Slovensko sa už pri vstupe do Európskej únie zaviazalo k dobudovaniu infraštruktúry pre dôkladné a bezpečné odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Realita je však taká, že verejná kanalizácia chýba v každej druhej obci. Napojenie na kanalizáciu je v porovnaní s EÚ podpriemerné a najnižšie spomedzi štátov V4. Podiel domov napojených na verejnú kanalizáciu stúpa len veľmi pomaly. Podľa správy vydanej v decembri 2024 počet obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu v roku 2023 dosiahol 71,52 percenta, čo predstavuje medziročný nárast len o 0,52 percentuálneho bodu. Ak obyvatelia nemajú prístup ku kanalizácii, odpadové vody zbierajú prevažne do žúmp alebo do vlastných čističiek. Niektorí majitelia však žumpy vypúšťajú aj nelegálne do okolia, alebo dochádza k presakovaniu do pôdy, čím môže dôjsť ku kontaminácii úžitkovej či pitnej vody.
Aktuálny stav a záväzky Slovenska
Slovensko sa zaviazalo k zabezpečeniu dôkladného odvádzania a čistenia odpadových vôd pri vstupe do EÚ. Verejná kanalizácia však chýba v každej druhej obci na Slovensku, čo je podpriemerné v porovnaní s EÚ a najnižšie spomedzi štátov V4. V roku 2023 bolo na verejnú kanalizáciu pripojených 71,52 % obyvateľov, čo predstavuje medziročný nárast len o 0,52 percentuálneho bodu. V prípade absencie kanalizácie obyvatelia zbierajú odpadové vody do žúmp alebo vlastných čističiek, pričom niektorí majitelia žumpy vypúšťajú nelegálne, čo vedie ku kontaminácii vôd a pôdy.
Európska smernica a jej dopad
Nová európska smernica stanovuje povinnosť pripojenia na kanalizáciu pre všetky aglomerácie nad tisíc ekvivalentných obyvateľov (EO). Členské štáty sú povinné transponovať smernicu do národnej legislatívy do 31. júla 2027 a predložiť Komisii národný program implementácie vrátane dlhodobého plánovania investícií a stratégie financovania do 1. januára 2028. Analytici IEP vypočítali, že pri doterajšom tempe pripájania obyvateľstva by Slovensko mohlo byť odkanalizované až v roku 2057. Európska komisia už koncom minulého roka informovala, že vec Slovenska postupuje Súdnemu dvoru Európskej únie pre nedostatočné čistenie komunálnych odpadových vôd v 25 aglomeráciách. Za neplnenie smernice hrozia Slovensku pokuty v desiatkach miliónov eur v rokoch 2030 až 2035.
Výzvy a prekážky v dobudovaní kanalizácie
Od roku 2001 bolo na Slovensku na kanalizáciu pripojených približne 900-tisíc obyvateľov a postavilo sa deväťtisíc kilometrov potrubí. V sídlach pod dvetisíc obyvateľov percento pripojenia výrazne klesá a v mnohých väčších obciach je kanalizácia iba v časti územia. Rýchlejšie dobiehanie brzdí nedostatok financií. Slovensko by na odkanalizovanie všetkých obcí potrebovalo dobudovať ešte vyše 12 tisíc kilometrov kanalizácií, z čoho polovica je v obciach nad tisíc obyvateľov. Nie je jasné, kto nové siete vybuduje, keďže za plnenie záväzkov voči EÚ je zodpovedný štát, ale budovať infraštruktúru by mali obce, prípadne ich vodárenské spoločnosti.
Na plnenie cieľov súčasnej smernice je v eurofondovom období 2021 - 2027 vyčlenených viac ako 400 miliónov eur, pričom celková potrebná suma je takmer miliarda eur. S novou smernicou sa potrebná suma ešte zvýši. Eurofondy, ktoré doteraz pokrývali veľkú časť investícií do výstavby, postupne klesajú a presúvajú sa do iných priorít. Nemožno ich využiť ani na opravy a obnovu. Zdroje zo štátneho Envirofondu sú obmedzené a malým obciam chýbajú kapacity na prípravu kvalitných projektov. Analytici odporúčajú inšpiráciu zahraničím, napríklad Poľskom, kde kanalizácie stavajú prevažne z vlastných zdrojov vodárenských spoločností a obcí.
Prečítajte si tiež: Využitie ornej pôdy
Spor o vlastníctvo a financovanie vodárenských spoločností
Minister životného prostredia Tomáš Taraba kritizoval vodárenské spoločnosti za dlhodobé zlyhávanie pri budovaní a opravách siete a naznačil, že možno nastal čas, aby štát prevzal nad týmito spoločnosťami kontrolu. Prezident Asociácie vodárenských spoločností (AVS) Stanislav Hreha pripomenul, že vodárenské spoločnosti v minulosti už boli v rukách štátu a nedopadlo to dobre. Vodárenské spoločnosti žiadajú s rezortom konštruktívny dialóg a namietajú, že zo zákona nemajú povinnosť budovať novú infraštruktúru, k čomu sa zaviazal štát. Tvrdia, že štát ich reguláciou poškodzoval, čo viedlo k nakopenému investičnému dlhu a nedostatku zdrojov na financovanie nových projektov.
Novela zákona a jej potenciálne riziká
Zástupcovia samospráv zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a AVS upozornili, že novela zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dielne envirorezortu môže situáciu s očisťovaním odpadových vôd ešte viac skomplikovať. Novela má obmedziť možnosť vodární odvážať žumpy z domov či bytov do čističiek odpadových vôd a čističkám zakázať takéto odpadové vody čistiť, čo hrozí, že ľudia ich budú vypúšťať inam - napríklad do prírody. Podľa Božika sa problém týka nielen neodkanalizovaných obcí, ale aj mestských častí Bratislavy, Košíc a iných okresných či krajských miest. ZMOS požiadal rezort, aby so zmenami počkal a zapracoval do finálnej podoby novely aj postrehy sociálnych partnerov.
Riešenie pre lokality bez kanalizácie: Žumpy a ich legislatíva
Nie všetky budovy a objekty majú možnosť napojiť sa na verejnú kanalizáciu. V takých prípadoch sa odpadové vody zhromažďujú v žumpách - bezodtokových nádržiach, ktoré sa musia pravidelne vyprázdňovať a udržiavať. Žumpa je uzavretá vodotesná nádrž určená na zhromažďovanie splaškových vôd z domácností a prevádzok, ktoré nie sú pripojené na kanalizáciu. Od 1. apríla 2025 vstúpil do platnosti nový stavebný zákon, ktorý mení postup povoľovania stavieb vrátane montáže betónových žúmp. Žumpy s objemom do 10 m³ si vyžadujú len ohlásenie príslušnému úradu. Je potrebné dodržať minimálne vzdialenosti od budov, hraníc pozemku a vodných zdrojov.
Umiestnenie žumpy definuje národná stavebná legislatíva, predovšetkým Vyhláška Ministerstva životného prostredia, ktorá stanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Táto legislatíva definuje minimálne odstupy stavieb od hraníc pozemkov a stanovuje podmienky pre stavby s osobitnými nárokmi na sanitárnu ochranu. Štandardná minimálna vzdialenosť pre bezodtokové nádrže je tri metre od hranice pozemku. Inštalácia zbernej nádrže musí spĺňať prísne technické normy, ktoré vyžadujú, aby bola nádrž dimenzovaná tak, aby odolala tlakom zeminy a podzemnej vody.
Podľa platných právnych predpisov by žumpa alebo septik nemali byť volené tam, kde existuje bezproblémová možnosť používať tradičné kanalizačný systém. Vzdialenosť medzi plánovaným septikom a zdrojom pitnej vody musí byť najmenej pätnásť metrov. Nádrž s kapacitou do desať metrov kubických podlieha oznamovacej povinnosti miestnemu stavebnému úradu. Betónový septik by mal mať vodotesné steny, vyrobené z odolného materiálu, odolné voči kontaktu s odpadovou vodou a mal by byť vybavený výpustom s uzatvárateľným otvorom. Vzdialenosť medzi ventilačnými otvormi septiku, resp. výpustí z nádrže by mala byť najmenej pätnásť metrov od okien a vonkajších dverí susediacich objektov a 7,5 metrov od komunikácií.
Prečítajte si tiež: Konštrukcia a použitie prečerpávacej nádrže
Ten, kto akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čističky odpadových vôd a na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy predložiť doklady o ich odvoze najviac za posledné dva roky. Odvoz odpadových vôd môže vykonávať len prevádzkovateľ verejnej kanalizácie, obec alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na potrebu pravidelného vývozu obsahu žumpy sa odporúča umiestniť ju blízko verejnej komunikácie, aby ju mohlo fekálne vozidlo s limitovanou dĺžkou potrubia pohodlne vysať a nemuselo pritom vchádzať na pozemok. Pred uvedením žumpy do prevádzky je nevyhnutná kolaudácia a certifikát od výrobcu o jej nepriepustnosti a vodotesnosti.
Alternatívne riešenia: Septiky a domové čističky
V oblastiach, kde verejný kanalizačný systém nie je vybudovaný, alebo pripojenie na kanalizáciu nie je realizovateľné, zohrávajú kľúčovú úlohu žumpy (septiky). Alternatívou je trochkomorový septik s filtrom, ktorý na rozdiel od domácich čističiek nevyžaduje elektrickú prípojku. Naša legislatíva na nádrž vybavenú filtrom a odtokom nazerá ako na vodné dielo, ktoré sa riadi tzv. Vodným zákonom. Takto vyčistených odpadových vôd sa môžeme zbaviť vsakovacím spôsobom (na to je potrebné vykonať hydrogeologický posudok), alebo ich odviesť do vodného toku. Ďalšou možnosťou sú domové čistiarne odpadových vôd (ČOVky), ktoré sú vhodné najmä pre trvale obývané nehnuteľnosti. Na rozdiel od trochkomorového septiku vyžadujú pripojenie k elektrickej sieti, ktoré je nevyhnutné pre prevzdušňovanie nádrže.
Dôsledky nelegálneho vypúšťania a povinnosti vlastníkov žúmp
Vypúšťanie obsahu žumpy alebo septiku na záhradu je na Slovensku nezákonné a predstavuje vážne riziko pre životné prostredie a zdravie ľudí. Fekálne baktérie môžu kontaminovať podzemné vody a dostať sa až do studní, ktoré zásobujú domácnosti pitnou vodou. Vlastník nehnuteľnosti so žumpou je povinný zabezpečiť zneškodňovanie odpadových vôd odvozom do čistiarne odpadových vôd a na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy musí predložiť doklady o odvoze odpadových vôd za posledné dva roky. Nelegálne vypúšťanie obsahu žumpy môže viesť k uloženiu pokuty až do výšky trojnásobku poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd.
Prečítajte si tiež: Predaj plastových žúmp Žiar nad Hronom
tags: #zumpa #podmienky #vyuzivania