdeľovačom podlahového kúrenia a napojiť rozdeľovač podlahového kúrenia na zdroj tepla. Skrinku máme na výber podomietkovú do steny alebo nadomietkovú na stenu. Treba dbať na veľkosť skrinky! Výrobca udáva označenie skrinky podľa počtu okruhov rozdeľovača. Ak budete mať v skrinke aj blok čerpadla na podlahové kúrenie, tak je potrebná skrinka s min. Skrinku namontujte do výšky tak, aby spodná hrana vyberateľnej lišty bola vaša 0, respektíve vrch poteru. Prechod medzi lištou a poterom zakryje nášľapná vrstva (keramická dlažba, parkety). Po namontovaní skrinky na podlahové kúrenie sa skompletizuje rozdeľovač na podlahové kúrenie a pomocou konzol upevní do skrinky. Rozdeľovač podlahového kúrenia sa pripája zboku, takže je potrebné vynechať dostatočný priestor na pripojovacie armatúry (sada guľových ventilov, lisovacie prechody, lisovacie kolená). Najbežnejším pripojovacím materiálom je plasthliníkové potrubie (ALPEX). Používa sa ale aj meď alebo uhlíková oceľ. Potrubie sa dostatočne izoluje, aby sa potrebné teplo nestratilo ešte pred príchodom do rozdeľovača podlahového kúrenia.
Napojenie rozdeľovača podlahového kúrenia sa robí ešte pred izolovaním podlahy! Takisto musia byť už zrealizované inštalácie vody, kanalizácie a elektriky, ktoré vedú po zemi. Po namontovaní napojenia rozdeľovača podlahového kúrenia je potrebné vykonať tlakovú skúšku prívodného potrubia, aby sa mohla podlaha zaizolovať a nemuselo sa už neskôr zasahovať do izolácie. Potrubie sa tlakuje trojnásobkom prevádzkového tlaku (1,5bar) na minimálne 4,5bar. Doba trvania min. 24hod.
Prečítajte si tiež: Výber podlahy pre podlahové kúrenie
Izolácia podlahy
Po zemi na stavbe nám okrem prívodného potrubia rozdeľovača od zdroja tepla ešte vedú potrubia vody, kanalizácie a elektroinštalácie. Doporučujeme rozdeliť vrstvu podlahového polystyrénu aspoň na dve časti. Prvá časť v hrúbke kanalizácie 40-50mm. Vyrovnajú sa s ňou všetky inštalácie, ktoré vedú po zemi. Nižšie inštalácie sa vyrovnajú izolačným posypom napríklad Fermacell. Potom sa už na rovnú plochu položí druhá vrstva, ktorá previaže prvú vrstvu. Ak plánujete systémovú dosku na podlahové kúrenie, tak nezabudnite aj na hrúbku tretej vrstvy. Na nadzemných podlažiach stačí hrúbka systémovej dosky na podlahové kúrenie a už nie je potrebný doplnkový polystyrén.
Dilatácia betónového poteru
Pred uložením systémovej dosky na podlahové kúrenie (posledná izolačná vrstva) sa realizuje dilatácia betónového poteru. Dilatačný pás sa lepí po celom obvode stavby, kde sa bude zalievať podlaha betónovým poterom aj tam kde nie je podlahové kúrenie.
Systémové dosky
V praxi sa najčastejšie používa systémová doska nopová na podlahové kúrenie alebo systémová doska Tacker s príchytkami. Fyzikálne je to úplne jedno, ktorú použijete. Doska nopová má rýchle spájanie, je pochôdzna (neprichádzate so stykom s rúrkou), dodržuje sa presný rozostup rúrok, ale je o dosť drahšia. Ak plánujte po montáži hneď zaliať systém podlahového kúrenia poterom, tak bez problémov môžete použiť systémovú dosku Tacker s príchytkami.
Výber rúrky
Pri výbere rúrky si prečítajte náš odborný článok, kde doktorand na STU Stavebná fakulta v Bratislave robil porovnanie rôznych materiálov rúrok na podlahové kúrenie. Starý kúrenár vám povie, že najlepšia rúrka na podlahové kúrenie je plasthliník 16×2 ALPEX. Mladý školený kúrenár vám povie, že momentálne najlepšia/najkvalitnejšia rúrka na trhu pre podlahové kúrenie je 16×2 alebo najlepšie 17×2 PE-Xa. Montáž sa realizuje podľa projektu, kde sú vypočítané dĺžky okruhov a rozmiestnenie okruhov podlahového kúrenia. Spotreba rúrky vychádza v priemere cca 7-8m rúrky na m2 ak sú použité aj okrajové zóny. Pri väčšom kotúči napr.
Tlaková skúška
Na záver po realizácii podlahového kúrenia pred poterom sa vykonáva celková tlaková skúška po dobu min. 24hod. Systém sa tlakuje vzduchom/vodou trojnásobkom prevádzkového tlaku (1,5bar) na minimálne 4,5bar. Ak systém pevne drží tlak min.