Požiadavky stavebníkov na stropné konštrukcie sa v porovnaní s minulosťou podstatne zvýšili. Strop by mal byť nielen dostatočne nosný, ale aj variabilný, s dobrými izolačnými vlastnosťami, ekologicky neškodný, estetický a, samozrejme, čo najlacnejší. V súčasnosti sa kladie dôraz na komplexné riešenia, ktoré integrujú rôzne funkcie do jedného systému. Jednou z takýchto inovatívnych riešení je vykurovanie a chladenie integrované do stropných panelov. Tento článok sa zameriava na princípy fungovania stropných panelov s integrovaným vykurovaním a chladením, ich výhody a použitie v modernom stavebníctve, s prihliadnutím na rôzne typy stropných konštrukcií a ich vlastnosti.
Stropné konštrukcie: Prehľad a požiadavky
Pri rekonštrukcii rodinného domu je výber stropu obmedzený vlastnosťami pôvodného nosného muriva a podlahy. Pri novostavbe je, naopak, výber uľahčený, pretože väčšina výrobcov stavebných materiálov má vo svojom programe aj kompletný stropný systém. To je dôležité, pretože celistvosť systému zabezpečuje, že zvislé a vodorovné konštrukcie na seba dobre nadväzujú. Stavebným systémom zodpovedajú aj základné druhy stropných konštrukcií: monolitické stropy (stropné dosky a panely), skladané konštrukcie z nosníkov a stropných vložiek, trámy a preklady na báze dreva a rozličné špeciálne konštrukcie - napríklad sklobetónový strop.
Medzi základné typy stropných konštrukcií patria:
- Monolitické stropy: Vytvorené pomocou debnenia, betónu a oceľovej výstuže.
- Skladané konštrukcie: Pozostávajú z nosníkov a stropných vložiek.
- Trámy a preklady: Na báze dreva.
- Špeciálne konštrukcie: Napríklad sklobetónový strop.
Princíp fungovania vykurovania a chladenia v stropných paneloch
Vykurovanie a chladenie v stropných paneloch funguje na princípe sálavého tepla a chladu. V stropných paneloch sú zabudované rúrky, v ktorých prúdi teplonosné médium (teplá alebo studená voda). Teplo alebo chlad zo stropu čiastočne sála a čiastočne ochladzuje vzduch, ktorý klesá, a bez prúdenia ochladzuje alebo ohrieva celú miestnosť. Zdrojom tepla a chladu je najčastejšie tepelné čerpadlo, ktoré môže mať reverznú funkciu. Alternatívne môže byť zdrojom chladu priamo voda zo studne alebo voda cirkulujúca vo vrtoch.
Aktívne a pasívne domy
Keď motiváciou vzniku pasívnych domov bola energetická kríza sedemdesiatich rokov a cieľom bolo znížiť prevádzkové náklady na minimum, pomocou extrémnych izolácií, tak potom aktívne domy, ktoré začali vznikať na začiatku tohto storočia iniciovalo poznanie, že rovnaký cieľ, teda minimálne náklady sa dá dosiahnuť aj iným spôsobom.
Prečítajte si tiež: Zmeny v kúrení na Slovensku
Pasívne domy sú charakteristické extrémne nízkou tepelnou stratou objektu, ktorá je dosiahnutá progresívnymi technologickými postupmi teda, novými konštrukčnými riešeniami v súčinnosti s veľmi účinnými izolačnými materiálmi. Aktívne domy sú svojimi tepelnoizolačnými vlastnosťami na úrovni nízko energetických domov, ale využívajú progresívne technológie pre výrobu tak tepla, ako aj chladu.
Snaha o zníženie nákladov na vykurovanie viedla k tomu, že sa začali požívať stále lepšie izolácie, inštalovať kvalitnejšie a teda tesnejšie okná a dvere, nové izolačné materiály dokázali tak dom zaizolovať, že z domu neunikne žiadne teplo a nevnikne tam žiadny chlad, ale domy sa stali úplne „vzduchotesné“. Tepelnoizolačné vlastnosti sú síce tak vynikajúce, že na vykúrenie takto kvalitne zaizolovaného domu nám stačí 2-3 kW tepelného výkonu(bežne to býva 10-15kW a viac) a chladenie vďaka týmto kvalitným izoláciám ani nieje nutnosťou.
Pasívny dom vysokými investíciami do stavebných izolácií, vysoko kvalitných okien a dverí, zateplenia fasády a ďalšími možnými technickými riešeniami skutočne dosiahne nízke prevádzkové náklady, ale sprievodným javom vysoko kvalitných tepelných izolácií je aj „odizolovanie“ sa jeho obyvateľov od okolitého prostredia. V zime sa okná neotvárajú, neodporúča sa to, a v skutočnosti to ani nieje možné, lebo vetraním ochladený interiér by nízky inštalovaný výkon kúrenia dlho nedokázal naspäť vyhriať. V lete sa okná neodporúča otvárať preto, lebo absencia akejkoľvek klimatizácie by neumožnila naspäť ochladiť vnútorné priestory, a preto treba mať okná najlepšie aj v lete permanentne zatvorené. Kontakt s okolím je istým spôsobom obmedzený a platí to aj v lete. V pasívnom dome si v lete neposedíte na terase bez toho aby ste za sebou sústavne nekontrolovali, či nezostali otvorené dvere, lebo teplo ktoré sa do domu dostane už z neho tak ľahko nedostanete.
V aktívnom dome sú tepelné izolácie obvodového plášťa, strechy ako aj dvere a okná tak kvalitné že spĺňajú kritériá nízkoenergetického domu, čo ale nezvyšuje investície do izolácií tak významne ako v pasívnom dome. Pri aktívnom dome sa pristupuje k problému zníženia prevádzkových nákladov iným spôsobom. V aktívnom dome sa zvýšené investície vložia do progresívnych technológií vykurovania a chladenia, ktoré majú dostatočný výkon napriek veľmi nízkym prevádzkovým nákladom.
Technológie vykurovania v aktívnom dome svojim výkonom zabezpečia, aby sa dom dokázal vykúriť v krátkom čase aj vtedy keď sme v zime zdravo vyvetrali. Stropné chladenie má v prevádzke také nízke náklady(nie sú ani desatinou nákladov klasickej klimatizácie), že môžu bežať stále a chladiť na požadovanú teplotu aj pri otvorených dverách na terasu. Dostatočný výkon zdroja tepla umožní vyvetrať aj v zime a v lete keď sedíte na terase nemusíte za sebou sústavne zatvárať dvere pretože stropné chladenie Vám za minimálne náklady zabezpečí príjemnú teplotu aj v najväčších horúčavách. Ak pasívne domy sú o stavebných prvkoch a tepelných izoláciách, tak aktívne sú o zdroji tepla a chladu. Progresívne technológie zdroja tepla a chladu, zabezpečia minimálne náklady v prevádzke.
Prečítajte si tiež: Efektívne vykurovanie
Tepelné čerpadlo ako zdroj tepla a chladu
Vo vykurovaní tepelné čerpadlo zabezpečí až 80% úsporu v porovnaní s klasickým plynovým kúrením. Keď budeme porovnávať prevádzkové náklady pri stropnom chladení s klasickou klimatizáciou tak rozdiely budú ešte väčšie. Okrem tepelného čerpadla sú to aj ďalšie zdroje tepla a ich prepojenie zabezpečí to, čo charakterizuje aktívne domy, možnosť vyrobiť dostatok tepla a chladu s minimálnymi nákladmi. Základom je vždy tepelné čerpadlo, ktorého princíp je známy už od začiatku minulého storočia, keď ho prvý popísal známy fyzik Kelvin. V niektorých častiach Európy je rozšírené tak ,že sa používa ako štandardný zdroj tepla(vo Švédsku 500 000 realizácií), v iných ako napr. u nás stále s príchuťou exotiky.
Ďalším zdrojom tepla môžu byť solárne panely, ktoré v letných mesiacoch plne zabezpečia potrebu teplej vody a zvlášť pri domoch kde sa uvažuje s či už s vnútorným, alebo vonkajším bazénom významne znížia náklady, ale zároveň užívateľovi umožnia využívať bazén bez toho aby sa kvôli nákladom na jeho vykurovanie musel obmedzovať v jeho prevádzke. . Ďalším zdrojom zapojeným v systéme môže byť krbová vložka s teplovodným výmenníkom. Všetky tieto zdroje tepla spolupracujú a podľa svojich možností a po rozhodnutí riadiaceho systému ukladajú teplo do zásobníka z ktorého sa potom vykurujú priestory domu a pripravuje sa teplá voda. Klimatizovanie priestorov aktívneho domu sa zabezpečuje stropným chladením. Zdrojom chladu pre stropy môže byť takisto tepelné čerpadlo.
Srdcom aktívneho domu je tepelné čerpadlo, ktoré je zdrojom tak tepla a ako aj chladu. Tepelné čerpadlo je zdrojom tepla a plne nahradí plynový kotol. Dokáže plnohodnotne vykúriť dom a zabezpečiť prípravu teplej vody pre domácnosť. Dom s tepelným čerpadlom nepotrebuje prípojku plynu, poháňa ho elektrická energia. Nieje to ale priamočinné elektrické vykurovanie známe svojimi vysokými nákladmi., naopak náklady na vykurovanie tepelným čerpadlom sú oproti vykurovaniu plynom veľmi nízke. Bežne sa dajú s tepelným čerpadlom dosiahnuť len pätinové náklady v porovnaní s plynovým kúrením. Dom, ktorý s plynovým kotlom vykúrite s nákladmi 50 000.- Sk ročne, dokážete s tepelným čerpadlom vykúriť za 10 000.- Sk. Ročná úspora v tomto prípade 40 000.- Sk ročne.
Tepelné čerpadlo potrebuje vo svojej prevádzke zdroj nízkoúrovňového tepla. Takýmto zdrojom môže byť napríklad voda zo studne. Môže to byť ale aj vzduch. Najspoľahlivejšie sú zemné vrty so zapustenými potrubiami v ktorých cirkuluje voda a odoberá teplo (okolo 10°C) zo zeme. Aby sme sa správne pochopili, zdrojom tepla, na vykurovanie tepelným čerpadlom nieje voda zo studne alebo teplo s potrubí v zemnom vrte, toto nízkoúrovňové teplo(myslí sa teplota okolo 10°C) je potrebné na to, aby tepelné čerpadlo mohlo fungovať. Voda zo studne nám zohrieva časť výparníka tepelného čerpadla, kde sa odparuje médium, ktoré cirkuluje v tepelnom čerpadle. Na takéto potrebné zohriatie nám stačí 10°C teplota vody v studni. Kompresor tepelného čerpadla poháňaný elektrickou energiu nám stláča odparené médium a pri kondenzácii ktorá nastala po stlačení média v čerpadle pomocou kompresora vzniká teplo potrebné na vykurovanie. Toto teplo sa potom využije na vykurovanie, lebo na tejto, sekundárnej strane tepelného čerpadla sa dosahuje teplota 60 až 65°C. Tepelné čerpadlo je bezkonkurenčne najprogresívnejší zdroj tepla a chladu a dokáže teplo vyrábať s najnižšími nákladmi.
Alternatívne zdroje tepla
Solárne panely sú dostatočne známe aj u nás a netreba ich zvlášť predstavovať. Na Slovensku dokonca sídli jeden z najúspešnejších Európskych výrobcov. Napriek tomu sa donedávna inštalovali dosť zriedka. Dôvodom bola deformovaná, teda nízka cena plynu a z to vychádzajúca nie dostatočne rýchla návratnosť. Situáciu mení rýchlo sa zvyšujúca cena plynu. V aktívnom dome solárny panel nieje nevyhnutný, stavebníci sa preň ale často rozhodujú, pretože dopĺňa koncepciu aktívneho domu. Je pravdou, že ak inštalujete tepelné čerpadlo tak pri tak nízkych nákladoch s akými vyrobí teplo tepelné čerpadlo je návratnosť tejto investície dlhšia ako keby sme kombinovali solárny panel s plynovým kotlom, ale pomáhajú napríklad predĺžiť životnosť tepelného čerpadla. Životnosť tepelného čerpadla úzko súvisí s počtom štartov, lebo tak ako pri všetkých mechanických častiach pri štarte sa súčiastky najviac opotrebovávajú. Keď solárny panel počas leta zabezpečí prípravu teplej vody a tepelné čerpadlo nemusí mesiace naštartovať, prejaví sa to predĺžením jeho životnosti. Táto skutočnosť býva často podceňovaná. Solárne panely, ale majú svoje opodstatnenie vždy keď sa uvažuje s využívaním bazénu. Teplo na ohrev vody v bazéne, ktoré solárne panely zabezpečia prakticky zadarmo dajú užívateľovi slobodu a možnosť neobmedzovať sa kvôli, vysokým nákladom na ohrev bazénu.
Prečítajte si tiež: Porovnanie materiálov pre vykurovacie rúry
Kombinácia teplovodnej krbovej vložky s tepelným čerpadlom a solárnymi panelmi je riešením, kde teplo z krbu môže doplniť funkciu solárneho panelu v zime a dokáže dohriať veľmi efektívne zásobník kúrenia a tak nahradiť tepelné čerpadlo v čase keď mame čas a chuť v krbe kúriť. Sú domácnosti, kde sa krb používa v zime denne a dokonca to títo ľudia nerobia z donútenia a s cieľom znižovať náklady na kúrenie, ale s cieľom dosiahnuť v domácnosti príjemnú atmosféru. Takáto domácnosť zapojením krbu do vykurovacieho systému dosiahne v zime významné úspory.
Stropné chladenie
V aktívnom dome klimatizáciu riešiť inak ako stropným chladením ani neprichádza do úvahy. Klasická klimatizácia s vonkajšími jednotkami a vnútornými jednotkami je svojou spotrebou elektrickej energie nezlúčiteľná s koncepciou aktívneho domu. Tento faktor je všeobecne často podceňovaný a vychádza to z malých skúseností s inštaláciami klimatizácií na Slovensku. Toto sa však rýchle mení. Aj u nás si už mnohý stavebníci uvedomili, že je lacnejšie takúto klimatizáciu kúpiť a nainštalovať ako prevádzkovať. Nezabúdajme na vedľajšie účinky prevádzky tejto klimatizácie, Rýchlo prúdiaci vzduch je pre mnohých ľudí nie príjemný a často spôsobuje zdravotné problémy.
Stropné chladenie netrpí žiadnou touto vlastnosťou. V stropných paneloch sú zabudované rúrky v ktorých prúdi chladiaca voda a tá ochladzuje strop na požadovanú teplotu. Chlad zo stropu čiastočne sála a čiastočne ochladzuje vzduch ktorý klesá a bez prúdenia ochladzuje celú miestnosť. Zdrojom chladu je tepelné čerpadlo ktoré má reverznú funkciu, alebo môže byť zdrojom chladu priamo voda zo studne alebo voda cirkulujúca vo vrtoch. Prevádzkové náklady sú v porovnaní s klasickou klimatizáciou neporovnateľné nižšie, u stropného chladenia je to len napájanie cirkulačných čerpadiel a to môže byť niekoľko sto Wattov.
Výhody stropných panelov s integrovaným vykurovaním a chladením
- Energetická efektívnosť: Využitie tepelného čerpadla a sálavého vykurovania/chladenia znižuje spotrebu energie a prevádzkové náklady.
- Komfort: Rovnomerné rozloženie teploty v miestnosti bez prúdenia vzduchu, čo ocenia najmä alergici a astmatici.
- Zdravé prostredie: Minimalizácia cirkulácie vzduchu znižuje množstvo prachu a alergénov v ovzduší.
- Flexibilita: Možnosť kombinácie s rôznymi zdrojmi tepla a chladu (solárne panely, krbová vložka, voda zo studne).
- Estetika: Skryté vykurovacie a chladiace prvky, ktoré nezasahujú do interiéru.
- Úspora miesta: Eliminácia potreby radiátorov alebo klimatizačných jednotiek.
- Nízke náklady na údržbu: Systém vyžaduje minimálnu údržbu a má dlhú životnosť.
Nevýhody stropných panelov s integrovaným vykurovaním a chladením
- Vyššie počiatočné investície: Inštalácia systému môže byť drahšia ako tradičné vykurovanie.
- Zložitejšia inštalácia: Vyžaduje odbornú montáž a prepojenie s tepelným čerpadlom a ďalšími zdrojmi.
- Pomalší nábeh teploty: Vykurovanie trvá dlhšie, kým sa ohrejú všetky predmety v miestnosti.
- Obmedzenia v presklených priestoroch: V rozsiahlych presklených priestoroch môže byť účinnosť systému obmedzená.
Typy stropných panelov pre vykurovanie a chladenie
- Sadrokartónové panely: Súčasť sadrokartónového stropu s integrovanými rúrkami.
- Monolitické stropy: So zabudovanými rúrkami počas betonáže.
- Prefabrikované panely: S integrovaným systémom vykurovania/chladenia.
Monolitické stropy a ich varianty
Ide o stropné konštrukcie vytvorené pomocou debnenia, betónu a v obvykle aj oceľovej výstuže. Princíp spočíva v tom, že do debnenia sa vloží statikom navrhnutá výstuž a zaleje sa betónom, ktorý sa nechá zrieť asi 21 dní. Klasické debnenie sa po vyzretí betónu odstráni, ak sa použilo stratené debnenie, v konštrukcii sa ponecháva. Ako stratené debnenie môžu byť použité betónové prefabrikované stropné dosky a dutinové stropné diely, keramické stropné panely, stropné dosky z pórobetónu, cementotrieskové panely, panely z tvrdých plastov a odľahčené betónové monolity.
Výhodami monolitickej stropnej konštrukcie sú skryté prievlaky a trámy, variabilita tvarov, dobrá zvuková nepriepustnosť, možnosť následného riešenia balkónov, ríms a ďalších podobných prvkov. Nevýhodou je prácnosť, vyššie náklady na podpery a debnenie a dlhá technologická prestávka na vyzretie betónu (asi 21 dní), počas ktorej sa pod stropmi nedajú vykonávať ďalšie práce.
Monolitický strop so strateným debnením z prefabrikovaných stropných dosiek
Strop je zložený z prefabrikovaných betónových dosiek rôznych rozmerov s priehradovou oceľovou výstužou. Na dosky sa položí výstužná sieť a potom sa celá konštrukcia zaleje betónom. Celková hrúbka stropu je asi 15 až 25 cm. Výhodami betónových stropných dosiek sú dobrá variabilita a pomerne rovný povrch na aplikáciu omietky. Nevýhodou je namáhavá manipulácia, dosky musí dimenzovať projektant a jednoduchý betón nemá príliš dobré tepelnoizolačné a akustické vlastnosti. Takýto strop je preto vhodný najmä pre vyššie zaťaženia a väčší rozpon. Podhľad sa zvyčajne konštruuje zo sadrokartónových dosiek prichytených k rebrám stropu.
Monolitický strop so strateným debnením z dutinových stropných dielcov
Železobetónové predpäté dutinové stropné dielce sa ukladajú do lôžka zo suchého cementu, čo umožňuje stropné dielce po montáži dodatočne výškovo vyrovnať. Úplne prefabrikované dutinové stropné dielce sú samonosné a netreba ich pri montáži podopierať. Pri montáži len čiastočne prefabrikovaných dosiek je však potrebné rozmiestniť montážne podpery. Po uložení sa stropné dielce vzájomne výškovo vyrovnávajú pomocou gumených podložiek. Oceľová výstuž v škárach medzi susednými stropnými dielcami sa zaleje betónom.
Monolitický strop so strateným debnením z keramických stropných panelov
Tieto stropné panely sú zostavené z tehlových tvárnic a oceľových výstuží, spojených kvalitným betónom. V potrebných dĺžkach a šírkach sú vyrobené už v panelárni a na stavbe sa iba osadia pomocou žeriava. Panely netreba celé zalievať betónom - betónujú sa iba styčné zámky a stropný veniec. Keramické panely sú veľmi dobrým podkladom pod omietku. Dobre prijímajú kondenzujúcu vlhkosť a neskôr ju uvoľňujú, čím sa v miestnostiach vytvára zdravá klíma. Pri stavbe nie sú potrebné podpery, preto možno položiť na strop aj murovací materiál potrebný na ďalšie podlažie. Pri požiari tehliarsky črep chráni oceľovú výstuž pred rýchlym zvyšovaním teploty. Nevýhodou je obmedzený rozpon panelov a potreba použiť žeriav.
Monolitický strop so strateným debnením zo stropných dosiek z pórobetónu
Stropné dosky z pórobetónu sú samonosné vystužené montážne dielce s rovným stropným podhľadom, ktoré dobre izolujú teplo, sú pomerne ľahké a pritom majú veľkú nosnosť. Výhodou je aj rýchla montáž bez mokrých procesov: Dosky z pórobetónu sa podľa projektovej dokumentácie zhotovujú vo výrobnom podniku na mieru a po dovezení na stavbu sa kladú z nákladného vozidla na nosné murivo. Ihneď po položení ich môžeme zaťažiť. Nevýhodou je obmedzený rozpon (5,8 m) - maximálna dĺžka stropných dosiek je šesť metrov. Aj cena je o niečo vyššia než pri iných podobných stropných konštrukciách.
Monolitický strop so strateným debnením z cementotrieskových panelov
Stropné panely z cementotriesky sú bežne súčasťou murovacích systémov založených na princípe strateného debnenia. Spôsob montáže je podobný ako pri keramických alebo pórobetónových doskách: stratené debnenie sa privezie z panelárne už vyrobené podľa projektu, panely sa osadia na jednoduché podpery, medzi ne sa vloží priestorová výstuž a všetko sa zaleje betónom. Tak možno zhotoviť strop ľubovoľného tvaru. Cementotrieska je veľmi dobrým nosičom omietky.
Monolitický strop so strateným debnením z panelov z tvrdých plastov
Stropné panely z tvrdeného polystyrén sú síce strateným debnením, no na rozdiel od predchádzajúcich typov stratených debnení sa neukladajú na podpery ale na klasické debnenie. Ich výhodou je nízka hmotnosť a tým aj jednoduchá ručná manipulácia na stavbe. Dodávajú sa v dĺžke asi dva metre, naskladajú sa na pripravené debnenie, vyplnia potrebnou výstužou po celej ploche stropu a zabetónujú. Stropy majú veľmi dobrú tuhosť, typickú pre monolitické konštrukcie. Vďaka debniacemu panelu strop dobre tepelne aj zvukovo izoluje, takže sa uplatní aj nad nevykurovanými pivnicami alebo v podkrovných priestoroch.
Odľahčené betónové monolity
Kombináciou klasického a strateného debnenia sa stavajú aj odľahčené monolitické železobetónové stropné konštrukcie s tvrdými plastovými elementmi. Najprv sa postaví drevený debniaci systém a naň sa položí armovacia oceľová sieť. Potom sa položia vzájomne spojené plastové elementy, ktoré vytvárajú dutý priestor. Nakoniec sa vrstva elementov v dvoch krokoch zaleje betónom až do finálnej hrúbky. Týmto spôsobom sa vytvorí rebrovito vystužená železobetónová monolitická stropná konštrukcia, ktorá výrazne ušetrí množstvo betónu, čo prispeje k zníženiu hmotnosti celej konštrukcie a ušetrí náklady.
Vencovky a výstuže
Vencovka je murovací prvok, ktorý sa používa na vonkajšie obmurovanie stropnej konštrukcie, kde spolupôsobením s izolantom vytvára fixačnú rovinu na dobetónovanie stropu, ako aj zabezpečenie požadovaného súčiniteľa prestupu tepla obvodovej konštrukcie. Vencovky sú zvyčajne keramické, prípadne z rovnakého materiálu ako stropné panely alebo vložky. Po vymurovaní vencoviek sa k nim z vnútornej strany priloží izolácia, potom sa vloží vodorovná výstuž a celý veniec sa zabetónuje. Výstužou sa dodatočne spevňuje stropná konštrukcia. Výstuž sa musí navrhnúť na základe statického výpočtu podľa ČSN 73 1201 s ohľadom na rozpätie a zaťaženie daného stropu. Zvyčajne ide o zváranú oceľovú priestorovú výstuž vyrobenú na zváracej linke. Po zhotovení výstuže stropného venca sa kladie výstuž jednotlivých rebier stropných nosníkov, ktorá sa potom zviaže s výstužou venca.
Podlahy a podhľady
Organickou súčasťou stropnej konštrukcie sú podlahy, stropné obklady a podhľady. Skladba podlahy a jej hmotnosť musia zodpovedať nosnosti stropov. Na dobre únosný strop môžeme položiť aj ťažkú betónovú (liatu) podlahu, prípadne ešte s krytinou z keramickej dlažby, alebo inštalovať podlahové kúrenie. Na menej únosné stropy sú vhodné suché podlahy - podlahové dosky sa kladú na suchý podsyp z ľahkého keramického materiálu. Táto skladba dobre vyrovnáva nerovnosti pôvodného podkladu, zabraňuje prenosu vibrácií do konštrukcie stropu a okrem toho tepelne a zvukovo izoluje. Spodnú stranu stropu môžeme omietnuť, ale aj zakryť doskami zo sadrokartónu a pod. Suchou cestou možno montovať aj kazetové stropné podhľady. Kazety sa vkladajú do nosných roštov zavesených pri strope.