Približne 80 percent ľudí má skúsenosť s ušným šelestom, odborne nazývaným tinnitus auris. Tento článok sa zameriava na možné príčiny pulzovania v uchu v spojitosti s upchatým nosom a zaľahnutím ucha, pričom rozoberá aj možné riešenia a liečbu.
Ušný šelest (Tinnitus)
Ušný šelest, alebo tinnitus, je psychoakustický vnem, ktorý vzniká na rôznych úrovniach sluchového systému.
Príčiny ušného šelestu
Príčiny tinnitu sú rôznorodé, vrátane úrazov, nádorov, degeneratívnych ochorení a iných faktorov, ktoré nemusia mať priamy ušný pôvod. Existujú dva hlavné typy ušného šelestu: objektívny a subjektívny.
Objektívny ušný šelest
Objektívny ušný šelest je mimoriadne zriedkavý a dá sa zaznamenať pomocou otofónu alebo zvukového nosiča. Druhou príčinou môže byť ušný šum vznikajúci na podklade svalových sťahov podnebia, hltana a stredoušia, tzv. mechanický tinnitus, ktorý má charakter nepravidelného pukania až praskania. Ďalšie príčiny zahŕňajú poruchu funkcie sluchovej trubice alebo poruchu funkcie temporo-mandibulárneho kĺbu (Costenov syndróm).
Ak sa zistí príčina objektívneho ušného šelestu, lekári sa snažia ju odstrániť chirurgicky alebo medikamentózne. Pri niektorých diagnózach je možné použiť injekcie botulotoxínu, zatiaľ čo liečba Costenovho syndrómu patrí do pôsobnosti stomatochirurga.
Prečítajte si tiež: Totálne upchatý nos
Subjektívny ušný šelest
Subjektívny ušný šelest počuje len samotný pacient a nedá sa objektivizovať. Jeho príčina je väčšinou idiopatická. Diagnostika zahŕňa audiologické merania, ktoré zisťujú charakteristiky šelestu, ako je čistý tón alebo šum, stály alebo príležitostný charakter, frekvencie, intenzita a vplyv na pacienta.
Diagnostické vyšetrenia sa opierajú o komplexnú anamnézu pacienta, sprievodné ochorenia a psychický dopad ušného šumu. Pacient môže vyplniť dotazník na škálové hodnotenie šumu. Následne sa vykoná ORL vyšetrenie so zameraním na ušný nález a stav sluchovej trubice. Pacient je odoslaný na audiologické vyšetrenie, ktoré zahŕňa audiometriu, tympanometriu a tinitometriu.
Akútny subjektívny ušný šum sa lieči kortikoterapiou, pričom cieľom je emočná neutralizácia ušného šumu, tzv. habituácia alebo maskovanie tinnitu. Pri silne neurotizujúcom ušnom šume je vhodné aj použitie psychofarmák. Maskovanie ušného šumu pomocou slúchadiel je indikované hlavne u ušného šumu, ktorý je spojený s nedoslýchavosťou. Používame pritom napríklad širokopásmové maskovanie alebo úzkopásmové maskovanie alebo relaxačnú hudbu. Pri maskovaní sa schopnosť vnímania tinnitu stráca, nakoľko tzv.
V zahraničí existujú špecializované kliniky, ktoré sa zaoberajú interdisciplinárnou diagnostikou a liečbou tinnitu a ponúkajú napr. týždňové pobyty pre záujemcov. Na Slovensku existujú odborné tinitologické ambulancie, ktoré spolupracujú s ďalšími odborníkmi (internistom, neurológom, stomatochirurgom, cievnym chirurgom, psychológom, psychiatrom a ďalšími).
Zápal ucha (Otitída)
Otitída je pomerne časté zápalové ochorenie ucha, ktoré sa prejavuje bolesťou ucha rôznej intenzity, poruchami sluchu a výtokmi. Zápal môže postihnúť vonkajší zvukovod (otitis externa) alebo stredné ucho (otitis media).
Prečítajte si tiež: Kvapky na upchatý nos pre deti
Zápal vonkajšieho zvukovodu (Otitis externa)
Zápal vonkajšieho zvukovodu môže byť spôsobený infekciou bakteriálneho, vírusového alebo mykotického pôvodu.
Zápal stredného ucha (Otitis media)
Zápal stredného ucha môže byť akútny alebo chronický. Akútny zápal stredného ucha sa zvyčajne objavuje náhle a je sprevádzaný intenzívnou bolesťou, vydutým ušným bubienkom a hromadením tekutiny v stredoušnej dutine. Najčastejšie postihuje dojčatá, batoľatá a malé deti. Zdrojom akútneho zápalu stredného ucha a sluchovej trubice je najčastejšie zápal hltana a nosohltana, z ktorého infekčný pôvodca ľahko prenikne cez sluchovú trubicu až do stredného ucha. Z etiopatogenného hľadiska rozlišujeme nehnisavý alebo hnisavý akútny zápal stredného ucha. Príčinou nehnisavého zápalu stredného ucha býva zväčšená nosová mandľa, polypy v nose, vybočená nosová priehradka, nádory nosohltana, alergická nádcha. Hnisavý akútny zápal stredného ucha býva najčastejším zápalom stredného ucha.
Kontaminovaná voda, detský vek a anatomické predispozície sú rizikové faktory pre vznik zápalu stredného ucha. Príznaky zápalu stredného ucha sú odlišné u detí a u dospelých, u detí býva priebeh búrlivejší. Typickým príznakom u detí je bolesť uší, predovšetkým v ležiacej polohe a v noci, podráždenosť, plačlivosť, nedoslýchavosť až strata rovnováhy.
Nekomplikovaný neinfekčný zápal vonkajšieho zvukovodu zvládnete správnou samoliečbou - pomôžu vám voľnopredajné ušné kvapky (Solutio Burow), ktoré pomáhajú znížiť opuch a bolesť. Ak sú príčinou plesne, je potrebné lekárom nasadiť lokálne antimykotiká a každý deň robiť výplachy zvukovodu. Ak príčinou zápalu je bakteriálny pôvodca, užívajú sa antibiotické ušné kvapky alebo masti samostatne alebo v kombinácii s kortikoidmi, ktoré pomáhajú zmierniť opuch. Lekár vyberie najvhodnejšie antibiotikum na základe vyšetrenia vonkajšieho zvukovodu. Liečba zvyčajne trvá 7-10 dní. Pri užívaní aj lokálnych antibiotík je dôležitá a nevyhnutná dostatočná dĺžka liečby 7-10 dní. Ušné lieky by mali byť aplikované podľa vopred stanovenej dávkovacej schémy. Pri aplikácii by mali mať teplotu tela. Aplikujú sa pomocou priloženého kvapkadla priamo do očisteného zvukovodu.
Liečba zápalu stredného ucha spadá do rúk lekára, ktorý najskôr vyšetrí vnútorné ucho a bubienok otoskopom. Liečba akútneho zápalu stredného ucha závisí od štádia choroby a celkového zdravotného stavu. V počiatočných štádiách ochorenia sa podávajú dekongestíva na zníženie opuchu a mukolytiká na zriedenie exudátu z bubienkovej dutiny. Na zníženie teploty a bolestí sa podávajú lieky od bolesti a zápalu. Pri hromadení tekutiny v bubienkovej dutine je potrebné lekárskym zákrokom vykonať paracentézu (prepichnutie bubienka), ktorá umožní vytekanie tekutiny z bubienkovej dutiny. Po paracentéze alebo spontánnom perforácii blany bubienka ďalšia liečba závisí od od zafarbenia výtoku. Ak je žltozelený hnisavý výtok, je potrebné nasadiť antibiotiká, bezfarebný exudát sa zaobíde bez antibiotickej liečby. Liečba chronického zápalu stredného ucha patrí do rúk odborníka - otológa: podávajú sa antibiotické kvapky, ale nie tie, ktoré sú určené na liečbu bakteriálneho zápalu vonkajšieho zvukovodu (s obsahom gentamycínu, neomycínu).
Prečítajte si tiež: Ako vyčistiť filter sprchy
Zápal dutín (Sinusitída)
Sinusitída je zápalové ochorenie sliznice vystieľajúcej prinosové dutiny. Ochorenie býva často komplikáciou akútnej infekcie horných dýchacích ciest vírusového pôvodu, ktorá sa rozšírila do prinosových dutín zo sliznice nosohltanu. Zápálených môže byť viac dutín naraz - polysinusitis, prípadne všetky prinosové dutiny - pansinusitis.
Príčiny a rizikové faktory sinusitídy
Zápal dutín vzniká zvyčajne počas akútnej vírusovej infekcie (nádchy, chrípky) alebo po alergickej reakcii, keď dochádza v prinosovej dutine k opuchu sliznice a tvorbe hlienu. Tým sa vytvárajú vhodné podmienky pre rast a množenie patogénnych baktérií, ktoré sekundárne nasadajú na vírusom poškodenú sliznicu, vzniká bakteriálny zápal a môže dôjsť k upchatiu dutín.
U ľudí so zápalovými procesmi ďasien a závesného aparátu zubov hornej čeľuste (zubné vačky) sa môže infekcia šíriť priamo z týchto ložísk ústnej dutiny do prínosovej dutiny. Často môže vzniknúť aj u ľudí s anatomickými abnormalitami, ktorí majú úzke dutiny, vybočenú nosovú priehradku, nosové polypy. Aj u pacientov, ktorí chronicky užívajú nosové kvapky a spreje. Pri úraze, traume v oblasti prinosových dutín, ak sa v nich nachádzajú cudzie telesá, nádory. Rizikovým faktorom je aj fajčenie (aj pasívne). Infekcia najčastejšie postihuje čeľustnú a čelovú dutinu.
Prejavy vznikajú následkom imunitnej reakcie. Na potvrdenie alergickej sinusitídy je nevyhnutné potvrdiť reakciu na vdychovaný alergén. Ak sú imunologické testy negatívne, ide o chronickú nealergickú rinosinusitídu. Pacient počas trvania môže prechádzať z jednej formy do druhej a rovnako aj miera závažnosti príznakov môže kolísať.
Komplikácie sinusitídy
Vznikajú ojedinele šírením infekcie do okolitých orgánov a môžu sa prejaviť ako zápal priedušiek (sinobronchiálny syndróm), zápal stredného ucha (otitis media), flegmóna očnice (orbitocellulitída), zápal kosti a kostnej drene (osteomyelitída), zápal mozgových blán (meningitída), absces mozgu.
Nosová dutina a prinosové dutiny anatomicky a funkčne úzko vzájomne súvisia. Zápal sliznice nosa a prínosových dutín prebieha najčastejšie simultánne, preto sa v súčasnosti odporúča názov rinosinusitída.
Zaľahnuté ucho
Zaľahnuté ucho je stav, s ktorým sa bežne stretávame vo svojom voľnom čase pri cestovaní či výletoch. Keď však trvá dlhšie ako niekoľko hodín a prítomné sú aj sprievodné príznaky, ako je bolesť, mali by sme zbystriť pozornosť. Ucho je zmyslový orgán slúžiaci na sluch a udržiavanie rovnováhy. Skladá sa z 3 hlavných celkov - vnútorné, stredné a vonkajšie ucho. Keďže je ucho zložitý a komplexný orgán, každý z týchto celkov je zložený z ďalších menších častí.
Zaľahnutie v uchu môže byť buď len nepríjemným pocitom, ktorý nám znižuje schopnosť počuť, alebo môže znamenať, že v našom tele niečo nie je v poriadku. Príčin zaľahnutého ucha môže byť niekoľko, môžu byť spôsobené primárnym alebo sekundárnym ochorením a taktiež môžu byť dedičné aj získané.
Príčiny zaľahnutého ucha
- Zmena atmosférického tlaku: Ide o najbežnejšiu príčinu zaľahnutého ucha, ktorá väčšinou nie je závažná. Systém ucha na zmenu tlaku reaguje otvorením Eustachovej trubice. Pokiaľ sa ale trubica z nejakej príčiny neotvorí, tlak vo vnútri ucha je nižší alebo vyšší ako vonku, čím vzniká nepríjemné zaľahnutie. Môže nastať len v jednom uchu alebo v oboch súčasne, najčastejšie pri lete lietadlom, pri šoférovaní, pri potápaní sa alebo pri prudkej zmene nadmorskej výšky v horách.
- Zvýšené množstvo ušného vosku (mazu) v zvukovode: Ušný maz je vosková látka žltkastej farby, ktorá chráni najmä vnútorné ucho (ale aj zvukovod) pred mechanickým znečistením a infekciou. Zároveň zabraňuje vysychaniu pokožky v uchu. Skladá sa z výlučkov ušných žliaz a odumretých buniek. Jeho konzistencia je mäkká, ale v prípade jeho nahromadenia stvrdne a vzniká ušná zátka, ktorá môže spôsobiť prechodné upchatie, a tým aj zaľahnutie v ušiach. Chyba vzniká najmä pri čistení uší vatovou tyčinkou, kedy ňou zatlačíme maz hlbšie a pri nesprávnej manipulácii môžeme až poškodiť ušný bubienok.
- Voda alebo zápalová tekutina: Voda sa môže počas plávania alebo kúpania zachytiť v zvukovode, a tým spôsobiť zaľahnutie v uchu. Tekutina sa však môže za bubienkom hromadiť aj počas zápalovej infekcie ucha.
- Zápal: Zápal stredného ucha môže byť najčastejšie bakteriálneho alebo vírusového pôvodu. Ide o zápalové ochorenie charakterizované silnou bodavou bolesťou v uchu, ktorá je najintenzívnejšia v ľahu, vytekaním hnisu z ucha a aj zaľahnutím v uchu. V uchu zaľahne z dôvodu opuchu Eustachovej trubice, ktorý vzniká hromadením tekutiny v strednom uchu. Zápal stredného ucha vzniká najčastejšie ako komplikácia infekcií horných dýchacích ciest, kedy sa „infikovaný“ hlien dostáva z nosohltana do stredného ucha. Okrem tohto zápalu sem patria aj zápal vonkajšieho ucha alebo zápal zvukovodu.
- Príznak alergickej reakcie: Prirodzeným príznakom alergie je okrem slzenia a svrbenia očí a pokožky aj typický opuch nosa a upchatie nosových dutín, teda aj zaľahnutie uší.
- Zápal horných dýchacích ciest: Rovnaká príčina ako pri alergickej reakcii.
- Menierova choroba (syndróm): Ide o ochorenie vnútorného ucha, charakterizované triádou príznakov - hučanie v ušiach, strata sluchu a závraty. Ich nástup je náhly a často sa vyskytuje aj s inými sprievodnými príznakmi, ako nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy či neschopnosť pohybu. Môže trvať od 20 minút až do niekoľkých (6 - 7) hodín. Zvyčajne postihuje len jedno ucho, no nie je vylúčené, že postihne oboje, najmä čo sa týka straty sluchu. U žien môžu tieto záchvaty súvisieť s aktuálnou hladinou hormónov.
- Úzkostná porucha: Vnútorné ucho je veľmi citlivý orgán, náchylný na prudké zmeny tekutín a prekrvenia. Pri úzkosti je typické prechodné prudké zvýšenie krvného tlaku spôsobené záchvatom úzkosti, panickým záchvatom alebo nadmerným stresom (hlavne uvoľnením stresových hormónov).
Riešenia a liečba zaľahnutého ucha
Pri zaľahnutom uchu si vieme pomôcť aj sami, bežnými každodennými činnosťami, ako je skákanie, žuvanie, prehĺtanie alebo zívanie. Vo vážnejších prípadoch už nastupuje liečba, o ktorej sa viete poradiť so svojím lekárom alebo lekárnikom.
- Žuvanie žuvačky, cmúľanie tvrdého cukríka alebo zívnutie: Ide síce o „babské rady“, no ich efekt je aj odôvodniteľný.
- Valsalvov manéver: Spočiva v hlbokom nádychu, stlačení nosových krídel a zatvorením úst, pričom sa snažíme nasilu vydýchnuť cez tento zapchatý nos. Do Eustachovej trubice tak prinesieme vzduch z opačnej strany a týmto manévrom ju jednoducho spriechodníme.
- Toynbeeho manéver: Po tom, čo si stlačíme nosové krídla, začneme nasilu prehĺtať.
- Horúca sprcha: Vodná para dokáže pomôcť spriechodniť ucho v prípade zaľahnutia z dôvodu nadbytku ušného mazu.
- Vytrasenie tekutiny: Ak nám v uchu zaľahne pri plávaní alebo po pobyte vo vode, tekutinu z ucha dostaneme jednoducho tak, že nakloníme hlavu na stranu, na ktorej je zaľahnuté v uchu, a poskočíme, prípadne zatrasieme hlavou. Voda by mala pôsobením gravitácie vytiecť.
- Ušné kvapky a spreje na čistenie zvukovodu: Slúžia na preventívne používanie, napr. pri odstraňovaní ušného mazu namiesto vatových tyčiniek.
- Nosové dekongestíva: Použite ich len v prípade, ak je príčinou zaľahnutia v uchu nádcha. Nosové dekongestíva (kvapky, spreje do nosa) zmierňujú opuch sliznice, čím napomáhajú k vyrovnaniu tlakov a zlepšeniu prúdenia vzduchu medzi vnútorným a vonkajším prostredím.
Liečba zaľahnutého ucha môže byť rôzna a treba si všímať všetky príznaky. Zaľahnuté ucho sa dokáže samovoľne uvoľniť maximálne do niekoľkých dní, prípadne si vieme pomôcť „babskými radami“.
Kedy vyhľadať lekára?
Aj keď zaľahnutie v ušiach nemusí automaticky spôsobovať bolesť, tlmené zvuky spojené s výskytom tlaku v uchu často vedú k namáhaniu sluchu a môžu byť zdravotnou nepríjemnosťou. Etiológia tohto príznaku je pomerne rôznorodá. Príčiny môžu byť úplne neškodné, ako je napríklad nahromadený ušný maz, tekutina v uchu, prejav nádchy, alebo naopak i vážnejšie ako sú zápaly, ochorenia ucha, psychické poruchy či onkologické ochorenia.
Zaľahnutie v ušiach je prirodzené napríklad ak človek prekonáva za krátky čas veľkú nadmorskú výšku, pričom ide o dôsledok nevyrovnaných tlakov medzi dutinou stredného ucha a okolím. V dôsledku zmeny tlaku okolia, ktorá prebehla veľmi rýchlo, tak nastane problém a pocit zaľahnutia v uchu. Na druhej strane tento pocit rýchlo pominie. Podobne aj po zaplavení ucha vodou pri kúpaní. Nastáva krátkodobé a chvíľkové zaľahnutie v ušiach. Pokiaľ ide ale o dlhodobejší stav, môže ísť aj o príznak nejakého ochorenia.
Chvíľkové zaľahnutie ucha sa dá vyriešiť aj prehltnutím, zívaním alebo prežúvaním. Príde vtedy k vyrovnaniu tlaku medzi nosohltanom a stredným uchom. Zaľahnutie ustúpi.
Dôležitá je pravideľná hygiena. Zaľahnutie v uchu po čistení má za následok nesprávna technika hygieny. Kedy následkom hlbokého prieniku vatovej tyčinky, dochádza k porušeniu bubienka.
Odborná pomoc lekára je potrebná, ak zaľahnutie v uchu pretrváva viac ako pár dní alebo je spojené s bolesťou či zvýšenou teplotou, prípadne sa objavia príznaky ako výtok, začervenanie, opuch, bolesť alebo zvonenie v ušiach.
tags: #upchaty #nos #pulzovanie #v #uchu