Ružomberok, mesto s bohatou priemyselnou históriou, bolo dlhé desaťročia známe nielen vďaka papierňam, ale aj vďaka tehelni. Tento článok sa zameriava na históriu ružomberskej tehelne, od jej vzniku až po jej zánik, a tiež na spomienky na Mondi SCP (bývalé Celulózovo-papierenské kombináty), ktoré si pripomenuli 40. výročie vzniku.
Zánik ružomberskej tehelne
V nedeľu 13. januára 2013, krátko po pol tretej hodine popoludní, padol posledný 94-metrový komín ružomberskej tehelne. Pre mnohých, ktorí sa na riadený odstrel pozerali z bezpečnej vzdialenosti, to bol emotívny moment. Tehelňa v posledných rokoch postupne znižovala svoju výrobu pre domáci stavebný priemysel. Jej definitívny koniec nastal niekoľko desiatok dní pred pádom komína na Bystrickej ceste v Ružomberku. Miestne médiá a internetové videá hovorili o bezchybnom výkone odstrelu, kde sa použilo 13 kilogramov priemyselnej trhaviny. Primátor Ružomberka Ján Pavlík, ktorý sa zúčastnil na odstrelu ako divák, uviedol: „Teší ma, že majiteľ tohto areálu sa rozhodol pripraviť v Ružomberku pekný stavebný pozemok.“ Po rokoch tak po mäsokombináte a bavlnárskej textilke za Váhom odišiel do histórie ďalší výrobný objekt.
Začiatky a vývoj tehelne
Tehelňa bola založená v roku 1871 účastinnou spoločnosťou Ján Janček, st., Karol Krčméry, Jozef Nikel a Jozef Váradi. Odvtedy uplynulo veľa času a vyrástlo takmer šesť generácií tehliarov. Medzi bývalými ružomberskými tehliarmi je každoročne menej tých, ktorí zažili prvé technologické prerody výroby. Pamätajú si kolové mlyny, prírodné sušiarne, výrobu škridiel, hrebenáčov, blokov pre neskoršiu pridruženú paneláreň, drenážnych rúrok, antuku na tenisové ihriská a tradičné komínovky. Na sypanie uhlia či koksu do ohňom rozpálených pecí si budú pamätať dnešní šesťdesiatnici. Spomenú si aj na kvádrovňu pracujúcu blízko tehelne.
Mladších, už bývalý stavebný priemysel zachytil v treťom technologickom štádiu rozvoja ružomberskej tehelne. Bola to už nová tehelňa, expandujúca niekoľkonásobne vyššou dennou produkciou než tá, ktorá na začiatku minulého storočia stihla vyrobiť jeden tisíc tehál denne. Ružomberok na konci 60-tych rokoch minulého storočia kráčal k svojej storočnici s konštatovaním, že je schopný vyrobiť viac ako 20,5 miliónov tehlových jednotiek ročne.
Modernizácia a výskum
Po dlhých rokoch tehliarstva v Ružomberku sa ťažšie hľadajú odborné literatúry zacielené k prvopočiatkom či produkčnej konjuktúre tehelne. Je dobré, že toto mesto bolo obdarené prírodným zdrojom s veľkými zásobami hliny na dlhé desaťročia. Ružomberská bridlica sa dostala pod hľadáčik výskumníkov z Výskumného ústavu v Bratislave v roku 1959 a podrobila sa kvalitatívnym technologickým a fyzikálnym skúškam. Keramoprojekt Brno a katedra silikátov VŠCHT v Prahe potvrdili v roku 1966 svoju tézu o tom, že Ružomberok a jeho stavebný priemysel vytvára predpoklady pre ďalšiu modernizáciu tehliarskeho priemyslu v ČSSR.
Prečítajte si tiež: Cena klimatizácie Ružomberok
Položením základného kameňa dňa 27. októbra 1967 bola na ploche piatich hektárov započatá výstavba nového závodu, ktorý bol odovzdaný do skúšobnej prevádzky. Hospodárske údaje z 3. júla 1971 hovoria za rok 1970 o 294 pracovníkoch s priemerným zárobkom 1722 Kčs a hospodárskom výsledku plus 4,0 mil. Kčs pri výrobe 34,352 mil. tehlových jednotiek. Palivovú základňu mal tvoriť tzv. TM olej dodávaný zo Slovnaftu Bratislava s počítanou celkovou ročnou spotrebou 4404 ton. Nová technológia výroby pri vypaľovacej teplote 980 °C v dvoch 115 metrov dlhých peciach s 37 pecnými vozmi mala predstavovať 50 hodín výpalu.
Spomienky na tehelňu
Prežiť časť histórie tehelne a aktívne sa s ňou stotožniť v spomienkach na študentské brigády znamená hlboko zalistovať v pamäti. V debatách o SST v Ružomberku sa dozviete, že jedinou absolventkou tehliarskej priemyslovky bola Anna Ryžáková (Dlutková). Faktograficky možno na kapote nákladného auta z roku 1931 rozpoznať tehliarsky rod Viktora Mydla, vtedajšieho vedúceho tehelne z čias zakladateľa J. Jančeka a ružomberského sochára. V tej dobe mala tehelňa len dvoch administratívnych pracovníkov. Radovými zamestnancami tehelne boli poväčšine občania Ludrovej, donovalských osád a Liptovskej Osady. Miestnym obyvateľom sa postavili dlhšie domy volané baráky, kde byt sa skladal z jednej izby a kuchyne.
Pamätníci hovoria o prvých obyvateľoch, ktorí v barakoch a tehliarskej kolónii žili a spomínajú na priezviská Migra, Lejava, Gejza Mydlo a Javorka. Obďaleč v objekte boli ešte iné hospodárske stavby a budova, v ktorej sa piekol chlieb. Po obsadení mesta Ružomberka nemeckým Wehrmachtom boli kruhové pece tehelne plne založené nemeckou muníciou a zbraňami.
Ako mladší potomok tehliarskeho rodu som mal možnosť zžiť sa s tehelňou bližšie. Prázdninový čas som každý rok brigádnicky strávil na tehelni spolu s mnohými spolužiakmi. Z čias základnej školy mám dodnes v pamäti akýsi osemhodinový osobný rekord, 1500 kusov melioračných rúrok zložených z vozíkov, ktorých z pece na malom traktoríku nám dovážal dlhoročný pracovník SST Jozef Tisoň. Je tu stále originálna a nezabudnuteľná spomienka na Cyrila Neubauera - vedúceho pracovníka, kvalitára tehelne. Kedysi na tehelni pracoval aj Jozef Bruncko - človek z Oravy a bývalý strojník na lodi, zachránený po jej stroskotaní v Severnom mori.
Hold tehliarom
V riadkoch viet vzdať hold už dnes nežijúcim tehliarom, ktorí vo svojej ťažkej fyzickej práci vyliali litre potu v rozpálených peciach pri vyberaní vypálených tehál uložených v radoch, kde teploty neklesali tak okamžite pod 50°C krátko po tom, čo ich pracovné čaty čakanmi zvonku odmúrovávali. Z množstva mien je to pochopiteľne môj otec František, strýko Viktor, starý otec Viktor sochár, ktorý s hlinou zrástol a vytvoril množstvo pozoruhodných diel a troch mestotvorných sôch v Ružomberku. Z najstaršej pracujúcej generácie prvých tehliarskych rodín: Jakubec, Zatkuliak, Žovinec, Fero Čížik, Bullovci, Melicherovci, Gejza a Agneša Mydlovci, Dobijovci, Šindléry, Migovci, Šípošovci, Vízy, Rakučákovci, Lejavovci, Zvadovci, rodina Surových, Tisoňovci, Perúňovci, Hanesovci, Pirohovci, Javorkovci, Oto Chodás a Štefan Haverla šoféri, Zdeno Rusko a Makovický, Forgáčovci, Šušorovci, Ján Pavelka, Fero Šooš a Slimák, Staš, a Koreň, Jozef Bruncko, Jozef a Rudo Veselovský, O. Plávka, Ján Baran, M. Balážec, Jozef Hrabuša, Gustáv Migra, Jankura, J. Môcik, Jozef Ilko, Eduard Kmoško, Cyril Neubauer, Vladimír Trabalík, Anton Španko, Ján Hudec, A. Kolová, J. Huba s manželkou, Július Daubner, Štefan Surový, Faith, Črep, Rudolf Babala, Ján Križan, Ing. Ján Chodelka…
Prečítajte si tiež: Ružomberský komín: Výška a funkcia
Posledné obdobia až do umŕtvenia výroby a nejaký čas predtým Chebeňovci, Peter Gáborík, Ján Uhliar, Ing. František Korček a Ing. Ján Hrušovský, Jozef a Marta Dúbravovci, Lacko, Oldřich Hruška, Ján Vyšný, Božena Šupáková, Eva Hrabovská, Johnová, Soňa Tomlyová, Marta Migová, Štefan Kurilla, Ján Knapčík a iní.
Koniec tehelne
Po úspešných produkčných rokoch ružomberskej tehelne, po krízach, svetových vojnách, ktoré priviedli zmenu spoločenského zriadenia, vlastníckych pomerov, technických a technologických zmien, tak prišlo nakoniec to, čo len málokto očakával. Plaziaca sa recesia stavebníctva a existencia nových stavebných hmôt striedajúcich hlinu. Pridružené negatíva priemyselných odvetví na Slovensku a spolu s ním aj iných priemyselných odvetví s divokými a nedomyslenými privatizáciami v 90-tych rokoch, dali nakoniec stopku aj privatizérom rakúskej spoločnosti Wienerberger. Zásoby hliny na niekoľko desaťročí však v kopci za tehelňou zostávajú a sú už šiesty rok zakonzervované.
40. výročie Mondi SCP
Ružomberská celulózka si pripomenula 40. výročie svojho vzniku. Spoločnosť Mondi SCP zorganizovala pri tejto príležitosti stretnutie bývalých zamestnancov závodu, aby si spoločne zaspomínali na začiatky výroby celulózy v novom závode. V nedeľu 29. augusta uplynulo 40 rokov, odkedy vyrobila celulózka vo vtedajšom Celulózovo - papierenskom kombináte v Ružomberku prvú nebielenú ihličnatú sulfátovú celulózu. Spustenie bolo pre závod dôležitým míľnikom, ktorý zásadným spôsobom zmenil ďalší vývoj výroby buničina a papiera v Ružomberku. Papierne sa tým zaradili medzi špičku priemyselných podnikov na Slovensku.
Spolumajiteľ fabriky Milan Fiľo sa poďakoval všetkým zamestnancom, ľuďom, ktorí venovali celý svoj profesijný život fabrike. Pozvanie prijalo takmer sto bývalých zamestnancov, ktorí navštívili závod. Bol medzi nimi aj Vladimír Krajči starší, otec súčasného technického riaditeľa. Celulózke venoval 40 rokov života. Bývalý riaditeľ SCP Stanislav Bašňák opísal sedemdesiate roky, kedy vznikla myšlienky výstavby nového závodu. Miloslav Čurilla, predseda predstavenstva Mondi SCP povedal, že s radosťou počúval slová od bývalých zamestnancov, ktorí vyjadrili veľkú vďaku a sú hrdí na dielo, ktoré začali pred štyridsiatimi rokmi.
Milan Fiľo počas príhovoru priblížil aj ďalšie plány do budúcnosti, nielen v Mondi SCP ale v celom holdingu ECO-Investment, do ktorého papierne patria. Stavebné práce začali v novembri 1978 takpovediac na zelenej lúke a trvali iba 34 mesiacov, čo bolo na stavbu takéhoto rozmeru neobyčajne krátke obdobie.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať správne dvierka na komín
Významné investície a modernizácia
Spomedzi troch zahraničných spoločností, ktoré mali záujem podieľať sa na výstavbe, bola vybratá za komplexného dodávateľa celulózky kanadská firma SIMONS z Vancouveru. Spoluprácu s touto firmou dodnes pripomína drevený totem, ktorý sa nachádza pred administratívnou budovou celulózky. Medzi dôležité súčasti výstavby patrili úprava Váhu a jeho prítokov, výstavba 204 m vysokého komína, či vybudovanie nákladnej stanice pre potreby CPK v Liskovej. Nová sulfátová celulózka s výrobnou kapacitou 200 000 ton ročne ušetrila ročne 40% energie, 50% vody a umožnila 2,5-násobný vzrast výroby. Z hľadiska vplyvov na životné prostredie sa znečistenie odpadových vôd výrazne znížilo, čo sa prejavilo aj na ozdravení a čistote vody v rieke Váh.
V roku 2002 sa schválila investícia v celkovej výške 240 mil. EUR. Projekt Impulz sa v rokoch 2003 - 2004 výrazne dotkol aj viacerých častí Celulózky, ktorá bola zmodernizovaná pomocou najlepších dostupných technológií. Úspešná modernizácia a ekologizácia Celulózky umožnila v roku 2007 aj realizáciu projektu White Rose, ktorým sa výroba celulózy v Mondi SCP zaradila medzi svetových lídrov vo výrobe bielenej sulfátovej celulózy. Poslednou najväčšou modernizáciu celulózky od jej výstavby bol v roku 2019 ukončený Projekt 2000, ktorý sa dotkol takmer každej časti závodu a produkcia bielenej buničiny sa zvýšila z 1620 ton na takmer 2000 ton za deň.
Mondi SCP dnes
Už takmer jeden a pol storočia vám prichádzajú z Ružomberka do rúk výrobky, s ktorými ste v kontakte každý deň. Ročne vyrobíme takmer milión ton takýchto výrobkov, ktoré exportujeme do celého sveta. V Mondi SCP, a.s. Ružomberok dnes nájdete jeden z najmodernejších a najefektívnejších podnikov na výrobu celulózy a papiera na svete.
tags: #ruzomberok #mondi #komin