Súčasný trh zaznamenáva renesanciu krbov, pričom takmer každý dom disponuje aspoň jedným. Okrem estetickej funkcie prinášajú krby aj výhody v oblasti vykurovania. Často sa realizujú teplovzdušné rozvody, obľúbené sú teplovodné krbové vložky a kachľové krby.
Úvod do teplovodného vykurovania
Vykurovanie krbom je populárne najmä kvôli rastúcim cenám plynu. Náklady na vykurovanie drevom sú nižšie a pri niektorých druhoch dreva sú najlepšie v prepočte na tepelnú jednotku. Vykurovanie drevom je na rozdiel od uhlia ekologickejšie a dostupnejšie. V novostavbách sa krby stávajú dominantou interiéru.
Možnosti využitia krbu na vykurovanie veľkých domov sú niekedy preceňované. Vykurovanie krbom má výhody aj obmedzenia, ktoré je potrebné poznať. Správne projektovanie a inštalácia systému nie sú jednoduché. Cieľom je popísať možnosti a výhody tohto riešenia a napomôcť pri plánovaní systému a komunikácii medzi investorom a zhotoviteľom.
Princípy teplovzdušného vykurovania krbom
Účinné vykúrenie krbom má svoje limity a nie je možné vykúriť ľubovoľne veľkú plochu. Rôzne vylepšenia, ako kaskádové systémy alebo doplnkové ventilátory, nemusia byť vždy účinné. Dĺžka trasy od ventilátora po najvzdialenejší výduch by nemala presiahnuť 10 m. Tieto obmedzenia súvisia s nutnosťou privedenia zohriateho vzduchu do miestností. Zohriaty vzduch musí mať dostatočnú rýchlosť, aby prekonal vzdialenosť od ventilátora po posledný výduch, pričom sa nesmie ochladiť a nesmie byť zdrojom hluku.
Podľa legislatívy by krb nemal byť jediným zdrojom tepla a je potrebný alternatívny vykurovací systém. Nominálny výkon krbovej vložky by mal byť porovnateľný s nominálnym výkonom plynového kotla. Väčšina krbových vložiek má nominálny výkon niekoľko kW, čo je pre vykúrenie domu s plochou 150 - 200 m2 málo. Rozsiahly systém teplovzdušných rozvodov s niekoľkými ventilátormi nemusí zabezpečiť dostatočné zohriatie vzduchu.
Prečítajte si tiež: Ako správne namontovať teplovodné podlahové vykurovanie
Výber krbovej vložky a jej parametre
Krbová vložka by mala byť vhodná na nepretržité kúrenie a skonštruovaná tak, aby dlhodobo vydržala vysokú teplotu. Pri výbere treba brať ohľad na parametre definované výrobcom. Krbová vložka musí spĺňať európske normy a mať označenie CE. Dôležité je zvážiť, ako často a intenzívne bude krb využívaný a podľa toho zvoliť výrobcu a cenovú hladinu. Vždy je vhodné orientovať sa na známych výrobcov s dobrými referenciami a dlhou tradíciou. Ďalším faktorom je dizajn, typ presklenia a spôsob otvárania dvierok.
Gravitačný systém vs. nútený obeh vzduchu
Gravitačný systém šírenia vzduchu je finančne nenáročný a nezávislý, ale neumožňuje vykúrenie väčšej plochy a zásadnejšiu reguláciu. Dôležitá je filtrácia horúceho vzduchu a umiestnenie výstupov horúceho vzduchu vyššie ako je výstup cez ventilačné mriežky na krbe. Charakteristická je vysoká teplota na výstupe a riziko pyrolýzy prachu pri chýbajúcej filtrácii.
Nútený obeh vzduchu s krbovým ventilátorom ponúka väčšie možnosti, ale je komplikovanejší s ohľadom na správnu montáž. Srdcom systému je krbový ventilátor, ktorý nasáva zohriaty vzduch a dopravuje ho do rozvetveného systému. Pred ventilátorom sa odporúča použiť bypass s bimetalickým termostatom a spätnou klapkou ako zabezpečenie pre prípad výpadku elektriny. Bypass má aj kovový filter zachytávajúci nečistoty.
Krbový ventilátor a jeho výber
Krbové ventilátory sa odlišujú výkonom, čiže množstvom vzduchu, ktorý sú schopné premiestniť za hodinu. Výber ventilátora závisí od veľkosti inštalácie teplovzdušných rozvodov. Veľký ventilátor je drahší, odoberá viac elektriny a znižuje účinnosť krbovej vložky. Pri rozvetvenom systéme je nevyhnutné použitie silnejšieho ventilátora. Plánovanie príliš rozvetveného systému nemusí priniesť požadovaný efekt. Ventilátory umiestnené pod krbom obvykle nedosahujú požadovaný efekt.
Odpor prietoku vzduchu v systéme
Vzduch prechádzajúci systémom tvaroviek z krbového ventilátora do miestnosti musí prejsť určitú trasu. Každá odbočka alebo zmena priemeru spôsobuje tlakovú stratu. Odpor prietoku je vážna vec, ktorá znamená stratu tlaku pri styku vzduchu s tvarovkami. Odpor závisí od typu povrchu tvarovky, jej priemeru a hlavne od jej tvaru. Najlepšie podmienky prietoku sú v okrúhlych teplovzdušných rozvodoch. Používajú sa pevné potrubia a flexibilné hadice. Menší odpor dosahujú pevné potrubia, ale častejšie sa používajú flexibilné izolované hadice alebo hranaté teplovzdušné rozvody, ktoré sa dodatočne izolujú.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca podlahovým vykurovaním
Dôležitým parametrom ventilátora je jeho schopnosť vytvárať dynamický tlak k prekonaniu odporu. Tlak spolu s výkonom sa udáva v grafe charakteristiky ventilátora. Je výhodné vybrať ventilátor, ktorý pri určenej hodnote výkonu značne prevyšuje tlakové straty na tvarovkách. Zväčšenie odporu prietoku možno dosiahnuť použitím klapky, ohraničujúcej prietok.
Izolácia a palivo pre efektívne kúrenie
Dobrá izolácia je kľúčová, najmä ak rozvody prechádzajú chladným prostredím. Treba skontrolovať, či montér svedomite zaizoloval rozvody a ich spoje a či použil správny izolačný materiál s tepelnou odolnosťou do 250 °C. V ponuke sú okrúhle izolované hadice a špeciálne izolačné návleky na hranaté kanálové potrubie.
Optimálne vykurovacie parametre a predĺženie životnosti krbovej vložky s dymovodom sa dosiahne používaním kvalitného paliva. Listnaté, dobre vysušené drevo (vlhkosť do 15 %) je garantom bezporuchovej práce krbu a zabezpečuje stabilizáciu získaného tepelného výkonu.
Efektívne horenie dreva v krbe
Horenie dreva v krbe je komplexný proces, ktorý zahŕňa sériu chemických reakcií, pri ktorých sa palivo premieňa na teplo a produkty spaľovania. Drevo je zložené z celulózy, hemicelulózy, lignínu a iných organických látok. Po zahriatí dreva dochádza k tepelnému rozkladu (pyrolýze), čo vedie k uvoľneniu horľavých plynov, ako je metán, oxid uhoľnatý (CO) a vodík.
V prvotnej fáze horenia sa uvoľňujú plyny a nespálené častice, ktoré môžu znížiť účinnosť spaľovacieho procesu. Moderné krbové vložky využívajú princíp dvojstupňového spaľovania, tzv. splyňovanie. Dôležitým aspektom je zabezpečenie prívodu správneho množstva kyslíka, aby sa oxid uhoľnatý (CO) mohol premeniť na oxid uhličitý (CO₂). Efektivita horenia závisí aj od kvality a vlhkosti dreva. Drevo s vlhkosťou nad 20 % produkuje nižšie množstvo tepla, pretože značná časť energie sa spotrebuje na odparovanie vody.
Prečítajte si tiež: Úsporné podlahové kúrenie pre váš domov
Využitie tepla zo spalín
Pri horení dreva môže byť až 70 % energie stratených prostredníctvom spalín, ktoré odchádzajú do komína, ak nie sú využité vhodné systémy na ich zachytávanie. Výmenníky tepla využívajú zostatkové teplo zo spalín, ktoré majú po primárnom spaľovaní teplotu až 400 °C. Výmenníky môžu byť teplovzdušné alebo teplovodné. Moderné krby často obsahujú spalinové komory s turbulenciou, ktoré spomaľujú prúd spalín, čím umožňujú dlhší čas na odovzdanie tepla do výmenníka.
Akumulačné nádrže (AN) zachytávajú a uchovávajú prebytočné teplo, ktoré sa následne využije na ohrev vody alebo pri podlahovom vykurovaní. Využitie tepla na nízkoteplotný výstup (do 35 - 45 °C) pre podlahové kúrenie je efektívny spôsob, ako zaistiť rovnomerné a príjemné vykurovanie.
Distribúcia tepla a akumulácia
Aby teplo vyrobené krbom efektívne pokrylo potreby vykurovania, musí byť správne distribuované nielen v priestore, ale aj v čase. Akumulačné obostavby z materiálov ako šamot, magnezit alebo mastenec sú schopné absorbovať teplo vyrobené pri spaľovaní a postupne ho uvoľňovať do priestoru aj niekoľko hodín po tom, čo oheň dohorí.
Efektívna prevádzka moderného krbu vyžaduje premyslené riešenie na úrovni výroby, zachytávania a distribúcie tepla. Technológie dvojstupňového spaľovania, výmenníky tepla, akumulačné obostavby a teplovodné rozvody zaisťujú, že teplo je efektívne využité na maximum.
Teplovzdušné vykurovanie v porovnaní s teplovodným
Teplovzdušné vykurovanie rodinných domov nie je v Európe veľmi rozšírené. Dôvodom sú klimatické podmienky, historický vývoj palivovej základne a väzba systému vykurovania na konštrukciu budovy. Teplovzdušné systémy eliminujú negatívne sálanie chladných povrchov a zabezpečujú tepelnú pohodu kombináciou sálavej a konvekčnej zložky. Tradičné teplovodné vykurovacie sústavy sú výhodné pre klasické zdroje na pevné palivá.
Teplovzdušné vykurovanie je systém, kde sa tepelná energia dostáva do miestnosti prúdiacim teplým vzduchom, ktorý sa ochladzuje na požadovanú teplotu a odvádza sa mimo miestnosti. Teplonosnou látkou je vzduch. V porovnaní s teplovodným systémom vedie táto skutočnosť k väčším dimenziám rozvodov. Na druhej strane, nie sú potrebné vykurovacie plochy a systém je pružnejší. Na dosiahnutie tepelnej pohody potrebuje vyššie teploty vzduchu, čo vedie k vyšším tepelným stratám.
Moderné trendy a riadené vetranie
Vplyvom ekonomických tlakov sa objavujú ľahké stavby na báze dreva s vyhovujúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami, ale minimálnou akumuláciou tepla. Pre tieto stavby je tradičná teplovodná vykurovacia sústava málo pružná. V zahraničí sa bežne používa klasické teplovzdušné vykurovanie s cirkulačnou prevádzkou.
Celosvetový tlak na znižovanie potreby energie na vykurovanie mení požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti budov. Moderné tesné okná majú takú malú infiltráciu, že nestačí na pokrytie minimálnej hygienickej výmeny vzduchu v miestnostiach. Tento stav vedie k hygienickým problémom, ako je vznik plesní. Tieto problémy možno riešiť zvýšením infiltrácie okien alebo riadeným vetraním obytných budov.
Riadené vetranie vyvoláva zvýšené investičné náklady, preto sa ponúka možnosť spojiť vetranie s vykurovaním a využiť jeden systém dvakrát. Systémy s plne cirkulačnou prevádzkou sa skladajú z ventilačnej a filtračnej jednotky, ohrievacieho dielu a regulácie. Používajú sa radiálne ventilátory, ktoré zabezpečujú nízku hlučnosť. Ohrievací diel pri plynových agregátoch tvorí horák a výmenník tepla. Jednotky môžu byť v kondenzačnom vyhotovení, ktoré dosahujú vysokú účinnosť.
Regulácia plynovej jednotky zaisťuje bezpečnú prevádzku horáka. Prevádzková regulácia je zvyčajne jednozónová, podľa pokynov priestorového termostatu. V závislosti od klimatických podmienok sa ráta s možným doplnením ohrievacieho agregátu ďalšími prvkami na klimatizáciu budovy, ako sú zvlhčovač a chladič. Jednotky sa vyrábajú s výkonmi od 7 do 28 kW a môžu byť vo vyhotovení na zemný plyn, propán alebo ľahký vykurovací olej. Okrem plynových agregátov možno používať aj plne elektrické agregáty.
Rozvody teplého vzduchu sa vedú buď v kovových kanáloch v konštrukcii podlahy, v pivnici pod stropom alebo v priestore pôjdu v spiropotrubí. Výustky sú umiestnené v podlahe v každej miestnosti. Potrubie musí byť vzduchotesné, dobre tepelne izolované a navrhnuté s ohľadom na hluk. Cirkulačné teplovzdušné vykurovanie znižuje prašnosť prostredia, lebo cirkulujúci vzduch sa filtruje.
Systémy amerického typu s cirkulačnou prevádzkou neriešia vetranie jednotlivých miestností a sú vhodné pre prízemné domy. Aplikácia týchto princípov by mala byť podložená technicko-ekonomickou úvahou, vychádzajúcou z aktuálnych cien energií.
Teplovzdušné vykurovanie s riadeným vetraním
Teplovzdušné vykurovanie integrované s riadeným vetraním objektu predstavuje modernú koncepciu, ktorá je využiteľná najmä v dobre zateplených objektoch s nízkou potrebou energie na vykurovanie. Na rozdiel od systému s cirkulačnou prevádzkou sa tu reguluje prívod čerstvého vzduchu do systému, ktorý zabezpečuje hygienickú výmenu vzduchu v budove. Množstvo privádzaného čerstvého vzduchu sa optimalizuje podľa aktuálnej potreby.
Vykurovací zdroj treba riešiť tak, aby bol schopný ohrievať čerstvý vonkajší vzduch na požadovanú vnútornú teplotu. Podľa druhu primárneho paliva možno použiť zdroje na plyn, olej alebo elektrické zdroje. Pri použití plynu alebo oleja sa javí ako najúčinnejšia aplikácia plynového teplovzdušného agregátu. Využiť elektrickú energiu možno uplatnením odporového ohrevu alebo akumuláciou tepla do vody a riešením s hydraulickým prenosom tepla. V prípade systémov nízkoenergetických domov možno použiť aj tepelné čerpadlá.
Spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu
Teplovzdušné vykurovanie s ventilačnou prevádzkou je systém, pri ktorom sa využíva spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu. Odvádzaný vzduch zväčša nie je nadmerne znečistený mechanickými prímesami, a tak možno uplatniť všetky známe princípy spätného získavania tepla. Najčastejšie sa používajú doskové rekuperačné výmenníky, ktoré dosahujú účinnosť približne 80 %.
Distribučná sieť teplovzdušného vykurovania s ventilačnou prevádzkou by mala zabezpečovať nielen vykurovanie objektu, ale aj jeho vetranie. Prívody vykurovacieho vzduchu sa umiestňujú do miestností s malou produkciou škodlivín, ako sú obytné miestnosti, šatne a chodby, kým odvádzacie otvory sa umiestňujú do miest so zvýšenou produkciou škodlivín, ako sú WC, kúpeľne a kuchyne. Ventilačná prevádzka sa dopĺňa lokálnymi vetracími prvkami pri nárazovej potrebe vetrania, ako sú kuchynský odsávač pár a podtlakové vetranie WC.
Porovnanie systémov vykurovania a vetrania
Tradičné riešenie s teplovodnou sústavou je málo pružné a má ťažkopádnu reakciu na okamžitú zmenu potreby tepla. Klasická teplovodná sústava s tesnými oknami a riadeným vetraním si vyžaduje inštaláciu prechodov a regulovateľných štrbín, čo zvyšuje náklady na stavbu. Teplovzdušné vykurovanie s ventilačnou alebo kombinovanou prevádzkou so spätným získavaním tepla môže spôsobovať vznik SBS, absenciu sálavej zložky a problémy s hlukom.
Systémy vykurovania podľa teploty média
Systémy vykurovania sa rozdeľujú aj podľa teploty vykurovacieho média na nízkoteplotné a vysokoteplotné. Vykurovacia sústava je časť tepelnej sústavy, ktorá prostredníctvom vykurovacích telies zabezpečuje v jednotlivých miestnostiach predpísaný teplotný stav vnútorného prostredia.
Parné vykurovacie sústavy
Parná vykurovacia sústava využíva na prenos tepla z kotla do vykurovacieho telesa ohriatu paru. Tá skondenzuje na chladnejších stenách vykurovacích telies, odovzdá teplo a v podobe kondenzátu sa vracia späť do zdroja. Pohyb pary zo zdroja do telies zapríčiňuje rozpínanie pary. Kondenzát sa vracia do zdroja buď samospádom, alebo sa odvádza do zbernej nádrže, odkiaľ sa prečerpáva do zdroja.
Z hľadiska geometrického usporiadania parného prívodného potrubia a vratného potrubia, ktoré odvádza kondenzát, ako aj z hľadiska vzájomného výškového rozmiestnenia zdroja a spotrebičov tepla, rozlišujeme podľa prívodu pary sústavy s mokrým a so suchým kondenzátovým potrubím. Z hľadiska pracovných tlakov v sieti sa parné vykurovacie sústavy delia na podtlakové, nízkotlakové a strednotlakové. Parné sústavy boli historicky prvé zariadenia ústredného vykurovania. V súčasnosti sa navrhujú predovšetkým do objektov s prerušovanou prevádzkou.
Hlavnými výhodami sú malá tepelná zotrvačnosť, rýchle zakúrenie a možnosť prerušovať prevádzku bez toho, aby hrozilo zamrznutie sústavy. K nevýhodám treba prirátať problematickú reguláciu výkonu, vysokú povrchovú teplotu vykurovacích telies a nižšiu životnosť v dôsledku koróznej agresívnosti kondenzátu. Na potrubné siete parných sústav sa najčastejšie používajú oceľové bezšvové závitové rúrky, závitové zosilnené rúry alebo hladké rúry.
Vodné vykurovacie sústavy
Vodná vykurovacia sústava využíva princíp vzájomného prepojenia zdroja tepla a vykurovacích telies uzavretým vodným okruhom. V zdroji sa vykurovacia voda ohrieva a prívodným potrubím sa rozvádza k jednotlivým vykurovacím telesám. Vo vykurovacom telese odovzdáva vykurovacia voda časť tepelnej energie, čím sa ochladzuje, a vratným potrubím sa vracia späť do zdroja, kde sa opäť ohrieva.
Podľa spôsobu vzájomného prepojenia vykurovacích telies rozlišujeme dvojrúrkové a jednorúrkové sústavy. V najpoužívanejšej dvojrúrkovej sústave sa telesá prepájajú paralelne, t. z. že sa dá jasne rozlíšiť prívodné a vratné potrubie. Všetky telesá pracujú s vykurovacou vodou s rovnakou teplotou. Pri protiprúdovom (vetvenom) zapojení sa vratné potrubie vedie po rovnakej trase ako prívodné. Súprudové (Tichelmannovo) zapojenie eliminuje negatívne vlastnosti protiprúdového zapojenia.
Jednorúrkové sústavy majú vykurovacie telesá zapojené sériovo - vykurovacia voda preteká postupne jednotlivými vykurovacími telesami zapojenými v okruhu. Teplota privádzanej vody do jednotlivých telies postupne klesá. Najjednoduchším variantom je prietokové zapojenie, ktoré je vhodné tam, kde sú umiestnené viaceré telesá s rovnakým charakterom vykurovacieho režimu.
Podľa spôsobu vedenia rozvodu, na ktorý sa pripájajú prípojky vykurovacích telies, rozlišujeme horizontálne, vertikálne a hviezdicové sústavy. Horizontálna sústava sa vyznačuje minimálnym počtom stúpacích potrubí. Pri vertikálnych sústavách sa vykurovacie telesá napájajú priamo na stúpacie potrubie. Hviezdicová sústava je v podstate vertikálna dvojrúrková sústava s obmedzeným počtom stúpacích potrubí a veľmi dlhými prípojkami telies.
Obeh vody v sústave
Dôležitým predpokladom správnej prevádzky vykurovacieho systému je zabezpečenie obehu vody v sústave. Ten je buď prirodzený, alebo nútený. Prirodzený obeh vzniká na základe rozdielnych hustôt vratnej (studenej) a prívodnej (teplej) vykurovacej vody. Nútený obeh je vyvolaný tlakom obehového čerpadla. Prirodzený obeh je výhodný najmä pre sústavy s menším pôdorysom a väčšími výškovými rozdielmi medzi vykurovacími telesami a zdrojom tepla. Nútený obeh ponúka menovité svetlosti potrubí vychádzajú menšie, vykurovacie telesá možno umiestniť na úroveň zdroja tepla, má dobrú reguláciu a mnohé ďalšie.
Materiál rozvodov
Voľba materiálu potrubia je rozhodnutím, ktoré podmieňuje ďalšie koncepčné riešenie vykurovacej sústavy. Základná odlišnosť v navrhovaní sústavy z plastov alebo kovov vyplýva z odlišných mechanických vlastností týchto materiálov. Potrubie z kovových materiálov možno viesť voľne pred stenami bez ďalších úprav, kým plastové rozvody sa musia chrániť proti mechanickému poškodeniu ďalšou podpornou konštrukciou alebo ich treba zabudovať do konštrukcie.
Podlahové vykurovanie
Výhodou podlahového kúrenia je najmä rovnomerné vykurovanie celej plochy miestnosti. Na výber sú dve možnosti - elektrické alebo teplovodné podlahové kúrenie.
Pri elektrickom podlahovom kúrení sa pomocou elektrickej energie používajú elektrické odporové káble alebo rohože, ktoré sú napojené na elektrickú sieť. Montáž elektrického podlahového kúrenia je jednoduchšia, nevyžaduje si pripojenie na teplovodný zdroj tepla. Preto je tento typ vykurovania vhodný do bytových domov s centrálnym vykurovaním alebo do budov, kde nie je zavedený plyn. Elektrické káble si vyžadujú na inštaláciu nižšiu hrúbku vykurovacej vrstvy pod podlahou, ich akumulácia tepla je však nižšia. Elektrické podlahové vykurovanie reaguje na akékoľvek zmeny pružne a regulácia je tak rýchlejšia, jednoduchšia a presnejšia, než pri teplovodnom systéme.
Pomocou centrálnej riadiacej jednotky môžete nastaviť teplotu individuálne v každej miestnosti. Ak v domácnosti kúrite plynovým kotlom a nie elektrickým, potom je výhodnejšie teplovodné podlahové vykurovanie. Dôležité je, aby rúrky boli z kvalitného materiálu a boli odolné proti prenikaniu kyslíka do vykurovacej vody. Výhodou teplovodného podlahového kúrenia je možnosť pripojenia systému na energiu na teplovodné kozuby, kotly na drevo, tepelné čerpadlá alebo solárne kolektory, ktoré čerpajú energiu z obnoviteľných zdrojov.
V porovnaní s radiátormi alebo konvektormi má teplovodné podlahové vykurovanie viacero výhod. Vďaka veľkej vykurovacej ploche dokáže dodať väčšie množstvo tepla aj napriek nižšej teplote. Pri podlahovom vykurovaní sa tak najskôr ohrievajú okolité steny či predmety a až následne od stien a týchto predmetov okolitý vzduch. To umožňuje zachovanie optimálnej relatívnej vlhkosti vzduchu, nevysúšanie vzduchu a zníženie vírenia prachu. Ďalšou výhodou teplovodného podlahového vykurovania je v podstate jeho bezúdržbovosť a to, že nehrozí riziko popálenia.
Na ohrev podlahy je v porovnaní s radiátormi síce potrebný dlhší čas, avšak po naakumulovaní tepla ostáva ohriata podlaha teplá dlhšie ako radiátory, a to až niekoľko hodín po vypnutí vykurovacieho zdroja. Elektrické podlahové kúrenie je ekonomicky aj ekologicky na tom najlepšie. Veľa systémov elektrického podlahového kúrenia si v dnešnej dobe dáva prívlastok inteligentné kúrenie. Infračervené fólie sú najmodernejšou formou vykurovania a fungujú princípom vyžarovania infračerveného svetla, ktoré sa pri dopade na akékoľvek pevné teleso mení na teplo.
Krbová vložka s výmenníkom tepla
Vďaka kombinácii oboch možností je teplovodná krbová vložka s výmenníkom tepla vlajkovou loďou medzi vykurovacími systémami na drevo. Výhody menej častého prikladania veľkých dávok paliva a dlhotrvajúceho sálavého tepla sú tu stále. Ak k tomu pridáte variabilnú zásobu teplej vody, krbová vložka s výmenníkom tepla môže prepísať DNA vášho domu a celý váš pohľad na vykurovanie.
Každý, kto niekedy dlhodobo prevádzkoval vložku s výmenníkom, pravdepodobne vie, akú úlohu pri jej správnej funkcii zohrávajú čisté teplovýmenné plochy. Sadze, ktoré pôsobia ako izolant v bežnom výmenníku tepla, prinášajú časom zníženie účinnosti. V kachľových vložkách to rieši ľahko použiteľný špirálový čistič z nehrdzavejúcej ocele. Pomáha s udržiavaním čistoty výmenníka, ktorá je nevyhnutná pre jeho bezchybnú prevádzku.
Typy podlahového vykurovania a ich inštalácia
Pri elektrickom vykurovaní sa najčastejšie používajú vykurovacie rohože. Výhodou tohto vykurovania je nízka skladba podlahy a relatívne nízke investičné náklady v porovnaní s teplovodným. Nevýhodou sú však prevádzkové náklady, preto sa tento typ vykurovania prevažne používa iba v kúpeľniach alebo pri kuchynskej linke na zvýšenie teploty podlahy alebo pre efekt teplej podlahy pri prechodných obdobiach, kedy teplovodné vykurovanie ešte nebeží.
Druhý typ je teplovodné podlahové vykurovanie, ktoré sa ešte rozdeľuje podľa systému na mokrý (betónový poter) a suchý systém (roznášacie sádrovláknité dosky), ten sa používa hlavne pri drevostavbách, resp. tam kde nie je žiadúci mokrý proces alebo príliš vysoké zaťaženie stropu. Pri bežnej mokrej podlahovke je možná voľba z ďalších možností: podlahové vykurovanie so systémovou doskou s výstupkami, doska Tacker, systém s upínacou lištou a systém s pomocou kari sietí.
tags: #teplovodne #vykurovanie #cesty