Mnohí z nás citlivo reagujú na teplotné zmeny v interiéri. Niektorí sa sťažujú, že sa nevedia zohriať ani pri horúcich radiátoroch, iní majú večne studené nohy a mnohým prekáža suchý prekúrený vzduch. Preto je dôležité zvoliť správny systém vykurovania, ktorý zabezpečí tepelnú pohodu a zároveň bude efektívny a ekonomický. Jednou z možností je teplovzdušné vykurovanie pieckou, ktoré kombinuje výhody sálavého a teplovzdušného vykurovania.
Úvod do problematiky vykurovania
Rozhodnutie o tom, aký typ vykurovania je pre váš dom najvhodnejší, nie je jednoduché. Ponuka vykurovacích systémov na trhu je rozsiahla a nie je ľahké objektívne porovnať výhody a nevýhody. Jedným z dôležitých parametrov sú prevádzkové náklady, koľko vlastne ročne stojí vykúrenie domu pri rôznych zdrojoch tepla.
Konvenčné vykurovanie vs. sálavé teplo
Klasické radiátory vykurujú náš priestor konvekciou, čiže prúdením tepla. Znamená to, že ich horúci povrch ohreje okolitý vzduch a ten stúpa hore. Na jeho miesto sa tlačí chladnejší, a tak vzniká teplovzdušné prúdenie. Tento jav je obzvlášť citeľný v domoch, ktoré majú vnútorné steny studené, čiže sú nezateplené alebo majú nedostatočnú tepelnú izoláciu.
Oveľa priaznivejšie vplýva na ľudský organizmus sálavé teplo. Vzniká ohriatím materiálov, ktoré ho dokážu nahromadiť, akumulovať, a potom ho postupne uvoľňujú do okolia. Tieto sálavé plochy môžu mať oveľa nižšiu teplotu ako radiátory a predsa poskytnú nášmu telu príjemný pocit tepelnej pohody. Najčastejšie využívaným spôsobom sálavého tepla býva podlahové vykurovanie. Do moderných interiérov je vhodné aj vďaka tomu, že nevyužíva tradičné vykurovacie telesá a je prakticky neviditeľné, takže zapadne do akéhokoľvek stvárnenia priestoru. Zdravotne prospieva nielen našim nohám, ale aj celému organizmu. Prenáša sa z podlahy do priestoru sálaním, a tak najprv ohreje spodnú časť interiéru, ktorá zostáva pri vykurovaní radiátormi väčšinou studená.
Vykurovacím okruhom zabudovaným pod podlahovú krytinu, na rozdiel od klasických radiátorov, postačujú nižšie teploty vykurovacej vody. Teplota podlahy v pobytových miestnostiach by nemala prekročiť 29 °C a teplota vody v rúrkach 40 °C, pričom v radiátoroch sa obyčajne používa voda s teplotou 60 - 80 °C. Veľké teplotné rozdiely medzi vykurovacími telesami a studenými povrchmi navyše vytvárajú nepríjemné vzdušné prúdy. Podlahové vykurovanie tvorí veľkú plochu s akumulačnou schopnosťou, z ktorej sála teplo do okolia. Výsledkom je, že sálavé teplo nás príjemne ohrieva, i keď teplota vzduchu v miestnosti nie je taká vysoká ako zvyčajne. Pri rovnomernom sálavom šírení tepla teda stačí teplota vzduchu v miestnosti nižšia o dva až tri stupne Celzia. Takýto spôsob vykurovania teda znižuje spotrebu energie a šetrí financie.
Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody teplovzdušného vykurovania kotolňou
Teplovzdušné vykurovanie pieckou: Princíp a fungovanie
Mnohí majitelia domov či chalúp si nevedia svoju spoločenskú zónu bez ohniska predstaviť. Niet sa čomu čudovať, je predsa príjemné pozerať do plameňov a vyhrievať sa pri nich. Nie je však teplo ako teplo. Najčastejším typom stavby ohniska u nás býva teplovzdušný kozub s kozubovou vložkou. Jeho výhrevné schopnosti pritom nie sú veľmi efektívne, zohreje len prísediacich v relatívnej blízkosti, aj to len dovtedy, kým prikladajú. Je však pomerne lacný a jednoducho sa inštaluje.
Akumulačná pec ako alternatíva
Kachľová akumulačná pec hospodári s teplom ohňa úplne inak. Jej vnútro je z tehál alebo šamotiek, plášť tvoria keramické alebo omietacie kachlice. Takéto materiály šíria teplo sálaním. Tepelné žiarenie sálavého tepla vytvára v interiéri relatívne nízku teplotu, nevznikajú však zvýšené pohyby vzduchu, teplotné spády ostávajú malé a vlhkosť prostredia kolíše okolo optimálnej hodnoty 30 - 50 %.
Sálavé piecky vykurujú miestnosť, v ktorej stoja, prídavnými ťahmi - prieduchmi, ktoré sa však môžu viesť aj do iných miestností. Jednou pecou tak môžete vyhriať celý obytný objekt. Na rozdiel od teplovzdušných typov sprostredkujú v akumulačných telesách prestup tepla spaliny z ohňa. Sálavé roštové i bezroštové pece majú väčšinou zaoblený a členitý tvar, dajú sa však postaviť aj v modernom dizajne.
Teplovzdušné a sálavé teplo sa totiž dá aj kombinovať. Majster kachliar to docieli predelením vnútra pece na dve časti. Predná časť s krbovým ohniskom je teplovzdušná, spaliny sa však neodvedú do komína, ale prechádzajú ťahmi a vytvárajú sálavé teplo. Špeciálnym prípadom je pec hypokaustová. Pracuje na princípe teplého vzduchu vznikajúceho v kovovej vložke, ale na rozdiel od teplovzdušnej ho nevypúšťa, ale ním omieľa vnútorné steny kachlíc alebo tehál, čím ich zohreje.
Porovnanie s inými systémami
Ako už názov vypovedá, pri teplovzdušnom vykurovaní sa vykuruje objekt iba teplým vzduchom. Ten ohrieva miestnosť, sám sa ochladzuje a potom sa odvádza mimo miestnosti. To znamená, že aby sme vykúrili miestnosť na rovnakú teplotu, zvyčajne potrebujeme teplého vzduchu oveľa viac ako teplej vody. Preto musia mať rozvody teplovzdušného vykurovania podstatne väčšie rozmery ako pri teplovodnom vykurovaní, takže aj stavebné zásahy do objektu sú pre rozvody väčšie. Len viac teplého vzduchu však nestačí, na dosiahnutie tepelnej pohody musí byť jeho teplotný spád (rozdiel v teplotách privádzaného a odvádzaného vzduchu) vyšší ako pri vode, lebo chýba odovzdávanie tepla sálaním. To znamená, že vzduch musí byť ohriaty na vyššiu teplotu. Zároveň sa teplovzdušné kúrenie pomerne ťažko napája na tradičný centrálny zdroj na tuhé palivá.
Prečítajte si tiež: Teplovzdušné kúrenie California: Skúsenosti
Teplovzdušné vykurovanie má, samozrejme, mnohé prínosy. Nepotrebuje klasické vykurovacie telesá, ktoré prekážajú v miestnosti, a vie veľmi rýchlo reagovať na akúkoľvek zmenu požiadaviek ohľadom svojho výkonu. U nás zatiaľ nie je teplovzdušné vykurovanie príliš rozšírené, najmä pre nedôveru k tomuto systému a vzhľadom na to, že pre tradičné stavby na báze ťažkých obvodových konštrukcií s prirodzeným vetraním je vhodnejšie klasické teplovodné vykurovanie. S rozmachom výstavby nízkoenergetických ľahkých montovaných domov môžeme predpokladať, že sa teplovzdušné vykurovanie rozšíri aj u nás, keďže pre ľahké objekty na báze dreva je veľmi vhodné. Tieto stavby majú dobré tepelnoizolačné, zato slabšie tepelnoakumulačné vlastnosti. Pri tomto druhu stavieb nie je klasické teplovodné vykurovanie príliš vhodné, lebo málo pružne reaguje na požadované zmeny. Na zvýšenie tepelnej pohody aj pri nižšej teplote sa zvyčajne v najväčšej miestnosti drevenej stavby umiestni kachľová pec alebo rozmerný kozub, ktoré v sebe dokážu teplo akumulovať a sálať ho do celého okolia.
Ďalšími stavbami, kde sa teplovzdušné kúrenie s úspechom používa, sú moderné, dobre tepelne a vzduchovo utesnené budovy. Dokonalé utesnenie okien a aj celej stavby znemožňuje prirodzenú výmenu vzduchu, čo by mohlo viesť k problémom s dýchaním a vzniku plesní. Tomuto problému sa predchádza alebo vytvorením vetracích otvorov v oknách (čo však na druhej strane opäť spôsobuje tepelné straty), alebo riadeným núteným vetraním. A keď sa už inštaluje systém núteného vetrania, bolo by mrhaním materiálom aj miestom, keby sa inštaloval ďalší rozmerný vykurovací systém, keď sa dá vetranie s vykurovaním spojiť do jedného systému so spoločnými rozvodmi. Takéto spojenie umožní úplnú kontrolu kvality vzduchu v miestnosti zároveň so zabezpečením vykurovania. Pri modernizácii starších objektov sa ale môžu vyskytnúť problémy najmä s miestom na montáž vzduchovodov a so zaistením kvalitnej zvukovej izolácie.
Spojenie vetrania a vykurovania umožňuje aj rekuperáciu tepla - získavanie tepla z už vydýchaného vzduchu a jeho odovzdávanie čistému chladnejšiemu vzduchu zvonku; tu však už hovoríme o nízkoenergetickej budove. V nej ako doplnok možno použiť aj solárnu teplovzdušnú sústavu s teplovzdušnými kolektormi. Ďalším šikovným a lacným technickým riešením, ktoré pomáha šetriť energiou, je uloženie prívodu čerstvého vzduchu pod povrchom terénu, kde sa v zimnom období predhrieva, čiže na jeho zohrievanie sa spotrebuje menej tepla. V nízkoenergetických budovách sa často používajú aj tepelné čerpadlá, ktoré umožňujú ďalšie významné šetrenie energiou.
Typy teplovzdušných piecok
Pece a kozuby sú najjednoduchším spôsobom teplovzdušného vykurovania, patria však k lokálnym spôsobom kúrenia, hoci rozvodmi možno teplo prenášať aj do iných miestností. Na rozdiel od ostatných teplovzdušných systémov odovzdávajú teplo aj sálaním. Najjednoduchší princíp majú kachľové pece, ktoré ohrievajú vzduch medzi oceľovou vykurovacou vložkou a plášťom z keramických kachlíc. Do miestnosti prúdi teplý vzduch mriežkami, ktoré sa zväčša dajú regulovať. Vzduch možno viesť aj do ostatných miestností pomocou vzduchových kanálov. Výhodou tohto spôsobu vykurovania je možnosť rýchleho vykúrenia miestnosti, k nevýhodám patrí nadmerné vírenie prachu a vysúšanie vzduchu. Tieto nevýhody eliminujú hypokaustové uzavreté systémy. Ide o voľne stojace ohniská na spaľovanie dreva, ktoré sú umiestnené v uzatvorenej obstavbe. Vzduch prúdi pôsobením gravitácie (alebo je vháňaný ventilátorom) do dutých stien alebo dutých podláh z keramických tvaroviek, ktoré sálaním odovzdajú teplo do miestnosti. Jedným ohniskom sa tak dajú vykurovať aj dve podlažia rodinného domu. S hypokaustovým uzavretým systémom treba rátať už pri projekcii domu, jeho dodatočné osadenie by bolo veľmi zložité. Tieto vykurovacie systémy sa používajú najmä v USA, Kanade a Škandinávii, čiže tam, kde je dlhá tradícia stavania montovaných drevených domov.
Teplovzdušný systém s obehovým vzduchom
Ako názov vypovedá, vzduch v ňom obieha stále dookola. Hlavným prvkom systému je plynový, olejový alebo elektrický kotol. Z neho sa kovovými potrubiami v konštrukcii podlahy, pod stropom alebo v podstrešnom priestore rozvádza teplý vzduch do jednotlivých izieb, ktoré ohrieva. Potrubia musia byť vzduchotesné a dobre tepelne izolované, netreba zabúdať ani na elimináciu prípadného hluku. Z izieb sa vzduch dostáva cez mriežky, rôzne netesnosti alebo pri otvorení dverí do chodby, kde sa spätne nasáva do vykurovacieho systému. Tento vykurovací systém minimalizuje prach v miestnostiach, pretože počas každého prechodu cez kotol sa vzduch filtruje. Problémom by mohlo byť spustenie systému po dlhšom vypnutí, keď sa usadený prach v potrubiach môže rozvíriť, špecializované firmy však dokážu potrubia pred začiatkom vykurovacej sezóny dobre vyčistiť. Každý dom vykurovaný pomocou systému s obehovým vzduchom má na zabezpečenie optimálnej tepelnej pohody aj sálavý kozub alebo kozub v hlavnej miestnosti.
Prečítajte si tiež: Princíp a výhody solárneho vykurovania
Teplovzdušný kotol sa líši od nám známejších kotlov používaných v teplovodných systémoch. Jeho ohrievací dielec tvorí horák a výmenník tepla medzi spalinami a ohrievaným vzduchom. Okrem ohrievacieho dielca je súčasťou kotla vždy aj ventilačná a filtračná jednotka, ako aj regulácia. Odťah spalín je vždy nútený, pretože spaliny nemajú takú vysokú teplotu, aby odchádzali prirodzene komínovým ťahom. Vďaka tomu môže mať odťahový komín pomerne úzky profil. Vyššiu účinnosť ako klasické dosahujú kondenzačné kotly, ktoré okrem tepla z horenia využívajú aj kondenzačné teplo spalín. Dá sa povedať, že teplovzdušné kondenzačné kotly dokonale využívajú tento princíp, pretože na rozdiel od teplovodných kondenzačných kotlov nevzniká problém s nízkou teplotou ohrievanej látky (teplota vzduchu je asi 50 °C). Účinnosť klasických plynových teplovzdušných jednotiek je okolo 80 %, kondenzačné teplovzdušné jednotky dosahujú ešte oveľa vyššiu účinnosť - až 96 %. Teplovzdušné agregáty sa vyrábajú na zemný plyn, propán-bután alebo ľahký vykurovací olej. V zahraničí sa používajú aj plne elektrické agregáty, u nás však momentálne nie sú ekonomicky výhodné, keďže v teplovzdušných systémoch na rozdiel od teplovodných systémov nemôžeme rátať s akumuláciou tepla v médiu počas platnosti vysokej tarify za odber elektrickej energie.
Teplovzdušné vykurovanie s ventilačnou prevádzkou
Tieto systémy sa používajú predovšetkým v moderných, dobre zateplených budovách. Zabezpečujú nielen ohrievanie, ale aj výmenu vzduchu. V porovnaní so systémom s obehovým vzduchom je distribučná sieť zložitejšia, pretože musí zabezpečiť nielen vykurovanie, ale aj vetranie. Cieľom je zabrániť znečisťovaniu vzduchu jednej miestnosti od vzduchu v druhej, preto sa prívody vykurovania a zároveň vetrania umiestňujú v menej namáhaných priestoroch (obytné miestnosti, chodby) a odvádzacie otvory sa umiestňujú do priestorov s vyššou produkciou znečisteného vzduchu (kuchyne, kúpeľne, WC). Pri návrhu prívodov a odvodov vzduchu treba zabezpečiť aj dostatočnú zvukovú izoláciu jednotlivých miestností. Aj keď je systém správne navrhnutý, je vhodné doplniť miesta, kde sa produkuje najviac znečistenia lokálnymi vetracími prvkami, ako sú odsávače pár v kuchyniach a podtlakové vetranie WC.
Na ohrev teplého vzduchu v tomto systéme sa môžu používať zdroje na olej, elektrinu, zemný aj kvapalný plyn. Pri použití plynu alebo oleja je ekonomicky najvhodnejšie použiť plynový teplovzdušný agregát, napriek tomu sa zatiaľ častejšie inštaluje klasický plynový teplovodný kotol spolu s výmenníkom, v ktorom sa odovzdáva teplo z vody vzduchu v potrubí. Toto riešenie je vhodné vtedy, keď sa zároveň budova vykuruje klasickou teplovodnou sústavou alebo je potrebné ohrievať vodu v bazéne. Elektrickú energiu možno využiť dvomi spôsobmi: jedným je odporový ohrev vzduchu alebo akumulácia tepla do vody, druhým je využitie slnečnej energie prostredníctvom teplovodných kolektorov s akumuláciou tepla do vody. Teplovzdušné vykurovanie s ventilačnou prevádzkou umožňuje aj rekuperáciu, čiže spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu. Na tento účel sa obyčajne používajú doskové rekuperačné výmenníky.
Materiály na stavbu kozubov a pecí
Najpoužívanejším materiálom na stavbu kozubov je šamot vo viacerých podobách - či už v tvare tehál, dosiek, alebo tvaroviek. Ide o žiaruvzdorné materiály (odolajú prevádzkovej teplote až 1 300 °C). Vhodná na stavbu kozuba je aj priemyselne spracovaná hlina s prísadami. Prírodný kameň (kremeň, živec, žula, vápenec, mramor, dolomit, travertín, pieskovec či bridlica) je síce najstarší stavebný materiál, ktorý sa používa dodnes, no jeho nevýhodou je vysoká objemová hmotnosť a pomerne ťažká opracovateľnosť. Ďalším materiálom je šamotová malta, ktorá je vhodná len na výstavbu interiérových kozubov. Do exteriéru sa neodporúča, pretože nie je odolná proti mrazu a vlhkosti. Na výstavbu priameho ohniska sa odporúča použiť šamotovú maltu v kombinácii s vodným sklom. Príbuzným materiálom šamotu je dinas, ktorý však odborníci na výstavbu kozubov neodporúčajú, pretože nie je dostatočne odolný proti náhlym zmenám teplôt. Na tepelnú izoláciu stien kozubov sa hojne využívajú tepelnoizolačné dosky z minerálnych vlákien a mletých expandovaných materiálov.
Zvýšenie tepelnej účinnosti kozubov
Tradičný kozub je vykurovacie teleso, z ktorého sa menšia časť tepla odovzdáva vnútornému vzduchu a väčšia časť tepla sa odovzdáva priamo do telesa. Cez prehriate steny obvodového plášťa kozuba potom teplo prestupuje do miestnosti. Takéto sálavé, povrchové teplo sa nazýva aj konvenčné teplo, ktoré je v priestore rovnomerne rozložené. Keďže v interiéri nenastáva prudká cirkulácia vzduchu, nevíria sa ani prachové častice. Vďaka takejto optimálne rozloženej teplote nedochádza v miestnostiach k nadmernému vysušovaniu vzduchu. Sálavé teplo sa ľudovo nazýva aj zdravé teplo - nedráždi alergikov, reumatikov ani astmatikov.
Tepelnú účinnosť tradičných kozubov z hľadiska funkčnosti možno zvýšiť teplovzdušným alebo teplovodným systémom až o 70 %. Teplovzdušný systém navyše šetrí palivo. Princíp spočíva v zabudovaní teplovzdušnej vložky do dymovej komory, ide o kozub so vzduchovým výmenníkom tepla. Na trhu sú aj teplovzdušné vložky, ktoré možno zabudovať do ohniskovej komory, sú však finančne náročnejšie. Teplovzdušná vložka môže byť jednoplášťová, dvojplášťová alebo kombinovaná. Zvyčajne je oceľová vložka ukončená sopúchom, ktorý vyúsťuje do dymovodu. Má tvar kazety s dvierkami, ktoré spomaľujú proces horenia. Keramické sklo na dvierkach by malo mať minimálnu hrúbku 4 mm. Z čelnej strany kozuba by mal byť zabezpečený dvojkanálový prísun vzduchu do ohniskovej komory, ako aj dvojkanálový prísun vonkajšieho vzduchu z bočných strán. Teplovzdušný systém, pracujúci na princípe cirkulácie vzduchu, možno zabudovať takmer do každého kozuba, a to bez väčších stavebných úprav.
Princíp teplovodného systému je v zabudovaní teplovodnej oceľovej vložky do ohniskovej komory. Vložka pozostáva z oceľových rúrok v tvare radiátora, do ktorých sa privádza voda. Celý obvod radiátora vyhrievajú horúce plyny. Prívod vody býva na úrovni ohniska, odvod na úrovni dymovej komory. Na zariadenie sa odporúča montáž odvzdušňovacieho ventilu a cirkulačného čerpadla, aby sa v prípade intenzívneho kúrenia nenarušil systém. Na výstupe potrubia z kozuba a na spätnom okruhu pred napojením do hlavného vodovodného systému je dôležitá montáž posúvačov.
Rozdiely medzi kozubom a pecou
Základný rozdiel medzi kozubom a pecou je v dvierkach. Prvoradou funkciou dvierok na peci je regulácia množstva vzduchu privádzaného na spaľovanie. Klasická pec má účinné spaľovanie a v porovnaní s kozubom do nej neprichádza balastný vzduch. Výhodou pecí okrem dlhej životnosti sú pomerne nízke zriaďovacie náklady. Nevýhodou je dlhé nahrievanie pece, v dôsledku čoho sa objekt len pomaly vykuruje na požadovanú teplotu. Rovnako ako pri kozuboch, i pri peciach rozoznávame viaceré modely - teplovzdušné, hypokaustové, kombinované, transportné pece a kachle, ktoré sa síce nazývajú aj kozubovými pecami, ale s kozubom nemajú v skutočnosti nič spoločné.
Bezpečnosť pri vykurovaní
Bezpečnostná otázka pri vykurovaní (najmä otvorených kozubov), je dôležitá. Horiaci otvorený kozub by mal byť neustále pod dozorom dospelej osoby, aby z prípadného vypadnutého tlejúceho kúska paliva nevznikol požiar. Podstatné je, aby zostatková vlhkosť dreva, ktoré chcete použiť do otvoreného ohniska, nepresiahla 15 %. Rovnako nie je bezpečné kúriť smolovým drevom, ktoré príliš iskrí. Iskria a praskajú všetky dreviny, ktoré obsahujú živicu, napríklad borovice, smreky, jedle a iné. Pri spaľovaní mokrého dreva navyše vzniká decht, ktorý sa usádza v komíne a znečisťuje ho. Mäkké dreviny, napríklad topoľ a osika, sú málo výhrevné, a teda ako palivo málo efektívne. V otvorenom ohnisku kúrte len palivovým drevom, akým je drevo z brezy, buka, duba, hrabu a podobne. Odporúčaným tuhým palivom na spaľovanie sú aj ekobrikety, ktoré sa vyrábajú z lisovaných pilín. Ideálne je, ak pri otvorenom ohnisku vybudujete zástenu. Na zemi pod kozubom je nevyhnutná kovová požiarna podložka, prípadne podložka zo žiaruvzdorného skla odolného aj proti nárazom.
Ak máte ekologické cítenie, vhodným riešením vykurovania teplovzdušných kozubov so zaskleným kúreniskom sú pelety. Je to ušľachtilé tuhé biopalivo, ktoré sa svojimi vlastnosťami podobá briketám. Vyrába sa z pilín a hoblín, do ktorých sa pridáva spojivo lignín, a to bez chemických prísad. Pelety sú malé granule kruhového prierezu s priemerom 6 až 8 mm. Horia ustáleným plameňom, pričom vzniká minimálne množstvo popola. Pri ich spaľovaní sa do ovzdušia neuvoľňujú nijaké jedovaté látky a nevzniká ani zápach. Ďalšími výhodami tohto biopaliva je vysoká výhrevnosť a nízka vlhkosť. Užívateľom prináša vysoký komfort, spoľahlivosť a bezpečnosť. Pri zakladaní ohňa, najmä z bezpečnostných dôvodov, nikdy nepoužívajte horľaviny, ako sú benzín, nafta, petrolej alebo lieh. Na ukončenie horenia ohňa v kozube zasa nepoužívajte vodu. Tá môže spôsobiť trhliny v stavebnom materiáli a navyše vytvára vodnú paru, ktorú komín zvyčajne nestíha odtiahnuť. Vzniknutý dym a zápach tak ostáva v interiéri. Takisto nezabudnite, že spaľovať v kozube zvyšky potravín a materiály obsahujúce plasty je zdraviu škodlivé - plyny s jedovatými látkami prenikajú do ovzdušia v miestnosti.
Ďalšie typy teplovzdušných systémov
Teplovzdušné plynové agregáty
Teplovzdušné plynové agregáty rozširujú ponuku priamovýhrevných vykurovacích zariadení. Agregáty sa spravidla umiestňujú do vykurovaného priestoru tak, že sú priamo napojené k rozvodu plynu a spaliny horenia sa odvádzajú dymovodom cez obvodovú stenu mimo vykurovaný priestor, alebo sa pripájajú na vonkajší komín. Agregáty je možné prevádzkovať v zimnom alebo v letnom režime. Počas letného režímu slúžia na ventiláciu vzduchu v priestore. Agregáty sa upevňujú na stenu ale je tu aj možnosť podstropnej inštalácie, kde zabezpečujú aj funkcie podstropných ventilátorov a znižujú tak teplotný gradient. Sú vybavené inovačným rúrkovým výmenníkom, vďaka ktorému pracujú s vysokou účinnosťou nad 91 %.
Solárne teplovzdušné kolektory
Automatické teplovzdušné slnečné kolektory sú autonómne a slúžia na ohrev vzduchu. Temperujú a odstraňujú vlhkosť, chlad, plesne, zatuchnutý vzduch z chalúp, domov, pivníc, garáží a pod., v ktorých je žiadúce udržiavať suchú a čerstvú klímu. Vždy, keď zasvieti slnko, solárny kolektor automaticky, autonómne a hlavne bezplatne zaistí prúdenie čerstvého predhriateho vzduchu do objektu. Tento prefiltrovaný čistý vzduch je vháňaný solárnym ventilátorom dovnútra, vytvára v objekte minimálny pretlak a netesnosťami alebo prieduchmi z neho vytláča vlhký zatuchnutý vzduch. Vháňaný vzduch je zároveň temperovaný až o 40°C oproti vonkajšej teplote vzduchu.
Priemyselné teplovzdušné vykurovanie
Výrobky pre veľkoplošné alebo veľkoobjemové vykurovanie, či ohrev na stavbách, v priemyselných, výrobných halách, vykurovanie kostolov, športových hál, kultúrnych objektov, stanov, a pod.
Teplovzdušné krbové kachle
Predávajú sa úplne nové teplovzdušné krbové kachle ešte zabalené na paletách. Majú vysokú účinnosť a nízke emisie CO.
Výměníky teplovzdušné
Realizujú sa celkové opravy, repasie, servis, predaj a revízie teplovzdušných výmenníkov k sušiarňam obilia.
Podstropné a nástenné teplovzdušné agregáty
Podstropné agregáty sú konštruované a inštalované tak, že vytekajúci prúd vzduchu je usmernený od stropu kolmo dolů, kde sa rozlieva po podlahe a vnější okruhem stoupá vzhůru kolem stěn objektu. Touto cestou se vytváří rovnoměrné tepelné prostředí v celém objemu haly. Realizujú sa rovněž takové typy podstřešních jednotek, které umožňují rekuperaci tepla z odcházejícího vzduchu haly, čímž dochází ke značným energetickým úsporám. Nástěnné teplovzdušné agregáty jsou vyráběny ve výkonech 10 až 120 kW s axiálními nebo radiálními ventilátory. Ohřev vzduchu proudícího přes agregát se děje ve výměníku vyhřívaném buď zemním plynem, parou, horkou vodou nebo el. energií.
Priamovykurovacie teplovzdušné agregáty
Agregáty sú určené predovšetkým na vykurovanie objektov živočíšnej výroby, skleníkov a skladovacích priestorov. Priamovykurovací princíp zaručuje stopercentnú účinnosť využitia tepla. Ako palivo sa môže používať zemný plyn alebo propán. Agregáty môžu byť riadené priestorovým termostatom alebo regulátorom klímy. Zaručujú vysoký stupeň bezpečnosti v prevádzke.
Peletové teplovzdušné kachle
Ponúkajú sa moderné a úsporné interiérové teplovzdušné peletové kachle s plne automatickou prevádzkou, diaľkovým ovládaním a aj ovládaním cez telefón GSM.
Teplovzdušné agregáty na pelety a drevnú štiepku
Sú to automatické, špičkové zariadenia na výrobu teplého zdravotne nezávadného vykurovacieho vzduchu s nerezovým výmenníkom.
Elektrické teplovzdušné agregáty
Moderná konštrukcia je spoľahlivým zdrojom tepla s takmer 100 % využitím elektrickej energie. Teplovzdušné ohrievače majú nízku hmotnosť, univerzálne použitie a kompaktnú konštrukciu. Zabezpečia rýchle a mobilné vyhrievanie, temperovanie bytových i nebytových priestorov.
Teplovzdušné generátory
Generátory sú vyvinuté tak, aby uspokojovali požiadavky na vykurovanie ako priemyselných, tak aj komerčných priestorov. Sú vhodné pre malé domy, nepravidelne využívané miesta kde je nutné efektívne riešiť vykurovanie, ktoré zaručuje zároveň jednoduché ovládanie a rýchlu inštaláciu.
Teplovzdušné výměníky typu OTV
Teplovzdušné výměníky typu OTV jsou určeny k ohřívání vzduchu pro vytápění, sušení či jiná technologická použití. Jsou válcového tvaru, kovové, bezvyzdívkové, čelní stěna je upravena pro plynový nebo olejový hořák.
Teplovzdušné zariadenia
Sú určené pre ekologické teplovzdušné vykurovanie s maximálnou účinnosťou. Sú konštruované pre vykurovanie priestoru ohriatym vzduchom.
Teplovzdušné kúrenie Air Top 2000 ST
Teplovzdušné kúrenie vyniká širokými možnosťami aplikácie. Vďaka svojim kompaktným rozmerom je ho možné jednoducho a bez mimoriadnych časových nárokov namontovať do interiéru, ako aj na vokajšiu časť vozidla.
#
tags: #teplovzdusne #vykurovanie #pieckou