Tepelná pohoda v interiéri má zásadný vplyv na zdravie a výkonnosť človeka. Spôsob vykurovania významne zasahuje do hospodárenia domácnosti. Základnou úlohou vykurovacej sústavy je pokryť tepelnú stratu objektu a pritom vytvoriť v obytnom priestore tepelnú pohodu.
Súčasti vykurovacej sústavy
Sústava má niekoľko hlavných častí: „srdcom“ je zdroj tepla, obyčajne kotol. Teplo vyrobené v zdroji pomocou teplonosnej látky (média) a prostredníctvom rozvodov odovzdáva buď do vykurovacích telies (radiátorov) alebo priamo do vykurovacieho priestoru. Neoddeliteľnou súčasťou sústavy je komín alebo dymovod. Zdroje tepla, rozvody vykurovacieho média, vykurovacie telesá a komíny sú spojené armatúrami a na rôznych miestach vybavené regulačnými prvkami, ktoré zaisťujú bezpečnú a pokiaľ možno hospodárnu prevádzku.
Spotreba tepla a náklady na vykurovanie
Rodinný dom s nízkoteplotným systémom a s podlahovým vykurovaním ročne spotrebuje teplo 100,8 GJ (28 000 kWh). Zaobstaranie novej vykurovacej sústavy pre bežný rodinný dom stojí veľa finančných prostriedkov a ročné prevádzkové náklady tvoria minimálne 10% rodinného rozpočtu.
Kotly: Srdce vykurovacej sústavy
Kotol je zariadenie určené na ohrev vykurovacej vody. Kotol spolu s rozvodmi a vykurovacími telesami, prípadne rúrkami v podlahe, tvoria vykurovací systém.
Druhy kotlov podľa paliva
- Kotly na pevné palivo: Spaľujú koks, hnedé alebo čierne uhlie, drevo, drevný odpad, drevené brikety a podobne. Dnes sú najpoužívanejšie splyňovacie kotly na spaľovanie suchého palivového dreva, ktorých obsluha nie je časovo náročná.
- Kotly na kvapalné palivo: Sú v súčasnosti konštruované na extra ľahký vykurovací olej alebo vykurovaciu naftu. Po zvýšení ceny nafty tieto tepelné zdroje používajú najmä v malých kotolniach len výnimočne. Napriek tomu ich možno rovnako regulovať ako zariadenia využívajúce zemný plyn.
- Elektrické kotly: Sú zariadenia, ktoré premieňajú elektrickú energiu na tepelnú s použitím vloženého rezistora. Sústavy s elektrickým kotlom sú navrhované ako priamo výhrevné alebo s akumuláciou vykurovacej vody.
- Plynové kotly: Vznikajú v nástennom zhotovení alebo ako stacionárne (umiestnené na podlahe). Plynový kotol spaľuje zemný plyn, môže odoberať spaľovací vzduch z priestoru, v ktorom je umiestnený a spaliny smerujú do vonkajšieho prostredia komínom alebo dymovodom. Existuje aj iný typ plynového kotla, ktorý môže spaľovací vzduch odoberať z vonkajšieho prostredia a doň aj odvádzať spaliny.
Kondenzačné plynové kotly: Efektívnejšie vykurovanie
Pokrok vo vývoji a výrazné zvýšenie účinnosti predstavujú kondenzačné plynové kotly. Pri spaľovaní plynu vznikajú vodné pary, ktoré pri spomenutých plynových kotloch odchádzajú v spalinách do atmosféry. Kondenzačný plynový kotol umožňuje, aby vodné pary kondenzovali (skvapalňovali) ešte v kotle. Uvoľnené kondenzačné teplo slúži na vykurovanie. Kondenzačné kotly primárne patria do skupiny kotlov na plynné palivo, pretože spaľujú zemný plyn alebo propán‑bután. Inými slovami: Kondenzačné kotly nezaraďujeme ako samostatnú palivovú kategóriu.
Prečítajte si tiež: Vykurovacie telesá na zemný plyn
Typy vykurovania
Typy vykurovania - je ich v súčasnej dobe veľa. Rozhodujúcimi faktormi pri ich finálnej voľbe je cena a postoj k životnému prostrediu. Niektoré zariadenia majú vyššiu obstarávaciu cenu, na druhej strane prinášajú nižšie náklady na prevádzku. Iné sú zase nenáročné na údržbu alebo si nevyžadujú špeciálnu technickú miestnosť ani zvláštnu starostlivosť.
Elektrokotol
Mnoho ľudí má totiž chybnú predstavu o tom, že kúrenie elektrikou je vždy drahšie ako treba kúrenie plynom. Z praxe však vyplýva, že pri kúrení elektrinou v nízkoenergetickom či pasívnom montovanom dome vedie v úspore nákladov jednoznačne elektrokotol. Elektrokotol si vyžaduje obehové čerpadlo a dnes už nevyhnutný regulačný systém zaisťujúci úspornú prevádzku. V súčasnosti sú žiadané veľmi úsporné kompaktné solárne jednotky, ktoré sa skladajú z elektrokotla, regulátora a solárneho zásobníka.
Vykurovanie elektrokotlom je mylne považované za najdrahší spôsob kúrenia. Kúrenie elektrinou je vhodné do nízkoenergetických a pasívnych montovaných domov. Súčasťou elektrokotlov je obehové čerpadlo a regulačný systém, čím sa zaručí komfortné teplo, úsporná prevádzka a jednoduchá obsluha. Vykurovanie elektrokotlom je vhodné aj ako podpora iného druhu vykurovania.
Výhody:
- Vysoká účinnosť
- Žiaden prach
- Priama premena elektrickej energie na teplo
- Šetrný k životnému prostrediu
- Jednoduchá manipulácia
Nevýhody:
- Aby ste vykúrili celý dom musíte pri výbere kotla brať do úvahy výkon kotla a počet a veľkosť vykurovaných miestností
- Cena elektriky
Elektrické kúrenie nie je len o elektrickom kotly.
Výhody:
- Ekologické a tiché
- Regulácia teploty v každej miestnosti
- Odpadáva povinnosť každoročnej revízie zariadenia
- Nižšie prvotné obstarávacie náklady
Nevýhody:
- Vyššia cena elektrickej energie
Elektrické podlahové vykurovanie
Zdroj tepla je jedna vec, jeho distribúcia do jednotlivých miestností vec druhá. Každý kotol si vyžaduje určitý druh radiátorov rozmiestnených po dome. Ani ich voľba by sa nemala podceniť, pretože aj ony značne ovplyvňujú spotrebu paliva. Ako veľmi výhodné sa ukazuje podlahové vykurovanie, pretože je umiestnené priamo v podlahe a umožňuje tak distribuovať teplo človeku od nôh, čím zabraňuje zbytočnému kolobehu tepla tam, kde ho nie je potreba - pri strope. Z toho dôvodu už nie sú klasické nástenné radiátory, či stropné vykurovanie v kurze.
Prečítajte si tiež: Vykurovacie Vodiče FENIX: Produkty a Inštrukcie
Radiátory sa však dajú všemožne kombinovať (podlahové, stenové, stropné) tak, ako to dovoľuje úžitkový priestor v dome a vaše estetické cítenie. Čo sa týka priestoru, podlahové vykurovanie si iný než ten pod podlahou nevyžaduje. Dané vychytané uschovanie má teda tú nespornú výhodu, že nenarušuje dizajn interiéru. Podlahové vykurovanie má navyše moderný a pohodlný systém ovládania skrze centrálny dotykový ovládač a ďalšie podporné ovládače v každej miestnosti. Regulovať sa dá teplota podlahy, či aj teplota vzduchu.
Ďalšou možnosťou, ako kúriť v dome elektrinou, je elektrický priamotop. Prevádzka priamotopu však býva o niečo nákladnejšia a tak sa používa skôr k príležitostnému a rýchlemu vykurovaniu. Priamotopé môže byť tiež aj podlahové vykurovanie.
Plynové kotly
Kúrenie plynom je taktiež značne rozšírené a to hneď z troch dôvodov: má veľmi ľahké rozvody, pohodlné ovládanie a nevyžaduje si ani žiadne skladovacie priestory. Ďalším pozitívnym aspektom plynového kotla je to, že produkuje minimum škodlivých splodín, napriek tomu že je zemný plyn radený medzi fosílne palivá. Na trhu sú najbežnejšie dva druhy plynových kotlov: nízkoteplotné plynové kotly a kondenzačné plynové kotly. Kondenzačné kotly ešte viac eliminujú množstvo škodlivých spalín tým, že to čo inokedy uniká komínom, dokáže kondenzačný kotol efektívne využiť napr. na predhrievanie teplej vody.
Plynové kúrenie sa teší značnej obľube. Má na to hneď niekoľko dôvodov. Nepotrebujete skladovaciu miestnosť. Súčasné plynové kotly vám nezaberú veľa miesta. Jednoduché ovládanie a vysoká účinnosť sú ďalšími výhodami, ktoré hovoria v ich prospech.
Prvotné náklady na zriadenie plynového kúrenia patria medzi lacnejšie, ale môžu sa vyšplhať aj na niekoľko tisíc euro. K cene treba započítať prietokový ohrievač, plynovú prípojku, vykurovacie potrubie a radiátory. Stále je ale tento spôsob kúrenia najvhodnejším variantom ak vám ide o čo najrýchlejšiu návratnosť vložených investícií.
Prečítajte si tiež: Vykurovacie telesá pre ústredné vykurovanie
Kotly na tuhé palivá
Ďalším blahodarným zdrojom tepla je drevo. Dá sa kúriť jeho najrôznejšími formami, pričom niektoré sú vhodnejšie iné menej. V súčasnosti sa uprednostňuje skôr naštiepané drevo, a to predovšetkým tam, kde k nemu majú ľudia ľahký prístup. Ďalším populárnym médiom sú drevné peletky, ktoré sú navyše veľmi ekologické. Uhlí naopak stratilo na obľube, lebo sa jedná o drahý, takmer vyčerpaný zdroj energie, ktorého skladovanie aj manipulácia sú značne nepohodlné. Pre všetky spomínané drevené výrobky určené na kúrenie slúži kotol na tuhé palivá, pričom medzi žiadanejšie patrí ten s retortovým horákom. Výhodou kotla na tuhé palivá je, že môžete striedať médiá podľa ich aktuálnej ceny na trhu.
Krb navodí tú pravú rodinnú pohodu o tom niet najmenších pochybností. Ak máte možnosť dostať sa ľahko k drevu môžete vsadiť na kúrenie pevným palivom. S pomocou kotla na pevné palivo môžete vykúriť celý dom. Okrem štiepaného dreva môžete použiť aj drevené pelety, alebo brikety. Uhlie je tiež vhodné, ale vzhľadom k jeho cene a skutočnosti, že ide o takmer vyčerpaný zdroj energie vás náklady na získanie tepla vyjdú podstatne drahšie. Jedným z najžiadanejších kotlov na tuhé palivo je kotol s retortovým horákom (obsahuje deflektor, ktorý umožňuje úplné vyhorenie paliva a dohorenie spalín.
Výhody:
- Najnižšie náklady na kúrenie
- Môžete ich použiť všade tam, kde nie je možnosť pripojiť sa na plynovú, alebo elektrickú sieť.
- Môžete si zvoliť čím budete kúriť - drevo, brikety, pelety (napr. Kotly určené pre biopalivá
Biopalivá
Biopalivá, zahŕňajúci veľmi rozširujúca sa druh biologického palivového sortimentu, sú obľúbená predovšetkým vďaka svojmu čisto prírodnému charakteru. Tento biologický pôvod im naviac zaručuje nízku nákupnú cenu. Aj biopalivá si však vyžadujú zodpovedajúce technické zariadenie, ktorým môže byť napríklad:
- Krby a krbové vložky na kusové drevo. Tie potom ďalej členíme ešte na krbovej vložky využívajúce konvencie, akumulačné kachle a teplovodné systémy. Krby sú vyhľadávané predovšetkým z estetického hľadiska. Krbovej vložky mávajú v zásade dva možné spôsoby rozvodov (systém núteného rozvodu, systém realizovaný samotiažou), prípadne sa môže spoliehať len na rozloženie tepla v miestnostiach, kde je vykurovacie teleso umiestnené. Všetky varianty však so sebou nesú negatívny dopad na zdravie, pretože značne víria prach. To však neplatí pri akumulačných peciach, kedy k premene tepla dochádza skrze elektromagnetické vlnenie vychádzajúceho z povrchu kachlí. Teplovodné systémy potom umožňujú spaľovať niekoľko druhov médií podľa dostupnosti a ich aktuálnych cien (kusové drevo, pelety, brikety atď.), Pričom majú navyše tú blahodarnú možnosť, kedy sú schopné skrze akumulačnú nádrž uchovávať teplú vodu na neskoršie použitie, prípadne rozvádzať teplú vodu do podlahového kúrenie. Tu si však dávajte pozor na pomer výkonu vykurovania a ohrevu vody.
- Plne automatizované kotly na drevnú štiepku. Tu pozor na vlhkosť štiepky, nesmie byť nižšia ako 30%. Rozdrvené vetvy stromov či rýchlo rastúcich drevín majú tendenciu pri nižšej vlhkosti v kotle explodovať a unikať komínom spoločne so spalinami. S kúrením drevnou štiepkou teda silne súvisí náročnosť na jej skladovanie, bez ktorého môže dochádzať k neekonomickému spaľovaniu.
- Brikety do krbov, kachlí či kotlov na tuhé palivá. Brikety sú zlisované piliny či hobliny a vyznačujú sa jednoduchou skladovateľnosťou, dlhou dobou spaľovania a jednoduchým prenášaním.
- Automatický kotol na pelety a biomasu. Tieto kotly umožňujú spaľovať a vytvárať teplo z širokého spektra biologického odpadu a biomasy. Najčastejšie sa však obstarávajú za cieľom spaľovaní pelet. Pelety rozlišujeme na drevné a alternatívne. Drevné pelety sa skladajú z čistého dreva bez prímesi alebo z dreva s drevenou kôrou. Alternatívne pelety potom vznikajú z energetický plodín (repka, obilniny) alebo z rôznych odpadov (papier, uhoľný prach).
Tepelné čerpadlá
Aj keď sa môže zdať, že je tepelné čerpadlo rýdzo ekologickým spôsobom vykurovania, keďže jeho hlavné vykurovacie médium tvorí voda, vzduch či zem, nie je tomu bohužiaľ tak. Tepelné čerpadlo si vyžaduje aj pohonný kompresor, ktorý je uvádzaný do prevádzky pomocou nezanedbateľného množstva elektriny a tá, ako vieme, pochádza z jadrových či uhoľných elektrární. Obstarávacia cena tepelného čerpadlá je značne vysoká a v prípade nízkoenergetických domov hrozí, že nestihne dôjsť k návratnosti tejto vysoké počiatočné investície. Tú vlastnosť, že dokáže čerpať energiu z tak prirodzených médií akými voda, vzduch a pôda sú, však nemožno inak ako obdivovať.
Systém zem-voda čerpá energiu cez plastové rúrky umiestnené v zemi, v ktorých prúdi nemrznúca kvapalina. Využívanejší sú však systémy vzduch-vzduch alebo vzduch-voda. Tie dokážu získavať tepelnú energiu priamo zo vzduchu, čo je isto lacnejší a dostupnejší spôsob.
Tepelné čerpadlá na vykurovanie objektov je možné rozdeliť podľa prostredia, z ktorého sa získava energia, na tepelné čerpadlá zem - voda, voda - voda a vzduch - voda. Každé z týchto čerpadiel má iné vlastnosti a vyžaduje iný prístup do vykurovacej sústavy.
Solárne systémy
Systémy na báze slnečného žiarenia sú bezpochyby veľkým ochranárskym riešením pre životné prostredie. Sú lacným variantom pre ohrev vody a dokonca aj pre vykurovanie. Solárne panely sa v prípade domáceho použitia umiestňujú spravidla na sedlové strechy s ideálnym sklonom 45° orientované na južnú stranu, rovný povrch však nie je prekážkou. Vyžadujú si technickú miestnosť pre umiestnenie akumulačných nádrží ako zásobáreň tepelnej úžitkovej vody.
Možnosťou pre ukladanie energie sú však treba aj bazény. Ohriata voda je potom rozvádzaná do domu pomocou radiátorov či podlahové vykurovania. Letné mesiace sú pre funkčnosť solárnych systémov najideálnejšie. V zime a pri zatiahnutej oblohe však účinnosť klesá.
Voľba správneho vykurovacieho systému
Typy vykurovania sa teda značne rozšírili. Výsledkom výberu bývajú často kombinácie rôznych druhov palív aj zariadení. Vždy sa však vychádza z toho, akú veľkú plochu potrebujete vykúriť, do akej energetické triedy patrí váš dom a aké sú prepočty na budúcu prevádzku palivového systému.
Do popredia sa dostáva aj otázka, ak veľký kompromis ste schopní urobiť medzi ekologickosťou a pohodlnosťou.
Vykurovacie telesá: Konečný článok vykurovacej sústavy
Konečným článkom vykurovacej sústavy sú vykurovacie telesá, ľudovo nazývané radiátory. Aby slúžili k vašej spokojnosti a boli technicky i ekonomicky účelné, je dôležitý nielen ich správny odborný návrh, ale aj dimenzovanie. Dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú voľbu vykurovacích telies, sú rozmery miestností a hrúbka obvodových stien, ako aj počet a veľkosť okien v miestnostiach, v ktorých sa nachádzajú. Rozmery samotných telies, teda ich dĺžka, výška a hĺbka, sa vypočítavajú v závislosti od požadovaného výkonu.
Druhy vykurovacích telies
Vykurovacie telesá poznáme článkové, panelové, rúrkové a konvektory. Teplovodné médium môže byť teplovzdušné, teplovodné, elektrické alebo plynové. Vykurovacie telesá sa vyrábajú v mnohých tvarových a farebných variantoch. Moderné dizajnové radiátory majú netradičné, zaujímavé podoby. V súčasnosti sa môžete stretnúť tak s atraktívnymi oblúkmi, ako aj s asymetrickými tvarmi, nakoľko kreatívni návrhári aj v tejto oblasti ponúkajú skutočné umelecké diela. Tieto typy vykurovacích telies sa tak stávajú významnými a hodnotnými estetickými doplnkami interiérov. Z praktických dôvodov sú obľúbené aj rôzne druhy krytov na klasické radiátory. Môžu byť z kovu, no častejšie sa vyskytujú drevené kryty, a to aj z dyhy, aj z masívu. Vrchná časť sa využíva ako odkladací priestor, obvykle ide buď o policu s medzerou, alebo mriežku dekoratívneho charakteru.
Materiály a konštrukcia radiátorov
Najčastejšie sa vyrábajú z oceľových plechov, liatiny a zliatin hliníka. Steny článkov radiátorov z oceľových plechov a zliatin hliníka nesmú mať hrúbku menšiu ako 1,11 mm, liatinové radiátory až 2,5 mm. Vyznačujú sa však dlhou životnosťou, a to až niekoľko desiatok rokov. Ich výhrevnosť závisí od počtu článkov. Základnými časťami článku radiátora je horná a dolná komora, ktoré spája teplovýmenná plocha. Tvar a veľkosť rebier závisí od technológie výroby. Principiálne však platí: čím je teplovýmenná plocha článku väčšia, tým sa zvyšuje podiel tepla odovzdávaného do interiéru konvekciou. Článkové radiátory sa vo všeobecnosti vyznačujú malým hydraulickým odporom a ich súčiniteľ miestneho odporu je okolo 2,5. Liatinové článkové vykurovacie telesá majú vyššiu hmotnosť, väčšiu akumulačnú schopnosť a tepelnú zotrvačnosť. Hliníkové a plechové radiátory sú ľahšie a lacnejšie.
Panelové radiátory
Sú súvislé hladké platne zložené z dvoch základných častí - z hornej prívodnej a dolnej vratnej komory. Obvykle sú umiestnené v smere dĺžky telesa a spájajú ich prelisy. Panelové radiátory sa najčastejšie vyrábajú z oceľového plechu, ktorý sa po obvode zvára švami. Plech má hrúbku od 1,25 do 2 mm. Panelové radiátory môžeme deliť na jednoduché, dvojité a trojité. Vo všeobecnosti sa vyznačujú nižšou hmotnosťou ako článkové radiátory.
Rúrkové radiátory
Najčastejšie používanými tvarmi rúrkových vykurovacích telies sú meandra, register s vodorovnými rúrkami a register so zvislými rúrkami. Rúrkové vykurovacie telesá sa skladajú z prívodných a vratných komôr. Samotné rúrky môžu mať kruhový, štvorcový, obdĺžnikový alebo kombinovaný prierez. Najbežnejšie používaným materiálom na ich výrobu je oceľ a meď. Rúrkové vykurovacie telesá sa s obľubou využívajú najmä v kúpeľniach a nazývajú sa aj registre. Často slúžia aj ako sušiaky na uteráky a bielizeň.
Konvektory
Konvektor je vykurovacie teleso, ktoré odvádza teplo do priestoru konvekciou (šírenie tepla prúdením). Skladá sa z výmenníka tepla a skrine. Rúrkový výmenník prenáša teplo dodané teplonosnou látkou. Hrúbka steny rúrky musí byť minimálne 0,8 mm a najčastejšie používanými materiálmi sú oceľ, meď a zliatina hliníka. Skriňa je neoddeliteľnou súčasťou konvektora a plní hlavnú prevádzkovú a technickú funkciu. Má mať hladký povrch a vo vnútri musí klásť čo najmenší odpor prúdeniu vzduchu. Najčastejšie sa vyrába z hliníkového a oceľového plechu. Mriežka na prúdenie vzduchu býva vyhotovovaná z pevných alebo otáčavých žalúzií, ale aj z dierovaného plechu alebo mreží. Konvektory sa používajú najmä pri podlahovom a stenovom vykurovaní. Sú určené na vyrovnávanie teplotných rozdielov medzi interiérom a exteriérom, preto sa umiestňujú predovšetkým k zaskleným plochám. Týmto spôsobom sa dosiahne účinné zamedzenie rosenia okien, a tým vzniku plesní. Typickým prostredím na využitie konvektorov sú zimné záhrady. Tepelný výkon podlahových konvektorov možno zväčšiť núteným prúdením vzduchu pomocou ventilátora.
Údržba vykurovacích telies
Pravidelná údržba vykurovacej sústavy, ako aj jej koncových článkov, je dôležitá. Zvýšite ňou hospodárnosť a efektívnosť celého vykurovacieho systému. V rámci údržby treba vykurovacie telesá v prvom rade odvzdušniť. Zavzdušnené telesá majú narušenú cirkuláciu vody, čo spôsobuje ich vnútorné hrdzavenie a následné praskanie. Samotná realizácia odvzdušnenia je možná iba pri vypnutom obehovom čerpadle vykurovacieho systému, aby sa systém nezaplnil vzduchom. Hrdza je najväčším nepriateľom radiátorov a najčastejším dôvodom ich havárií. Ďalšími častými dôvodmi porúch sú netesnosti na spojoch a zvaroch, a používanie vykurovacích telies aj po životnosti. V rámci údržby treba aspoň jedenkrát ročne vykonať odbornú kontrolu nadstavenia termostatických ventilov a ich ovládania. Ak v letných mesiacoch vykurovaciu sústavu vypínate, nezabudnite pri odstávke nechať systém naplnený vodou.
Infračervené vykurovacie telesá
Menej tradičné, no o to zaujímavejšie sú infračervené vykurovacie telesá, ktoré produkujú dlhovlnné žiarenie s vlnovou dĺžkou 7 až 9 mikrónov. Dĺžka tohto žiarenia je identická s vlnovou dĺžkou slnečného žiarenia, čo je veľmi príjemné a prirodzené. Infračervené vykurovanie sa ľudovo nazýva zdravé teplo, nakoľko preniká až niekoľko mm pod ľudskú pokožku, čím posilňuje imunitný systém. Je vhodné aj pre alergikov. Telesá sa vyrábajú zo špeciálneho materiálu, ktorý obsahuje nekovový vykurovací článok na báze uhlíka a vytvára tepelné sálanie s vysokým stupňom účinnosti. Tepelná energia sa prenáša bez pomoci transparentného média. Vykurovacie telesá majú tvar tenkostenných panelov alebo stĺpov. Z tohto dôvodu sú aj atraktívnymi ozdobami miestností. Inštalácia infračerveného vykurovacieho systému nevyžaduje žiadne stavebné úpravy v interiéri. Na jeho prevádzku treba len elektrickú energiu alebo priame káblové napojenie. Obsluha a regulácia je jednoduchá - prostredníctvom termostatu, ktorý môže byť aj na diaľkové ovládanie.
Princíp odovzdávania tepla
Elektrické a aj teplovodné vykurovacie telesá odovzdávajú teplo do miestnosti formou sálania alebo prúdenia. V prípade prúdenia sa využíva energia na vyhriatie studeného vzduchu v miestnosti, v prípade sálania sa energia neodovzdáva do vzduchu, ale je citeľná až pri kontakte s pevnými telesami. Pre účinnosť celého vykurovacieho zariadenia je výhodné, ak sú vykurovacie plochy dimenzované dosť veľké. Pretože len tak vytvoríte príjemne teplý byt aj s nízkymi teplotami vykurovacej vody.
Doskové radiátory
Patria k najznámejším typom radiátorov. Skladajú sa z jednej alebo viacerých vykurovacích dosiek, medzi ktorými sú umiestnené lamely - takzvané konvekčné plechy. Počas prúdenia teplej vykurovacej vody cez profilové dosky, odovzdávajú radiátory väčšiu časť energie prostredníctvom sálania. Ich výkon závisí okrem prívodnej teploty vykurovacej vody aj od počtu vykurovacích dosiek a konvekčných plechov. Pokiaľ sú ploché radiátory dimenzované na dostatočnú veľkosť, postačujú aj nízke prívodné teploty.
Článkové radiátory
Sú najstaršie typy radiátorov a tvoria základ všetkých moderných vykurovacích plôch. Skladajú sa z viacerých jednotlivých článkov, cez ktoré prúdi vykurovacia voda, preto sa dajú flexibilne prispôsobiť príslušným požiadavkám. Radiátory odovzdávajú teplo vo všeobecnosti sálaním alebo prúdením a dnes sa vyrábajú väčšinou z oceľových článkov. Predovšetkým staršie typy liatinových radiátorov majú vysokú hmotnosť, ktorá sa musí počas vykurovania najprv zahriať. Z tohto dôvodu reagujú síce pomaly na zmeny nastavenia teploty, prijaté teplo však odovzdávajú do miestností aj počas krátkych prestávok vo vykurovaní. V závislosti od veľkosti týchto radiátorov môžu byť vhodné na použitie s kondenzačnými kotlami, kogeneračnými zariadeniami alebo kotlami na biomasu. Keďže vyžadujú väčšinou vyššie systémové teploty, tieto druhy radiátorov sa zriedkakedy používajú na vykurovanie s tepelným čerpadlom. Na rozdiel od starých liatinových článkových radiátorov si moderné oceľové radiátory vystačia s nižšími prívodnými teplotami.
Rúrkové radiátory
Sa skladajú ako článkové radiátory z jednotlivých prvkov a teplo odovzdávajú sálaním alebo prúdením. Rozdiel je v tom, že väčšinou zvisle zoradené rúrky sú v prípade článkového radiátora hore a dolu zvarené s rozvádzacou alebo zbernou rúrkou. Tieto typy radiátorov sú z oceľových plechov a dnes sa dajú vyrobiť v rôznych tvaroch. Príkladom je kúpeľňový radiátor, ktorý sa nepoužíva len na vykurovanie kúpeľne, ale aj na sušenie uterákov. V závislosti od veľkosti vykurovacej plochy sa môžu tieto radiátory prevádzkovať v teplovodných vykurovacích systémoch s kondenzačnou technikou, v kogeneračných zariadeniach alebo s kotlami na biomasu.
Konvektory
Na rozdiel od iných typov radiátorov sa skladajú konvektory z jednotlivých lamiel, ktoré sú umiestnené okolo rúrky, cez ktorú preteká voda. Vďaka typickej konštrukcii odovzdávajú takmer všetko teplo vo forme prúdenia. Konvektory sa často inštalujú za nejaký kryt a pod veľkými okennými plochami. Tu pôsobia proti prievanu, ktorý vzniká na studených sklených plochách a zabezpečujú dobrý pocit z tepla. Na zvýšenie vykurovacieho výkonu môžu byť tieto typy radiátorov vybavené napríklad ventilátorom, ktorý zabezpečuje dostatočne vysokú cirkuláciu vzduchu. Konvektory reagujú rýchlo na zmenené teplotné požiadavky, sú kompaktné, a preto sa dajú inštalovať aj na miestach, kde je málo miesta.
Plošné vykurovacie systémy
Využívajú ako vykurovacie plochy steny, podlahy alebo stropy a výrazne sa tým odlišujú od ostatných typov radiátorov. V nízkoenergetických budovách s nízkymi stratami tepla sa preto väčšinou nastavuje na konštantnú izbovú teplotu. Plošné vykurovacie systémy sú neviditeľné, teplo odovzdávajú takmer výlučne sálaním a vytvárajú tým mimoriadne pohodovú klímu v miestnosti.
tags: #vykurovacie #telesa #na #plyn