Komín je neoddeliteľnou súčasťou takmer každej budovy a zohráva kľúčovú úlohu pri bezpečnom a efektívnom odvádzaní spalín. Správna výška komína je pritom zásadná pre zabezpečenie jeho funkčnosti a dodržiavanie platných predpisov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku výšky komína podľa slovenskej legislatívy, s prihliadnutím na rôzne typy palív, spotrebičov a konštrukčné aspekty.
Funkcia a význam komína
Komín plní nezastupiteľnú funkciu pri odvádzaní dymu a spalín z vykurovacích zariadení mimo obytný priestor. Dennodenne je vystavený poveternostným vplyvom. Zmeny vonkajšej teploty spôsobujú vlhnutie a rosenie na vnútornej strane komína. Na nej sa časom začne vytvárať toxický decht, ktorý sa hromadí, čím spôsobuje zmenšovanie vnútorného priemeru komína a časom obmedzuje jeho ťah. Jeho správna funkcia je preto nevyhnutná pre bezpečnosť a zdravie obyvateľov.
Materiály a konštrukcia komína
Kovové komínové systémy získali v poslednej dobe obľubu medzi staviteľmi novostavieb, ale aj pri rekonštrukciách starších domov. Dôvodom je ich moderný vzhľad a variabilita. Napríklad, Schiedel ICS má lesklý povrch, zatiaľ čo Schiedel PERMETER môže byť čierny, šedý alebo biely. Rozdiely sú aj v plášti - ICS má vonkajšie opláštenie z nehrdzavejúcej ocele.
Pri výbere materiálu je dôležitá teplota spalín, ktorá závisí od typu spotrebiča a paliva. Pri plynných palivách je teplota komínového plášťa zvyčajne pod 40°C, zatiaľ čo pri tuhých palivách (krb, kachle) môže dosiahnuť 70 až 100°C pri 25 mm izolácii.
Montáž komína je vhodné zveriť odborníkom, ale priemerne zručný človek to zvládne aj sám s pomocou montážnych návodov. Dôležité je dodržiavať bezpečnú odstupovú vzdialenosť od horľavých materiálov, ktorá je uvedená pri každom produkte.
Prečítajte si tiež: Koľko vody ušetríte s umývačkou?
Legislatíva a normy upravujúce výšku komína
Výšku komína nad strechou určuje norma STN EN 15287-1. Pre tuhé palivá platia dve základné pravidlá:
- Výška vyústenia nad hrebeň strechy musí byť minimálne 40 cm.
- Kolmica voči streche z ústia komína musí mať dĺžku minimálne 1 m.
Pri plochých strechách (do 20° sklonu) musí komín prevyšovať najvyšší bod strechy o 1 meter.
Podľa vyhlášky MŽP číslo 338/2009 Z. z. musí byť výška komína alebo výduchu nad terénom minimálne 4 metre.
Vplyv typu paliva a spotrebiča na výšku komína
Výška komína závisí aj od typu paliva a spotrebiča. Pri zariadeniach s výkonom do 0,3 MW sa treba riadiť normou STN EN 15287-1. Pri spaľovacích zariadeniach s výkonom od 0,3 MW do 1,2 MW musí byť prevýšenie komína nad šikmou strechou najmenej 1 meter, pri plochej streche 1,5 metra. Pri výkone zariadení nad 1,2 MW musí byť výška komína nad šikmou strechou 3 metre a nad plochou strechou 3,5 metra.
Dôležitosť správneho návrhu komína
Správny návrh komína je kľúčový pre jeho funkčnosť a bezpečnosť. Zanedbanie projektovej fázy môže viesť k poruchám a finančne náročným opravám. Odporúča sa umiestňovať komín do stredu budovy, čím sa zabezpečia dobré rozptylové podmienky vo voľnom prúdení vzduchu. Projektovú dokumentáciu musí schváliť revízny technik a pri stavbe komína je potrebné postupovať podľa nej. Správne navrhnutý komín má mať takú účinnú výšku, prierez a vyústenie, aby sa docielil potrebný ťah.
Prečítajte si tiež: Elektrina a bojler
Priemer prieduchu a jeho výpočet
Nevyhnutnou súčasťou stavby komína je stanovenie priemeru prieduchu. Prierezy komínových prieduchov sa volia podľa typu pripojeného spotrebiča a jeho výkonu. Ak priemer prieduchu nezodpovedá výkonu spotrebiča, spotrebič stráca na účinnosti, čím dochádza k zvyšovaniu nákladov na vykurovanie. Výpočet priemeru prieduchu je úlohou projektanta.
Pre bežnú bytovú výstavbu a rodinné domy je návrh prieduchu jednoduchý. Pre rodinný dom bez ďalších zvláštnych požiadaviek na potrebu tepla postačuje priemer 140 mm. Tento priemer môže byť väčší v prípade, že účinná výška komína je nižšia ako 6 m. Priemer prieduchu sa stanovuje individuálne, na základe viacerých údajov.
Pomer neúčinnej výšky k účinnej výške prieduchu má byť L1 = 1/10 × L, kde L je účinná výška komínového prieduchu a L1 - neúčinná výška komínového prieduchu. Pri vykurovaní rodinných domov či bytov zemným plynom stačí, aby priemer prieduchov bol 140 mm. Pre odvod spalín z kozubovej vložky musí byť priemer prieduchu 160 až 200 mm, z kachľovej pece 180 až 200 mm a z otvoreného kozuba 200 až 300 mm.
Bezpečnostné aspekty a vzdialenosti od horľavých materiálov
Komínové teleso a jeho prevádzka sú častými príčinami vzniku požiarov. Je to stavebná konštrukcia, ktorá patrí k najviac namáhaným častiam stavby. Pri používaní tepelných spotrebičov a vykurovacích telies je z toho dôvodu nevyhnutné zabezpečiť prevádzku týchto zariadení tak, aby sa predchádzalo vzniku požiarov.
Pri stavbe komína treba dbať na dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti horľavých látok a konštrukcií od plášťa komína alebo palivového spotrebiča. Obzvlášť dôležité to je v prípade neoverených komínov, komínových systémov a zložených komínov. Minimálne vzdialenosti drevených konštrukcií od povrchu komínového plášťa a od prieduchu komína určuje výrobca komínového telesa.
Prečítajte si tiež: Koľko stojí olejové čerpadlo pre BMW E90?
Podľa vyhlášky MV SR číslo 401/2007 Z. z. musí byť medzi telesom komína a drevenou konštrukciou dodržaný odstup minimálne 50 mm. Priestor medzi komínom a horľavou plochou musí byť trvale dobre odvetrávaný. Nemenej podstatná je aj vzdialenosť častí stavby zhotovených z horľavých látok alebo vstavaného nábytku od čistiacich otvorov komínového telesa, ktorá musí byť minimálne 60 cm. Pokiaľ je zabezpečená ochrana proti sálaniu, postačuje vzdialenosť 30 cm. Rovnako aj podlahy z horľavých materiálov pod čistiacimi otvormi treba chrániť nehorľavými materiálmi.
Montáž a konštrukčné detaily komína
Na stavbu komína možno použiť rôzne materiály. Odporúča sa, aby sa výstavba zabezpečila zaškoleným pracovníkom výrobcu komínového telesa. Pri výbere vhodného komína zohráva dôležitú úlohu aj rýchlosť a jednoduchosť jeho montáže. Podstatou systémových komínov je, že ich tvoria kompatibilné prvky. Výsledkom je tak výrazné skrátenie času ich výstavby, vylúčenie porúch a úspora nákladov.
Montáž komínového systému, ktorý pozostáva zo šamotovej vložky, izolácie a špeciálnych komínových tvárnic predstavuje v súčasnosti už jednoduchý proces. Pri stavbe komína treba postupovať podľa projektovej dokumentácie a samotného návodu. Komínové teleso treba realizovať na základ alebo na konštrukciu hrubej podlahy. Tvárnice sa spájajú klasickou maltou. Aby sa zabránilo prieniku malty do odvetrávacích otvorov, treba pri výstavbe systémového komína použiť maltovaciu šablónu. Tá umožní presné a úsporné nanášanie malty.
Ukončenie komína a nadstrešná časť
V závere stavby komínového telesa treba vyriešiť spôsob jeho ukončenia. Nadstrešná časť komína je najviac namáhaná, a to nielen poveternostnými vplyvmi, ale aj korozívnymi účinkami spalín. V nadstrešných častiach komínov sa dnes používajú obmurovky, ale aj opláštenie realizované pomocou prefabrikovaných dielcov. Podmienkou je, že musia byť vyrobené z nehorľavých stavebných materiálov.
Ochrana komínovej hlavy obmurovkou si vyžaduje najmä kvalitný materiál a precíznu remeselnú prácu. Vzhľadom na rýchlosť montáže a ochranu komína sa v súčasnosti používajú predovšetkým prefabrikované dielce. Komínové hlavy prefabrikovaných dielcov nepotrebujú krákorcovú dosku, pretože sa nasadzujú priamo na ústie komína.
Moderné trendy a viacprieduchové komíny
V súčasnosti sa do popredia dostáva možnosť kombinácie viacerých spôsobov vykurovania. Dôvodom sú rastúce ceny za fosílne energie, nové predpisy o úspore energií, neistá situácia v zásobovaní (napríklad zemným plynom) a v neposlednom rade rastúce ekologické povedomie. Flexibilitu a prevádzkovú bezpečnosť možno užívateľovi zabezpečiť komínovým telesom vhodným na všetky druhy vykurovacích palív.
Pripojenie viacerých druhov paliva na jeden prieduch však súčasná európska legislatíva nepovoľuje, preto treba navrhnúť a postaviť viacprieduchový komín. K jednému prieduchu sa pripája vykurovacie teleso, ktoré sa využíva ako hlavný zdroj tepla. Na druhý prieduch sa pripája druhý spotrebič, spravidla na tuhé palivá, ktorý možno použiť ako pomocný zdroj tepla pri výpadku dodávky elektrickej energie alebo zemného plynu.