Vetranie nebytových priestorov je na Slovensku regulované viacerými právnymi predpismi a technickými normami. Cieľom tejto regulácie je zabezpečiť zdravé a bezpečné vnútorné prostredie pre osoby, ktoré sa v týchto priestoroch nachádzajú. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike, pričom vychádza z platnej legislatívy a noriem, ako aj z praktických skúseností.
Úvod do problematiky vetrania
Vetranie je proces výmeny vzduchu medzi vnútorným a vonkajším prostredím. V nebytových priestoroch, ako sú kancelárie, obchody, sklady a výrobné haly, je vetranie obzvlášť dôležité z dôvodu zabezpečenia kvality vzduchu, odstraňovania škodlivín, regulácie teploty a vlhkosti. Nedostatočné vetranie môže viesť k zvýšenej koncentrácii škodlivých látok, ako sú oxid uhličitý, prach, chemické výpary a biologické kontaminanty, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie a pohodu osôb.
Legislatívny rámec vetrania nebytových priestorov
Slovenská legislatíva upravuje vetranie nebytových priestorov v niekoľkých právnych predpisoch. Medzi najdôležitejšie patria:
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje všeobecné požiadavky na ochranu zdravia v rôznych prostrediach, vrátane pracovísk a verejných priestorov. Ustanovuje povinnosti zamestnávateľov a prevádzkovateľov zabezpečiť zdravé a bezpečné vnútorné prostredie.
Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko: Toto nariadenie vlády stanovuje minimálne požiadavky na vetranie pracovísk, vrátane požiadaviek na prívod čerstvého vzduchu, prevádzku klimatizačných a vetracích zariadení a odstraňovanie odpadov a nečistôt.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť a vetranie kotolní
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu: Táto vyhláška upravuje podrobnosti o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, vrátane požiadaviek na vetranie, teplotu, osvetlenie a hluk.
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi: Tento zákon a súvisiace predpisy upravujú požiadavky na vetranie v súvislosti s protipožiarnou bezpečnosťou budov. Vetracie systémy musia byť navrhnuté a prevádzkované tak, aby neprispievali k šíreniu požiaru a umožňovali účinný odvod dymu a tepla.
Vyhláška MH SR č. 240/2016 Z. z.: Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky upravuje rozpočítavanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie.
Technické normy pre vetranie
Okrem legislatívy existujú aj technické normy, ktoré poskytujú podrobnejšie usmernenia pre návrh, inštaláciu a prevádzku vetracích systémov. Medzi najdôležitejšie normy patria:
STN EN 13779 Vetranie nebytových budov. Požiadavky na funkčnosť vetracích a klimatizačných systémov: Táto norma stanovuje požiadavky na návrh, inštaláciu, prevádzku a údržbu vetracích a klimatizačných systémov v nebytových budovách.
Prečítajte si tiež: Rekuperácia v byte: Čo si treba všímať
STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov. Časť 1: Základné požiadavky: Norma udáva požiadavky na denné osvetlenie budov.
STN 734301 Bytové budovy: Norma sa zaoberá bytovými budovami.
Požiadavky na vetranie podľa Nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z.
Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. stanovuje minimálne požiadavky na vetranie pracovísk. Podľa tohto nariadenia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby na uzatvorených pracoviskách boli vykonané opatrenia na zabezpečenie dostatočného prívodu čerstvého vzduchu so zreteľom na používané pracovné postupy a fyzickú záťaž zamestnancov. Ak sa použije nútené vetranie, musí sa udržiavať v prevádzkyschopnom stave a každú poruchu musí indikovať kontrolný systém.
Na pracoviskách bez výskytu škodlivých faktorov má byť výmena vzduchu na jedného zamestnanca najmenej 30 m3/h vzduchu; pri fyzickej práci sa má vymeniť na jedného zamestnanca 50 m3/h vzduchu. Klimatizácia alebo mechanické vetranie sa musí prevádzkovať tak, aby zamestnanci neboli vystavení prievanu spôsobujúcemu tepelnú nepohodu a aby boli dodržané hygienické požiadavky.
Vetranie a protipožiarna bezpečnosť
Vetracie systémy musia byť navrhnuté a prevádzkované tak, aby neprispievali k šíreniu požiaru. Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi a súvisiace predpisy stanovujú požiadavky na protipožiarne vetranie, ktoré zahŕňajú:
Prečítajte si tiež: Vetranie prevádzky: podrobný článok
Použitie protipožiarnych klapiek a uzáverov vo vetracích potrubiach, ktoré zabránia šíreniu ohňa a dymu medzi požiarnymi úsekmi.
Zabezpečenie funkčnosti vetracích systémov počas požiaru, aby sa umožnil odvod dymu a tepla a zlepšili sa podmienky pre evakuáciu osôb a zásah hasičských jednotiek.
Inštaláciu zariadení na odvod tepla a splodín horenia v skladoch a iných priestoroch s vysokým požiarnym rizikom.
Praktické aspekty vetrania nebytových priestorov
Pri návrhu a prevádzke vetracích systémov v nebytových priestoroch je potrebné zohľadniť niekoľko praktických aspektov:
Typ priestoru: Požiadavky na vetranie sa líšia v závislosti od typu priestoru a jeho využitia. Napríklad, v kanceláriách je dôležité zabezpečiť dostatočný prívod čerstvého vzduchu a odstraňovanie oxidu uhličitého, zatiaľ čo vo výrobných halách je potrebné odstraňovať prach, chemické výpary a iné škodliviny.
Počet osôb: Vetrací systém musí byť dimenzovaný na maximálny počet osôb, ktoré sa môžu v priestore nachádzať.
Klimatické podmienky: Vetrací systém musí byť navrhnutý tak, aby zohľadňoval klimatické podmienky v danej lokalite. V horúcich obdobiach je potrebné zabezpečiť dostatočné chladenie, zatiaľ čo v chladných obdobiach je potrebné minimalizovať tepelné straty.
Energetická efektívnosť: Vetrací systém by mal byť navrhnutý tak, aby bol energeticky efektívny a minimalizoval spotrebu energie. Možnosti zahŕňajú rekuperáciu tepla, použitie regulácie otáčok ventilátorov a optimalizáciu prevádzky systému.
Problémy s rozpočítavaním nákladov na teplo
Vyhláška MH SR č. 240/2016 Z. z. upravuje rozpočítavanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie. Cieľom vyhlášky bolo odstrániť veľké rozdiely v platbách za teplo medzi bytmi a vyrovnať sa s extrémnymi šetričmi, ktorí z rôznych dôvodov vypínali radiátory, a tak im byty vykurovali susedia.
Nové rozpočítanie je výhodné najmä pre ľudí, ktorí kúria rovnomerne alebo museli kúriť viac, pretože mali susedov, ktorí na teple príliš šetrili, prípadne susedili s neobývaným bytom. Spravodlivejšie je aj pre tých, ktorí museli viac kúriť, keďže majú napríklad rohový byt alebo byt na najnižšom alebo najvyššom poschodí.
Nová vyhláška sa dotkla aj ľudí, ktorí nešpekulovali a nechceli šetriť na úkor susedov a naozaj znižovali teplotu vo svojom byte napríklad preto, že nemajú radi teplo, alebo preto, aby ušetrili a znížili si tak svoje náklady. Môžu to byť napríklad aj dôchodcovia, ktorí vypínali radiátory, lebo nemajú peniaze na zaplatenie tepla.
V niektorých bytových domoch sa preto zvýšila základná zložka aj na 80 a viac percent. Niektorí majitelia bytov sa sťažujú na vysoké nedoplatky, ktoré sú spôsobené zmenou rozpočítavania a novou vyhláškou. Problém je podľa nich v tom, že motivácia správať sa hospodárne nie je teraz prakticky žiadna.
Ministerstvo hospodárstva je pripravené tieto podnety z praxe zohľadniť v prípadných úpravách vyhlášky zohľadňujúcich špecifické situácie vzniknuté pri rozpočítavaní tepla. Cieľom súčasného vedenia rezortu je, aby táto vyhláška zabezpečila, že ľudia nebudú zneužívať spoločné teplo, ale zároveň bude ľudí motivovať správať sa ekologicky a ekonomicky.
Zmeny v norme STN 734301 Bytové budovy
Od 1. februára 2021 sa dosť podstatne zmenila norma STN 734301 Bytové budovy. Medzi najdôležitejšie zmeny patria:
Definícia rodinného domu: Uvedená definícia je ale v rozpore s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, kde je rodinný dom definovaný, ako budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Z tohto dôvodu platí, že dodržiavanie slovenskej technickej normy v tomto bode je dobrovoľné.
Úžitková plocha bytu: Do podlahovej plochy bytu v bytovom, rodinnom dome alebo budovách s iným účelovým využitím sa nezapočítava plocha garáže. Doteraz sme garáže započítavali do úžitkovej plochy, treba preto tabuľky robiť inak a garáže už do tejto úžitkovej plochy domu nezapočítavať.
Elektromobilita: Pri navrhovaní bytových budov sa odporúča uvažovať podľa potreby s elektromobilitou.
Preslnenie: Trvanie preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 21. marca do 22- septembra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako minimálnej stanovenej STN EN 1T03T. V bytoch, ktoré majú dve a viac obytných miestností má byt' 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti.
Okná: Spodný okraj skladobného rozmeru najmenej jedného zvislého okna obytnej miestnosti má byt' najviac 1,2 m nad podlahou (odporúča sa 900 mm), horný okraj najmenej 2,2 m nad podlahou. Šírka zvislého okna má byt' minimálne 55% zo šírky okennej steny.
Priestor na varenie: Priestor na varenie v rodinnom dome, ktorý je riešený ako súčasť obývacej izby je možné priamo osvetlit' a priamo vetrat' okenným otvorom umiestnením medzi úrovňou pracovnej dosky kuchynskej linky (min. 900mm) a spodnou úrovňou horných skriniek kuchynskej linky (max. Toto je novinka v norme.
Svetlá výška: Čiže z odporúčaných výšok pre obytné miestnosti sa stali záväzné. Pozor, ak sa znižuje podhľad v obytnej miestnosti, tak svetlá výška je po tento podhľad. Toto je dosť zásadná zmena napríklad pre bytovky. Doteraz sa bežne robilli bytovky so svetlou výškou napríklad 2500mm kvôli ekonomike.
Požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavieb
Požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavieb sú upravené v Zákone č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi a vo vyhláške Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pred požiarmi. Tieto predpisy stanovujú požiadavky na:
Požiarne úseky: Priestory, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek, sú uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky. Súčasťou samostatného požiarneho úseku môžu byť priestory, v ktorých požiarne zaťaženie tvoria iba horľavé látky v konštrukciách okien, dverí a podláh a podľa požiadaviek uvedených v prílohe č.
Požiarnu odolnosť: Požiarna odolnosť požiarnych konštrukcií sa hodnotí kritériami a časom v minútach.
Konštrukčné prvky: Konštrukčné prvky sú stavebné konštrukcie s požadovanými vlastnosťami v podmienkach požiaru. Vytvorené sú zo stavebných materiálov alebo z komponentov.
Únikové cesty: Chránená úniková cesta vrátane požiarnej predsiene sa musí vetrať prirodzeným vetraním alebo umelým vetraním podľa prílohy č. Ak je v nadzemnej časti stavby viac ako jedna chránená úniková cesta typu A a predpokladaný čas evakuácie osôb je v nich dlhší ako 6 min, musí byť druhá a ďalšia chránená úniková cesta odvetraná kombináciou prirodzeného vetrania podľa prílohy č.
Požiarne výťahy: Požiarny výťah je výťah zriadený na dopravu hasičských jednotiek a hasičskej techniky, z ktorého je východ na všetky podlažia stavby, na ktorých sa predpokladá zásah. Za požiarny výťah sa považuje aj evakuačný výťah podľa § 58 ods.
Zariadenia na odvod tepla a splodín horenia: Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe musí byť vybavený zariadením elektrickej požiarnej signalizácie, stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia podľa hodnôt indexu skladovaných materiálov a indexu ekonomického rizika.
tags: #vyhlaska #vetranie #nebytovych