Článok sa zameriava na problematiku odpisovania majetku, konkrétne v kontexte kanalizácie a s tým súvisiacich postupov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o legislatívnych zmenách, zatrieďovaní majetku do odpisových skupín a praktických aspektoch odpisovania.
Zmeny v Odpisovaní Majetku v Čase
Daňové zákony prechádzajú neustálymi zmenami, ktoré ovplyvňujú aj oblasť odpisovania majetku. Je dôležité sledovať tieto zmeny a prispôsobiť im účtovné a daňové postupy.
Technické Zhodnotenie a Opravy Kúpeľných Budov
Do 1. januára 2021 platil zvýhodnený spôsob odpisovania technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách, v ktorých sa poskytovala kúpeľná starostlivosť. Taktiež sa špeciálne odpisovala samotná budova.
Technické Zhodnotenie a Opravy Budov pre Ubytovacie Služby a Šport
S účinnosťou od 1. januára 2026 (s prechodným ustanovením platným už pre zdaňovacie obdobie roka 2025) sa za iný majetok považuje úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby na základe zmluvy o ubytovaní a s nimi spojené služby, budovách určených pre šport a športových stavieb, ak je tento úhrn najmenej 10 % vstupnej ceny týchto budov. Rovnako postupuje nájomca, ak ide o budovy prenajaté na tento účel na základe nájomnej zmluvy.
Zaradenie Majetku do Odpisových Skupín
V prvom roku odpisovania je daňovník povinný zaradiť hmotný majetok do jednej z odpisových skupín podľa prílohy č. 1 zákona o dani z príjmov. Pri zatrieďovaní hmotného majetku okrem budov a stavieb sa vychádza z kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti a pri budovách a stavbách z kódu Klasifikácie stavieb podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z.
Prečítajte si tiež: Kanalizácia a vodovod: Zaradenie do majetku
Majetok Nezaraditeľný do Skupiny
Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2 a odpisuje sa 6 rokov. Toto neplatí pre hmotný majetok, ktorý sa odpisuje časovou metódou a výkonovou metódou podľa § 26 ods.
Finančný Prenájom
Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, sa odpisuje do výšky vstupnej ceny podľa jeho zaradenia do príslušnej odpisovej skupiny. Podľa zákona o dani z príjmov účinného od 1.1.2015 dochádza k zjednoteniu spôsobu odpisovania majetku bez ohľadu na formu jeho obstarania. To znamená, že majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa už nebude odpisovať počas doby trvania prenájmu, ale iba metódou rovnomerného alebo zrýchleného odpisovania, a to podľa zaradenia majetku do odpisovej skupiny.
Doba Odpisovania
Doba odpisovania je určená zaradením majetku do odpisovej skupiny:
- 0. odpisová skupina: 40 rokov
- 1. odpisová skupina: Neuvedené
- 2. odpisová skupina: Neuvedené
- 3. odpisová skupina: 8 rokov (výrobné technológie)
- 4. odpisová skupina: Neuvedené
- 5. odpisová skupina: Neuvedené
- 6. odpisová skupina: Neuvedené
Kúpeľné Budovy
Od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020 bola pri kúpeľných budovách zaradených v odpisovej skupine č. 6 dobrovoľná možnosť vybrať si dobu odpisovania v rozmedzí od 20 do 40 rokov. Od 1. januára 2021 je doba odpisovania pri tomto druhu budov bez možnosti výberu, t. j. 40 rokov.
Budovy pre Ubytovacie Služby a Šport
Od 1. januára 2025 pri budovách, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby na základe zmluvy o ubytovaní a s nimi spojené služby, budovách určených pre šport a športových stavieb zaradených v odpisovej skupine č.
Prečítajte si tiež: Vplyv kanalizácie na krajinu v Egypte
Výrobné Technológie
Do odpisovej skupiny 3 s dobou odpisovania 8 rokov sa zaraďujú výrobné technológie ako elektrické motory, plynové generátory, stroje pre metalurgiu, turbíny, pece, horáky, chladiace a mraziace zariadenia. Presné vymedzenie majetku patriaceho do 3. odpisovej skupiny podľa klasifikácie produkcie sa nachádza v prílohe č.
Metódy Odpisovania
Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3.
Uplatnenie Odpisu
K poslednému dňu zdaňovacieho obdobia môže daňovník uplatniť daňový odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 a § 28, o ktorom účtoval k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, a ktorý je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. V prípade majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu zákona o dani z príjmov, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník o majetku účtoval. Uvedené platí už pri podaní daňového priznania po 31.
Zrušenie Zvýhodneného Odpisovania Budov pre Ubytovanie Zamestnancov
Od 1. januára 2021 došlo k zrušeniu zvýhodneného spôsobu odpisovania budov slúžiacich na ubytovanie vlastných zamestnancov, t. j.
Technické Zhodnotenie na Plne Odpísanej Kúpeľnej Budove
Na daňovo plne odpísanej kúpeľnej budove (ktorá bola odpísaná v r. 2022) bolo v r. Technické zhodnotenie vykonané na plne odpísanom hmotnom majetku je považované za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov, ktoré spoločnosť zaradí do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradená budova, na ktorej bolo technické zhodnotenie vykonané, t. j. do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Vykonané opravy vo výške 5 000 eur zaúčtované do nákladov vchádzajú do základu dane v súlade s účtovníctvom podľa § 17 ods.
Prečítajte si tiež: Novinky zo staveniska: Kanalizácia
Príklad z Praxe: Odpisovanie Servera
V decembri 2024 spoločnosť zakúpila a zaradila do používania server v hodnote vyššej ako 1 700 eur. Ide o majetok, ktorý už v decembri 2024 bol používaný na dosahovanie zdaniteľných príjmov. Podľa interného predpisu daňovník (účtovná jednotka) začne uplatňovať účtovné odpisy od mesiaca nasledujúceho po zaradení majetku do používania, t. j. účtovné odpisy si prvýkrát uplatní až za január 2025. Uplatňovanie daňových odpisov upravujú ustanovenia § 22 až 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Podľa § 22 ods. je účtovaný v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. Hmotný majetok - server spĺňa obidve vyššie uvedené podmienky pre uplatnenie daňových odpisov za december 2024, a to bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom má daňovník (účtovná jednotka) vo svojom vnútornom predpise nastavené začatie uplatňovania účtovných odpisov.
Kanalizácia a Verejné Vodovody: Legislatívne Zmeny
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z. z.“), prináša zásadné zmeny v oblasti verejných vodovodov a kanalizácií.
Hlavné Zmeny Navrhované Zákonom
- Kompetencie Okresných Úradov: Upravuje sa kompetencia pre okresné úrady v sídle kraja v rámci dohľadu na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
- Nútená Správa: Upresňujú a dopĺňajú sa podmienky pre nútenú správu pre určeného prevádzkovateľa ako aj povinnosti pre vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v rámci nútenej správy.
- Správne Delikty a Priestupky: Doplnili sa nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov a vykonali sa legislatívno-technické zmeny.
- Vodovodné a Kanalizačné Prípojky: Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa vodovodných prípojok a kanalizačných prípojok vo verejnom priestranstve.
- Práva a Povinnosti Vlastníkov a Prevádzkovateľov: Upresňujú sa tiež práva a povinnosti vlastníkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ako aj prevádzkovateľov týchto sietí.
- Vlastnícke Právo: Mení sa doterajší režim vlastníckeho práva k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby od nadobudnutia účinnosti návrhu zákona vlastníctvo tejto vodárenskej infraštruktúry mohli nadobúdať len obce alebo mestá, prípadne ich združenia a právnické osoby, na ktorých podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí, ako tzv. subjekty verejného práva pôsobiace vo verejnom záujme.
- Pásma Ochrany: Dopĺňajú sa ustanovenia súvisiace s povoľovaním pásiem ochrany vo verejnom záujme mimo zastavaného územia obce zo zákona. Pre tieto líniové stavby povolené podľa ustanovení vodného zákona sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a stokovej siete verejnej kanalizácie (ďalej len „pásmo ochrany") na základe umiestnenia vodnej stavby a jej pásma ochrany a podľa podmienok územného rozhodnutia.
- Postavenie Subjektov: Ustanovuje sa rovnaké postavenie subjektov zabezpečujúcich výstavbu a prevádzkovanie vodovodných potrubí verejných vodovodov a stokových sietí verejných kanalizácií vo verejnom záujme mimo zastavaného územia obce ako majú subjekty, ktoré zabezpečujú výstavbu a prevádzkovanie elektronickej komunikačnej siete, rozvodov elektriny a plynu.
- Technické Vybavenie Územia: Vodovodné potrubie verejného vodovodu a stoková sieť verejnej kanalizácie patria ako inžinierske stavby spolu s vedeniami elektronickej komunikačnej siete, elektrickými vedeniami a plynovodmi medzi technické vybavenie územia.
Novela Vodného Zákona
Návrh zákona v Čl. II novelizuje aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) v súvislosti s vymedzením pásiem ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a pásiem ochrany potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavané územie obce na základe umiestnenia vodnej stavby podľa podmienok územného rozhodnutia. Dopĺňajú sa ustanovenia v súvislosti s dosahovaním environmentálnych cieľov vo väzbe na zrušenie povolenia na osobitné užívanie vôd. Precizuje a zjednodušuje sa postup orgánov štátnej vodnej správy pri uplatňovaní požiadaviek podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona (čl.
Cenová Regulácia
V Čl. III sa v návrhu zákona dopĺňa rozsah cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve o pripojenie na verejnú kanalizáciu a súvisiace legislatívno-technické úpravy vrátane prechodného ustanovenia. Z dôvodu, že súčasne platný rámec cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve tieto náklady nezohľadňuje, je potrebné zaviesť cenu (poplatok) za pripojenie na verejnú kanalizáciu, ktorý bude uhrádzať žiadateľ o pripojenie. Výška ceny za pripojenie bude určená cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa príslušného vykonávacieho predpisu úradu (vyhlášky) vydávanej podľa § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z.
Vplyvy Zákona
Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny aj negatívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Verejný Vodovod a Kvalita Pitnej Vody
Verejným vodovodom sa dodáva pitná voda na hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnej vody. Podstatou doplnenia je, že voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody ustanovené v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacom predpise - vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení vyhlášky MZ SR č. 98/2018 Z. z. Ide o upresnenie doterajšej formulácie ustanovenia § 2 písmena a) zákona č. 442/2002 Z. z.
Definície a Pojmy
V § 2 písm. b) ide o doplnenie slova „komunálna“ v definícii odpadových vôd vrátane legislatívnej skratky, nakoľko legislatívna skratka pre komunálne odpadové vody bola uvedená až v písm. e). Dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 1, t. j. na § 2 písm. m) vodného zákona, kde je vo vymedzení základných pojmov definovaná komunálna odpadová voda. Doplnením odkazu v § 2 písm. b) sa prečíslovala poznámka pod čiarou k odkazu v § 3 ods. 1 na 1a. Ďalej sa v § 2 vypúšťa doterajšie písmeno e) z dôvodu uvedeného v bode 1, a to že komunálna odpadová voda je definovaná v § 2 písm. m) vodného zákona. V § 2 sa taktiež vypúšťa doterajšie písmeno n), nakoľko z dôvodu prehľadnosti je pojem zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie jednoznačne a rozšírene definovaný v § 4 ods. Do základných pojmov sa do § 2 dopĺňajú písmená m) až o) o pojmy, ktoré si vyžiadala aplikačná prax - prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod a prevádzkovo súvisiaca verejná kanalizácia, ktorých vlastníkmi sú rozdielne právnické osoby.
Vlastnícke Práva
K § 3 ods. 2: Ustanovuje sa nová úprava vlastníckych práv k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby vlastníkom infraštruktúry mohol byť len subjekt verejného práva zadefinovaný v novom odseku 3, a to obec, právnická osoba, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí (tzv. veľké vodárenské spoločnosti, ktoré boli založené na základe rozhodnutí o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, za týmto konkrétnym účelom), prípadne združenia takýchto právnických osôb. V prípade vodárenských spoločností ide v súčasnosti o 14 vodárenských spoločností, ktorých právna forma je akciová spoločnosť, a ktorých vlastnícku štruktúru tvoria mestá a obce. Vodárenská spoločnosť je spôsobilá vykonávať vlastnú obchodnú alebo majetkovú činnosť, okrem iného nadobúdať vlastné akcie a podobné práva. V súčasnosti platná úprava v § 3 ods. 2 zákona ustanovuje, aby vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie bola akákoľvek právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, a ktorá je bezúhonná v zmysle predpisov trestného práva, ako jediné dva nevyhnutné predpoklady vlastníctva uvedenej infraštruktúry.
Problémy v Aplikačnej Praxi
V aplikačnej praxi uvedeného ustanovenia sa vyskytli zásadné problémy s realizáciou tohto základného práva vlastniť majetok, najmä z dôvodu množstva kogentných ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z. a technických predpisov ukladajúcich povinnosti vlastníkovi tejto infraštruktúry v súvislosti so zabezpečením verejného záujmu uvedenému v § 3 ods. 1. Ide o prípady, kedy napr. developer, ktorý vybuduje v obci niekoľko rodinných domov a inžinierske siete, ktoré sú napojené na existujúci už prevádzkovaný verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, toto odpredá vlastníkom rodinných domov v rozpore so zákonom, podľa ktorého vlastníkmi nemôžu byť fyzické osoby, v mnohých prípadoch dokonca plánovane zanikne, nemá záujem starať sa o uvedenú infraštruktúru, alebo nevytvára si účelovú finančnú rezervu na obnovu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (povinnosť vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie) a pod. Zákonné povinnosti vlastníka sú v takýchto prípadoch vymáhateľné len vo veľmi nízkej miere a v dlhodobom časovom horizonte, čo je z hľadiska účelu predmetu úpravy a z hľadiska naplnenia a ochrany verejného záujmu (§ 3 ods. 1) prakticky neúčinné. V aplikačnej praxi sa teda takáto úprava ukázala ako nedostatočná z hľadiska ochrany verejného záujmu chráneného zákonom č. 442/2002 Z. z., a to záujmom na zriaďovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov (§ 3 ods.
Verejný Záujem a Ústava SR
Verejný záujem na vlastníctve predmetnej infraštruktúry je na všeobecnej úrovni upravený Ústavou SR, a to Čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Podľa Čl. 20 ods. 2 Ústavy SR zákon stanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v Čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného bohatstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Verejný záujem na úrovni zákona je upravený v § 3 ods. 1 zákona, konkrétne verejného záujmu na zabezpečenie hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. V zmysle Čl. 13 ods. 2 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
Zabezpečenie Prechodu Vlastníctva
Významnú časť výstavby verejných vodovodov a verejných kanalizácií aj v súčasnosti zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektami verejného práva, a preto je potrebné zabezpečiť úpravu prevodu vlastníctva pri povoľovaní výstavby a kolaudovaní stavieb verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Za týmto účelom sa zavádza podmienka pre vydanie územného rozhodnutia vo forme predloženia zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva ako nevyhnutný podklad rozhodnutia a zmluva o prevode vlastníckeho práva ako podklad rozhodnutia pri kolaudácii stavby. Na zabezpečenie účelu ustanovení o vlastníctve verejných vodovodov a verejných kanalizácií sa zakazuje zriaďovať napr. vecné bremená, záložné práva alebo vecné práva s podobnými účinkami tak, aby nebol umožnený prechod vlastníctva na iné osoby, ako subjekty verejného práva. Súčasne sa ustanovuje výnimka zo zákazu uvedených zabezpečovacích záväzkov a vecných práv na účely investičných činností pri úveroch z bánk, financovaní zo štátneho rozpočtu alebo z verejných fondov ako napr.
Obmedzenie Vlastníckeho Práva
Zásah do základného práva spočíva v obmedzení výkonu disponibility s vlastníckym právom v časti obmedzenia možných adresátov prevodu vlastníctva, a to vlastníckeho práva k časti súboru stavieb, napr. developerského projektu slúžiacemu najčastejšie na obytné účely (časť projektu je infraštruktúra verejného vodovodu a verejnej kanalizácie), ktorá je upravená právnymi predpismi na účely zabezpečenia verejného záujmu uvedeného v § 3 ods. 1 zákona a obmedzenie už existujúcich takýchto stavieb z hľadiska možností prevodu ich vlastníctva len na subjekty verejného práva do budúcna, ale napr. aj povinnosti zodpovedajúcej vecnému bremenu a pod. Nevyhnutnosť zásahu spočíva v zabezpečení vyššie uvedeného verejného záujmu ale aj z dôvodu plnenia ďalších povinností upravených zákonom. Súčasne plnenie povinností vo verejnom záujme leží na obciach. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. Obec ďalej podľa písm. k) cit. ustanovenia pri výkone samosprávy vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Na zabezpečenie uvedených povinností obce je nevyhnutné, aby obce disponovali oprávneniami vlastníka, napr. aj z dôvodu kontraktačných povinností s prevádzkovateľmi infraštruktúry tak, aby boli tieto verejné služby zabezpečené nepretržite a plynule (napr. ustanovenia o nútenej správe podľa § 14 ods.
Odporúčania NKÚ SR
Navrhované usporiadanie vlastníckych práv vychádza aj z odporúčaní Záverečnej správy Hospodárenie vodárenských spoločností (ďalej len „Záverečná správa“), ktorú publikoval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ SR“) v novembri 2019, podľa ktorých NKÚ SR odporúča legislatívnou úpravou zákona č. 442/2002 Z. z. ustanoviť, aby vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií bol iba subjekt verejnej správy. Plnenie týchto verejnoprávnych povinností vo veľkej miere spôsobuje ťažkosti aj samotným vlastníkom, ktorých záujem ako podnikateľských subjektov je v čo najväčšej miere znižovať náklady a zvyšovať zisk zo svojich podnikateľských a obchodných aktivít (legitímny podnikateľský záujem), avšak v tomto prípade prevyšuje verejný záujem obyvateľstva na verejnej bezpečnosti a verejnom zdraví, ktoré sú v takýchto uvádzaných prípadoch ohrozené.
Právo na Životné Prostredie
Zásah do uvedeného základného práva bude zohľadňovať všetky prvky vlastníckeho oprávnenia, a to vec (predmet vlastníctva) v medziach zákona držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to do budúcnosti odo dňa účinnosti novej úpravy s navrhovanými obmedzeniami. Medzi úžitky veci v tomto prípade patrí právo na vodné a stočné, ktoré náležia vlastníkovi takejto infraštruktúry, ktoré je ale spojené s výrazným a prísnym dodržiavaním technických a bezpečnostných podmienok upravených vo viacerých predpisoch práve na účely zabezpečenia funkčnosti a bezpečnosti verejných vodovodov a verejných kanalizácií. V tomto prípade ale predkladateľ zákona má za základné právo, ktoré svojou váhou prevyšuje uvedené práva spojené s podnikaním, právo na ochranu životného prostredia v zmysle Čl.
Obmedzenie Prevoditeľnosti Majetku
Zásah do základného práva vlastniť majetok a nakladať s ním v plnom rozsahu sa do budúcna obmedzuje na obmedzenie prevoditeľnosti majetku uvedenej infraštruktúry len na subjekty verejného práva, čím môže dôjsť k potenciálnemu zníženiu jeho hodnoty z dôvodu nedostatku neobmedzenej disponibility. Verejný záujem stojaci oproti uvedenému zásahu je vyjadrený v Čl. 44 ods. 1 a 3 Ústavy SR v spojení s Čl. 20 Ústavy SR všeobecne, nakoľko vlastníctvo, ktoré vlastníka tejto infraštruktúry zaväzuje a ak ide o vlastník…
tags: #odpisy #majetku #kanalizacia