STN Vetranie a Klimatizácia: Normy a Predpisy pre Efektívne a Bezpečné Vzduchotechnické Systémy

Vetranie a klimatizácia zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečení zdravého a komfortného vnútorného prostredia v budovách. Súčasne majú významný vplyv na energetickú hospodárnosť budov. Slovenská technická norma (STN) v oblasti vetrania a klimatizácie stanovuje požiadavky a odporúčania pre navrhovanie, inštaláciu, prevádzku a údržbu vzduchotechnických systémov. Dodržiavanie týchto noriem je nevyhnutné pre zabezpečenie kvality vnútorného ovzdušia, energetickej efektívnosti a bezpečnosti budov.

Legislatívny rámec a Európske smernice

Oblasť vetrania a klimatizácie je ovplyvnená nielen národnými normami, ale aj európskymi smernicami a predpismi. Medzi najvýznamnejšie patrí Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), ktorej cieľom je znižovanie energetickej náročnosti budov v Európskej únii.

Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD)

Cieľom EPBD (Energy Performance of Buildings Directive, Directive 2002/91/CE zo dňa 16.12.2012) je podpora znižovania energetickej náročnosti budov Európskeho spoločenstva.Táto smernica je založená na piatich princípoch:

1. Všeobecný rámec metódy výpočtu celkovej energetickej hospodárnosti budov. Spoločná metodika výpočtu by mala zahŕňať všetky prvky, ktoré určujú energetickú účinnosť a nielen kvalitu izolácie budov. Tento integrovaný prístup by mal vziať do úvahy prvky, ako napríklad vykurovanie, chladenie, osvetlenie, vetranie, umiestnenie budovy a jej orientáciu.
2. Uplatnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov.
3. Uplatnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť veľkých existujúcich budov, ktoré sa významne obnovujú; členské štáty sú povinné stanoviť minimálne štandardy.
4. Energetická certifikácia budov (nové, súčasné a verejné budovy), zobrazenie certifikátov a ďalšie dôležité informácie (certifikácia by nemala byť viac ako päť rokov). Osvedčenie musí byť vystavené v priebehu výstavby, predaja alebo prenájmu budovy. Týmto návrhom je dotknutý najmä prenájom v záujme toho, aby vlastník budovy urobil potrebné merania a opatrenia týkajúce sa hospodarnosti budovy, keďže vo všeobecnosti neplatí priamo náklady za energie. V priebehu výstavby, predaja alebo prenájmu, musí byť osvedčenie o energetickej hospodárnosti budovy predložené majiteľovi, príp. potenciálnemu kupujúcemu alebo nájomcovi.
5. Pravidelná kontrola kotlov a klimatizačných systémov v budovách a navyše posúdenie vykurovacích zariadení, v ktorých sú kotly staršie ako 15 rokov. Tieto klauzuly boli prenesené do národných predpisov.

Smernica umožnuje tvorbu Diagnostiky energetickej náročnosti (EPD - Energy Performance Diagnostic) a certifikátov úspor energie (ESC - Energy Saving Certificates).

Podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov musí mať priemyselná hala definovanú kategóriu energetickej hospodárnosti, kde VZT zohráva zásadnú úlohu. Nariadenie vlády č. 391/2006 Z. z.

Prečítajte si tiež: Odborníci na vzduchotechniku v Chorvátsku

Európske normy pre vetranie

CEN (European Committee for Standardization - Európsky výbor pre normalizáciu) je v súčasnosti zodpovedný za normy a predpisy týkajúce sa vetrania budov. Niektoré z najviac používaných noriem sú nasledovné:

• STN EN 13141-1 - Vetranie budov. Skúšanie vlastností súčastí alebo výrobkov na vetranie obytných priestorov. Časť 1: Externé a interné montovateľné zariadenia na dopravu vzduchu
• STN EN 13141-2 - Vetranie budov. Skúšanie vlastností súčastí alebo výrobkov na vetranie obytných priestorov. Časť 2: Koncové zariadenia na odvod a prívod vzduchu
• STN EN 13141-3 - Vetranie budov. Skúšanie vlastností súčastí alebo výrobkov na vetranie obytných priestorov. Časť 3: Rozsah odsávacích nadstavcov na použitie v obytných priestoroch
• STN EN 13141-4 - Vetranie budov. Skúšanie vlastností súčastí alebo výrobkov na vetranie obytných priestorov. Časť 4: Ventilátory používané v systémoch vetrania obytných priestorov
• STN EN 13141-6 - Vetranie budov. Skúšanie vlastností súčastí alebo výrobkov na vetranie obytných priestorov. Časť 6: Blokový systém na odvod vzduchu v bytovej jednotke
• STN EN 13141-7 - Vetranie budov. Skúšanie vlastností súčastí alebo výrobkov na vetranie obytných priestorov. Časť 7: Skúšanie vlastností jednotiek na prívod a odvod vzduchu (vrátane spätného získavania tepla) vetracích mechanických systémov pre jednu bytovú jednotku
• STN EN 13141-9 - Vetranie budov. Skúšanie vlastností súčastí alebo výrobkov na vetranie obytných priestorov. Časť 9: Vonkajšie montovateľné zariadenia na riadenie vlhkosti a dopravu vzduchu - prívodné štrbiny vzduchu
• STN EN 13141-10 - Vetranie budov.

Všetky európske normy, zmeny a opravy k nim sa vypracúvajú v týchto komisiách a preberajú sa do sústavy slovenských technických noriem (STN) buď prekladom, alebo oznámením vo Vestníku ÚNMS SR (v anglickom jazyku). Na Slovensku pôsobí od roku 1994 Národná technická komisia TK 59 Klimatizácia a vzduchotechnické zariadenia, ktorá zabezpečuje preberanie a pripomienkovanie noriem spracovaných v európskych technických komisiách a medzinárodných komisiách na národnej úrovni. Zároveň zodpovedá za aktuálnosť pôvodných slovenských technických noriem (formou previerok). Komisia sa podieľa aj na tvorbe nových slovenských technických noriem v tých oblastiach, ktoré nepokrýva legislatíva EÚ a ktoré sú potrebné vzhľadom na určité špecifiká Slovenska. V súčasnosti má technická komisia 11 členov so zastúpením výskumných a skúšobných ústavov, univerzít, malých a stredných podnikov.

Špecifické prípady a riešenia v praxi

Normy a predpisy sa aplikujú v rôznych typoch budov a priestorov, pričom je potrebné zohľadniť špecifické požiadavky daného prostredia.

• Priemyselné haly: V priemyselných halách je dôležité zabezpečiť dostatočné vetranie pre odvod tepla, prachu a škodlivín vznikajúcich pri výrobe.
  • Príklad výpočtu: Výrobná hala - 50 pracovníkov, plocha 2500 m², tepelná záťaž 25 W/m² → podľa STN EN 13779 je potrebný prietok min.
  • V západoslovenskej strojárskej hale bol problém s prehriatím v letných mesiacoch. Projektanti použili kombinované vetranie: privod čerstvého vzduchu + odvod teplého vzduchu z horných vrstiev haly pomocou strešných ventilátorov.
• Potravinárske haly: V potravinárskych halách je kladený dôraz na hygienu a čistotu vzduchu.
  • V potravinárskej hale sa po roku prevádzky zvýšila prašnosť. Zistilo sa, že použité filtre boli ISO ePM10 50 %, hoci norma vyžadovala ISO ePM1 60 %.
• Sklady: V skladoch je dôležité udržiavať optimálnu teplotu a vlhkosť vzduchu pre zabezpečenie kvality skladovaného tovaru.
  • Veľkokapacitný sklad mal problém s kondenzáciou na tovare počas zimy.
• Priemysel výroby farieb a lakov: Pri výrobe farieb a lakov bolo nutné zabezpečiť rýchly odvod prchavých organických látok.

Oblasti noriem STN v kontexte vetrania a klimatizácie

Normy STN pokrývajú širokú škálu aspektov vetrania a klimatizácie, vrátane:

• Komponenty vzduchotechnických systémov:
  • Kondenzačné jednotky na chladenie.
  • Kompresory pre chladiace zariadenia.
  • Kompresory a kondenzačné jednotky na chladenie. Skúšobné metódy a skúšanie vlastností.
  • Klimatizátory, blokové chladiče vody a tepelné čerpadlá s elektricky poháňanými kompresormi.
  • Klimatizátory a jednotky na chladenie kvapaliny s odparovacím kondenzátorom a s elektricky poháňanými kompresormi na chladenie priestoru.
  • Klimatizátory, jednotky na chladenie kvapaliny, tepelné čerpadlá a odvlhčovače s elektricky poháňanými kompresormi na vykurovanie a chladenie priestoru.
  • Vzduchotechnika. Ventilátory.
  • Filtre atmosférického vzduchu na odlučovanie častíc.
  • Partikulárne vzduchové filtre na všeobecnú ventiláciu.
  • Vzduchové filtre na všeobecné čistenie vzduchu.
• Kvalita vzduchu a filtrácia:
  • V oblasti vetrania budov sa pripravuje súbor noriem EN 16282-1 až 9, ktorý sa bude zaoberať zariadeniami do komerčných kuchýň a komponentmi na ich vetranie.
  • Normalizačné dokumenty pripravované v TC 195 sa budú zaoberať skúšobnými metódami hodnotenia vlastností médií na čistenie plynných nečistôt vzduchu a zariadení na všeobecnú ventiláciu, filtračnými systémami prívodu vzduchu do rotačných strojov, metódami výpočtu náročnosti na energiu, bezpečnosťou a životnosťou filtrov.
  • Čisté priestory a príslušné riadené prostredie. Kontrola biokontaminácie. Časť 1: Všeobecné princípy a metódy.
• Bezpečnosť a ochrana životného prostredia:
  • Proces tvorby zabezpečuje európska technická komisia TC 182 Chladiace zariadenia, bezpečnostno-technické požiadavky a ochra­na životného prostredia.
  • Chladiace zariadenia a tepelné čerpadlá. Požiadavky na bezpečnosť a ochranu životného prostredia.
• Hluk:
  • Meranie hluku šíreného vzduchom.

Výpočet energetickej hospodárnosti budov podľa Vyhlášky

Vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 625/2006 Z. z. ustanovuje podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov.

Prečítajte si tiež: Ako si vybrať správne riešenie pre klimatizáciu, vetranie a chladenie

§ 2 Výpočet energetickej hospodárnosti budov

(1) Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov je založená na hodnotení energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „hodnotenie“):

a) na projektovom hodnotení,b) na normalizovanom hodnotení,c) na prevádzkovom hodnotení ad) na upravenom hodnotení.

(2) Projektovým hodnotením je určovanie potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove výpočtom podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov s použitím normových vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy a o spôsobe užívania budovy a s použitím návrhových vstupných údajov o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy. Uskutočňuje sa vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy a významnej obnovy existujúcej budovy.

(3) Normalizovaným hodnotením je určovanie potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove výpočtom s použitím normalizovaných vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy, o spôsobe užívania budovy a vstupných údajov o skutočnom vyhotovení stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy. Používa sa v energetickej certifikácii.

(4) Prevádzkovým hodnotením je určovanie skutočnej spotreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove meraním. Používa sa v energetickej certifikácii.

Prečítajte si tiež: Rekuperácia v byte: Čo si treba všímať

(5) Upraveným hodnotením je určovanie optimálnej potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove výpočtom podľa skutočných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy a o spôsobe užívania budovy. Používa sa v energetickej certifikácii na navrhnutie opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti hodnotenej budovy.

(6) Integrovaná energetická hospodárnosť celej budovy vrátane systémov vykurovania, prípravy teplej vody, klimatizácie, vetrania a zabudovaného osvetlenia v budove je výsledkom normalizovaného hodnotenia s použitím vypočítaných hodnôt alebo prevádzkového hodnotenia s použitím nameraných hodnôt; tvorí ju celkové množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy (ďalej len „celková dodaná energia“). Výsledok normalizovaného hodnotenia je podkladom na zatriedenie budovy do energetickej triedy. Podmienky na normalizovaný spôsob užívania budovy sú uvedené v prílohe č. 1 tabuľke č. 3.

(7) Celková dodaná energia je súčtom dodanej energie pre jednotlivé energetické médiá a pre jednotlivé miesta spotreby v budove vyjadrená jedným globálnym číselným ukazovateľom v kWh na m2 celkovej podlahovej plochy budovy (ďalej len „globálny ukazovateľ“).

(8) Na účely hodnotenia vplyvu jednotlivých miest spotreby v budove na celkovú dodanú energiu treba požiadavky na budovu rozšíriť

a) o vlastnosti obalových konštrukcií budovy alebo častí technických a energetických systémov v budove, napríklad o súčiniteľ prechodu tepla stien, o účinnosť kotlov, o účinnosť chladiacich zariadení, o menovitý príkon svietidiel, o menovitý pasívny príkon svietidiel a riadiacich jednotiek, o projektovanú hodnotu udržiavanej osvetlenosti, o prevádzkový čas budovy a jej jednotlivých miestností,

b) o vlastnosti budovy alebo jej častí, ktoré po zabudovaní pôsobia ako celok, napríklad o mernú tepelnú stratu alebo o mernú tepelnú záťaž obalom budovy, o účinnosť systémov vykurovania, chladenia alebo klimatizácie,

c) o potrebu energie na miesto spotreby.

(9) Postupy hodnotenia podľa odsekov 2 až 5 a metódy zisťovania potreby energie v budovách určujú technické normy.

§ 3 Zohľadňovanie charakteristík budovy a vonkajších vplyvov

(1) Vo výpočte energetickej hospodárnosti budov treba vziať do úvahy pri zohľadnení

a) charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy vek a fyzický stav budovy, ak miera opotrebenia obvodového a strešného plášťa a otvorových konštrukcií a spôsob užívania má vplyv na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a na technické, technologické a energetické vybavenie budovy,

b) vplyvu vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie, najmä vplyv teploty vonkajšieho vzduchu, vplyv vetra a vplyv slnečného žiarenia a

1. na projektové hodnotenie a na normalizované hodnotenie s použitím údajov uvedených v prílohe č. 1 tabuľke č. 1 a
2. na prevádzkové hodnotenie a na upravené hodnotenie pre konkrétnu lokalitu osadenia budovy s použitím údajov uvedených v technickej norme,

c) vnútorného prostredia v jednotlivých kategóriách budov hodnoty podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 2; na projektové hodnotenie a na normalizované hodnotenie hodnoty priemernej teploty vnútorného vzduchu v budove vypočítané ako vážený priemer teploty vnútorného vzduchu v jednotlivých miestnostiach budovy podľa objemu počas hodnoteného obdobia alebo priemerné hodnoty teploty vnútorného vzduchu v budove podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 3.

(2) Ak je predmetom hodnotenia budova, ktorá nadväzuje stykom stavebnej konštrukcie na inú budovu, napríklad dvojdom alebo dom v radovej zástavbe, hodnotenie závisí od toho, či budovy boli navrhnuté alebo dodatočne zmenené na nezávislé využívanie; tepelné toky cez deliace konštrukcie nie sú súčasťou energetickej bilancie len vtedy, ak susediace budovy majú spoločnú prevádzku alebo spôsob užívania a rovnaké vnútorné prostredie, inak sú tepelné toky súčasťou energetickej bilancie.

(3) Na účely hodnotenia primárnej energie je potrebné určiť hranice budovy pre jednotlivé palivovo-energetické zdroje. Hranice budovy zahŕňajú vnútorné priestory budovy a vonkajšie priestory priradené k budove, v ktorých sa energia vyrába alebo spotrebúva, ako aj časti systémov budovy, ktoré sú mimo priestoru vymedzeného obalovými konštrukciami budovy, ak ovplyvňujú spotrebu primárnej energie, napríklad kotol alebo chladiaci stroj. Hranice budovy vo vzťahu k systémom zásobovania budovy energiou sú vymedzené

a) hlavnými meračmi dodávky zemného plynu, elektrickej energie a centrálneho zásobovania teplom a teplou vodou pri vstupe do budovy,b) vstupom zariadenia na uskladnenie kvapalných a pevných palív do budovy,c) vyústením komína z budovy ad) napojením hlavného potrubia odpadových vôd z budovy na stokovú sieť.

(4) Na zistenie celkovej podlahovej plochy budovy treba zmerať vonkajšie rozmery budovy bez zohľadnenia lokálnych vystupujúcich konštrukcií, napríklad stĺpov, ríms, pilastrov, lokálnych zmenšení hrúbky obvodového plášťa, bez plochy balkónov, lodžií a terás. Ak svetlá výška miestnosti prechádza cez dve podlažia alebo cez viac podlaží, napríklad schodiská a galérie, celková plocha podlažia sa vyráta tak, ako keby miestnosť bola v rovine každého podlažia rozdelená horizontálnou konštrukciou.

(5) Potreba energie v budove

a) je pre energetické zdroje a pre miesta spotreby hodnotená za rovnaké obdobie, spravidla za jeden rok; ak je však energia potrebná na vykurovanie alebo na chladenie, na zvlhčovanie alebo na odvlhčovanie vzduchu predmetom osobitného hodnotenia, časovým obdobím je jedno vykurovacie obdobie alebo jedno chladiace obdobie,

b) je pri prevádzkovom hodnotení priemerná hodnota z nameranej skutočnej spotreby energie v budove za viac rokov, najmenej za tri roky; pri použití zrýchlenej metódy pre niektoré miesto spotreby ju určuje technická norma, pre ostatné miesta spotreby ju treba vyrátať,

c) je pre jednotlivé miesta spotreby určovaná ako merná potreba energie v budove v kWh na m2 celkovej podlahovej plochy za jeden rok; vyrátanú mernú potrebu energie v budove treba zaokrúhľovať na vyššie celé číslo.

(6) Ročnú potrebu energie pri normalizovanom hodnotení treba pre jednotlivé miesta spotreby vyrátať takto:

a) ročnú potrebu energie na vykurovanie a chladenie ovplyvnenú tepelnotechnickými vlastnosťami stavebných konštrukcií treba vyrátať podľa technickej normy s použitím

1. pravidiel určovania hraníc budovy a rozdelenia budovy na teplotné zóny,
2. prvkov zohľadňovaných v energetickej bilancii,
3. okrajových podmienok a postupov overovania,

b) ročnú potrebu energie na energetické médiá na vykurovanie treba vyrátať podľa technickej normy so zohľadnením tepelných strát systému vykurovania a účinkov regulácie, ako aj vlastnej spotreby energie, ktorá je potrebná na prevádzku čerpadiel, ventilátorov a riadiacich systémov, ak už nebola zohľadnená v potrebe energie na vykurovanie podľa písmena a),

c) ročnú potrebu energie na nútené vetranie treba vyrátať podľa technickej normy,

d) ročnú potrebu energie na energetické médium na prípravu teplej vody treba vyrátať ako súčet ročnej potreby energie energetického média na prípravu teplej vody a jeho ročnej potreby energie na systém prípravy teplej vody vrátane potreby vlastnej energie podľa technickej normy; cirkuláciu teplej vody v systéme treba zohľadniť takto:

1. ak systém prípravy teplej vody nemá rozvod cirkulácie teplej vody, tepelný tok medzi budovou a sústavami rozvodu teplej vody a rozvodu studenej vody sa nezohľadňuje,
2. ak systém prípravy teplej vody má rozvod cirkulácie teplej vody, tepelný tok medzi budovou a sústavou cirkulácie teplej vody je tepelnou stratou systému prípravy teplej vody; časť tepelnej straty vnútri priestoru s požadovaným vnútorným prostredím je súčasťou hodnoty vnútorných tepelných ziskov vo výpočte potreby energie na vykurovanie podľa písmena b),

e) ročnú potrebu energie na klimatizované budovy treba vyrátať podľa technickej normy; vlastná spotreba energie použitá v klimatizačnom zariadení, vo zvlhčovacom zariadení alebo v odvlhčovacom zariadení sa zohľadní len vtedy, ak nebola zohľadnená v potrebe energie klimatizačného zariadenia, samostatného zvlhčovacieho zariadenia alebo odvlhčovacieho zariadenia,

f) ročnú potrebu energie na zabudované osvetlenie treba vyrátať podľa technickej normy so zohľadnením účinkov regulácie; časť energie z osvetlenia v priestore s požadovaným vnútorným prostredím je vnútorným tepelným ziskom vo výpočte potreby energie na vykurovanie a na chladenie podľa písmena b),

g) účinky systémov riadenia a regulácie na výpočet potreby energie treba zohľadniť podľa technickej normy.

§ 4 Vplyv tepelnotechnických vlastností budovy

(1) Vo výpočte energetickej hospodárnosti budov je potrebné určiť vplyv tepelnotechnických vlastností budovy s použitím plochy teplovýmenného obalu budovy a tepelnotechnických vlastností jednotlivých stavebných konštrukcií.

(2) Vo výpočte tepelnej priepustnosti a tepelných strát obvodového a strešného plášťa a otvorových konštrukcií, pri posudzovaní vplyvu tepelných mostov na vnútorné prostredie, pri určovaní faktora tvaru budovy závislého od obstavaného objemu budovy a na zistenie potreby energie na jednotku plochy treba vziať do úvahy vonkajšie rozmery budovy.

(3) Minimálne požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti jednotlivých druhov stavebných konštrukcií a na najväčšiu potrebu energie nových a významne obnovovaných budov určuje technická norma.

(4) Maximálna merná potreba tepla na vykurovanie, ktorú musí dosiahnuť nová budova a významne obnovená budova pri pôsobení normalizovaných podmienok, je v kWh na 1 m2 celkovej podlahovej plochy.

(5) Súčiniteľ prechodu tepla

a) plnej stavebnej konštrukcie je vyjadrený hodnotou maximálneho súčiniteľa prechodu tepla stavebnej konštrukcie vypočítaný podľa technickej normy,b) otvorovej konštrukcie je vyjadrený hodnotou maximálneho súčiniteľa prechodu tepla stavebnej konštrukcie podľa technickej normy alebo výpočtom z deklarovanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla pre skutočné rozmery otvorovej konštrukcie ac) podlahovej konštrukcie na teréne vyplýva z technickej normy.

(6) Pri určovaní tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií treba zohľadniť vplyv tepelných mostov. Na hodnotenie tepelných mostov treba určiť lineárny stratový činiteľ podľa technickej normy z vonkajších rozmerov budovy. Ak nie je vplyv tepelných mostov určený presnejšie, treba určiť približné hodnoty zvýšenia súčiniteľa prechodu tepla stavebnej konštrukcie na základe technických noriem.

(7) Ak na výpočet tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií nie sú k dispozícii presné údaje, treba použiť súčinitele tepelnej vodivosti podľa technickej normy; pri použití údajov výrobcov stavebných výrobkov treba zohľadniť deklarované a návrhové hodnoty metodikou podľa technickej normy.

tags: #stn #vetranie #a #klimatizacia