Vykurovanie domácností pomocou plynových kachlí je stále populárne, no s týmto spôsobom vykurovania sa spájajú aj určité riziká. Jedným z kľúčových prvkov pre bezpečnú a efektívnu prevádzku plynových kachlí je termostat. Tento článok podrobne rozoberá princíp fungovania termostatu v plynových kachliach a zdôrazňuje dôležitosť správnej regulácie a prevencie.
Úvod do problematiky plynových spotrebičov a bezpečnosti
V dnešnej dobe, hoci je detekcia nebezpečných plynov už bežnou súčasťou domácností, pracovísk aj verejných budov, mnoho ľudí stále tápe v tom, aký je rozdiel medzi oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým, a ako im predchádzať. Plynové spotrebiče, ako sú kachle a kotly, vyžadujú pravidelnú kontrolu a údržbu, aby sa predišlo úniku nebezpečných plynov a zabezpečila ich efektívna prevádzka.
Rozdiel medzi oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým
Oxid uhličitý (CO2), predtým nazývaný kysličník uhličitý, vzniká najmä počas dýchania, ale aj ďalších biochemických procesov. Produkujú ho fotosyntetizujúce rastliny aj mikroorganizmy, vzniká tiež pri spaľovaní. Je teda prirodzenou súčasťou ovzdušia. Oxid uhličitý je ťažší ako vzduch, a preto sa drží najmä pri zemi. V domácnostiach sa jeho koncentrácia nebezpečne zvyšuje obvykle pri nedostatočnom vetraní malých miestností s vyšším počtom ľudí, zvierat a rastlín (tzv. vydýchaný vzduch).
Oxid uhoľnatý (CO) sa v atmosfére prirodzene nachádza naopak iba v nepatrnom množstve. Vzniká najmä nedokonalým spaľovaním, teda v prípade, že k plameňu nie je zabezpečený dostatočný prísun kyslíka. V domácnostiach tento jav najčastejšie spôsobuje slabý ťah komína (jeho upchatie či zanesenie) alebo zlé tesnenie či iná závada na plynových spotrebičoch. Nedokonalé spaľovanie vzniká aj v prípade, že je teplota spaľovania príliš nízka (doutnanie ohňa) alebo doba spaľovania príliš krátka. Zdrojom oxidu uhoľnatého sú aj spaľovacie motory, cigaretový dym a rôzne priemyselné odvetvia. Medzi ďalšie pre človeka jedovaté plyny patrí napríklad oxid dusnatý či oxid siričitý. Výskyt týchto plynov v bežnej atmosfére je ale minimálny.
Oba tieto jedovaté plyny sú zákerné najmä tým, že sú bez farby, zápachu aj chuti. Zmyslami ich človek teda nemôže odhaliť. Nebezpečnú koncentráciu môžete včas zistiť iba vďaka vhodne nainštalovaným detektorom plynu. Prirodzená koncentrácia oxidu uhličitého vo vonkajšom ovzduší je 0,04 %. Pri obsahu CO2 vo vzduchu okolo 5-10 % spôsobuje tento plyn bezvedomie, koncentrácia nad 20 % vedie k úmrtiu. Prirodzená koncentrácia oxidu uhoľnatého v ovzduší sa pohybuje okolo 0-10 ppm, v domácnostiach s plynovým kotlom a v mestských aglomeráciách môže byť táto hodnota až 200 ppm. CO sa chemicky viaže na hemoglobín, čím pri väzbe vytlačí kyslík. Hemoglobín potom prechádza na karbonyl-hemoglobín a po tele už neprenáša kyslík. Človek sa potom udusí. CO2 nie je jedovatý, ale je pre človeka nedýchateľný.
Prečítajte si tiež: Použitie bezdrôtových termostatov
Princíp fungovania termostatu v plynových kachliach
Termostat je zariadenie, ktoré automaticky reguluje teplotu v systéme. V prípade plynových kachlí termostat zabezpečuje udržiavanie nastavenej teploty v miestnosti regulovaním prívodu plynu do horáka. Existuje niekoľko typov termostatov, ktoré sa používajú v plynových kachliach:
- Bimetalické termostaty: Využívajú bimetalový pásik, ktorý sa pri zmene teploty ohýba a spína alebo rozpína elektrický obvod, čím reguluje prívod plynu.
- Kapilárne termostaty: Používajú kapilárnu trubicu naplnenú kvapalinou, ktorá sa pri zmene teploty rozpína alebo zmršťuje a ovplyvňuje mechanizmus regulácie prívodu plynu.
- Elektronické termostaty: Sú presnejšie a umožňujú programovanie teploty v rôznych časových intervaloch. Využívajú elektronické snímače teploty a riadiace obvody na reguláciu prívodu plynu.
Úlohou termostatu je zapnutie čerpadla, keď teplota prekročí nastavenú hodnotu a vypnutie čerpadla pri vychladnutí kotla. S termostatom AVANSA 110 R máme možnosť regulovať teplotu zapnutia a teplotu vypnutia čerpadla.
Dôležitosť správnej regulácie teploty
Kvalitná regulácia teploty je kľúčom k úspore energie vo vykurovaní. Moderné, programovateľné termostaty dokážu optimalizovať tepelný komfort v každej miestnosti. Zohľadňujú slnečné zisky, počet osôb či prevádzka elektrických spotrebičov. Efektívna regulácia teploty je kľúčom k úspore energie vo vašej domácnosti. Moderné, programovateľné termostaty zohľadňujú tepelné zisky, ako sú slnečné žiarenie, počet osôb či prevádzka elektrických spotrebičov.
Správna regulácia teploty v miestnosti má niekoľko výhod:
- Úspora energie: Udržiavaním konštantnej teploty a vyhýbaním sa prekuróreniu sa znižuje spotreba plynu.
- Komfort: Zabezpečuje príjemnú a stabilnú teplotu v miestnosti bez nepríjemných výkyvov.
- Bezpečnosť: Predchádza prehriatiu kachlí a znižuje riziko požiaru.
Prevencia a detekcia úniku plynu
Prvé príznaky účinku na telo CO2 aj CO sú nešpecifické - medzi tie najčastejšie patrí malátnosť, bolesť hlavy, nevoľnosť, únava a zmätenosť. Oxid uhličitý v bežnej domácnosti nedosahuje životu nebezpečnú koncentráciu, ale môže spôsobovať zdravotné problémy a značný diskomfort. Oxid uhoľnatý je pre človeka oveľa nebezpečnejší, pretože k jeho zvýšenej koncentrácii a následnej otrave dochádza v domácnostiach veľmi rýchlo a nepozorovane. Pri otrave oxidom uhoľnatým sa prvotné príznaky stupňujú, možno pozorovať začervenanie kože a slizníc, postihnutý upadá do bezvedomia a dochádza k tzv. vnútornému uduseniu. Vnútorné udusenie je výraz pre stav, keď človek môže dýchať, kyslík sa dostáva do pľúc, avšak je narušený jeho prenos do tkanív.
Prečítajte si tiež: Moderné vykurovanie s 16A termostatom
V prípade oboch plynov je nevyhnutné dbať predovšetkým na dostatočné vetranie. Nezbytnou prevenciou sú aj pravidelné revízie plynových spotrebičov, kotlov a komínov. Detektor úniku plynu je jediným skutočne účinným spôsobom, ako spoznať únik plynu. Aj napriek dostatočnému vetraniu a pravidelným revíziám spotrebičov nemožno nikdy riziko zvýšenej koncentrácie CO a CO2 vylúčiť. Ak máte doma krb, kachle, kotol alebo akékoľvek iné plynové spotrebiče, je detektor oxidu uhoľnatého absolútne nevyhnutnou súčasťou bezpečnej domácnosti. Detektory CO vyberajte od zavedených výrobcov, neznačkové a lacné produkty môžu byť značne nespoľahlivé. Hlásiče CO2 vám zase pomôžu strážiť kvalitu ovzdušia v domácnosti. Ako sme už spomenuli, v bežných podmienkach tento plyn nemôže dosiahnuť takú koncentráciu, ktorá by spôsobila závažné otravy, ale môže byť príčinou zdravotných problémov, akými sú problémy so spánkom, bolesti hlavy, únava a pod.
Prvá pomoc v prípade zvýšenej koncentrácie CO2 v miestnosti spočíva vo vyvetraní a vynesení postihnutého na čerstvý vzduch. V prípade otravy CO je postup zložitejší, pretože pri vynášaní postihnutého by sa mohol otráviť aj záchranca. Pri vynášaní je preto nevyhnutné nedýchať, a to ani cez rúško či inú ochranu dýchacích ciest.
Legislatíva a povinnosti
Zákon stanovuje povinnosť detekcie oxidu uhoľnatého iba pre konkrétne typy priestorov, napríklad pre parkovacie domy a podzemné garáže. V domácnostiach táto povinnosť neexistuje, avšak inštalácia detektorov CO sa dôrazne odporúča vo všetkých domácnostiach, kde sa nachádzajú krby, kachle či plynové spotrebiče a kotly. Zákon ďalej stanovuje určité povinné kroky prevencie vzniku CO v domácnostiach. Medzi tie patrí najmä pravidelné revízie a čistenie plynových spotrebičov a spalinových ciest. Revízie a údržba by podľa platnej vyhlášky mali prebiehať raz ročne, vždy pred začiatkom vykurovacej sezóny. Čo sa detekcie oxidu uhličitého týka, opäť platí, že každý zamestnávateľ musí zabezpečiť svojim zamestnancom bezpečnosť práce. Nebezpečná koncentrácia oxidu uhličitého vzniká napríklad v pivovaroch a vínnych pivniciach, skleníkoch, spaľovniach, kotolniach, šachtách a pod.
Moderné vykurovacie systémy a regulácia
Pri vývoji kotlov v ostatných rokoch sa prihliadalo nielen na stúpajúce ceny energií, ale aj na ochranu životného prostredia. Týmto parametrom najlepšie vyhovujú kondenzačné kotly, tzv. kotly tretej generácie. Pri bežnom nízkoteplotnom kotle odchádzajú spaliny s teplotou asi 120 až 130 °C cez komín či iný vývod priamo von. Kondenzačné kotly odovzdávajú teplo zo spalín studenej vode pritekajúcej zo systému a predhrejú ju, takže na jej dohriatie stačí menšie množstvo plynu.
Základným predpokladom na zabezpečenie hospodárnej dodávky tepla na vykurovanie stavieb je dokonalý technický stav kotolní a úpravní parametrov a ich vybavenie primeranou reguláciou. Pri priestrannejších objektoch, ktoré sú navyše vhodne orientované vzhľadom na svetové strany, a teda majú rozdielne oslnené fasády, je veľmi vhodné uplatňovať zónovú reguláciu, ktorá presnejšie reaguje na rôzniace sa potreby tepla.
Prečítajte si tiež: Úspora Energie s Termostatom
Regulácia môže byť:
- nepriamo, keď sa reguluje vstupná teplota vody v prívodnom potrubí prúdiaca do vykurovacej sústavy (napr.
- vonkajšej teploty - ekvitermne, resp.
- záťaže či záťaží- táto regulácia je priama a využíva už fuzzy logiku.
Pri používaní regulátorov, ktoré regulujú teplotu vykurovacej vody v závislosti od vonkajšej teploty, teda pri ekvitermnej regulácii sa podľa druhu objektu dosahujú úspory tepla 10 až 25 % pôvodnej spotreby. Ak sa tento druh regulácie doplní o tzv.
- tepelnoakumulačné vlastnosti budovy (hmotnosť stavby, druh stavebného materiálu, druh a hrúbka tepelnej izolácie, veľkosť zasklenej plochy, infiltrácia atď.
- tepelnoakumulačné vlastnosti vykurovacej sústavy (druh sústavy, vodný obsah atď.
- nároky užívateľa na komfort a mikroklímu a jeho priame požiadavky.
V súčasnosti, keď sa objekty zatepľujú, t. j. vylepšujú sa ich tepelnotechnické vlastnosti s cieľom šetriť energiu, treba dbať najmä na tepelnoakumulačné vlastnosti budov. Nestačí iba zatepliť objekt, zatepleniu sa musia prispôsobiť aj vykurovacia sústava a jej regulácia.
Pri zónovej regulácii sa jedným spoločným regulačným prvkom a jedným regulátorom reguluje vykurovacia voda pre viacero vykurovacích telies v jednej izbe alebo vo viacerých vykurovaných miestnostiach zásobovaných jedným hydraulickým okruhom (zónou), ktoré majú rovnaké alebo veľmi podobné tepelnotechnické vlastnosti. Regulátor pomocou snímačov teploty zaznamenáva zmeny a prispôsobuje nastavenie na zónovom ventile. Ak miestnosť tvorí samostatnú zónu ako regulátory sa používajú izbové termostaty so spätnou tepelnou väzbou, v ostatných prípadoch sa uplatňujú najmä ekvitermné regulátory. Zónová regulácia sa používa, ak je v jednej izbe nainštalovaný väčší počet vykurovacích telies (VT) alebo keď sa viacero izieb s rovnakými podmienkami reguluje na rovnakú teplotu.
Pri individuálnej regulácii má každá miestnosť regulátor a regulačný orgán, ktorým je elektromotoricky ovládaný ventil na VT. Regulátory v jednotlivých miestnostiach možno centrálne riadiť v závislosti od času jednými alebo viacerými spínacími hodinami. Výhodami takejto regulácie sú jednoduchšia a prispôsobivejšia inštalácia a kabeláž než pri centrálnej regulácii podľa charakteristickej miestnosti. Pri individuálnej regulácii možno využívať napr.
V prípade centrálnej regulácie sa jednotlivé miestnosti regulujú iba jedným centrálnym regulátorom, zväčša viackanálovými spínacími hodinami. Každá miestnosť má snímač a regulačný orgán, ktorým je opäť elektromotoricky ovládaný ventil na VT. Výhodou takejto regulácie je to, že požadované hodnoty a spínacie časy sa riadia z jedného centrálneho miesta. Napriek tomu možno každú miestnosť regulovať individuálne. V porovnaní s individuálnou reguláciou pri tomto spôsobe regulácie sa redukujú náklady na prístroje a mnohé regulátory sa nahrádzajú jedným centrálnym. Zariadenia tohto druhu sa prevádzkujú prevažne so systémom Direct Digital Control (DDC), teda pracujú digitálne a v súlade s podmienkami systému môžu preberať veľa úloh.
Regulácia teploty miestnosti s pomocnou energiou sa používa iba vo veľkých objektoch . V nebytovej sfére sa uplatňuje najmä v školách, správnych budovách, divadlách, hotel a pod. Najjednoduchšou formou regulácie teploty vody v prívodnom potrubí je regulácia podľa hodnoty nastavenej na termostate kotla. Snímač sa zväčša aj s regulátorom inštaluje do výstupnej rúrky kotla. Tento spôsob regulácie sa v minulosti používal pri zariadeniach s ručným nastavovaním zmiešavača. V súčasnosti sa používa iba výnimočne, keď kotol či kotly dodávajú vodu do jedného rozdeľovača.
Potreba tepla pri regulácii podľa vonkajšej teploty je nepriamo úmerná vonkajšej teplote, preto možno teplotu vody v prívodnom potrubí regulovať priamo v závislosti od vonkajšej teploty. Závislosť oboch veličín znázorňuje tzv. vykurovacia krivka. Prehnutie krivky závisí od použitých vykurovacích telies, resp. použitej vykurovacej plochy, a zodpovedá mocninovej funkcii s exponentom napr. n = 1,3. Určuje sa pre konkrétnu sústavu a jej vlastnosti sa prispôsobujú nakláňaním alebo posunom. Regulácia teploty vody v prívodnom potrubí je rýchla, s malým dopravným oneskorením, t. j. s veľkým pomerom teplôt. Táto regulácia sa v súčasnosti používa pri väčšine sústav s prídavnými funkciami.
Pri regulácii podľa vnútornej teploty sa sníma teplota vzduchu vo vykurovanom priestore, ktorá sa vysiela do regulátora ako riadiaca veličina. Vzhľadom na to regulátor registruje aj poruchové veličiny. Snímač sa montuje do referenčnej miestnosti, podľa ktorej sa ovládajú aj ostatné miestnosti. Vzniknutá regulačná odchýlka v referenčnej miestnosti zapríčiní zmenu teploty vody v prívodnom potrubí, ktorou sa začne vyrovnávať teplota aj v ostatných miestnostiach, aj keď v niektorých to netreba. To pôsobí negatívne v prípade veľkých a priestranných bytov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa táto regulácia nepoužíva vo viacgeneračných domoch. Regulácia podľa vnútornej teploty má stále dopravné oneskorenie, ktoré treba udržiavať čo najmenšie, aby sa zabránilo rozkmitaniu regulačného obvodu. Používajú sa alebo dvojpolohové proporcionálne (P) a proporcionálne-integračné (PI) regulátory so spätnou väzbou, alebo kaskádová regulácia.
Výhodou regulácie podľa vnútornej teploty je jej správanie pri obmedzenej prevádzke vykurovacej sústavy, napr. počas nočného útlmu. Teplotu vzduchu sníma snímač. Pri voľbe nočnej prevádzky sa môže aj vo dne obmedziť dodávka tepla až na zníženú vnútornú teplotu ako počas nočnej prevádzky. Po dosiahnutí najnižšej hraničnej teploty sa opäť začne vykurovať. Tým sa zohľadňuje tepelná kapacita budovy a zabezpečuje hospodárna prevádzka zariadenia. Zvyčajne sa využíva nepárny počet snímačov v referenčných miestnostiach, a rozhodujú údaje na väčšine snímačov (napr.
Regulácia teploty podľa vonkajšej teploty sa nazýva ekvitermná regulácia. Potreba tepla vo vykurovanom objekte závisí od vonkajšej teploty. Snímač umiestnený na vonkajšej fasáde odovzdáva informáciu v elektronickej forme regulátoru. Regulátor pracuje podľa zadanej charakteristiky (vykurovacej krivky), ktorá sa určuje v sú lade so sústavou a objektom. Regulovať sa dá buď teplota vody v prívodnom potrubí, alebo stredná teplota v sústave; Priebeh zadanej charakteristiky v skutočnosti závisí od strednej teploty vykurovacích telies, resp. od projektovaného teplotného spádu na vykurovacích telesách (napr. 75/65, 70/55, 55/45 °C atď. ), ale aj od druhu vykurovacej sústavy (konvekčné vykurovanie - vykurovacie telesá, sálavé vykurovanie - stropné, podlahové a stenové vykurovanie) a od tepelnotechnických vlastností vykurovaného objektu. Regulátor, v závislosti od vonkajšej teploty, reguluje iba teplotu vody v prívodnom vykurovacom potrubí. Teplota vody vo vratnom potrubí sa mení v závislosti od podmienok, v ktorých pracuje celá sústava.
Pri prvom nastavení regulátora sa teplota vstupnej vody v prívodnom potrubí zväčša nastaví v súlade s projektom. Správne nastavenie vykurovacej krivky sa však nedá dosiahnuť definovaním jediného bodu, napr. pri vonkajšej teplote -15 °C a zodpovedajúcej teplote vody v prívodnom potrubí 70 °C. Pre optimálne nastavenie regulátora treba poznať správnu polohu vykurovacej krivky. Tá sa dá zistiť iba odskúšaním, t. j. pokusom zistíme vhodnú teplotu vstupnej vody v prívodnom potrubí a k nej priradíme krivku v regulátore. Pri tomto pokuse musia byť TRV buď mimo prevádzky, alebo aspoň celkom otvorené. Uvedený spôsob je časovo značne náročný a je úspešný iba vtedy, ak prevádzkovateľ vie o nevyhnutnosti nastaviť krivku . Správne nastavenie možno dosiahnuť dvoma inými spôsobmi, ktoré využívajú sklonenie alebo posun krivky. Vzhľadom na vonkajšie a vnútorné tepelné zisky vstupuje do ekvitermnej regulácie spätná väzba z priestoru. V tomto prípade teda nejde o čisto ekvitermnú reguláciu, ale o ekvitermnú reguláciu so spätnou väzbou na vnútornú teplotu. Regulátor meria aktuálnu teplotu v referenčnej miestnosti (priestore) a koriguje opísaný systém ekvitermnej regulácie.
- dlhodobo - regulácia na základe spätnej väzby z priestoru prispôsobuje (adaptuje) zadanú vykurovaciu krivku vlastnostiam vykurovaného objektu zmenou strmosti vykurovacej krivky a paralelným posunom.
Ekvitermná regulácia zabezpečuje rovnováhu medzi výrobou a spotrebou tepla, ale podmienkou tejto rovnováhy a základným predpokladom na vyššie úspory je správne nastavená vykurovacia krivka . Ďalšou podmienkou je to, že sa vyrobí iba teplo potrebnej kvality (teplota vykurovacej vody). Požiadavky na teplotu vykurovacej vody vždy smerujú od spotreby tepla (vykurovacia krivka a vplyv teploty v priestore) k jeho zdroju (kotol). Je to preto, aby sa mohlo nezávisle riadiť viacero vykurovacích okruhov, ktoré majú rozdielny odber tepla v čase a v súvislosti s tým odlišné požiadavky. Požadovaná teplota kotla sa teda určuje na základe požiadaviek dvoch zmiešavacích vykurovacích okruhov. Kotol pripravuje vodu v súlade s najvyššou požiadavkou spotrebiteľa, ktorá sa vzhľadom na ďalšie zmiešavanie ešte zvyšuje. Pri obvyklom spôsobe ekvitermnej regulácie sa navyše zohľadňuje aktuálna potreba tepla . Pri tomto spôsobe regulácie sa požadovaná teplota kotlovej vody, resp. teplota vody do vykurovacej sústavy v prívodnom potrubí, určuje kombináciou ekvitermnej regulácie a regulácie podľa záťaže. Požadovaná teplota kotla, resp.
Regulácia podľa záťaže predstavuje určovanie teploty vody v závislosti od potreby tepla, a to bez použitia vonkajšieho alebo priestorového snímača teploty. Vzhľadom na zvyšujúcu sa kvalitu budov (lepšie tepelnotechnické vlastnosti) vonkajšia teplota čoraz menej ovplyvňuje skutočnú potrebu tepla. Regulácia podľa záťaže a regulácia podľa potreby tepla sa koncepčne celkom zhodujú. Riešenia vychádzajú z krivky záťaže či krivky potreby tepla. Požadovaná teplota kotlovej vody či teplota vody privádza nej do sústavy sa regulujú podľa kriviek záťaže. Výhodou tejto regulácie je rýchla reakcia na potrebu tepla aj pri dobre tepelne izolovaných budovách, produkcia iba takého množstva tepla, ktoré je potrebné, a zohľadnenie cudzích zdrojov tepla (tepelných ziskov) . Za nevýhodu možno považovať nevyhnutnosť použiť miestnu reguláciu (TRV).
Na dosiahnutie ďalších úspor, majú regulátory úsporný program. V závislosti napr. od vnútornej teploty ich výkon v noci klesá. Prerušovaná prevádzka umožňuje prepínať vykurovaciu sústavu z bežnej prevádzky počas využívania (6) na redukovanú prevádzku počas nevyužívania. Prepínanie sa dá realizovať ručne, ale zväčša je plne automatické, riadené časovými spínacími hodinami.
- pokles teploty vykurovania priestoru po prepnutí na nižšiu vykurovaciu krivku , t. j.
- úplné utlmenie vykurovania, kým nepoklesne teplota miestnosti pod nastavenú teplotu.
- úplné utlmenie, resp. vypnutie vykurovania, ale s ohľadom na ochranu proti zamrznutiu. Tento stav sa označuje ako vypínacia prevádzka.
Ako časové hodiny možno používať jednoduché analógové hodiny s ukazovateľom aj mikropočítačové hodiny s digitálnym ukazovateľom. Tie majú viacero časových kanálov, takže nimi možno riadiť viacero funkcií, napr. vykurovacie okruhy, teplú vodu, cirkulačné čerpadlá teplej vody a pod. Pomocou mikroprocesorov sa vykurovacia krivka môže samočinne nastavovať, kým nedosiahne optimum. Požadovanú teplotu v priestore možno určiť s využitím reprezentatívnej miestnosti. Prístroj pracuje adaptívne, t. j. sám sa nastavuje podľa spätnej väzby. Regulátor hľadá k budove najlepšiu vykurovaciu krivku, t. j. priraďuje budove krivku zodpovedajúcu jej správaniu . Tento regulačný systém má aj ďalšie hospodárne funkcie. Spínací alebo vypínací bod bežnej prevádzky sa optimalizuje. Na základe nameranej vonkajšej a vnútornej teploty sa určujú požadované hodnoty, takže vykurovacia sústava na začiatku využívania už má a na konci využívania ešte má požadovanú vnútornú teplotu. Pri nízkej spotrebe tepla sa využíva veľká spínacia diferencia. Ďalšie opatrenie spočíva v primeranom riadení obehového čerpadla. Počas dňa sa čerpadlo priebežne zapína. Je zrejmé, že keď teplota kotlovej vody poklesne pod teplotu 32 °C, čerpadlo sa vypne a súčasne sa zapne horák. Tak sa zahreje kotol zo studeného stavu bez toho, aby sústava odoberala teplo. Obehové čerpadlo začne opäť pracovať, keď kotlová voda dosiahne, príp. prekročí teplotu 34 °C. Ak kotlová teplota klesne na 32 °C, čerpadlo sa vypne bez toho, aby horák prerušil prácu. Pri kotlovej teplote 34 °C sa čerpadlo zapne a pracuje ďalej bez toho, aby pracoval horák.
- čerpadlo začne pracovať, keď vonkajšia teplota poklesne pod + 1 °C, čím sa zabezpečí ochrana proti zamrznutiu .
- pri diaľkovom riadení podľa vnútornej teploty sa čerpadlo zapne, ak teplota vnútorného vzduchu klesne pod nastavenú spodnú hranicu. Ak teplota vnútorného vzduchu opäť dosiahne túto hranicu, čerpadlo sa znovu vypne.
- pri diaľkovom riadení podľa vonkajšej teploty sa čerpadlo rozbehne, keď vonkajšia teplota klesne pod nastavenú hodnotu.
Najčastejšie sa využíva jednoduchá regulácia vypínaním a zapínaním obehového čerpadla. Pri tom sa zároveň vypínajú čerpadlá vykurovacích okruhov alebo sa prestavujú zmiešavače. Prevádzku vykurovania možno pomocou špeciálneho prepínacieho zariadenia prepnúť na ohrev teplej vody. Väčšie zariadenia sa nastavujú zabudovaným regulátorom. Teplotu teplej vody možno regulovať aj regulátormi bez pomocnej energie. Regulátor teploty a akčný člen prepája kapilára . Pri stúpaní teploty teplej vody sa kvapalina v snímač i rozťahuje a spôsobuje uzatváranie ventilu. Požadovaná hodnota môže byť rôzna a dá sa nastaviť. V súvislosti s reguláciou teplej vody sa kladú špeciálne požiadavky na usporiadanie vykurovacej sústavy a jej potrubnej siete. Ohrev teplej vody možno prednostne spustiť pomocou spínacích hodín a regulovať podľa informácií o teplote teplej vody, ktoré vysiela snímač umiestnený v zásobníku.
- zapnutím horáka, príp. zvýšením požadovanej teploty napr.
- uzavretím zmiešavacích armatúr a ponechaním obehového čerpadla v prevádzke.
Tento spôsob regulácie teplej vody vedie k tomu, že celý výkon kotla sa využíva na jej prípravu. Po ohriati zásobníka teplej vody a dosiahnutí nastavenej hodnoty jej teploty sa horák vypína . Po dosiahnutí požadovanej teploty teplej vody sa horák už nezapína . Po vypnutí čerpadla pre teplú vodu sa ihneď zapínajú obehové čerpadlá sústavy. Kotol prechádza späť do bežného režimu podľa vykurovacej krivky a reguluje sa v závislosti od vonkajšej teploty. Dobeh čerpadla pre teplú vodu nie je vždy pevne nastavený na tri minúty. V závislosti od potreby sa nastavujú aj kratšie dobehy, keď kotlová teplota dosiahne hodnotu podľa vykurovacej krivk…