Článok sa zaoberá kontroverznými názormi na propagáciu homosexuálneho životného štýlu v televíznej šou Let's Dance a zároveň sa dotýka spomienok preživších holokaustu na pracovný a koncentračný tábor v Seredi.
Kontroverzia okolo Let's Dance a páru tvoreného dvomi mužmi
V médiách sa objavili informácie o plánovanom zaradení páru tvoreného dvomi mužmi do tanečnej šou Let's Dance. Táto skutočnosť vyvolala nesúhlas u niektorých odborníkov z tanečnej brandže a viedla k obavám, že televízia s najväčším trhovým podielom propaguje homosexuálny životný štýl, čo môže ohroziť zdravý vývin a vkus dospievajúcej mládeže.
Názory a obavy
Signatári listu, medzi ktorými boli Fórum kresťanských inštitúcií, eRko, DOMKA, Fórum života a ďalšie organizácie, vyjadrili rešpekt k dôstojnosti a osobnej slobode každého človeka. Zároveň však zdôraznili, že verejná propagácia akéhokoľvek minoritného sexuálneho vzťahu devastuje predstavy o manželstve a rodine, ktoré považujú za základ pre dobre fungujúcu a stabilnú spoločnosť.
Organizácie nesúhlasili s propagovaním vzorcov správania, ktoré nerešpektujú hodnotové, kultúrne a historické korene obyvateľov Slovenska. Kritizovali tiež zneužitie spoločenského tanca na propagáciu homosexuálneho životného štýlu a podsúvanie deformovaného obrazu o spoločenských tancoch mladej generácii. Podľa nich jedinečnosť muža a ženy má v tanci svoj dôležitý zmysel a vzájomné dopĺňanie sa týchto dvoch odlišných bytostí umožňuje vyniknúť kráse spoločenského tanca.
Výzva k zodpovednosti
Organizácie vyzvali televíziu Markíza, aby nedeformovala súťaž Let's Dance experimentálnym tanečným párom dvoch mužov a aby sa nenechala zneužiť zábavným priemyslom. Zároveň vyzvali tanečníkov, aby nedehonestovali umenie spoločenských tancov a odmietli hodnotiť pár, ktorý nespĺňa základné predpoklady pre účasť v takejto súťaži definované medzinárodnými inštitúciami.
Prečítajte si tiež: Programová štruktúra TV JOJ
Apelovali na členov svojich organizácií, sympatizantov, osobnosti spoločenského a kultúrneho života, ale aj na ostatných občanov, aby podporili tento list a nesledovali jesennú Let's Dance, kým tam bude vystupovať pár dvoch mužov.
Návrat do Serede: Spomienky na holokaust
V roku 2012 sa uskutočnilo unikátne stretnutie s bývalými väzňami pracovného a koncentračného tábora v Seredi, ktorý fungoval v rokoch 1941-1945. Naftali Fürst, Ján Hanák, Ervín Schönhauser a Olga Wollnerová sa po desiatkach rokov vrátili na miesto, kde ako deti spoznali, čo je to byť menejcenný a vyradený zo spoločnosti.
Svedectvá preživších
Naftali Fürst prežil v seredskom tábore viac ako dva roky a bol transportovaný do Osvienčimu. Priznal, že sa nevie spamätať z toho, že po 70 rokoch sedí na tomto mieste. Vyjadril vďaku za obnovu tábora ako pamiatky, ale zároveň priznal, že si ťažko zvyká na myšlienku, že Slováci sa zmenili, pretože ešte pred 6 rokmi cítil na Slovensku veľký antisemitizmus.
Ján Hanák opísal svoje pocity pri návrate do Serede, ako zimomriavky po chrbte, keď počul názov mesta. Sereď bola pre neho prestupnou stanicou do Terezína. Zdôraznil, že antisemitizmus a xenofóbia stále existujú celosvetovo a mládež musí vedieť, čo sa dialo, že holokaust bola masová lúpežná vražda.
Ervín Schönhauser, rodák z Topoľčian, zažil v septembri 1945 pogrom na Židov, iba pár mesiacov po návrate z tábora v Terezíne. Olga Wollnerová, ktorá býva v Austrálii, sa vrátila na Slovensko so svojou rodinou, aby im ukázala, čo prežila.
Prečítajte si tiež: Zaujímavý prípad inštalatéra v kaviarni
Hrôzy tábora v Seredi
Naftali Fürst opísal, ako sa dostal do seredského tábora v máji 1942, keď mal 9 rokov. Spolu s rodičmi a bratom tu boli až do Slovenského národného povstania v roku 1944. Najhoršie spomienky má z appelplatzu, kde sa rozhodovalo, kto pôjde do transportu. Pripomenul, že od roku 1942 boli v tábore slovenskí gardisti a veliteľ tábora bol Vozár, ktorý sa k nim správal veľmi zle. Po Vozárovi prišiel Vašina a gardista Cingeľ.
Fürst opísal priebeh nástupov na appelplazi, kde ľudia stáli nastúpení a čakali, koho vyberú. Vybraní museli prejsť na druhú stranu nástupišťa a transport s ním a jeho rodinou odišiel do Osvienčimu v novembri 1944. Prežil pochod smrti a oslobodenia sa dočkal v Buchenwalde.
Ján Hanák opísal tragédiu v štyroch dejstvách. Ako dieťa netušil, že má židovské korene a nechápal, prečo mu odviedli matku aj otca. Skončil s bratom v sirotinci v Trnave a neskôr v tábore v Seredi. Spomínal na hlad, zimu a neustále nástupy. Opísal transport do Terezína v dobytčích vagónoch a život v karanténe po oslobodení.
Posolstvo pre budúcnosť
Martin Korčok zo SNM - Múzea židovskej kultúry zdôraznil, že Alois Brunner, ktorý bol zodpovedný za tábor v Seredi od roku 1944, bol pravou rukou Adolfa Eichmanna a mal za úlohu zozbierať všetkých Židov zo Slovenska a zavraždiť ich.
Väzni v tábore spávali na drevených pričniach a boli vystavení krutému zaobchádzaniu a vraždám. Museli napríklad celú noc pochodovať po areáli tábora a v zime ich polievali studenou vodou. Posledný transport odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom inštalatérskeho kladiva
Primátor Serede vyjadril na stretnutí s bývalými väzňami ľútosť nad tým, čo sa v meste udialo.
tags: #ondrej #vozar #instalater