Návrhy jednotlivých konštrukčných detailov v značnej miere ovplyvňujú celkovú kvalitu diela ako celku. Preto im treba venovať dostatočnú pozornosť a riešiť ich ešte pred realizáciou prác. Strešnými detailmi sú nielen detaily nepochôdznych striech, ale aj detaily terás, parkovísk či vegetačných striech, ktoré chýbajú dokonca aj v samotnom vykonávacom projekte.
Význam detailov v stavebníctve
Návrhy jednotlivých konštrukčných detailov v značnej miere ovplyvňujú celkovú kvalitu diela ako celku. Preto im treba venovať dostatočnú pozornosť a riešiť ich ešte pred realizáciou prác. Strešnými detailmi sú nielen detaily nepochôdznych striech, ale aj detaily terás, parkovísk či vegetačných striech, ktoré chýbajú dokonca aj v samotnom vykonávacom projekte. V praxi detaily rieši realizačná firma, ktorou je často samostatný remeselník bez dostatočných vedomostí. To znamená, že detaily môžu byť zhotovené aj menej kvalitne alebo úplne nesprávne, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje funkčnosť strechy najmä po dlhoročnom pôsobení poveternostných podmienok.
Kritické body pri realizácii detailov
Pri tomto detaile je dôležité posúdiť najmä, či súčet hrúbok spádovej vrstvy, tepelnej izolácie a pochôdznych vrstiev nie je vo vyššej úrovni ako samotný prah dverí. Riešením môže byť dodatočné vyvýšenie prahu dverí, ktoré treba vykonávať súčasne s prípravou výplňových otvorov stavby, alebo zníženie vrstvy samotnej terasy, pričom sa však nedodržia požiadavky tepelnotechnickej normy. Ak je železobetónový preklad už hotový, neodporúča sa posúvať dvere smerom nahor, pretože by sa narušil architektonický vzhľad úrovne nadpraží okien a dverí. V prípade, že ide napríklad o dvere osadené v oceľovej zasklenej stene, neostáva nič iné, ako znížiť výšku zasklenej steny alebo dverí. Všetky tieto riešenia sú dosť nákladné, a pritom by stačilo, keby projektant v návrhu presne určil hrúbky fragmentov terás a definoval hrúbku vrstiev v mieste prahu. Chyba týchto výpočtov sa následne na stavbách rieši tak, že sa spád lodžií či terás upraví z minimálneho normového spádu 1,75 na 0,5 %, čo je nevyhovujúce. Primalý spád totiž nemožno realizovať v dostatočnej rovinnosti. Nerovnosť povrchu spádovej vrstvy sa tak prenáša až do pochôdznych vrstiev, ktorých povrch sa po zamrznutí mlák stáva nebezpečným. Státie vody v podkladovej vrstve z drveného štrku pod betónovými dlažbami môže zasa vyvolávať pri jej zamrznutí deformáciu povrchov, prípadne až deštrukciu samotných tvárnic. Takisto sa zabúda aj na zásadu, že prah dverí musí byť vyššie ako úroveň terasy, aby sa zabránilo vnikaniu náporového dažďa do interiéru. Ak sa však vonkajší a vnútorný povrch pripraví v rovnakej úrovni, odporúča sa pred prahom vytvoriť dostatočne široký žľab a zakryť ho riedkou mriežkou, aby sa náporový dážď nemal možnosť dostať až do interiéru. Preto je vhodné, aby sa hydroizolácia končila 5 cm nad úrovňou terasy. Na ostatnej ploche terasy mimo prahu by sa mala izolácia končiť minimálne 15 cm nad poslednou povrchovou úpravou terasy. Keďže sa na túto požiadavku normy často zabúda, dochádza k vymŕzaniu spodných okrajov omietok fasád. Balkónové dvere sú väčšinou plastové, preto sa odporúča na ukončenie povlakovej krytiny použiť plechovú poplastovanú lištu, ktorá sa v ploche rámu utesní polyuretánovým tmelom. Toto ukončenie musí byť zhotovené pod výtokovými otvormi, aby bol zabezpečený odvod kondenzačnej vody z profilov dverí. Termoplastickú fóliu povlakovej krytiny tak možno nataviť priamo na lištu, čím sa zachová aj architektonický vzhľad detailu, ktorý korešponduje so samotnými plochami výplňových otvorov. V ostatnom čase sa objavili na trhu zasklené steny, ktoré majú výtokový otvor na skondenzovanú vodu zospodu. Ak sa takáto zasklená stena končí so spodnou časťou v úrovni terasy, je ťažké tento detail vyriešiť (väčšina výrobcov dokonca ani neuvádza spôsob riešenia). Ďalším problém je napríklad aj podbetónovanie prahu dverí namiesto podmurovania. V tomto mieste tak vzniká tepelný most, ktorý treba následne riešiť zložitejším detailom zateplenia. Nasiakavé tepelnoizolačné vrstvy dlhodobo akumulovali vlhkosť a spôsobovali koróziu nosných plechov až po úplnú deštrukciu stropu. Ukončenie povlakovej krytiny na stene z pálených tehál či plynosilikátových tvárnic a hrubej vyrovnávacej cementovej omietke je pomerne jednoduché riešenie. Ak je však zvislé murivo železobetónové a zateplené kontaktných zatepľovacím systémom, odporúča sa v mieste prevýšenia izolácie 15 cm nad úrovňou terasy zamedziť vzniku tepelného mostu. Ak by sa povlaková krytina zhotovila priamo na povrchu betónovej plochy, bolo by treba ju prekryť tepelnoizolačnou vrstvou, väčšinou polystyrénom, ktorý nemôže byť v kontakte z termoplastickými fóliovými krytinami. Takýto systém však treba kotviť. Prevŕtanie hotovej krytiny ale môže spôsobiť kritickú poruchu, preto sa odporúča tento detail riešiť zateplením pod povlakovou krytinou na zvislej stene. Keďže však ukončenie nemôže byť na povrchu zateplenia, ale na pevnej betónovej stene, treba ho riešiť lištou v tvare Z. Nesprávne je ukončenie povlakovej krytiny na povrchu kontaktného zatepľovacieho systému. Kotvenie líšt narúša povrch fasády a vzniknutými škárami môže pod povlakovú krytinu vnikať dažďová voda. Ani povrch fasády nie je vždy dostatočne tesný - dilatáciami medzi zatepľovacími doskami môže vnikať voda tesne pod jej povrch, až sa dostane za povlakovú krytinu. Pri terasách, ktorých povrchová krytina bude z keramických dlaždíc, treba zhotoviť betónový poter hrubý minimálne 5 cm, na ktorý sa dlažba uloží. Zvyčajne sa však kladie na povlakovú krytinu, od ktorej ho oddeľuje geotextília; takéto riešenie je chybné. Betónový poter sa totiž po rokoch vymŕzaním degraduje a povrch dlažby sa tiež naruší. Je to prirodzený dôsledok toho, že dažďová voda prenikne škárami medzi keramické dlaždice a nasiakne do betónového poteru. Pri intenzívnom premáčaní sa voda dostane do spodných vrstiev betónového poteru, kde v zimnom období opakovane zamŕza, čím dochádza k deštrukcii betónu. Zabrániť tomuto javu možno tak, že sa pod betónový poter položí tvarovaná drenážna rohož z plastu. Tá má v spodnej časti výrezy, aby voda z betónu mohla vytekať na povlakovú krytinu a odtiaľ v smere spádu do kanalizácie. Drenážne tvarovky bez otvorov v spodnej časti sú na tento účel nevhodné. Ak sa šachtička vymuruje z pálených tehál alebo plynosilikátových tvárnic, povlaková krytina na zvislých stenách sa ukončí bežným spôsobom. Tak nedochádza k vzniku tepelných mostov. Ak sa však šachtička zhotoví zo železobetónu položeného na nosnej konštrukcii, treba jej povrch oddeliť od vonkajšieho prostredia tepelnou izoláciou. Šachtičky s otvormi na prúdenie studeného vzduchu sa však nedajú zatepliť. Preto následne dochádza ku kondenzácii vodných pár na vnútornom povrchu šachtičky, voda steká do interiéru a vyvoláva dojem, že zateká strecha. Často sa povlaková krytina kotví ihneď po osadení zasklenej steny a ukončuje sa priamo na ploche tejto steny, resp. svetlíka. Po pretmelení takéhoto ukončenia by malo byť všetko v poriadku, ale nemusí to tak byť. V mnohých veľkoplošných zaskleniach je totiž medzi jednotlivými dielmi skla a profilov zvislý kanálik, ktorým sa náporový dážď, prípadne kondenzát odvádza zvisle dole. Odtiaľ vteká pod povlakovú krytinu, ktorá je ukončená na povrchu zasklenej steny. Správnym riešením je preto vytvorenie prípravného profilu napríklad z hrubo poplastovaného plechu v tvare Z ešte pred osadením zasklenej steny. Profil tak svojím vyvýšeným tvarom zabraňuje vnikaniu vody poza povlakovú krytinu a termoplastická fólia pritavená na profil zasa stekaniu vody v zvislej škáre medzi zasklením. Takýto spôsob riešenia však musí byť uvedený už v projekte a nemožno ho riešiť až pri samotnej realizácii.
Vegetačné strechy: Technické aspekty a výhody
Aby vegetačná strecha plnila svoju funkciu, musí časť zrážok zachytávať vo svojich vrstvách a prebytok odvádzať preč. Pri nedostatku vody totiž zahynú aj odolné skalničky, a keď je vody veľa, na streche sa vytvorí močarisko. Aby tento systém správne fungoval, odporúča sa na vegetačných strechách použiť drenážno-akumulačné tvarovky a rôzne druhy substrátov; výsadbu treba navrhnúť pre ten-ktorý druh súvrstvia. Dôležité je zohľadniť na týchto strechách aj starostlivosť o vegetáciu (pretrhávanie, zalievanie). Správne navrhnutá vegetačná strecha by mala okrem súvrstvia obsahovať i riešenie okrajov vegetačných vrstiev obrubníkmi, zabudované pevné body, na ktorých sa môžu ukotviť pracovníci, aby tak predišli prípadnému pádu pri údržbe zelene, ako aj predeľovacie polia zo štrku, zabraňujúce rozšíreniu prípadného požiaru po streche. Aby mohla vegetačná strecha správne fungovať dlhé roky, musí sa správne technicky navrhnúť a následne i zrealizovať.
Vegetačné strechy sú opäť v trende a to hlavne v krajinách západnej Európy. Tento trend sa postupne, ale zatiaľ len pomaly dostáva aj na Slovensko a to hlavne kvôli nesporným výhodám takéhoto využitia plochej strechy. V samotnom Nemecku je až 15% plochých striech spracovaných ako vegetačných, čo v týchto podmienkach predstavuje ca. 13 mil. m2. V tomto prípade sa vysádzajú trvalky, kry, v ojedinelých prípadoch aj stromy.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať správne dvierka na komín
Výhody vegetačných striech
- Životnosť: Odborne zrealizované vegetačné strechy vydržia minimálne 40 rokov, oproti 15 - 25 rokom životnosti bežných plochých striech.
- Dažďová voda: Strešná zeleň zachytí 50-90 % ročných zrážok.
- Náklady: Extenzívne vegetačné strechy stoja v Nemecku cca 25 - 35 € /m².
- Predĺžená životnosť strechy: Znížené teplotné výkyvy zabrzdia proces starnutia hydroizolácie. Teplotné rozdiely na povrchu hydroizolácie bez vegetačnej vrstvy môžu byť až 60 °C za 24 hodín oproti max.
- Zvýšená tepelná ochrana strechy: 10 cm vegetačnej strechy = ca.
- Naviazanie jemného prachu a škodlivých látok: Vegetačné strechy filtrujú jemný prach a škodlivé látky za rok cca.
Hydroizolácia a drenáž
Ak sa má plochá strecha používať ako vegetačná, je potrebné chrániť hlavnú hydroizolačnú vrstvu pred prerastaním koreňov, ale taktiež pri nižších hrúbkach substrátu použiť vrstvu, ktorá dokáže naakumulovať dostatočné množstvo vody, aby vegetáciu obdobie sucha nepoškodilo. V mesiacoch bohatých na zrážky je zase potrebné nadbytočnú vodu odvádzať - drénovať. Všetky tieto požiadavky spĺňa v jednom celku hydroakumulačný a drenážny pás DELTA®-FLORAXX TOP. DELTA®-FLORAXX TOP sa vyznačuje vysokou hydroakumulačnou schopnosťou až 7 l/m2 a tiež vysokou drenážnou kapacitou 8,5 l/m2 · s. Vďaka oktagonálnej štruktúre nopov vykazuje tento produkt pevnosť v tlaku ca. 200 kN/m2, čím je predurčený do prostredia s vyšším zaťažením.
Pri vegetačnej streche, ktorá si vyžaduje väčšiu hrúbku substrátu, v zásade nie je potrebná hydroakumulačná vrstva, keďže samotný substrát dokáže akumulovať dostatočné množstvo vody, aby nedochádzalo k poškodeniu vegetácie. Pri takejto skladbe je potrebné zhotoviť dostatočnú drenážnu vrstvu, ktorá nadbytočnú vodu bezpečne odvedie, čím sa zabráni odhnívaniu koreňov vegetácie. Ideálnym riešením je plošná drenáž DELTA®-TERRAXX. Pri pochôdznych, prípadne pojazdných strechách je dôležité, aby sa dažďová voda nezdržiavala v roznášacej vrstve, kde následne zamrzne a tým dochádza k uvoľneniu dlažby.
RubberCover EPDM pre vegetačné strechy
RubberCover EPDM je ideálna fólia na použitie v extenzívnych zelených strechách, kde sa používa len malá vrstva substrátu porasteného trvalkami, vyžadujúcich len malú údržbu. Membrána RubberCover EPDM úspešne prešla testom FLL na prerastanie korienkov, a môže teda zaistiť spoľahlivú izoláciu v náročnom prostredí na streche. Nevyžaduje veľa príslušenstva ani použitie plameňa. Poskytuje jedinečnú kombináciu funkcií a výhod.
Komin: Ozdoba strechy a dôležitý technický prvok
Ozdobou každej strechy je komín, ktorý pri správnom návrhu a realizácii vytvára spolu so strechou jedinečné majstrovské dielo. Komín je detail, ktorý sa nedá prehliadnuť a pri jeho návrhu mu treba venovať naozaj dostatočnú pozornosť. Komín je skutočne dôležité technické zariadenie, ktoré významne ovplyvňuje prevádzkovú bezpečnosť a účinnosť vykurovacej sústavy, ekonomiku vykurovania a štandard bývania. Snahou je vytvoriť taký štandard bývania, ktorý by bol spätý s istotou, pohodou a v značnej miere aj s nezávislosťou, ktorú ovplyvňuje aj výber samotného komína. Istota znamená, že sa budeme mať vždy kde ohriať a nezaskočí nás žiadna kalamitná situácia, ktorých je dnes neúrekom. Pohoda je spojená s plápolajúcim ohňom v kozube či kachľovej piecke, ktorý má blahodarné účinky nielen na našu myseľ či psychiku, ale i peňaženku, pretože zároveň šetrí aj náklady na vykurovanie.
Funkcia komína a normy
Základnou požiadavkou na komín je odvádzanie spalín z vykurovacích zariadení, pecí a sporákov do ovzdušia, preto sa navrhujú s výrazným vyústením presahujúcim nad strešnú konštrukciu. Podľa vyhlášky č. 706/2002 Z. z. musí komín presahovať hrebeň strešnej konštrukcie najmenej o pol metra pri spotrebičoch s výkonom do 50 KW. Vyhláška č. 575/2005 Z. z. upravila výšku vyústenia spalín nad strechou podľa európskych noriem. Bez ohľadu na vodorovnú vzdialenosť osi komína od hrotu steny musí byť vyústenie minimálne 4 m nad terénom. Problematiku komínov ďalej upravuje aj vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 95/2004 Z. z., zákon 314/2001 Z. z.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na elektrické vykurovanie
Návrh a konštrukcia komína
Klasický komín pozostáva z komínového telesa, komínových prieduchov, má vyberacie a vymetacie otvory a sopúchy. Pri novostavbe sa na komín kladú špeciálne požiadavky, vyhotovuje sa podľa projektovej dokumentácie alebo technologického predpisu s prihliadnutím na navrhovanú strešnú konštrukciu. Projektovú dokumentáciu však musí odsúhlasiť odborný pracovník (revízny technik), ktorý musí komín, dymovod a spôsob napojenia spotrebiča schváliť. Pri návrhu komína si vždy treba uvedomiť, že je jednoduchšie upraviť či pozmeniť konštrukciu komína ešte vo fáze projektovej dokumentácie ako na už zrealizovanom stavebnom objekte. Dôslednosť pri návrhu by nám mala pomôcť dodržať aj náklady na komín, ktoré sú maximálne 1 až 2 % z celkových nákladov na stavebný objekt, čo pri zabezpečení pohodlia, nezávislosti a bezpečnosti užívateľov stavby je vzhľadom na životnosť komína malá suma.
Rekonštrukcia komína
Keďže komín je konštrukcia vystavovaná extrémnym podmienkam, môže v jeho nadstrešnej časti nastať havarijný stav. Vznik puklín a rúcanie sa komína nie je v prípade starých murovaných komínov ničím nezvyčajným, čo môže spôsobiť nielen to, že vyčnieva nad strechu, ale aj to, že musí odolávať vodnej pare a kyselinám, ktoré vznikajú pri spaľovaní tuhých, kvapalných či plynných látok. Starému murovanému komínu neprospieva ani zmena vykurovacieho paliva, ani vyšší vek. Rekonštrukcia komína je v takýchto prípadoch nevyhnutná a odporúča sa zveriť ju do rúk odborníkov, ktorí zabezpečia nielen búracie, ale aj murovacie práce bez narušenia prvkov strešnej konštrukcie. Pretože narušenie statiky strešnej konštrukcie môže v konečnom dôsledku znamenať aj narušenie statiky celého stavebného objektu.
Typy komínov
Kedysi boli najrozšírenejšie jednovrstvové komíny. Súčasným trendom sú viacvrstvové keramické komíny, ktoré vyhovujú aj požiadavkám moderných vykurovacích spotrebičov. Moderné jednovrstvové komíny sú vhodné najmä na vložkovanie (sanáciu) už existujúcich komínov. Tento systém je určený na odvod spalín s prirodzeným komínovým ťahom (podtlakom) od spotrebičov na plynné alebo tuhé palivá. Jednotlivé diely sa vyrábajú z nehrdzavejúcej vysokolegovanej ocele, pričom hrúbka materiálu závisí od typu prostredia, použitého paliva a spôsobu prevádzkovania komína. Ak sa komín rieši pristavaním, často architektonicky dotvára objekt. Priame aj tvarové diely sú zvárané a plynotesné. Výhodou jednovrstvového komínového systému je jednoduchá, rýchla montáž tak pri rekonštrukcii, ako aj pri novostavbe. Systém je odolný aj proti kondenzátu, korózii či vyhoreniu sadzí. Dá sa zmeniť druh paliva a výhodou je, samozrejme, aj dlhá životnosť. Každý kompletný jednovrstvový komínový systém musí byť označený typovým štítkom podľa vyhlášky MV SR č. 95/2004 Z. z.
Antikorový komínový systém je vhodný na stavbu fasádnych komínov, ale zrealizovať sa dá aj vnútri budovy. Tu platí zásada, že sa musí viesť v prieduchu s požiarnou odolnosťou spĺňajúcou požiadavky príslušných požiarnych predpisov. Skladá sa z jednotlivých prvkov (komínová vložka, izolačná vrstva, komínový plášť). Ak sa nachádza na fasáde, je to zvyčajne zvislá konštrukcia na vonkajšej strane fasády budovy s jedným alebo viacerými prieduchmi, ktorej úlohou je odvod spalín. Časť od sopúcha po pätu je určená na zachytávanie kondenzátu alebo tuhých častíc. Vonkajší nosný plášť je buď z nehrdzavejúcej ocele, medi, alebo hliníka, ktoré sú odolné proti atmosférickej vlhkosti. Jednotlivé dielce sa spájajú objímkou. Komínové vložky sa vyrábajú s vnútorným priemerom do 700 mm.
Ak sa náhodou stane, že pri stavbe domu stavebník „zabudne“ na komínové teleso, ešte nie je nič stratené. Existuje viacero spôsobov, ako sa dá toto „nedorozumenie“ vyriešiť. Jedným z nich je popri čisto keramických komínoch aj možnosť dvojplášťového komína s vnútornou keramickou rúrou a vonkajším keramickým opláštením z nehrdzavejúcej ocele. Tento komínový systém môže byť aj vhodným architektonickým doplnkom vďaka svojmu vysokoleštenému povrchu. Má antikorové opláštenie, keramickú vložku a tepelnú izoláciu hrubú 6 cm, ktorá zabezpečí stálosť opláštenia aj pri vysokých teplotách spalín.
Prečítajte si tiež: Sprievodca inštaláciou plynového kotla
Oplechovanie komína
Každý skúsený pokrývač vám potvrdí, že bez poriadneho oplechovania strecha jednoducho nie je kompletná. Hlavnou úlohou oplechovania je ochrana strechy resp. jej krovu a ďalších vnútorných častí pred poveternostnými vplyvmi a teda okrem iného aj zatekaním. Oplechovať je spravidla potrebné strešné okná, výlezy a napokon aj komíny. Už vyššie sme spomenuli, že oplechovanie komína je predovšetkým prácou pre klampiara. Tí zručnejší ho však môžu zvládnuť aj svojpomocne, no vždy je potrebné držať sa odporúčaní výrobcu strechy, prípadne výrobcu klampiarskych doplnkov.
Oplechovanie komína je možné vyhotoviť priamo na mieste, čo je ale prácou pre veľmi zručného klampiara a tento prístup sa používal predovšetkým v minulosti, resp. Dnešným trendom pri oplechovaní komína je výroba vytvarovaných plechov na mieru, ktoré už potom stačí iba správnym spôsobom nainštalovať. Tento spôsob samotnú prácu značne urýchľuje a zjednodušuje, čo v konečnom dôsledku znamená aj istú finančnú úsporu. Skôr ako si necháte vyrobiť plechové prvky, je potrebné poriadne zmerať rozmery spodnej časti komína. Popri tom netreba zabudnúť na presný sklon strechy a vhodné je pri výbere klampiarskych prvkov brať do úvahy typ strešnej krytiny a sfarbenie hliníkového plechu. Na výber sú spravidla farby vzorkovníka RAL, rovnako ako aj v prípade samotnej plechovej krytiny.
Výsledkom bude štvorica presne tvarovaných lemoviek vyhotovených z kvalitného pozinkovaného plechu, ktoré tesne dosadnú na jednotlivé strany spodnej časti komína. Súčasťou tohto setu sú teda dve lemovky na bočné časti, jedna na vrchnú časť a jedna na spodnú časť. Po ich dodaní je už samotná montáž pomerne jednoduchou záležitosťou. Pripravené hliníkové plechy na komín sa pomocou hmoždiniek upevňujú o spodnú časť komína, prípadne sa ešte môžu zafixovať o strešnú krytinu na to určenými montážnymi skrutkami s podložkami.
Zaujímavou alternatívou k bežnému oplechovaniu komína je použitie tesniaceho strešného pásu. Ide o asfaltovo-hliníkový tesniaci pás, ktorým je možné nahradiť plechové lemovky. Celkovo ide o veľmi jednoduché a rýchle riešenie, ktoré môže byť za určitých podmienok plnohodnotnou náhradou plechových prvkov. Opäť ale aj v tomto prípade platí, že pri montáži je kľúčová maximálna precíznosť. Stačí aby pás nedostatočne doliehal a skôr či neskôr budete mať problémy so zatekaním. Zanedbané oplechovanie komína bude veľmi rýchlo viesť k mnohým problémom, ktorých odstraňovanie bude nielen zdĺhavé, ale aj veľmi nákladné. Cena za oplechovanie komína sa často líši, no v tomto prípade jednoznačne platí, že na oplechovaní sa rozhodne neoplatí šetriť. Myslite na to nielen pri novej streche ale aj pri rekonštrukcii a nerecyklujte staré lemovanie. Nedostatky lemoviek môžete ľahko prehliadnuť a po opätovnom namontovaní už navyše nemusia spoľahlivo plniť svoju funkciu.
Statické zabezpečenie komína
Statické zabezpečenie komína v prechode strešnou rovinou je dôležité na dosiahnutie predpokladanej životnosti komína. Nadstrešná časť je namáhaná vetrom, v niektorých oblastiach v zimnom období aj snehom. Vyčnievajúca časť komína (viac ako 1 m nad rovinou strechy) sa musí navrhnúť a realizovať tak, aby odolala značnej sile vetra. V tejto súvislosti treba venovať pozornosť predpísanému statickému zabezpečeniu v projektovej dokumentácii. Komín treba staticky zabezpečiť výstužnými tyčami v rohoch tvárnic so zálievkou tak, aby sa začínali od spodnej hrany posledného stropu až po ukončenie komína. Statickú ochranu komína v rámci tepelne izolovaných strešných plášťov možno zabezpečiť kotviacim prvkom do krovu.
Projektovanie zelenej strechy: Normy a postupy
Zelená strecha predstavuje technické riešenie, ktoré spája ekologické prínosy, architektonický efekt a úsporu energií. Projektant pri návrhu vždy rešpektuje normy STN EN 1187 (EÚ, norma - skúšky reakcie strešných plášťov na oheň) a STN EN 15026 (EÚ, norma - výpočet prestupu vlhkosti). Pri návrhu zelenej strechy projektant využije STN EN 1187 na posúdenie správania strešného plášťa pri požiari a STN EN 15026 na výpočet vlhkostných tokov. Týmto postupom dosiahne bezpečnú skladbu, ktorá zároveň zabezpečí tepelnú ochranu a ekologický prínos.
Vrstvy zelenej strechy a ich funkcie
Zelená strecha obsahuje viacero vrstiev, ktoré musia spolupracovať. Nosná konštrukcia nesie celú hmotnosť, hydroizolácia chráni pred vodou, drenážny systém odvádza prebytočnú vlhkosť a substrát umožňuje rast vegetácie. Hydroizolačná vrstva tvorí kľúčový prvok skladby. Projektant vyberie vhodnú fóliu podľa EN 13956 (EÚ, norma), ktorá odoláva mechanickému poškodeniu a prerastaniu koreňov. Projektant navrhne drenážny systém z nopových fólií alebo štrkových vrstiev, ktoré zabezpečia spoľahlivý odvod vody. Filtračná geotextília pritom ochráni drenáž pred zanášaním jemnými časticami substrátu. Hrúbka a zloženie substrátu určujú charakter vegetačnej vrstvy. Extenzívna strecha vyžaduje substrát hrubý 6-15 cm, intenzívna viac ako 25 cm. Projektant volí minerálne a organické zložky, ktoré zadržiavajú vodu a podporujú rast. Odvodnenie patrí medzi rozhodujúce faktory návrhu. Projektant vypočíta kapacitu vpustov podľa EN 12056-3 (EÚ, norma) a zabezpečí ich rovnomerné rozmiestnenie. Súčasne vytvorí minimálny spád, aby voda nezostávala v skladbe.
Extenzívne vs. Intenzívne zelené strechy
Pri analýze riešení projektant porovná extenzívne a intenzívne systémy. Extenzívne strechy sú vhodné na veľké plochy, majú hrúbku substrátu do 15 cm a nižšiu cenu.## Parameter** | Extenzívna strecha | **Intenzívna strecha------- | -------- | --------Hrúbka substrátu | 6-15 cm | 25-100 cmZaťaženie konštrukcie | 60-150 kg/m² | 300-1500 kg/m²Typ vegetácie | suchomilné rastliny | trávniky, kríky, stromyÚdržba | 1-2x ročne | mesačneInvestičné náklady | nízke | vysoké
Tabuľka uvádza odporúčané hodnoty pre bežné extenzívne a intenzívne zelené strechy. Pri návrhu projektant porovná technické parametre podľa STN EN 15026 a EN 12056-3. Extenzívne strechy majú nižšie zaťaženie 60-150 kg/m², retenciu vody 30-50 % a minimálnu údržbu. Intenzívne strechy dosahujú vyššiu retenciu až 90 %, hmotnosť 300-1500 kg/m² a vyžadujú častejšie zásahy.