Medený kotol nie je len kuchynská nádoba, ale skutočný symbol tradície, kvality a nezabudnuteľných kulinárskych zážitkov. Varenie lekváru v medenom kotli je umenie, ktoré si vyžaduje zručnosť, trpezlivosť a dodržiavanie osvedčených postupov. V tomto článku sa pozrieme na históriu, výrobu a výhody varenia lekváru v medenom kotli.
Čaro Medeného Kotla
Elegancia medeného kotla dodáva vareniu lekváru nádych luxusu a vytvára nezabudnuteľnú atmosféru. Či už je kotol umiestnený na stabilnej trojnožke alebo v štýlovej kotline, stane sa stredobodom každej udalosti. V medenom kotli sa nevarí, v medenom kotli sa čaruje. Meď rýchlo a rovnomerne vedie teplo, čo je ideálne na prípravu lekváru, ktorý vyžaduje dlhé a pomalé varenie.
Medený riad má dlhú tradíciu a bol populárny v mnohých kultúrach po stáročia. Je často spájaný s remeselnými výrobkami a kvalitným kuchynským náradím. Investícia do medeného kotla sa môže zdať vysoká, ale oplatí sa. Kotol pri správnej starostlivosti vydrží mnoho rokov a prinesie veľa radosti.
Výroba Lekváru v Medenom Kotli
Výroba lekváru v medenom kotli je tradičný proces, ktorý sa dedí z generácie na generáciu. Hoci existujú rôzne recepty a postupy, základné princípy zostávajú rovnaké.
Výber Surovín
Základom kvalitného lekváru sú kvalitné suroviny. Najčastejšie sa používa slivkový lekvár, ale lekvár sa dá pripraviť aj z iného ovocia, ako sú marhule, čerešne alebo hrušky.
Prečítajte si tiež: Kúpa medeného kotla: Čo zvážiť?
Daniel Jurišič približuje, že v prípade slivkového lekváru sa používajú rôzne odrody sliviek, pričom každá odroda má svoje špecifiká. Lekvár sa vyrába z odrôd čačanská lepotica (kyslejší lekvár) a stanley (sladší lekvár), a to z každej zvlášť, pretože každá dozrieva v inom vegetačnom období.
V Slančíku sa na výrobu lekváru využívali najmä tzv. bysterky, teda typické modré slivky, ktorých kôstky sa dajú veľmi jednoducho vylúpnuť. Menej sa už používali slivky zvané durangy, ktorých kôstky išli von ťažko a vždy na nich ostala pomerne veľká časť dužiny. Na lekvár sa nikdy nepoužívalo ovocie, ktoré padlo na zem prirodzeným spôsobom. Okolo stromu sa vždy rozložili plachty a na ne sa slivky striasli priamo zo stromu.
Postup Výroby
- Príprava ovocia: Ovocie sa umyje, odkôstkuje a nakrája na menšie kúsky.
- Varenie: Ovocie sa vloží do medeného kotla a varí sa na miernom ohni. Dôležité je neustále miešanie, aby sa lekvár nepripálil. Voda ani cukor sa nepridávajú.
- Zahusťovanie: Počas varenia sa z ovocia vyparuje voda a lekvár sa zahusťuje. Tento proces môže trvať niekoľko hodín.
- Konzistencia: Lekvár je hotový, keď má správnu konzistenciu - musí byť mazľavý, aby sa dal natrieť na chlieb, a lesklý.
- Plnenie: Hotový lekvár sa plní do čistých pohárov, ktoré sa uzavrú a otočia hore dnom, aby sa vytvorilo vákuum.
Podľa Daniela Jurišiča pri varení lekváru treba dať lekváru čas, v ich prípade je to 22 hodín. Ak sa nevyvarí všetka voda, lekvár sa pokazí, ale ak sa dodrží správny postup, lekvár nikdy nesplesnivie, len zoschne.
V Slančíku gazdiné v prvej fáze varenia vždy značnú časť rozvarenej zmesi z kotla odobrali a pridali ďalšie slivky. Takto sa každá ďalšia a ďalšia várka rozvarila oveľa skôr. Potom prišla na rad druhá fáza, čiže zahusťovanie. Z rozvarenej zmesi sa vyparovala voda a zmenšovala svoj objem. Vtedy sa do kotla opäť pridala v prvej fáze odobraná zmes. Dôležité bolo neustále miešanie, kým lekvár dostatočne nezhustol.
Výroba lekváru bola i je zdĺhavá robota. Sto kilogramov sliviek sa nad ohňom varilo asi desať hodín. Vyžadovalo to teda vyhradiť si len na túto činnosť jeden celý deň, pričom pre neustále miešanie to museli robiť aspoň dve osoby.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať správne dvierka na komín
Pomôcky pri Výrobe
Na uľahčenie miešania lekváru sa v minulosti používali rôzne pomôcky. V Slančíku používali zariadenie nazývané topor, ktoré pripomínalo drevený lis. V spodnej časti prostrednej otáčavej žrdi bola veľká varecha. Za pomoci dlhej páky sa žrďou otáčalo a tým sa zabezpečilo miešanie lekváru od dna hrnca. Pokiaľ by to robili dlhou varechou priamo, bolo by to veľmi vysiľujúce.
Medený kotol a topor nevlastnila každá domácnosť, ľudia si ich medzi sebou požičiavali.
Starostlivosť o Medený Kotol
Meď môže reagovať s kyslými potravinami, ako sú paradajky alebo citrusy, takže nie je dobré nenechávať v medenom kotlíku zvyšky jedla. Po varení je dôležité kotlík dôkladne umyť a osušiť, aby sa predišlo oxidácii. Používaj drevené alebo silikónové náčinie, aby si ochránil povrch kotlíka pred poškriabaním.
Kulinárske Využitie Medeného Kotla
Medený kotlík je možné použiť nad otvoreným ohňom, na grile alebo na kachliach. Uisti sa, že máš stabilnú základňu, aby sa kotlík neprevrhol. V medenom kotlíku sa okrem lekváru dajú pripraviť aj iné jedlá, ako sú polievky, omáčky alebo dusené pokrmy. Kotlíkový guláš servírujeme do malých medených servírovacích kotlíkov, ktoré dodajú vašim akciám ešte slávnostnejší ráz.
Varenie v medenom kotlíku je zážitkom, ktorý si zamilujete. Ak hľadáte originálny spôsob, ako pripraviť jedlo a vytvoriť pohodu pri ohnisku, medený kotlík je pre vás ideálnou voľbou. Varenie v medenom kotlíku s nerezovou pokrievkou je kulinárske dobrodružstvo plné elegancie. Kotlíkové párty sú skvelým spôsobom, ako stráviť čas s priateľmi a rodinou. Varenie v kotlíku na otvorenom ohni je spoločenská udalosť, pri ktorej sa všetci môžu zapojiť a užiť si prípravu aj konzumáciu jedla. Vďaka svojmu dizajnu a praktickosti môžete medený kotlík v kotline ľahko preniesť kamkoľvek. Či už vyrazíte na výlet do prírody alebo budete organizovať grilovanie na záhrade, s medeným kotlíkom budete vždy pripravení na kulinárske dobrodružstvo.
Prečítajte si tiež: Výhody medených rebrových radiátorov
Niektorí kuchári tvrdia, že jedlo pripravené v medenom kotlíku má jedinečnú chuť.
Zachovanie Tradícií
Daniel Jurišič zdôrazňuje, že je dôležité zachovávať tradície výroby lekváru. Rozbehol výzvu, aby mu ľudia posielali videá z miešania lekváru - buď ručného, alebo napríklad pomocou svojpomocne skonštruovaných miešacích zariadení. Tie tradície treba živiť, lebo tu nemusia ostať navždy. Kým pred sto rokmi slivka predstavovala každý druhý ovocný strom na Slovensku, dnes je to len asi dvanásť percent. Odchádza teda nielen tradičný lekvár, ale aj slivka.