Potreba tepla v rodinných a bytových domoch sa zabezpečuje prevažne z nízkotlakových kotolní, ktoré sú vybavené kotlami na ohrev teplonosnej látky. Zdroje tepla na individuálnu alebo ústrednú výrobu tepla zásobujú tepelnou energiou vykurovaciu sústavu bytu, podlažia, budovy alebo skupiny budov a súčasne môžu pripravovať teplú vodu na hygienické účely, pre vzduchotechniku alebo technológiu.
Definícia zdroja tepla
Zdroj tepla je zariadenie, v ktorom prebieha proces premeny chemickej energie obsiahnutej v palive na tepelnú energiu, schopnú odovzdať sa prostredníctvom teplonosnej látky do miesta spotreby. Zdroje tepla určené na výrobu tepla na vykurovanie, prípravu teplej vody na hygienické účely, vetranie a technologické účely sa od seba odlišujú druhom spaľovaného paliva, spôsobom spaľovania, konštrukčným riešením spaľovacieho zariadenia, ale najmä veľkosťou tepelného výkonu.
Klasifikácia zdrojov tepla podľa tepelného výkonu
Zdroje tepla sa delia podľa tepelného výkonu na:
Malé zdroje tepla: s tepelným výkonom do 50 až 70 kW, zásobujúce teplom spotrebiteľské miesto, ktorým môže byť vykurovacia sústava jednej bytovej jednotky, rodinného domu, kancelárie, jedného podlažia alebo nájomného priestoru a pod.
- do 50 kW, ktoré ak spaľujú plynné palivo, považujú sa za spotrebiče a navrhujú sa v súlade s PTN 100 12 a TPP 704 01. Kombinované plynové kotly s ohrevom teplej vody môžu mať tepelný výkon najviac 70 kW a navrhujú sa podľa STN EN 625.
- od 50 do 500 kW, zaraďujú sa do kategórie domových nízkotlakových kotolní a navrhujú sa rozdielne vzhľadom na druh spaľovaného paliva podľa požiadaviek STN 07 0240, STN 07 0703 a vyhlášky ÚBP č. 75/1996 Z.
Stredné zdroje tepla: s tepelným výkonom od 500 do 3 500 kW, definované ako domové zdroje tepla. Zásobujú tepelnou energiou na vykurovanie, prípravu teplej vody a pod. jednu, príp. dve budovy. Väčší počet objektov (napr. menší obytný celok, nákupné centrum, polyfunkčné stredisko a pod.) môžu zásobovať teplom tzv. blokové zdroje tepla. Domové a blokové zdroje tepla sa rozdeľujú podľa viacerých kritérií, z ktorých najdôležitejšie sú druh spaľovaného paliva, výška prevádzkových tlakov, druh teplonosnej látky a spôsob obsluhy a riadenia zdrojov tepla. Na potreby ústredného vykurovania obytných budov sa navrhujú nízkotlakové teplovodné domové zdroje tepla.
Prečítajte si tiež: Palivový filter Suzuki Liana: Kde ho nájdem?
- kotolne III.
- kotolne ll.
- kotolne l.
Veľké zdroje tepla: s tepelným výkonom nad 3 500 kW sú buď okrskové zdroje tepla, alebo teplárne a výhrevne. Okrskové zdroje tepla zásobujú teplom väčšie obytné celky alebo okrsky s polyfunkčnými objektmi, kde spravidla spotrebiteľské sústavy vyžadujú rôzne parametre teplonosnej látky a rozdielne podmienky na prevádzku počas pracovných dní a dní pracovného pokoja.
- teplárne, kde sa vyrába spoločne tepelná energia a elektrická energia, ktorých menovitý tepelný výkon je od 20 do 60 MW. Tieto zdroje sa delia obdobne ako stredne veľké zdroje tepla podľa druhu spaľovaného paliva, prevádzkového tlaku a druhu teplonosnej látky v primárnom okruhu.
Blokové zdroje tepla sú spravidla strednotlakové, teplonosnou látkou je buď horúca voda, alebo para, a navrhujú sa ako samostatne stojace objekty. Zdroje tepla v sústavách centralizovaného zásobovania teplom na ústrednú výrobu a rozvod tepla na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie a technologické účely sa vzhľadom na požadovaný tepelný výkon umiestňujú rôzne.
Požiadavky na kotolne
Kotolňa je samostatný prevádzkový súbor alebo samostatný objekt, ktorý musí vyhovovať požiadavkám podľa platných predpisov a noriem z hľadiska stavebného, konštrukčného, dispozičného, bezpečnostného, hygienického a technického vybavenia. Na montáž a výmenu kotlov a ich častí musia byť zabezpečené priestor vnútri kotolne, montážny otvor a prístupová cesta. Kotolňa musí byť orientovaná tak, aby sa v priľahlých miestnostiach neprekročila hlučnosť podľa príslušných predpisov ministerstva zdravotníctva (vyhláška 7/87 Zb.). Kotolňa musí byť dostatočne prirodzene alebo nútené vetraná, s minimálnou výmenou vzduchu tri až šesťkrát za hodinu. Celkové množstvo vetracieho vzduchu je dané súčtom potrieb množstva vzduchu na vetranie priestoru kotolne, potreby spaľovacieho procesu a potreby na odvod tepla z priestoru zdroja tepla.
Malé zdroje tepla sa umiestňujú podľa tepelného výkonu do bytových priestorov alebo do miestnosti v byte, ktorá nie je obytná a spĺňa požiadavky na dobrý prístup a dostatočné vetranie.
- nástenné kotly, osadzované na stenu priestoru, pričom môžu byť umiestnené v samostatnej obytnej alebo neobytnej miestnosti za predpokladu dostatočného prívodu vzduchu do daného priestoru.
Ak sa v domových alebo blokových zdrojoch tepla spaľuje tuhé alebo kvapalné palivo, umiestňujú sa v budovách hlavne v najnižších podlažiach, pričom treba pamätať na vybudovanie príjazdových komunikácií na dopravu paliva a priestorov na ich skladovanie. V prípade, ak zdroje tepla budú na plynné palivá, môžu sa situovať aj na najvyššom podlaží budovy pri dodržaní prevádzkových a bezpečnostných predpisov. Zásadne však domové a blokové zdroje tepla, umiestnené v zásobovanom alebo samostatnom objekte, musia byť z dôvodu bezpečnosti a z hľadiska parametrov teplonosnej látky určenej na vykurovanie a prípravu teplej vody na hygienické účely nízkotlakové. Okrskové zdroje tepla sa navrhujú ako strednotlakové horúcovodné alebo parné a ich prevádzka sa riadi automaticky s trvalou kontrolou. Teplonosná látka sa využíva nielen na ústredné vykurovanie a prípravu teplej vody, ale aj na technologické účely.
Prečítajte si tiež: Ako vymeniť palivový filter na Suzuki SX4
Vplyv druhu paliva na umiestnenie kotla
Zásadný vplyv na umiestnenie zdroja tepla má druh spaľovaného paliva od ktorého závisí základný prvok ústrednej výroby tepla, teda kotol. Palivá sú prírodné alebo umelé látky, ktoré po zohriatí na zápalnú teplotu pri dostatočnom prívode vzduchu horia - spaľujú sa. Látky musia byť v dostatočnom množstve a kvalite, aby sa dali technicky využiť v spaľovacích zariadeniach, kde uvoľňujú také veľké množstvo chemickej energie, že sú zdrojom tepla pre všetky odvetvia národného hospodárstva. Výroba energie z palív je základom ekonomickej prosperity každého štátu a ich využívanie v spaľovacích zariadeniach sa určuje podľa celospoločenskej potreby a ekonomického hľadiska. Všeobecne sa palivom nazýva ľubovoľná látka, ktorá je schopná zlučovať sa s okysličovadlom na nové, chemicky stabilnejšie produkty, pričom sa z nej uvoľňuje určité množstvo tepla a vedľajšie produkty. Uvoľnená tepelná energia sa z nich získava chemickými alebo jadrovými reakciami. Hranice využiteľnosti energie z paliva závisia od jeho vlastností, stupňa vývoja technológie spaľovania a od kultúrneho a technického rozvoja ľudstva. Na spaľovanie v kotloch sa používajú predovšetkým energetické palivá, teda palivá, ktoré už nie sú vhodné na iné účely, napr. v hutníctve, v chemickom priemysle a pod. Plynné a kvapalné palivá sú najušľachtilejšie. Ľahko sa dopravujú a ich príprava na spaľovanie nie je náročná, niektoré druhy majú vysokú výhrevnosť a dobré vlastnosti aj z hľadiska ochrany vonkajšieho životného prostredia. Spaľovanie ušľachtilých palív je spojené nielen s vysokou účinnosťou, ale aj s dobrými pracovnými a hygienickými podmienkami pri prevádzke zdrojov tepla. Palivá sa rozlišujú podľa rozličných kritérií, najčastejšie však podľa skupenstva, pôvodu vzniku a veľkosti spalného tepla. V tepelných spaľovacích zariadeniach sa na spaľovanie používajú prírodné (antracit, uhlie, drevo, ropa, zemný plyn) a umelé palivá, ktoré sa upravujú a zušľachťujú buď mechanicky (brikety, uhoľný prášok).
Kotly pre rodinné domy a bytové objekty
V rodinných domoch, bytových objektoch alebo budovách občianskej vybavenosti sa na zabezpečenie optimálnej tepelnej pohody používajú rozličné druhy kotlov. Najčastejšie sú to kotly s výkonom do 50 až 70 kW, ktoré spaľujú tuhé, kvapalné alebo plynné palivá a ich tepelná účinnosť je spravidla okolo 90 %. Malé zdroje tepla s menovitým tepelným výkonom do 50 až 70 kW predstavujú kotly rôzneho technického zhotovenia, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú pri rekonštrukciách objektov, hlavne bytových jednotiek a nájomných priestorov, ale najmä v individuálnej bytovej výstavbe. Rozlišujú sa podľa technického a konštrukčného zhotovenia, druhu spaľovaného paliva, odvodu spalín, prívodu spaľovacieho vzduchu a polohy umiestnenia v priestore.
nástenné kotly, ktoré možno osadiť na voľne prístupnú stenu v ktorejkoľvek miestnosti (napr. aj do kuchynskej linky). Nástenné kotly sú určené výhradne na spaľovanie plynných palív a navrhujú sa len pre vodné vykurovacie sústavy a na ohrev teplej vody. Konštrukčne sa rozlišujú podľa spôsobu prívodu spaľovacieho vzduchu, odvodu spalín (do komínového telesa alebo do prieduchu, príp. do šachty) a podľa účelu aplikácie.
- estetický dizajn.
- na vykurovanie a ohrev teplej vody, tzv. kombinované.
stacionárne kotly sú určené pre teplovodné vykurovacie sústavy väčších dispozičných priestorov a na prípravu teplej vody a môžu spaľovať všetky druhy palív. Musia byť pripojené na komínové teleso. U majiteľov rodinných domov sú pre vyššiu životnosť a odolnosť proti korózii obľúbené liatinové kotly, napriek ich väčšej hmotnosti a nižšiemu mernému tepelnému výkonu. Pre staršie kotly je charakteristická nižšia tepelná účinnosť, jednoduchá dvojpolohová regulácia, nevyhnutnosť komínového telesa a samostatného priestoru, oddelená príprava teplej vody a prevádzka vykurovacej sústavy s konštantnou teplotou vykurovacej vody. Nové konštrukcie kotlov zohľadňujú vysoké požiadavky zákazníkov. Pri štandardných tepelnoizolačných vlastnostiach rodinných domov možno vykurovať priestory s plochou od 50 do 240 m2.
Kotly určené pre malé zdroje tepla ústredného vykurovania a na ohrev teplej vody sa rozdeľujú z viacerých hľadísk.
Prečítajte si tiež: Kde nájdem peľový filter Touran?
- elektrické, priamovýhrevné, poloakumulačné.
- kondenzačné s teplotou vody pod 60 °C.
- dvojokruhové, určené na vykurovanie a na prípravu teplej vody.
- bez komína, zaústené do strešnej konštrukcie, tzv. turbokotly.
- s núteným odvodom.
- kondenzačné, kde je teplota spalín pod rosným bodom paliva.
- uzavreté, s prívodom vzduchu z vonkajšieho prostredia a odvodom spalín do vonkajšieho prostredia cez koncentrický dymovod alebo komínové teleso.
- z nehrdzavejúcej ocele.
- s tlakovým horákom.
- automatické, s elektronickým riadením výkonu kotla a prevádzky vykurovacej sústavy.
- zásobníkové s vnútorným alebo vonkajším zásobníkom teplej vody.
Nástenné kotly určené na výrobu tepla na vykurovanie spaľujú zemný plyn, výnimočne propán-bután. Plynné palivo sa v spotrebičoch spaľuje prostredníctvom nízkotlakového atmosférického horáka, ktorý odovzdáva uvoľnené teplo z paliva cez konvekčnú plochu výmenníka tepla do teplonosnej látky. Škodliviny vznikajúce pri spaľovaní sa z kotla odvádzajú najčastejšie do komínového telesa. Nástenné plynové kotly s tepelným výkonom 50 kW sa podľa TPN 100 12 definujú ako plynové spotrebiče. Kotly určené na výrobu tepla iba na vykurovanie sa vzhľadom na odovzdávanie tepla teplonosnej látke pripájajú výhradne na vodné vykurovacie sústavy. Vykurovacia sústava môže byť teplovodná s teplotným spádom vykurovacej vody 90/70 °C, príp. 80/60 °C, alebo nízkoteplotná s podlahovou vykurovacou plochou, kde sa nižší teplotný spád dosiahne zaradením regulačnej armatúry do okruhu vykurovacej sústavy. Charakteristickým znakom nástenného plynového kotla je, že vzduch potrebný na spaľovanie sa nasáva buď z miestnosti, v ktorej je kotol umiestnený (ide o otvorený spotrebič), alebo z prieduchu, resp.
Kombinované kotly
Kombinované nástenné plynové kotly sú spotrebiče zhotovenia B a C určené na výrobu tepla pre vykurovaciu sústavu a zároveň aj na prípravu teplej vody. V súvislosti so znižovaním spotreby tepla na vykurovanie (kvalitné tepelnotechnické a izolačné vlastnosti stavebných konštrukcií) sa stáva rozhodujúcim kritériom pre zvolený tepelný výkon kombinovaného kotla požiadavka na komfortnú a rýchlu dodávku teplej vody.
- so samostatným zásobníkom, ktorý môže tvoriť so spotrebičom jeden monoblok (pod kotlom) alebo byť umiestnený vedia kotla ako nepriamo vykurovaný. Otvorené a uzavreté nástenné plynové prietokové spotrebiče sa konštrukčne riešia tak, aby umožňovali aj ohrev teplej vody. Vnútorný ohrev teplej vody možno dosiahnuť viacerými spôsobmi .
- prietokového výmenníka tepla určeného na vykurovanie aj ohrev vody. Prietokové spotrebiče sa používajú aj na spoločnú výrobu tepla pre vykurovaciu sústavu a na ohrev teplej vody. Výmenník tepla nad spaľovacou komorou plní združenú funkciu tým, že usmerňuje prietok do prednostnej prípravy teplej vody podľa požiadaviek odberu. Teplota vody a prietok sa riadia automatickou reguláciou na základe tlakového rozdielu na membráne plynového ventilu . Kombinované prietokové kotly môžu byť vybavené samostatným integrovaným výkonným doskovým výmenníkom tepla určeným na prípravu teplej vody. Kombinované plynové spotrebiče vytvárajú kompaktný celok určený na výrobu tepla na vykurovanie a ohrev teplej vody, ktorý sa prednostne riadi výkonom kotla . Prednostný ohrev teplej vody znamená, že v priebehu požiadavky na odber teplej vody sa potlačí prevádzka vykurovacej sústavy. Súčasné vykurovanie a ohrev teplej vody nie sú možné. Kotly sa vyznačujú vysokým komfortom a rýchlou dodávkou teplej vody na miesto spotreby.
Ďalšou možnosťou pohotovej prípravy teplej vody je zabudovanie malého zásobníka teplej vody, ktorý spĺňa požiadavky na nárazový odber väčšieho množstva teplej vody, do konštrukcie kombinovaného kotla. Zásobník zabezpečí vysoký komfort prípravy teplej vody. Zvyčajne jeho obsah nepresiahne 25 až 80 l vody, čo postačuje na priemernú potrebu vody napr. na kúpanie. V zadnej časti kotla sa inštaluje zásobník teplej vody s objemom 45 l. Pri krátkodobom odbere teplej vody zo zásobníka, pri ktorom teplota vody nepoklesne, je kotol v pokoji alebo ohrieva vodu pre vykurovací systém. Pri dlhodobejšom odbere teplej vody zo zásobníka (umývanie riadu, sprchovanie a pod.), pri ktorom klesá teplota vody v zásobníku, kotol štartuje a dohrieva vodu v zásobníku na požadovanú teplotu. Kotly s týmto typovým označením spolupracujú s vonkajším zásobníkom teplej vody. Predpokladá sa použitie vonkajších zásobníkových ohrievačov s objemom od 100 do 200 l. Zásobník sa ohrieva samostatným okruhom, v ktorom je osadený motorický trojcestný ventil. Zásobníky teplej vody možno prepojiť s nástenným kotlom rôznymi alternatívnymi spôsobmi, o ktorých rozhodujú predovšetkým požiadavky na odber množstva teplej vody, ale aj priestorové možnosti. Kombinované nástenné kotly s oddeleným zásobníkovým ohrevom teplej vody umožňujú dodávku teplej vody do priestorov, s jej pomerne vysokou spotrebou, najmä ak ide o viac odberových miest teplej vody, ktoré sú dispozične vzdialené od zdroja tepla.
- z priestorových a dispozičných dôvodov je zásobník v určitej vzdialenosti od nástenného kotla. Nástenné kotly so zásobníkmi teplej vody sa dodávajú na objednávku s trojcestným ventilom s motorickým pohonom a pomocným kontaktom. Stacionárne kotly sú určené na vykurovanie priestorov a ohrev teplej vody so samostatným zásobníkom. Sú vhodné pre otvorené vykurovacie systémy s otvorenou expanznou nádobou a prirodzeným obehom vykurovacej vody, ale najčastejšie sa …
Obmedzenia a podmienky pre umiestnenie kotla
Na umiestnenie kotla v dome existuje množstvo obmedzení daných normami, technickými predpismi, odporúčaniami a pravidlami. Pred umiestnením kotla musíme poznať možnosti a podmienky na umiestnenie. V každom dome sú iné podmienky. Firmy vyrábajúce kotly v ,,návodoch na obsluhu a inštaláciu kotlov“ upozorňujú na špecifiká svojich kotlov a niektoré dôležité časti bezpečnostných predpisov priamo citujú. Podobných upozornení výrobcov kotlov sa môže v dokumentácii dodať s kotlom viac. Pretože rozdelenie kotlov podľa všetkých hľadísk je zdĺhavé, priblížime si rozdelenie len malých kotlov s výkonom do 50 kW, používaných v rodinných domoch. Pri týchto kotloch platia iné predpisy než pri kotloch s vyšším výkonom. Podľa účelu použitia môžu byť kotly len na vykurovanie a ohrev úžitkovej vody (kombinované kotly). Ak sa predpokladá používanie kotla len na vykurovanie, existuje viac možností na jeho umiestnenie ako pri kombinovaných kotloch. Kotly slúžiace na prípravu TÚV sa umiestňujú tak, aby vzdialenosť medzi kotlom a zariaďovacími predmetmi bola čo najkratšia. V dlhom potrubí vychladne väčšie množstvo vody, ktoré sa musí odpustiť. Riešením môže byť inštalácia cirkulačného potrubia. Inštalácia sa predraží, ale teplá voda bude vytekať takmer okamžite. Iným riešením je použitie plynového kotla na vykurovanie a elektrického ohrievača vody.
Rozdelenie kotlov podľa umiestnenia a upevnenia
Podľa umiestnenia a upevnenia sa kotly rozdeľujú na stacionárne (umiestnené na podlahe) a závesné (pripevnené na stene). Stacionárne kotly sú článkové, z liatinových článkov. Majú dlhú životnosť, pretože liatina nehrdzavie. Sú však veľmi ťažké a nemôžu sa pripevniť na stenu. Umiestňujú sa na podlahu s podložkou tlmiacou chvenie a znižujúcou možnosť šírenia hluku. Kotol musí stáť pevne a musí byť dobre vyvážený. Najčastejšie sa umiestňuje v kotolni. Závesné kotly sa umiestňujú buď do kotolne, alebo sa pri splnení bezpečnostných požiadaviek umiestnia aj v iných neobývaných miestnostiach. Zavesia sa napr.
Odvod spalín
Podľa vyhotovenia odvodu spalín horenia sú kotly s odvodom do komína, s odvodom cez stenu alebo cez strechu (turbokotly). V prípade, ak v objekte je vyhovujúci komín, môže sa použiť kotol s odvodom do komína. Vzdialenosť umiestnenia kotla od komínového prieduchu nesmie byť dlhšia než 150 cm. Výrobcovia kotlov uvádzajú minimálny prirodzený ťah komína na svoje výrobky. Ak ho komín nemá, musí sa použiť komín s ventilátorom na odvod spalín horenia (turbokotly). Tento kotol sa nesmie napojiť na komín. Odvod spalín sa môže urobiť cez stenu do voľného ovzdušia.
Druh paliva a umiestnenie kotla
Podľa použitého druhu paliva sú kotly na tuhé palivo, plynné palivo a na elektrickú energiu. V súčasnosti sa najčastejšie používajú kotly na zemný plyn. Umiestnenie plynového kotla musí vyhovovať správnemu pripojeniu na plynové potrubie, potrubie vykurovacej sústavy, na komín, elektrickú sieť a na regulátor izbovej teploty (termostat). Kotol sa nesmie nachádzať v miestnosti, kde je plynomer alebo hlavný uzáver plynu. Uzatváracia armatúra na kotol musí byť v tej istej miestnosti, ako je kotol, vo vzdialenosti maximálne 150 cm od nej. Kotol sa musí umiestniť v miestnosti, ktorá má dostatočnú výšku na správne pripojenie na komín. Pripojenie sa vykoná spalinovým potrubím odvádzajúcim dymové plyny do vonkajšieho priestoru. Výrobcovia pri svojich konkrétnych typoch kotlov opäť uvádzajú jednotlivé ustanovenia príslušných noriem o komínoch. Z bezpečnostných dôvodov musí byť kotol viacvrstvový. Plynové kotly sa musia napojiť na komín s vložkou z hliníka alebo nehrdzavejúcej ocele. Tieto materiály sú odolné proti účinkom spalín a mrazu. Ak nie je možné splniť túto podmienku, musí sa použiť turbokotol umiestnený v blízkosti vonkajšej steny. Vývod spalín by mal byť v predpísanej vzdialenosti od okien. Ak nemožno splniť túto požiadavku, musí sa postaviť nový komín. Každý plynový kotol je nielen plynový, ale aj elektrický spotrebič, aj keď jeho spotreba elektrickej energie je veľmi malá. A preto musí byť pripojený na elektroinštaláciu v súlade s príslušnými technickými normami a predpismi. Všeobecné požiadavky na kotly z hľadiska príslušných predpisov sa väčšinou dajú bez problémov splniť. Kotly sa musia pripojiť na zásuvku s ochranným kolíkom na nulovanie alebo uzemnenie. Vzdialenosť zásuvky od kotla je 60 až 150 cm. Elektroinštalačné práce môže vykonávať len odborník s kvalifikáciou podľa vyhlášky č. Kvôli hospodárnosti vykurovania sa kotly zapínajú a vypínajú na základe teploty vykurovanej miestnosti alebo podľa teploty vonkajšieho vzduchu. Od regulátora ku kotlu vedie elektrický kábel. Existuje niekoľko desiatok druhov elektronických termostatov.
Kotly na tuhé palivo
Tuhými palivami, ktoré sa používajú na vykurovanie v rodinných domoch, sú prevažne: uhlie, brikety a palivové drevo. V poslednom období sa rozmáha kúrenie drevenými briketami alebo peletami. Pelety patria do kategórie palív označovaných ako biomasa. Kotly na tuhé palivo sa používajú najmä z dvoch dôvodov: v miestach, kde nie je zavedený plynovod a nejestvuje dostatočne dimenzovaná elektrická sieť na vykurovanie, je to vlastne nevyhnutnosť. Druhým dôvodom je nižšia cena tuhého paliva oproti iným druhom. Každý vlastník lesa ma drevo zdarma. Kotly na uhlie sa umiestňujú tam, kde neprekáža znečistenie prostredia pri prikladaní uhlia do kotla a pri vyberaní popola. Najčastejšie sa kotol na uhlie umiestňuje do kotolne v pivnici. V nepodpivničených domoch sa kotol umiestňuje v prízemí. Tieto kotly sa nazývajú etážové a slúžia na vykurovanie toho podlažia, v ktorom sa nachádzajú. Sklad paliva by mal byť podľa možnosti v blízkosti kotolne. Kotly na pelety sa môžu umiestňovať aj do iných miestností než do kotolne. Z drevených peliet nevznikajú prach ani nečistota. Spáli sa veľké množstvo peliet. Podľa veľkosti domu to môže byť za vykurovaciu sezónu aj viac než 10 m³. Prikladať treba pomerne často. Aby sa intervaly prikladania predĺžili, môže sa nad kotol umiestniť zásobník peliet a automatické prikladacie zariadenie. Musí sa počítať s väčším priestorom. To určí priestorovú náročnosť a kotol sa musí situovať na takom mieste, aby prikladanie nespôsobovalo problémy. Automatické kotly na tuhé palivo a kotly s automatickým systémom prikladania sa musia pripojiť na elektrickú sieť 230 V.
Elektrické kotly
Elektrická energia sa na kúrenie nepoužíva príliš často. Hlavným dôvodom je vysoká cena. Kúrenie je asi o 20 % drahšie než plynom a asi o 40 % drahšie než uhlím. No ceny palív sa ešte budú meniť a tiež sú závislé aj od jednotlivých krajov. Najväčšou výhodou kúrenia elektrickou energiou je pohodlie. Prednosťou je aj vysoká účinnosť elektrických kotlov (až 99%). Ďalšou výhodou je, že kotol sa nemusí pripojiť na komín. Kotol sa umiestňuje v závislosti od pripojenia na elektrickú sieť. Výkon kotla sa pohybuje (pri rodinnom dome) väčšinou v rozmedzí 8 až 20 kW, podľa počtu a veľkosti vykurovaných miestností. Elektrický kotol situujeme v miestnosti, kam sa musia priviesť dostatočne dimenzované elektrické káble. Pri kotloch s veľkým výkonom musí mať elektrické vedenie kapacitu značne vyššiu, než je bežný rozvod do elektrických zásuviek. Kotol sa musí umiestniť v blízkosti zásuvky, do ktorej sa priviedol kábel požadovanej kvality. Kotol sa pripája na trojfázové elektrické vedenie.
Projektová dokumentácia
Príkazov, zákazov a obmedzení v súvislosti s umiestnením kotla je veľa. Ich cieľom je zaručenie bezpečnej prevádzky kotla. Kotol sa umiestňuje podľa projektovej dokumentácie. Vo výkresoch sa presne zakreslí miesto na kotol aj jeho napojenie na všetky potrubia a elektrickú sieť. Technická správa podrobne opisuje podmienky a spôsob pripojenia kotla. Preto treba návrh umiestnenia a pripojenia kotla zveriť odborníkovi. Ten má niekoľko možností. Podľa spomenutých obmedzení sa môže zdať, že možností nie je veľa. Nie je to však pravda. Aj napriek obmedzeniam sa kotly môžu umiestniť v niektorých obytných miestnostiach, ako sú kotolňa v pivnici, kúpeľňa, záchod, chodba, kuchyňa alebo predsieň. Tieto miestnosti pripadajú do úvahy v prípade, že sa splnili podmienky na bezpečnú prevádzku kotla. Kotol sa neumiestňuje v spálňach ani v obývacích izbách. Na umiestnenie kotla má vo veľkej miere vplyv použitý druh paliva.
tags: #kde #byva #umiestneny #kotol #ustredneho #kurenia