Problematika centrálneho vykurovania a možností odpojenia sa od neho je na Slovensku dlhodobo diskutovaná téma. Ústavný súd SR (ÚS SR) sa tejto problematike venoval opakovane, pričom jeho rozhodnutia majú zásadný vplyv na práva a povinnosti odberateľov tepla a dodávateľov. Tento článok sa zaoberá rozhodnutiami ÚS SR týkajúcimi sa centrálneho vykurovania, analyzuje argumenty strán a skúma možnosti, ako sa od centrálneho vykurovania odpojiť.
Úvod do Problematiky Centrálneho Vykurovania
Centrálne vykurovanie (CZT) je systém, v ktorom je teplo vyrábané centrálne a distribuované do jednotlivých budov. Na Slovensku je CZT bežné najmä v mestách a sídliskách. Odberatelia tepla z CZT sú často viazaní zmluvami s dodávateľmi tepla, čo môže viesť k obmedzeniu ich možností voľby a k závislosti od cien tepla stanovených dodávateľom.
Postavenie Dodávateľov Tepla a Konflikt Záujmov
Zákon o tepelnej energetike priznáva dodávateľom tepla v stavebnom konaní o výstavbe sústavy tepelných zariadení postavenie dotknutého orgánu, ktorý vydáva záväzné stanovisko. Toto stanovisko je potrebné nielen pri výstavbe nových sústav, ale aj pri odpojení od existujúceho CZT a pri výstavbe vlastnej kotolne. Teplárenská spoločnosť má zároveň postavenie účastníka konania, ak sa povoľuje výstavba tepelných zariadení alebo ich častí.
Ukončenie zmluvy s existujúcim dodávateľom tepla je komplikované. Bez dohody s dodávateľom je výmena možná len vtedy, ak nový dodávateľ zabezpečí väčší podiel zelenej energie, obec vydá záväzné stanovisko, alebo ak je udelené stavebné povolenie na výstavbu novej kotolne. Na výstavbu kotolne je však potrebné súhlasné stanovisko existujúceho dodávateľa.
Pri dodávateľoch tepla existuje riziko konfliktu záujmov. Dodávateľ má záujem ponechať si existujúcich odberateľov, no zároveň mu zákon umožňuje vydávať stanoviská k výstavbe nových zariadení, čím môže zabrániť odpojeniam. Vlastníci bytov si tak bez súhlasu dodávateľa nemôžu postaviť vlastnú kotolňu.
Prečítajte si tiež: Kolaudácia a Komín: Kompletný prehľad
Prvý Návrh na Ústavný Súd a Jeho Rozhodnutie
V roku 2015 poslanci parlamentu napadli túto právnu úpravu na Ústavnom súde, namietajúc porušenie vlastníckeho práva. Argumentovali, že právo vlastníkov bytov na samostatnú kotolňu je porušené, pretože si ju nemôžu postaviť bez súhlasného stanoviska teplárenskej spoločnosti, u ktorej je vysoké riziko, že toto stanovisko nevydá zo súkromných dôvodov.
Ústavný súd v prvom rozhodnutí v roku 2016 konštatoval, že dvojaké postavenie dodávateľa tepla nemôže porušiť vlastnícke právo, pretože ústava chráni existujúci majetok, a nie právo získať budúci majetok, pod ktorý nemožno priradiť aj právo na výstavbu kotolne. Fáza úsilia získať majetok (kotolňu) nespadá pod ústavnú ochranu.
Časť sudcov Ústavného súdu s týmto záverom nesúhlasila, poukazujúc na riziko, že dodávatelia budú pri vydávaní stanovísk uprednostňovať súkromné záujmy a "vetovať" výstavbu nových kotolní, čo zasahuje do vlastníckeho práva. Súčasne však Ústavný súd pripustil, že postavenie dodávateľov tepla môže byť problematické z pohľadu slobody podnikania a práva na spravodlivú ochranu, no keďže tieto práva neboli predmetom poslaneckého návrhu, Ústavný súd sa nimi odmietol zaoberať.
Druhý Návrh na Ústavný Súd a Jeho Rozhodnutie
V roku 2018 sa poslanci opätovne obrátili na Ústavný súd, namietajúc porušenie práva podnikať, práva na súdnu ochranu a pravidiel trhovej ekonomiky. Postavenie dodávateľov tepla ako dotknutých orgánov a účastníkov konania vyvoláva otázniky ohľadom diskriminácie iných dodávateľov tepla. Súčasní dodávatelia tepla majú konkurenčnú výhodu, pretože svojím stanoviskom môžu zablokovať prístup iných dodávateľov na trh.
Ústavný súd sa koncom roka 2020 opätovne zaoberal tým, či táto úprava porušuje ústavu. Rovnako ako v prvom prípade dospel k záveru, že tomu tak nie je. Zdôraznil, že právo podnikať nie je neobmedzené a podlieha určitému režimu, takže zásahy do tohto práva sú žiaduce. Ústavný súd pripustil, že súčasní dodávatelia tepla sú zvýhodnení, ale toto zvýhodnenie posudzuje ako dovolené obmedzenie práva podnikať, pretože sleduje verejnoprospešný cieľ, ktorým je bezpečnosť prevádzky tepelnej infraštruktúry a primerané zabezpečenie dodávky tepla.
Prečítajte si tiež: Výzvy centrálneho vykurovania v Dúbravke
Ústavný súd zdôrazňuje, že dodávatelia tepla sledujú pri vydávaní stanovísk výhradne len tento verejný záujem. Pokiaľ by dodávatelia zneužili svoje postavenie a sledovali vlastné ekonomické záujmy, môžu odberatelia tepla proti stanovisku vzniesť námietky. Ministerstvo hospodárstva SR ako nadriadený orgán preskúma, či stanovisko je vydané v zákonnom rozsahu.
Ústavný súd tak opätovne potvrdil privilegované postavenie dodávateľov tepla bez toho, aby skúmal, či verejný záujem na riadnej dodávke tepla možno uskutočniť aj iným, menej invazívnym spôsobom.
Novela Zákona o Tepelnej Energetike a Zjednodušenie Podmienok Odpájania
Od 1. augusta 2021 platí novela zákona o tepelnej energetike, ktorá zjednodušuje podmienky odpájania sa od CZT. Táto novela reaguje na dlhodobú kritiku a judikatúru v oblasti tepelnej energetiky.
Čo novele predchádzalo?
Potreba novely zákona o tepelnej energetike vyplývala jednak z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024, ale tiež z doterajšej praxe a judikatúry. V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, okrem iného, ku prijatiu opatrení „na odstránenie znevýhodnenia individuálneho vykurovania oproti centralizovanému zásobovaniu teplom, rešpektujúc pritom hľadisko ekonomicky udržateľnej prevádzky teplárenskej infraštruktúry“. Okrem toho má vláda zaviesť riešenia a pravidlá, ktorých dôsledkom budú transparentné a férové trhové ceny energií.
Problém s odpájaním od CZT
Vyššie spomínané znevýhodnenie individuálneho vykurovania oproti centralizovanému zásobovaniu teplom (ďalej ako „CZT“) bolo spôsobené tým, že nastavenie povoľovacích procesov pre nové vykurovacie zariadenia boli závislé od súhlasného vyjadrenia prevádzkovateľa systému CZT, do ktorého boli dovtedy potenciálni budúci odberatelia nového vykurovacieho zariadenia zapojení. Vyjadrenie centrálneho dodávateľa tepla je záväzným stanoviskom podľa stavebného zákona, teda obsah záväzného stanoviska bol pre stavebný úrad v stavebnom konaní záväzný a bez zosúladenia tohto stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemohlo prísť k vydaniu stavebného povolenia.
Prečítajte si tiež: Teplo a sucho v kúpeľni
Okrem toho má prevádzkovateľ systému CZT postavenie účastníka stavebného konania. Zjednodušene povedané, centrálny dodávateľ tepla mal v zásade odsúhlasiť výstavbu svojho priameho konkurenta, teda domovej kotolne. Okrem toho bolo odpojenie sa od CZT podmienené okrem iného dohodou s prevádzkovateľom systému CZT o odpojení a tiež záväzným stanoviskom zo strany obce.
Uvedenou problematikou sa v priebehu rokov zaoberal na podnet skupín poslancov Národnej rady SR dokonca aj Ústavný súd SR, keďže bol tento „vzťah“ medzi odberateľmi, ktorí si chceli vybudovať vlastnú domovú kotolňu, a prevádzkovateľom systému CZT, kritický. Plénum Ústavného súdu vo svojich dvoch nálezoch k tejto problematike konštatovalo, že napadnuté ustanovenia zákona o tepelnej energetike sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd SR však vyjasnil, že postavenie dodávateľa tepla nie je neobmedzené a jeho vyjadrenie sa má vzťahovať výlučne na skutočnosti súvisiace so zásahom do sústavy tepelných zariadení a so zásahom do ochranného pásma týchto zariadení, teda bezpečnosťou prevádzky. Problematiku odpájania, resp. stanoviska obce, Ústavný súd SR tiež nepovažoval za nesúladné s Ústavou SR, keďže zákon môže v medziach Ústavy SR podmieniť vstup na trh a tiež existujú opravné prostriedky a možnosti napadnúť rozhodnutie.
Čo priniesla novela zákona o tepelnej energetike
Od 1. 8. 2021 je účinná novela zákona o tepelnej energetike, ktorá zmenila možnosti odpojenia sa od centrálneho zásobovania teplom a upravila ustanovenia týkajúce sa záväzného stanoviska a niektoré definície. Aby sa odberateľ mohol odpojiť od CZT, ak prevádzkovateľ CZT neporušil žiadnu zo svojich povinností, musel odberateľ splniť viaceré podmienky a dohodnúť sa s doterajším dodávateľom na odpojení.
Po novom už nie je potrebné docieliť dohodu, avšak odberateľ musí i naďalej spĺňať viaceré podmienky, konkrétne zaplatiť prevádzkovateľovi CZT ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a nový zdroj tepla bude vo väčšej miere dodávať teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov. Ak sú tieto podmienky splnené, môže dať odberateľ bezdôvodnú písomnú výpoveď najmenej šesť mesiacov pred plánovaným skončením dodávky tepla.
Ďalšia úprava nadväzuje na neskorší nález Ústavného súdu spomínaný vyššie, podľa ktorého zostáva vlastníkovi sietí a zariadení technického vybavenia územia, teda aj systému centrálneho zásobovania teplom postavenie dotknutého orgánu podľa stavebného zákona, ktorý sa môže vyjadrovať vo verejnom záujme ku skutočnostiam týkajúcim sa zásahu do sústavy tepelných zariadení alebo do ochranných pásem. Postavenie účastníka konania bolo držiteľovi povolenia na rozvod tepla, ktorý zabezpečuje centralizované zásobovania teplom, v konaniach podľa stavebného zákona ponechané.
Záväzné stanovisko obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, ako aj osvedčenie o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení alebo ich časti s Energetickou politikou Slovenskej republiky vydávané Ministerstvom hospodárstva SR môže byť vydané už len v prípade, že sú splnené podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20 zákona o tepelnej energetike spomínané vyššie.
Posledná úprava sa týka nových definícií častí sústavy rozvodov tepla, ktoré boli v praxi zaužívané, aby sa zabránilo reťazeniu dodávateľov v reťazci dodávky tepla od výroby až po koncový odber, čo môže viesť k zvyšovaniu koncových cien tepla. Novými sú nasledujúce definície:
- zariadením na rozvod tepla je súbor zariadení určený na rozvod tepla, ktorý tvorí potrubie s príslušenstvom pozostávajúcim najmä z meracích, ochranných, riadiacich a informačných zariadení, a pokiaľ sú vybudované aj odovzdávacie stanice tepla,
- primárnym rozvodom tepla je časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla zo zariadenia na výrobu tepla alebo z odovzdávacej stanice tepla do odovzdávacej stanice tepla, a
- sekundárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla z odovzdávacej stanice tepla do zariadenia na spotrebu tepla.
Alternatívne Riešenia a Diskusia
Hoci Ústavný súd opakovane potvrdil súčasné nastavenie, diskusia o alternatívnych riešeniach pre zabezpečenie tepla pokračuje. Navrhujú sa prísnejšie technické alebo emisné normy pre nové kotolne, za ktoré by zodpovedali priamo odberatelia, bez potreby záväzných stanovísk existujúcich dodávateľov tepla.
tags: #rozhodnutie #us #centralne #vykurovanie