Komín je neoddeliteľnou súčasťou každého vykurovacieho systému, ktorý využíva spaľovanie paliva na výrobu tepla. Jeho hlavnou úlohou je bezpečne odvádzať spaliny, ktoré vznikajú pri spaľovaní, mimo obytných priestorov. Správna funkcia komína je kľúčová pre účinnosť vykurovania, bezpečnosť a ochranu zdravia. Jedným z dôležitých parametrov, ktoré ovplyvňujú funkciu komína, je rýchlosť prúdenia spalín.
Úvod do problematiky dymovodov a komínov
Dymovod je potrubie alebo systém potrubí, ktorého úlohou je odvádzať spaliny zo spotrebiča do komína. Pri výbere materiálu pre dymovod je rozhodujúci faktor teplota spalín odchádzajúcich zo spotrebiča. Pre napojenie krbových vložiek a krbových kachlí do komína, kde je vyššia teplota spalín (približne 300 °C), sa odporúča použiť žiaruvzdorné nerezové dymovody alebo kvalitné hrubostenné oceľové dymovody. Nie každá trieda nerezovej ocele je vhodná pre napojenie spotrebičov vykurovaných drevom. Pre tento účel sa odporúčajú žiaruvzdorné nerezové dymovody s hrúbkou 1 mm a tepelnou odolnosťou 600 °C. Musí na nich byť uvedený výrobca, materiál, tepelná odolnosť a tiež to, že výrobok má certifikát o zhode CE. Alternatívou sú kvalitné hrubostenné oceľové dymovody, ktoré musia byť tesné a ktoré dokážu plnohodnotne nahradiť žiaruvzdorné nerezové dymovody.
Dôležité parametre dymovodov
Pri výbere dymovodu je dôležité všímať si nasledujúce označenia:
- T600 - označenie teplotnej triedy, t. j. pre akú teplotu je dymovod určený.
- N1 - označenie, akým spôsobom sú odvádzané spaliny. Dymovody označené N1 a N2 odvádzajú spaliny prirodzeným ťahom.
- D - označenie pre odolnosť konštrukcie dymovodu. Písmeno D označuje, že dymovod je určený pre suchú prevádzku - pre vyššiu teplotu spalín (nad 160 °C), kde sa kondenzát prakticky nevyskytuje.
- Vm - L01200 - označenie odolnosti voči korózii a triedy materiálu, z akého je dymovod vyrobený. L01200 je oceľový plech.
- G - označenie pre odolnosť voči vyhoreniu sadzí. Dymovody, ktoré sú odolné voči vyhoreniu sadzí, sú označené písmenom G (tie, ktoré nie sú odolné voči vyhoreniu sadzí, sa označujú písmenom O). Teplota horenia sadzí je približne 1000 °C. Číslo za písmenom G (v našom príklade G450) označuje minimálnu vzdialenosť od horľavých materiálov v mm (v našom príklade majú byť horľavé materiály vo vzdialenosti najmenej 450 mm od dymovodu).
CE certifikát potvrdzuje, že dymovod spĺňa prísne európske normy týkajúce sa bezpečnosti, ochrany zdravia a životného prostredia. Pre mnohé výrobky, vrátane dymovodov, je označenie CE povinné pri ich uvádzaní na trh v rámci Európskej únie. Označenie CE zvyšuje dôveru spotrebiteľov v kvalitu a bezpečnosť výrobku. Pri výbere dymovodu je preto nevyhnutné overiť, či má výrobok platný CE certifikát.
Kondenzát v dymovode a jeho prevencia
Kondenzát v dymovode vzniká, keď sa vodná para obsiahnutá v spalinách ochladí a skvapalní na vnútorných stenách dymovodu. Tento jav môže viesť k viacerým problémom, ako je korózia dymovodu, zníženie jeho životnosti či nepríjemný zápach.
Prečítajte si tiež: Efektivita podlahového vykurovania
Ako minimalizovať tvorbu kondenzátu:
- Správne zapojenie dymovodu: Aby ste minimalizovali tvorbu kondenzátu, dymovod by mal byť inštalovaný s miernym stúpaním smerom ku komínu.
- Používanie suchého paliva: Vlhké drevo alebo iné nevhodné palivá obsahujú viac vody, čo zvyšuje pravdepodobnosť kondenzácie.
- Správny priemer dymovodu: Ak je priemer dymovodu príliš veľký, spaliny sa môžu rýchlejšie ochladzovať, čo vedie k tvorbe kondenzátu.
- Inštalácia antikondenzačného nadstavca: Antikondenzačný nadstavec zachytáva kondenzát. Kondenzát sa potom nedostáva mimo dymovod.
- Pravidelná údržba a čistenie: Pravidelné čistenie dymovodu a komína od sadzí a dechtu zabraňuje ich hromadeniu, čo môže prispieť k zníženiu kondenzácie.
Výber správneho priemeru dymovodu
Pri výbere správneho priemeru dymovodu pre váš komín je kľúčové zohľadniť priemer výstupu spalín z vášho vykurovacieho zariadenia. Výrobcovia kotlov, kachlí či krbových vložiek navrhujú vyústenie dymovodu tak, aby zabezpečili optimálny odvod spalín vzhľadom na výkon zariadenia. Preto by priemer komína mal byť minimálne rovnaký ako priemer výstupu spotrebiča. Vo všeobecnosti platí, že pre rodinné domy s bežnými požiadavkami na výrobu tepla sa priemer komína pohybuje medzi 160 až 200 mm. Priemer dymovodu by nemal byť menší ako priemer výstupu z vykurovacieho zariadenia.
Materiály dymovodov: Nerez vs. oceľ
Pri rozhodovaní medzi nerezovými a oceľovými dymovodmi je dôležité zvážiť špecifiká vášho vykurovacieho systému, očakávanú životnosť a rozpočet. Oceľový dymovod by mal mať hrúbku steny aspoň 2 mm, pretože táto hrúbka zabezpečuje väčšiu odolnosť, znižuje riziko prehrdzavenia a predlžuje životnosť celej zostavy dymovodov. Tenkostenné dymovody môžu ľahko podliehať korózii a zhoršiť výkon dymovodu, čo môže znížiť bezpečnosť celého systému.
Zapojenie dymovodu "po vode" vs. "po dyme"
Zapojenie dymovodu po vode spočíva v tom, že kondenzát, ktorý sa môže vytvárať v komíne a dymovode, je vedený naspäť do spotrebiča, kde sa odparí. Dymovod sa zapája zúženou časťou nadol (smerom k spotrebiču), a teda kondenzát nevyteká mimo dymovod. Na hrdlo spotrebiča sa dáva antikondenzačný nadstavec. Niektoré spotrebiče sú konštruované tak, že postačuje napojenie dymovodu zúženou časťou do hrdla spotrebiča bez použitia akéhokoľvek adaptéra (nadstavca).
Pokiaľ je teplota spalín zo spotrebiča dostatočne vysoká (cca 300 °C a viac) a nehrozí riziko kondenzácie, môžeme dymovody zapojiť „po dyme“. Zapojenie dymovodu po dyme sa používa častejšie. Dôvodom je aj to, že väčšina spotrebičov nie je prispôsobená pre napojenie dymovej rúry zúženou časťou na spotrebič. Toto sa dá vyriešiť antikondenzačným nadstavcom, ale veľa ľudí o tom nevie. Nevýhodou tohto spôsobu napojenia je možný únik kondenzátu cez spoj dymovodu.
Prečítajte si tiež: Komfort a dosah klimatizácie
Spôsob napojenia dymovodu na komín
Spôsob napojenia dymovodu na komín závisí od toho, aký máme komín. Pokiaľ máme murovaný komín, treba do steny komína urobiť otvor a zamurovať komínovú zder. Po jej zamurovaní sa inštaluje dymovod v smere od spotrebiča „po dyme“. Pokiaľ máte keramický komín (so šamotovými vložkami), napojeniu na komín venujte zvýšenú pozornosť. Dymovod sa nikdy nesmie napojiť do keramického komína bez dilatačného materiálu, t. j. nesmie sa zasunúť do vnútra sopúcha tak, že pri roztiahnutí dymovodu (vplyvom tepla) praskne sopúch. Pre napojenie dymovodu do komína je najlepším riešením vonkajšia prechodka. Táto absolútne eliminuje riziko prasknutia šamotovej komínovej vložky. Ďalšou voľbou je možnosť použitia vnútornej prechodky s tesniacou šnúrou.
Dĺžka dymovodu a použitie redukcií
Dymovod by mal byť čo najkratší a nikdy by nemal smerom k sopúchu klesať alebo byť v rovine. Priemer hrdla na výstupe spalín zo spotrebiča by mal byť rovnaký ako je vnútorný priemer komína. Častokrát sa však stáva, že priemer dymovodu a komína je odlišný. Vtedy je potrebné použiť redukciu. Odporúča sa však dymovod redukovať maximálne o 30 mm.
Komínová klapka a jej použitie
Niektoré spotrebiče majú z výroby zabudovanú komínovú klapku, niektoré ju však nemajú. O použití komínovej klapky rozhoduje komínový ťah. Pri nových komínoch s dobrým ťahom odporúčame použitie komínovej klapky. Pri starších komínoch alebo redukovaných dymovodoch s nižším komínovým ťahom je použitie klapky zbytočné. Pokiaľ nevieme zhodnotiť, aký máme komínový ťah, odporúčame klapku namontovať. Pri slabom ťahu a nepriaznivých poveternostných vplyvoch môže ostať komínová klapka otvorená, čo je lepšie riešenie ako demontovať obostavbu krbu a následne inštalovať komínovú klapku. Ak si nie ste istí kvalitou komínového ťahu, je vhodné klapku nainštalovať.
Časté chyby pri inštalácii dymovodu
Pri inštalácii dymovodu sa často vyskytujú chyby, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť a účinnosť vykurovacieho systému. Medzi ne patrí nesprávny výber materiálu dymovodu (použitie materiálov, ktoré nie sú odolné voči vysokým teplotám spalín, čo môže viesť k ich poškodeniu) a nedostatočná vzdialenosť od horľavých materiálov (nedodržanie minimálnej vzdialenosti medzi dymovodom a horľavými konštrukciami môže zvýšiť riziko požiaru).
Platné normy a predpisy pre montáž dymovodov na Slovensku
Pri montáži dymovodov na Slovensku je nevyhnutné dodržiavať platné normy a predpisy, ktoré zabezpečujú bezpečnosť a správnu funkčnosť vykurovacích systémov. Ide o Vyhlášku Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z. z. (ustanovuje technické podmienky a požiadavky protipožiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, ako aj pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov) a STN EN 15287-1: 2008 Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov.
Prečítajte si tiež: Odvod spalín s koaxiálnym komínom Schiedel
Bezpečnosť dymovodu a jeho údržba
Zabezpečenie bezpečnosti vášho dymovodu je kľúčové pre správnu a bezpečnú prevádzku vykurovacieho systému. Ak je dymovod prístupný, mal by byť navrhnutý tak, aby sa dal jednoducho rozobrať. Pravidelná údržba a odborná inštalácia sú kľúčové pre bezpečnú prevádzku dymovodu. Vyhláška Ministerstva vnútra nariaďuje čistenie pre spotrebiče na pevné palivá s výkonom do 50 kW každé 4 mesiace. Najjednoduchšie čistenie je u spotrebičov, ktoré majú dymovod viditeľný. Dymovod by sa mal dať rozobrať a každý jeden diel skontrolovať a vyčistiť. Trochu zložitejšie je to u spotrebičov, ktoré majú dymovod obstavaný. Preto by sa malo myslieť na čistenie dymovodu už pri samotnej stavbe krbu a výbere jednotlivých dielov dymovodu. Kvôli tomu vždy odporúčame montáž dymovodu s aspoň jedným čistiacim otvorom. V krbovej obostavbe by sa mal nainštalovať revízny otvor, aby sa cezeň dal vyčistiť dymovod. Pre zvýšenie stability dymovodu sa používa upevňovacia objímka. Objímka zabraňuje samovoľnému vysunutiu dymovodu zo sopúcha. Pre dymovod s dĺžkou nad 2 m sa jej použitie vyžaduje.
Životnosť dymovodu závisí od viacerých faktorov, vrátane materiálu, hrúbky stien, spôsobu používania a pravidelnej údržby. Pravidelné čistenie (viditeľné dymovody by mali byť navrhnuté tak, aby sa dali jednoducho rozobrať) je kľúčové pre jeho dlhú životnosť.
Frekvencia čistenia dymovodu závisí od typu paliva a intenzity používania vykurovacieho zariadenia. Podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z. z. je pravidelné čistenie nevyhnutné na predchádzanie hromadeniu sadzí a dechtu, ktoré môžu viesť k požiaru alebo zníženiu účinnosti vykurovacieho systému.
Konštrukcia komínového telesa a jeho vplyv na prúdenie spalín
Postaviť kvalitné a súčasne bezpečné komínové teleso nie je jednoduché. Vyžaduje si to poznanie legislatívy a bezpečnostných predpisov, presné naprojektovanie, ale aj oboznámenie sa s montážnym návodom. Komínové teleso je konštrukciou, ktorá si pri realizácii vyžaduje precíznosť. Na výber komínového telesa má vplyv spôsob vykurovania. V súčasnosti sa do popredia dostávajú ekologické, cenovo dostupné a zároveň úsporné vykurovacie zariadenia. Moderným trendom v oblasti energetiky a vykurovania sa musí prispôsobiť aj komín, ktorý má významný vplyv na účinnosť celej vykurovacej sústavy a celkový komfort bývania.
Navrhovanie komínov upravujú špeciálne normy a zákony, v ktorých sa stanovujú podmienky pre komínové teleso. Mimoriadnu pozornosť by komínovému telesu mali venovať všetky zúčastnené subjekty - stavebník (investor), projektant, stavebná firma aj subjekt vykonávajúci na stavbe dozornú činnosť. Projektant musí navrhnúť komín, ktorý vyhovie nielen súčasným, ale aj budúcim požiadavkám užívateľa. Pred návrhom komínového telesa treba poznať spotrebič, ktorým bude budova na bývanie vykurovaná. Zvolený zdroj vykurovania a typ vykurovacej sústavy sú rozhodujúcimi faktormi, podľa ktorých možno následne komín správne nadimenzovať.
V súčasnosti sa uprednostňuje použitie nízkoteplotnej a kondenzačnej techniky, ktorá prináša výrazné úspory spotreby vykurovacích palív, a tým aj finančných nákladov. Využitie kondenzačnej techniky si vyžaduje vybudovať komín, ktorý je dostatočne odolný proti vlhkosti. Komínové teleso má byť viacvrstvové s vnútornou vložkou dilatačne a tepelne oddelenou od komínového plášťa. To je aj jeden z dôvodov, prečo už nemožno použiť hliníkovú vložku. Hliníkovú vložku možno podľa vyhlášky MV SR číslo 401/2007 Z. z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách čistenia a vykonávania kontrol použiť len na odvod spalín zo spotrebiča na plynné palivo, pričom teplota spalín v dymovom hrdle môže dosiahnuť maximálne 250 °C. Rovnako možno takýto typ vložky použiť aj na odvod spalín, ktorých teplota je určená výpočtom podľa technickej normy STN EN 13 384-1: 2005 Komíny. Metódy tepelnotechnického a hydraulického výpočtu. Časť 1: Komíny s pripojením jedného spotrebiča palív neprekročí v celej dĺžke dymovej cesty ich rosný bod. Prísne požiadavky na tepelnú odolnosť spĺňajú napríklad šamotové vložky.
Podcenenie projektovej fázy môže pri stavbe komína spôsobiť vznik porúch a zároveň finančne náročné a často nedostatočne účinné opravy. Komín sa odporúča navrhovať do stredu budovy. Tým sa zabezpečia dobré rozptylové podmienky vo voľnom prúdení vzduchu. Projektovú dokumentáciu musí pred samotnou realizáciou schváliť revízny technik a podľa nej treba následne postupovať pri stavbe komínového telesa. Správne navrhnutý komín má mať takú účinnú výšku, prierez a vyústenie, aby sa docielil potrebný ťah.
Výška komína a jej vplyv na ťah
Pri určení výšky komínového telesa treba dodržiavať legislatívne požiadavky. Pri projektovaní a realizácií stavieb zdrojov znečisťovania ovzdušia, medzi ktoré patria aj komíny (malý zdroj znečistenia ovzdušia), treba zvoliť prijateľné technické riešenie. Podmienkou na vydanie pozitívneho vyjadrenia k stavebnému povoleniu je, aby sa vypúšťanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia zabezpečilo čo najmenším počtom výduchov alebo komínov. To však neplatí v prípade, že vyšší počet výduchov nemá vplyv na hodnoty určených emisných limitov. Najnižšia výška komína sa určí na základe hmotnostného toku znečisťujúcej látky a koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť. Podľa vyhlášky MŽP číslo 338/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, musí byť výška vyústenia komína alebo výduchu nad terénom minimálne 4 m. Dôležité je však dodržať aj prevýšenie ústia komína nad šikmou a plochou strechou. Pri zariadeniach s výkonom do 0,3 MW sa treba riadiť požiadavkami stanovenými STN EN 15287-1: 2008 Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Pri spaľovacích zariadeniach s výkonom od 0,3 MW do 1,2 MW musí byť prevýšenie komína nad šikmou strechou najmenej 1 m, pri plochej streche 1,5 m. Pri výkone zariadení nad 1,2 MW musí byť výška komína nad šikmou strechou 3 m a nad plochou strechou 3,5 m.
Nevhodný návrh komínového telesa môže mať za následok požiar, poškodenie komínovej konštrukcie, ale aj nefunkčnosť vykurovacieho zariadenia.
Priemer prieduchu a jeho výpočet
Nevyhnutnou súčasťou stavby komína je stanovenie priemeru prieduchu. Komínové prieduchy sú dutinou v konštrukcii dymovodu, komína a komínovej vložky, určené na odvádzanie splodín do voľného ovzdušia. Prierezy komínových prieduchov sa volia podľa typu pripojeného spotrebiča a jeho výkonu. Ak priemer prieduchu nezodpovedá výkonu spotrebiča, stráca spotrebič na účinnosti, čím dochádza k zvyšovaniu nákladov na vykurovanie. Výpočet priemeru prieduchu je úlohou projektanta. Pre bežnú bytovú výstavbu a rodinné domy je návrh prieduchu jednoduchý. Pre rodinný dom bez ďalších zvláštnych požiadaviek na potrebu tepla postačuje priemer 140 mm. Tento priemer môže byť väčší v prípade, že účinná výška komína je nižšia ako 6 m. Priemer prieduchu sa stanovuje individuálne, na základe viacerých údajov. Pomer neúčinnej výšky k účinnej výške prieduchu má byť L 1 = 1/10 × L, kde L je účinná výška komínového prieduchu a L 1 - neúčinná výška komínového prieduchu. Pri vykurovaní rodinných domov či bytov zemným plynom stačí, aby priemer prieduchov bol 140 mm. Pre odvod spalín z kozubovej vložky musí byť priemer prieduchu 160 až 200 mm, z kachľovej pece 180 až 200 mm a z otvoreného kozuba 200 až 300 mm.
Kombinácia viacerých spôsobov vykurovania a viacprieduchové komíny
V súčasnosti sa do popredia dostáva možnosť kombinácie viacerých spôsobov vykurovania. Dôvodom sú rastúce ceny za fosílne energie, nové predpisy o úspore energií, neistá situácia v zásobovaní (napríklad zemným plynom) a v neposlednom rade rastúce ekologické povedomie. Flexibilitu a prevádzkovú bezpečnosť možno užívateľovi zabezpečiť komínovým telesom vhodným na všetky druhy vykurovacích palív. Pripojenie viacerých druhov paliva na jeden prieduch však súčasná európska legislatíva nepovoľuje, preto treba navrhnúť a postaviť viacprieduchový komín. K jednému prieduchu sa pripája vykurovacie teleso, ktoré sa využíva ako hlavný zdroj tepla. Na druhý prieduch sa pripája druhý spotrebič, spravidla na tuhé palivá, ktorý možno použiť ako pomocný zdroj tepla pri výpadku dodávky elektrickej energie alebo zemného plynu. Takto sa zabezpečí určitá nezávislosť od centrálnych zdrojov vykurovania, a predovšetkým požadovaná tepelná pohoda vnútorného prostredia.
Na rozdiel od starších typov komínov majú nové komínové systémy už univerzálne použitie. Zmena paliva sa tak stáva už menej problematickou. Užívateľ si môže vybrať z viacerých vykurovacích spotrebičov a rozhodnúť sa medzi viacerými druhmi palív - plyn, drevo, pelety, štiepka atď.
Bezpečnosť komína a ochrana pred požiarom
Komínové teleso a jeho prevádzka sú častými príčinami vzniku požiarov. Je to stavebná konštrukcia, ktorá patrí k najviac namáhaným častiam stavby. Pri používaní tepelných spotrebičov a vykurovacích telies je z toho dôvodu nevyhnutné zabezpečiť prevádzku týchto zariadení tak, aby sa predchádzalo vzniku požiarov. Pri stavbe komína treba dbať na dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti horľavých látok a konštrukcií od plášťa komína alebo palivového spotrebiča. Obzvlášť dôležité to je v prípade neoverených komínov, komínových systémov a zložených komínov. Minimálne vzdialenosti drevených konštrukcií od povrchu komínového plášťa a od prieduchu komína určuje výrobca komínového telesa. Podľa vyhlášky MV SR číslo 401/2007 Z. z. musí byť medzi telesom komína a drevenou konštrukciou dodržaný odstup minimálne 50 mm. Priestor medzi komínom a horľavou plochou musí byť trvale dobre odvetrávaný. Nemenej podstatná je aj vzdialenosť častí stavby zhotovených z horľavých látok alebo vstavaného nábytku od čistiacich otvorov komínového telesa, ktorá musí byť minimálne 60 cm. Pokiaľ je zabezpečená ochrana proti sálaniu, postačuje vzdialenosť 30 cm. Rovnako aj podlahy z horľavých materiálov pod čistiacimi otvormi treba chrániť nehorľavými materiálmi.
Materiály na stavbu komína a montáž
Na stavbu komína možno použiť rôzne materiály. Odporúča sa, aby sa výstavba zabezpečila zaškoleným pracovníkom výrobcu komínového telesa. Pri výbere vhodného komína zohráva dôležitú úlohu aj rýchlosť a jednoduchosť jeho montáže. Podstatou systémových komínov je, že ich tvoria kompatibilné prvky. Výsledkom je tak výrazné skrátenie času ich výstavby, vylúčenie porúch a úspora nákladov. Montáž komínového systému, ktorý pozostáva zo šamotovej vložky, izolácie a špeciálnych komínových tvárnic predstavuje v súčasnosti už jednoduchý proces. Pri stavbe komína treba postupovať podľa projektovej dokumentácie a samotného návodu. Komínové teleso treba realizovať na základ alebo na konštrukciu hrubej podlahy. Tvárnice sa spájajú klasickou maltou. Aby sa zabránilo prieniku malty do odvetrávacích otvorov, treba pri výstavbe systémového komína použiť maltovaciu šablónu. Tá umožní presné a úsporné nanášanie malty. V prípade stavby komína so zadným odvetrávaním treba dodržať spôsob kladenia tepelnej izolácie do komínovej konštrukcie. Spoj izolácie musí byť v osi kolmej na stenu tvárnice, čím sa zabráni upchatiu kanálikov zadného odvetrávania. Súčasťou komínového systému je aj šamotová vložka. Predpísaný systém spájania šamotových vložiek treba presne dodržať, pričom spoje je nutné vyškárovať škárovacím materiálom. Cementová malta má síce rovnaký vzhľad, jej odolnosť proti teplotám a vlhkosti je však odlišná. Pri jej použití dochádza k porušeniu spoja a strate tesnosti komínového prieduchu.
Napojenie dymovodu a sopúch
Pri stavbe komínového systému treba zohľadniť aj napojenie dymovodu. Dymovod je konštrukcia s prieduchom určeným na odvod spalín zo spotrebiča do vonkajšieho prostredia. Dymovody treba navrhnúť čo najkratšie, s plynulými zmenami smeru a minimálnou nerovnosťou vnútorného povrchu. Pri návrhu treba zohľadniť tepelnú rozťažnosť materiálu, z ktorého je dymovod vyrobený. Medzi dymovodom od spotrebiča a vnútornou hranou napojovacieho kusu na dymovod musí byť dilatačná medzera minimálne 0,5 cm. Ideálne je využiť prechodový kus - redukciu priamo od výrobcu komínového systému. Napojovací kus treba vyviesť kolmo na stenu komínovej tvárnice, nikdy nie cez roh tvárnice, pretože by sa tak prerušilo prúdenie vzduchu v zadnom odvetrávaní. Okrem iného musí dymovod disponovať dostatočným počtom čistiacich otvorov, aby sa dal čistiť a pravidelne kontrolovať. Ďalšou nevyhnutnou súčasťou komína je sopúch. Ide o otvor v komínovom plášti, ktorý slúži na pripojenie dymovodu na prieduch komína. Sopúchy musia byť priame, krátke a s prierezom nie väčším, ako je prierez komínového prieduchu.
Prestup komína cez strešnú konštrukciu
Riešenie prestupu komína cez strešnú konštrukciu nie je jednoduchá záležitosť. Komínová konštrukcia nie je dimenzovaná na to, aby preniesla zaťaženie stropov, prievlakov alebo iných stavebných dielcov. Otvor v strešnej konštrukcii musí byť o 3 až 6 cm väčší ako je vonkajší rozmer komína, pričom túto medzeru treba vyplniť nehorľavými izolačnými materiálmi. V oblasti prechodu komína strešnou konštrukciou treba komínovú hlavu oplechovať. Používa sa klampiarske oplechovanie alebo flexibilné systémy utesnenia, ktoré sú na trhu dostupné. Ak sa použijú prefabrikované obklady, ktoré sa končia nad rovinou strechy, robí sa oplechovanie ešte pred montážou komínovej hlavy. Prechod medzi komínom a oplechovaním sa prekryje prefabrikovanou komínovou hlavou - prefabrikovaným komínovým plášťom. Oplechovanie by sa malo vytiahnuť na konštrukciu komína aspoň do výšky 20 až 30 cm nad úroveň strešnej krytiny. V šikmej streche treba realizovať dva prestupy, a to cez strop alebo podhľad a potom cez strechu. Správne vyriešenie detailu napojenia krytiny na komíny z hľadiska hydroizolácie je pri šikmých strechách veľmi dôležité. Riešenie prestupu komínového telesa v plochej streche je jednoduchšie, pretože sa vyhotovuje len jeden prestup cez strop. V okolí prestupu sa po obvode komínového telesa aplikuje hydroizolačná fólia. Aby sa predišlo zatekaniu, treba fóliu potiahnuť až pod atikový plech. V nadstrešnej časti a v mieste styku so strešným plášťom treba komín tepelne zaizolovať, aby nevznikli problémy s kondenzáciou spalín.