Nový Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. prináša zásadné zmeny v oblasti riadenej rekuperácie bytov a projektovej dokumentácie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto zmenách, s dôrazom na legislatívny rámec, kategorizáciu stavieb, stupne projektovej dokumentácie a špecifické typy projektov. Cieľom je poskytnúť projektantom, stavebným inžinierom, zhotoviteľom a energetickým audítorom ucelený pohľad na nové požiadavky a postupy, ktoré sú záväzné od 1. apríla 2025.
I. Legislatívny Rámec a Paradigmatická Zmena Povoľovacích Procesov
I. A. Účinnosť a Hlavné Ciele Nového Stavebného Zákona
Nový legislatívny rámec, predovšetkým Nový Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z., nadobudol účinnosť s hlavnými ustanoveniami 1. apríla 2025. Táto rozsiahla stavebná reforma nahrádza predchádzajúci Stavebný zákon z roku 1976 a má za cieľ zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacích procesov, zníženie administratívnej záťaže pre stavebníkov a profesionálov, a zároveň zvýšenie transparentnosti a posilnenie štátnej stavebnej správy.
Nový Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. predstavuje v porovnaní s predchádzajúcimi reformnými pokusmi konzervatívnejšie riešenie, ktoré má zaistiť funkčný prechod na nové pravidlá. Kľúčovým predpokladom úspešného zavedenia nového systému je detailná implementácia obsahu dokumentácie prostredníctvom vykonávacích predpisov ÚÚPaV SR, najmä Vyhlášky č. 60/2025 Z. z., ktorá podrobne upravuje štruktúru, obsah a rozsah dokumentácie stavby. Tieto predpisy boli dlho v procese prípravy, čo bolo jedným z hlavných dôvodov odkladu plnej účinnosti celej reformy.
I. B. Zjednotenie Konaní Nového Stavebného Zákona: Konanie o Stavebnom Zámere
Najzásadnejšou transformačnou zmenou, ktorú Nový Stavebný zákon prináša, je zlúčenie územného a stavebného konania do jedného komplexného správneho procesu, ktorý sa po novom nazýva Konanie o stavebnom zámere. V starom systéme stavebník najprv získaval územné rozhodnutie (na základe DUR) a následne stavebné povolenie (na základe DSP), čo viedlo k duplicite procesov a zdĺhavému vybavovaniu často totožného obsahu a opakovaným vyjadreniam dotknutých orgánov. Nový model funguje tak, že:
- Projektant spracuje Stavebný zámer (SZ).
- Prebehne Konanie o stavebnom zámere, počas ktorého sa posudzuje umiestnenie stavby a základné podmienky.
- Na základe rozhodnutia o stavebnom zámere je následne vypracovaný Projekt stavby (PS).
- O Projekte stavby (technickom riešení) sa už nevedie samostatné konanie, ale stavebný úrad ho iba overuje.
Táto zmena si kladie za cieľ výrazné skrátenie lehôt. Zatiaľ čo priemerné lehoty v minulosti presahovali 300 dní, nový systém definuje lehoty v rozmedzí 30 dní pre bežné prípady a 60 až 90 dní pre zložité stavby alebo rozsiahle projekty. Predpokladá sa, že týmto zlúčením dôjde k 30 percentnému zníženiu ročného počtu správnych konaní. Kvalitatívna zmena spočíva v tom, že Stavebný zámer musí už v počiatočnej fáze disponovať dostatočnou technickou robustnosťou, aby uspokojil všetky požiadavky dotknutých orgánov naraz. Zlúčenie dvoch fáz do jedného konania nevedie k zjednodušeniu práce projektanta, ale skôr k jej intenzívnej koncentrácii do úvodnej projektovej fázy, čím sa minimalizuje potreba opakovaných úprav v neskorších stupňoch.
Prečítajte si tiež: Všetko o rekuperácii podkrovia
I. C. Digitalizácia a Informačný Systém Výstavby podľa Nového Stavebného Zákona
Digitalizácia predstavuje neoddeliteľný pilier novej legislatívy. Nový Stavebný zákon zavádza povinné elektronické podávanie žiadostí a archiváciu projektovej dokumentácie v Informačnom systéme územného plánovania a výstavby (ISÚPV), ktorý spravuje ÚÚPaV SR. Kľúčovým rozhraním pre projektantov a stavebníkov je Portál výstavby, ktorý je súčasťou ISÚPV. Portál plní funkciu jednotného digitálneho miesta a obsahuje niekoľko dôležitých komponentov:
- Úložisko dokumentácie: Dátové úložisko určené na ukladanie dokumentácie stavby a jej dokladovej časti výhradne v elektronickej podobe.
- Register výstavby: Slúži na evidenciu všetkých stavieb vo fáze povoľovacích procesov (od podania až do uvedenia stavby do trvalého užívania), vrátane formulárov a informácií o rozsahu potrebnej dokumentácie.
- Register stavieb: Obsahuje dáta o stavbách uvedených do trvalého užívania po 1. apríla 2025.
Pre zabezpečenie efektívnej digitálnej výmeny a kontroly vyžaduje Vyhláška č. 60/2025 Z. z. striktnú formálnu štruktúru dokumentácie. Názvy všetkých hlavných častí, textových a grafických dokumentov musia byť v súlade s prílohou č. 24 vyhlášky, ak ide o elektronické podanie. Táto požiadavka na štandardizáciu metadát a obsahu presahuje obyčajné nahrávanie súborov; zabezpečuje softvérové overovanie súladu a formálnu kontrolu dokumentácie pred jej vecným posúdením. Ak projekt nespĺňa presnú formálnu štruktúru danú vykonávacími predpismi, môže byť automaticky vrátený, čo kladie vysoké nároky na projektantov pri dodržiavaní formálnych náležitostí elektronického podania.
II. Kategorizácia Stavieb a Stupne Projektovej Dokumentácie
Nový Stavebný zákon definuje rozsah a obsah projektovej dokumentácie (PD) na základe kategorizácie stavieb podľa ich rozsahu, náročnosti a vplyvu na okolie.
II. A. Kategorizácia Stavieb
Legislatíva rozlišuje tri hlavné kategórie stavieb:
- Drobná stavba: Stavby, ktoré nemajú podstatný vplyv na okolie. Sem spadajú objekty so zastavanou plochou do 50 štvorcových metrov (napr. menšie garáže, kôlne, letné kuchyne) alebo bazény do 25 štvorcových metrov. Pre tieto stavby sa administratívna záťaž výrazne znižuje, a v mnohých prípadoch nie je potrebné ani ohlásenie, pokiaľ nestoja na verejnom priestranstve alebo príliš blízko hranice susedného pozemku (do dvoch metrov).
- Jednoduchá stavba: Stavby s minimálnym dopadom na okolie. Typickými príkladmi sú rodinné domy alebo menšie polyfunkčné budovy s limitovanou zastavanou plochou do 300 štvorcových metrov. Tieto stavby typicky podliehajú zjednodušenému režimu ohlásenia.
- Vyhradená stavba: Stavby s vysokými technickými, bezpečnostnými a environmentálnymi nárokmi, ktoré vyžadujú prísnejší schvaľovací proces. Ide napríklad o výškové budovy nad 32 metrov, diaľnice, mosty, tunely alebo technologicky náročné inžinierske stavby.
II. B. Základné Stupne Projektovej Dokumentácie (PD)
Nový Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. (§ 9) definuje štyri základné stupne projektovej dokumentácie, ktoré sú kľúčové pre proces prípravy a realizácie stavby:
Prečítajte si tiež: Možnosti rekuperácie vzduchu
- Stavebný zámer (SZ): Dokumentácia pre umiestnenie stavby a prerokovanie.
- Projekt stavby (PS): Technická dokumentácia pre overenie stavebným úradom.
- Projekt stavby na ohlásenie (PSnO): Zjednodušená dokumentácia pre jednoduché stavby.
- Vykonávací projekt (VP): Detailná dokumentácia pre samotnú realizáciu.
Nižšie uvedená tabuľka porovnáva fázovanie podľa pôvodnej (už neplatnej) a novej legislatívy, ktorú prináša Nový Stavebný zákon.
| Fáza (Starý Zákon 50/1976 Zb.) | Hlavný Dokument | Ekvivalent (Nový Zákon 25/2025 Z. z.) | Nový Povoľovací Mechanizmus |
|---|---|---|---|
| Územné Konanie | Dokumentácia pre územné rozhodnutie (DUR) | Stavebný zámer (SZ) | Súčasť jednotného Konania o stavebnom zámere |
| Stavebné Konanie | Dokumentácia pre stavebné povolenie (DSP) | Projekt stavby (PS) | Overenie PS stavebným úradom na základe rozhodnutia o SZ |
| Realizácia | Dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS) | Vykonávací projekt (VP) | Detailný technický podklad pre zhotovenie |
| Kolaudácia | Dokumentácia skutočného vyhotovenia (DSV) | Dokumentácia skutočného zhotovenia stavby (DSZ) | Zaznamenanie skutočného stavu pre kolaudáciu |
II. C. Architektonická Štúdia (AŠ)
Hoci AŠ nie je legislatívne povinný stupeň PD v zmysle Nového Stavebného Zákona č. 25/2025 Z. z., ostáva kľúčovou predprojektovou fázou. AŠ slúži na:
- Overenie úžitkových vlastností a dispozičného riešenia.
- Stanovenie estetickej úrovne a vizuálneho riešenia.
- Predbežný odhad nákladov stavby.
AŠ predstavuje interný alebo zmluvný dokument medzi stavebníkom a projektantom. Jej výstup je priamym podkladom pre spracovanie legislatívne záväzného Stavebného zámeru (SZ), ktorým sa spúšťa povoľovací proces.
III. Dokumentácia pre Povoľovací Proces: Stavebný Zámer (SZ)
Stavebný zámer (SZ) je základným dokumentom pre Konanie o stavebnom zámere a nahrádza Dokumentáciu pre územné rozhodnutie (DUR). Jeho hlavnou úlohou je preukázať, že umiestnenie stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, a že základné riešenie je v súlade s požiadavkami dotknutých orgánov.
III. A. Účel a Proces Prerokovania Stavebného Zámeru
SZ obsahuje textové a grafické vyjadrenie stavby v rozsahu potrebnom na posúdenie plnenia lokálnych regulatív. Kľúčovým krokom je jeho prerokovanie s dotknutými orgánmi, ako sú správcovia inžinierskych sietí, orgány ochrany životného prostredia a dopravnej infraštruktúry, ktoré vydávajú záväzné stanoviská a vyjadrenia.
Prečítajte si tiež: Rekuperácia Šaľa - komplexný pohľad
Proces prerokovania SZ je navrhnutý tak, aby eliminoval opakované žiadosti o vyjadrenia. Dotknuté orgány vydávajú svoje stanoviská len raz, k Stavebnému zámeru, pričom v stanovisku uvedú konkrétne oprávnené požiadavky na zapracovanie do ďalšieho stupňa dokumentácie - Projektu stavby. Efektivitu tohto procesu zabezpečuje mechanizmus fikcie súhlasu. Ak dotknutý orgán nevydá záväzné stanovisko v stanovenej lehote, považuje sa to za súhlas. Tento administratívny nástroj vyvíja tlak na orgány, aby reagovali rýchlo a precízne, čím sa výrazne urýchľuje prípravná fáza konania.
III. B. Detailný Obsah a Rozsah SZ (Vyhláška č. 60/2025 Z. z.)
Vyhláška č. 60/2025 Z. z. stanovuje štandardizovanú štruktúru pre projektovú dokumentáciu, ktorá sa uplatňuje aj na Stavebný zámer (SZ).
| Časť Dokumentácie (A-E) | Účel | Kľúčové Náležitosti (Zdroj Vyhláška 60/2025 Z. z.) |
|---|---|---|
| A. Zoznam dokumentácie | Kontrola úplnosti, formálna evidencia | ID stavby, názov, dátum revízie (00), zoznam dokumentov a zodpovedných projektantov |
| B. Súhrnná správa | Sumarizácia a technický opis projektu | Identifikačné údaje stavby (ID, typ, kód), plánovaný účel, zabezpečenie základných požiadaviek na stavby |
| C. Situačné výkresy | Geodetické a územné umiestnenie | Poloha stavby na pozemku, vzťah k okoliu, napojenie na siete technického vybavenia a dopravnú infraštruktúru |
| D. Dokumentácia stavebných objektov | Základné dispozičné a vizuálne riešenie | Základný popis konštrukcií, objemové a plošné riešenie (v rozsahu potrebnom pre SZ) |
| E. Prílohy | Regulačné a súladové požiadavky | Záväzné stanoviská dotknutých orgánov, vyjadrenia správcov sietí |
III. C. Správa o Prerokovaní Stavebného Zámeru
Kľúčovým legislatívnym výstupom medzi SZ a PS je Správa o prerokovaní stavebného zámeru. Táto správa formalizuje proces, ktorým projektant vyhodnotil a vysporiadal všetky pripomienky, námietky a záväzné požiadavky, ktoré vzniesli dotknuté orgány počas prerokovania SZ. Správa slúži ako oficiálne prepojenie medzi územnými podmienkami a následným detailným technickým spracovaním Projektu stavby.
IV. Projekt Stavby (PS): Technická Špecifikácia a Overenie
Projekt stavby (PS) je plnohodnotná technická dokumentácia, ktorá nahradila DSP (Dokumentácia pre stavebné povolenie). PS je zameraný na detailné technické riešenie, konštrukcie, ekologické a ekonomické prvky stavby ako celku.
IV. A. Účel PS a Proces Overenia
Kým v starom systéme sa o DSP viedlo stavebné konanie, v novom systéme zavedenom Novým Stavebným Zákonom je PS predkladaný stavebnému úradu na overenie. Úrad overuje, či je Projekt stavby v súlade s podmienkami stanovenými v rozhodnutí o stavebnom zámere, a čo je najdôležitejšie, či sú v ňom riadne zapracované požiadavky dotknutých orgánov, ktoré boli vznesené k SZ.
IV. B. Detailný Obsah PS
Štruktúra PS striktne nasleduje štandardizované časti A-E Vyhlášky č. 60/2025 Z. z.. Kľúčová diferencia oproti SZ je v hĺbke spracovania:
- Časť D. Dokumentácia Stavebných Objektov a Prevádzkových Súborov: Táto časť musí obsahovať všetky technické detaily potrebné pre posúdenie bezpečnosti, funkčnosti a dodržania stavebno-technických požiadaviek. Zahŕňa to najmä:
- Statika: Podrobné konštrukčné riešenie a statické posúdenie.
- Technické zariadenia budov (TZB): Návrhy prípojok, riešenia vykurovania, zdravotechniky a vzduchotechniky/rekuperácie vrátane potrebných výpočtových protokolov.
- Energetika: Posúdenie a výpočty súvisiace s energetickou hospodárnosťou.
- Elektroinštalácia: Technická správa, situácia prípojky NN napätia, schéma rozvodnice, schematické rozvody, bleskozvod.
- Požiarna bezpečnosť budov (PB): Technická správa, výpočtový protokol a situačné výkresy s vyznačením únikových ciest a odstupových vzdialeností.
- Časť E. Prílohy: Kľúčovým dokumentom v tejto časti je Doložka súladu.
IV. C. Doložka Súladu a jej Legislatívny Význam
Doložka súladu je kritický kontrolný mechanizmus novej legislatívy. Slúži ako osvedčenie zo strany dotknutého orgánu, že projekt stavby (PS) plne zohľadnil a zapracoval všetky požiadavky, ktoré boli stanovené v ich záväznom stanovisku k pôvodnému Stavebnému zámeru.
Obsah Doložky súladu musí explicitne vyhodnocovať zapracovanie pôvodných požiadaviek s jasným záverom: „zapracované v súlade s požiadavkou“, „zapracované v rozpore s požiadavkou“ alebo „nezapracované“. Ak je záver nesúhlasný alebo ak projektant nepreukáže pozitívnu Doložku súladu od všetkých relevantných dotknutých orgánov, stavebný úrad nemôže Projekt stavby overiť a stavba nemôže postúpiť do fázy realizácie. Tento systém prenáša zodpovednosť na projektanta, aby preukázal splnenie podmienok.
V. Špecifické Typy Projektov a Dokumentácia pre Realizáciu
V. A. Projekt Stavby na Ohlásenie (PSnO) a Zjednodušený Proces Pre Jednoduché stavby
Pre Jednoduché stavby (napríklad rodinné domy do 300 $\text{m}^2$) zákon umožňuje zjednodušený povoľovací režim prostredníctvom ohlásenia. PSnO nahrádza pôvodný Jednostupňový projekt (JP).
- Obsah PSnO: Rozsah a obsah PSnO je detailne definovaný v Prílohe č. 14 Vyhlášky č. 60/2025 Z. z.. Štruktúra je síce identická so PS (časti A-E), ale detaily v Dokumentácii stavebných objektov (Časť D) sú prispôsobené nižšej náročnosti stavby. Projekt stavby na ohlásenie v sebe spája dostatočnú technickú hĺbku pre realizáciu, čím funguje ako jednostupňový projekt.
- Overovacia Doložka: Po ohlásení stavebný úrad nevydáva rozhodnutie o stavebnom zámere, ale vydáva Overovaciu doložku ohlásenej stavby. Táto doložka potvrdzuje, že ohlásená stavba spĺňa požiadavky a obsahuje: identifikačné údaje stavby a stavebníka, jednoduchý technický opis, zoznam záväzných stanovísk a lehotu na začatie stavby.
Hoci režim ohlásenia administratívne zjednodušuje proces pre stavebníka, požadovaná technická dokumentácia (PSnO) musí byť naďalej spracovaná precízne a v súlade s Vyhláškou, aby úrad mohol Overovaciu doložku vydať.
V. B. Vykonávací Projekt (VP) - Kľúč k Realizácii
Vykonávací projekt (VP) je štvrtým stupňom projektovej dokumentácie podľa Nového Stavebného Zákona č. 25/2025 Z. z. (§ 9) a plní funkciu bývalej Dokumentácie pre realizáciu stavby (DRS).
VI. Energetická Hospodárnosť Budov a Riadena Rekuperácia
VI. A. Zákon 555/2005 Z. z. a Energetická Hospodárnosť Budov
Zákon 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov prináša zásadné zmeny v oblasti riadenej rekuperácie bytov. Energetický certifikát hodnotí primárnu energetickú potrebu (PEP). Hlavné výpočtové kroky sú v súlade s EPBD III a vyhláškou MHSR 364/2012 Z. z. Nové požiadavky zákona 555/2005 od roku 2025 zásadne menia projektovanie a prevádzku budov.
VI. B. Sprísnenie Požiadaviek na Energetickú Hospodárnosť
Európska únia aj Slovenská republika sprísňujú požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, čo zásadne ovplyvňuje projektovanie a kolaudáciu stavieb. Pri absencii certifikátu pri kolaudácii alebo uvedení stavby do užívania hrozí pokuta.
VI. C. Vplyv Riadenej Rekuperácie na Energetickú Hospodárnosť
Riadena rekuperácia bytov zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní požadovanej energetickej hospodárnosti budov. Systémy riadenej rekuperácie umožňujú efektívne využitie tepla odvádzaného z interiéru budovy, čím sa znižuje potreba energie na vykurovanie.
VII. Zatepľovanie Budov a Energetická Hospodárnosť
VII. A. Význam Zatepľovania pre Energetickú Hospodárnosť
Zatepľovanie budov je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť spotrebu energie na vykurovanie a chladenie. Kvalitné zateplenie obvodového plášťa budovy znižuje tepelné straty a zlepšuje energetickú hospodárnosť budovy.
VII. B. Systémy Zatepľovania a Ich Vlastnosti
Existujú rôzne systémy zatepľovania, ktoré sa odlišujú svojou podstatou technického riešenia. Známe sú v zásade dva princípy vonkajších tepelnoizolačných (zatepľovacích) systémov: kontaktné a odvetrané. Pre panelové budovy sú dostačujúce a vyhovujúce tepelnoizolačné kontaktné systémy (ETICS), ktoré na stavebný trh uvádzajú viaceré firmy.
VII. C. Životnosť Zateplenia a Údržba
Zateplenie by podľa predpisov malo mať životnosť aspoň 25 rokov. Prvé prehliadky obnovených budov zo sedemdesiatych rokov minulého storočia nepreukazujú potrebu zámeny pôvodných materiálov, pokiaľ tieto budovy boli zhotovené kvalitne, s vhodnými komponentmi a vykonávala sa na nich potrebná údržba.
VIII. Obnova Bytových Domov a Systémové Poruchy
VIII. A. Obnova Bytových Domov ako Komplexný Proces
Obnova bytových domov je komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen zateplenie obvodového plášťa, ale aj výmenu okien, obnovu balkónov a lodžií a odstránenie systémových porúch.
VIII. B. Systémové Poruchy a Ich Odstránenie
Systémové poruchy bytových domov vyjadrujú poruchy, ktoré nemohol ovplyvniť užívateľ svojím konaním (údržbou). Jedná sa o poruchy, ktoré sa vyskytujú na budovách postavených rovnakou technológiou. Pokiaľ by sa tieto poruchy neodstránili včas, mohli by viesť až k haváriám.
VIII. C. Podpora Obnovy Bytových Domov
ŠFRB poskytuje výhodný stavebný úver na účel podpory obnovy bytovej budovy. Úver sa poskytuje len raz, preto je predovšetkým vhodné využiť všetky účely podpory obnovy bytovej budovy. Účelové úvery na obnovu bytovej budovy poskytujú stavebné sporiteľne, ale aj ďalšie bankové subjekty.
IX. Okná a Vetranie
IX. A. Výmena Okien a Ich Vplyv na Energetickú Hospodárnosť
Oknami uniká najviac tepla, preto okná sú zdrojom najväčších úspor. Samozrejme záleží aj na ich ploche a tým podiele na celkových tepelných stratách.
IX. B. Vetranie a Rekuperácia
Vzhľadom na zabezpečenie požiadaviek energetickej hospodárnosti budov je v súčasnosti potrebné zabezpečiť riešenie vetrania spätným získavaním tepla rekuperáciou pomocou rekuperačných jednotiek osadených v bezprostrednej blízkosti otvorov alebo pomocou centralizovaných technických systémov.
IX. C. Vlhkostné Vlastnosti Stavebných Materiálov
Vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov charakterizuje faktor difúzneho odporu a stavebných konštrukcii difúzny odpor. Čím je hodnota faktora difúzneho odporu nižšia, tým materiál lepšie prepúšťa vodnú paru.
tags: #riadena #rekuperacia #bytov #zakon