Hlavná postava v literárnych dielach: Charakteristika a roly

Literárne diela sú komplexné konštrukcie, ktoré ožívajú prostredníctvom postáv, deja a rôznych naratívnych techník. V tomto článku sa zameriame na hlavnú postavu v literárnych dielach a jej charakteristiku v rôznych literárnych žánroch.

Úvod do literárnych žánrov a postáv

Literatúra sa delí na tri základné druhy: lyriku, epiku a drámu. Každý z týchto druhov má svoje špecifické znaky a využíva rôzne postupy pri zobrazovaní postáv a príbehov.

  • Lyrika: V lyrických dielach absentujú postavy v tradičnom zmysle slova. Namiesto nich vystupuje lyrický subjekt (lyrický hrdina), ktorý vyjadruje autorove pocity, myšlienky a postoje. Lyrický subjekt často splýva s autorom a uvažuje o svete okolo seba.

  • Epika: Epické diela sa vyznačujú prítomnosťou deja, ktorý sprostredkúva rozprávač. Rozprávač môže byť rôzneho typu - môže byť súčasťou príbehu alebo stáť mimo neho. Prostredníctvom rozprávača sa čitateľ dozvedá o postavách, prostredí a samotnom deji.

  • Dráma: Dramatické diela sa skladajú výlučne z postáv a dialógov. Dej sa odvíja prostredníctvom interakcií medzi postavami, pričom autor necháva na divákovi, aby si sám utvoril názor na postavy a ich motivácie.

    Prečítajte si tiež: Predĺženie životnosti bojlera

Rozprávač v epických dielach

V epických dielach zohráva kľúčovú úlohu rozprávač, ktorý sprostredkúva príbeh čitateľovi. Rozprávač môže mať rôzne podoby a funkcie:

  • Vševediaci rozprávač: Tento typ rozprávača má úplný prehľad o deji aj o postavách. Vidí do ich vnútra, pozná ich myšlienky a pocity. Je len na ňom, koľko informácií prezradí čitateľovi a kedy ich prezradí. Rozprávanie je zvyčajne v 3. osobe (on-forma). Príkladom je dielo M. Kukučína: Neprebudený.
  • Personálny rozprávač: Rozprávačom je postava z diela (spravidla hlavná postava), ktorá prerozpráva príbeh v 1. osobe (ja-forma), akoby ho sama zažila. Rozprávač zachytáva svoje vnútorné prežívanie - pocity, úvahy, opisy, monológy, ktoré spomaľujú dej.
  • Objektívny rozprávač: Zachytáva skutočnosť akoby kamerou - objektívne a neosobne. Zaznamenáva konanie postavy, jej vonkajšie znaky a črty. Vnútorný svet postavy však nepoznáme - chýba vnútorný monológ, nevieme, čo sa deje vnútri postavy, nevieme, čo prežíva, čo si myslí, aké sú jej city, pocity, aké je jej psychické rozpoloženie. O vnútornom svete a charaktere postavy sa dozvedáme len z jej konania, činov, gest. V centre pozornosti rozprávača totiž nie je postava, ale svet, okolie/objekt.
  • Nespoľahlivý rozprávač: Kategória nespoľahlivého rozprávača sa venuje pohľadu čitateľa - čitateľ/prijímateľ disponuje určitými skúsenosťami z reálneho sveta, čitateľskými skúsenosťami i literárnymi znalosťami a prijíma text s istými očakávaniami. Rozprávača považujeme za nespoľahlivého vtedy, keď spôsobuje čitateľovi ťažkosti s mnohoznačnosťou textu, nedáva mu všetky potrebné informácie, skresľuje ich, chybne ich hodnotí alebo je v diele prítomných viacero rozprávačov - viac uhlov pohľadu (multiperspektívne rozprávanie).

Nespoľahlivosť môže prameniť aj z rozdielu medzi čitateľovým a rozprávačovým vnímaním sveta. Nespoľahlivosť teda nie je len vlastnosťou textu, ale závisí aj od prijímateľovej akceptácie textu. Podľa niektorých literárnych teoretikov je kategória nespoľahlivého rozprávača kultúrne podmienená (napr. slovenský čitateľ môže pociťovať niektorého rozprávača z inojazyčnej literatúry ako nespoľahlivého, no domáci čitateľ môže mať iný pocit) a historicky (časovo) podmienená (napr. pre súčasných čitateľov sa rozprávač v niektorých starších dielach môže ukazovať ako nespoľahlivý, no vtedajší čitateľ to mohol pociťovať inak). Najčastejšie sa vyskytuje v podobe priameho/subjektívneho rozprávača. Napr. J. D. Salinger: Kto chytá v žite; W. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra.

Hlavná postava v rôznych literárnych žánroch

Charakteristika hlavnej postavy sa líši v závislosti od literárneho žánru a autorského zámeru. V nasledujúcej časti sa zameriame na hlavné postavy v niektorých vybraných žánroch:

  • Bájka: V bájke vystupujú zvieratá alebo neživé predmety s ľudskými vlastnosťami. Hlavná postava je často nositeľom určitej vlastnosti alebo charakterového rysu, ktorý má čitateľa poučiť.
  • Balada: Balada sa vyznačuje smutným dejom a tragickým záverom. Hlavná postava je často obeťou osudu alebo vlastných chýb.
  • Detektívka: Hlavnou postavou detektívky je detektív, ktorý má výnimočné schopnosti a pátra po zločincovi. Jeho charakteristickými rysmi sú inteligencia, pozornosť a schopnosť dedukcie.
  • Epos: V epose vystupuje významná historická osobnosť alebo hrdina, ktorý čelí ťažkým skúškam a prekonáva prekážky. Jeho charakteristickými rysmi sú odvaha, sila a oddanosť.
  • Komédia: Komédia sa zameriava na komické situácie a postavy. Hlavná postava je často smiešna alebo výstredná a jej konanie vyvoláva smiech.
  • Tragédia: Tragédia zobrazuje boj jedinca alebo skupiny proti zákonom spoločnosti. Hlavná postava má kladné aj záporné vlastnosti, pričom kladné prevažujú. Jej osud je tragický a vedie k záhube.
  • Román: V románe vystupuje mnoho postáv a dej zachytáva široký okruh života. Hlavná postava sa vyvíja a mení v priebehu deja.
  • Rozprávka: V rozprávke bojuje dobro so zlom a vystupujú nadprirodzené bytosti a zázračné predmety. Hlavná postava je zvyčajne kladná a na konci príbehu víťazí nad zlom.
  • Novela: Novela má stredný rozsah, vyrozpráva iba jednu udalosť, dej odráža každodenný život, má prekvapivý záver, veľa napätia.

Debutová próza a charakter postáv

V súčasnej slovenskej literatúre sa objavuje množstvo debutových próz, ktoré sa rôznym spôsobom zaoberajú charakterom postáv a ich vzťahom k svetu. V nasledujúcej časti sa zameriame na niekoľko príkladov:

  • Michal Franka: Na brehu spieva dav: Román sa zaoberá problematikou davu a jeho vplyvu na jednotlivca. Hlavná ženská postava Barbara sa dostáva do konfliktu s cudzím mužom, čo má ďalekosiahle následky. Román využíva techniku mnohohlasia, pričom jednotlivé kapitoly prezentujú pohľad na udalosti z pozície rôznych postáv. Polyfónnosť perspektív vytvára paralelu k tematizovanej problematike pokriveného obrazu, ktorý dokážu vytvoriť médiá.
  • Pavol Božík: Cudzinec: Román rozpráva príbeh Slováka Jakuba, ktorý sa presťahuje do Nórska. Pozornosť sa sústreďuje na proces odchodu do cudziny a na Jakubovo vnímanie nórskej spoločnosti. Román operuje s výrazmi ako každý, všetci, nikto. Tu v Nórsku sa nekradne, „tu v Nórsku sa všetci usmievali, v obchodoch boli milí a ochotní“ (s. 34), „pokoj, nikto si nezávidí, ľudia sa usmievajú“ (s. 117), zatiaľ čo na Slovensku, „tam sa stresoval každý zo všetkého. Z nekompetentného šéfa, z rodinkárstva v podnikoch, keď dohodené osoby nemuseli nič vedieť, no na výplatnej listine sa objavovali na najvyšších priečkach.“ (s.
  • Ivana Alexi: Krásny život tučniakov: Román vychádza z premisy, že tučniaky nemávajú depresie, pretože nepoznajú čas. Protagonistka Miriam hľadá knihu o láske „zo súčasnosti, kde ani jeden nebude mať katastrofálne tajomstvo, obaja jedinci budú zdraví, normálni, nezasiahne ich žiadna vojna a nebude to spísané porno“ (s. 9).
  • Katarína Gulai: Najhoršia: Dievčenský román písaný denníkovou formou. Hlavnou postavou a rozprávačkou príbehu je šestnásťročná Adriana. Zápasí s problémami, aké sa v tomto type kníh tematizujú často: problematický vzťah s rodinou (žije s matkou, otčimom a nevlastným bratom), komplikovaný vzťah k sebe samej, hyperkritické posudzovanie svojho vzhľadu, šikana.
  • Barbora Bernátová: Dievča v hmle: Detektívny román, ktorého ústrednú líniu tvorí vyšetrovanie vraždy mladej ženy. Príbeh podáva najmä rozprávač v 1. osobe, protagonista Dávid Meizner, ktorý sa prihovára čitateľom: „Nemyslite si o mne, že som nejaký alkoholik alebo Casanova, ktorý od večera do rána vymetá bary a lanári nevinné devy do postele. Nie, nie som ako každá druhá knižná postava. Som detektív.“ (s.
  • Vladimír Ritomský: Patent: Detektívny román.
  • Dávid Saleský: Znásilnený: Román sa zaoberá témou sexuálneho zneužívania mužov. Hlavnú líniu textu tvorí Dávidov intímny život, otázka sexuálnej orientácie a vyrovnávanie sa s traumou z detstva.
  • Lukáš Cabala: Satori v Trenčíne: Novela vytvoril sčasti autobiografického hrdinu, mladého introverta, ktorý zápasí so zdravotnými ťažkosťami: rázštep podnebia mu komplikuje dýchanie a vplýva aj na jeho problémy s chrbticou a schopnosť reči. Pred svojím ťaživým položením, ako i doliehaním samoty, uniká do sveta fantázie a literatúry. Vďaka písaniu a rojčeniu si vytvára vlastný fiktívny svet, príbeh v príbehu.

Prečítajte si tiež: RS 25/6 - diely na opravu

Prečítajte si tiež: Tipy pre vreckové ohrievače rúk

tags: #hlavna #postava #v #literarnych #diel #vana