Región Gemer, bohatý na prírodné vody, bol v minulosti známy svojimi kúpeľmi. Mnohé z týchto kúpeľov, ktoré boli kedysi centrami liečby a spoločenského života, dnes už neexistujú. V tomto článku sa pozrieme na históriu a osud niektorých z týchto zaniknutých kúpeľov v regióne, zameriame sa na Revúcku kúpeľnú ulicu a okolité kúpele.
Kúpeľná tradícia v Gemeri
Gemer, známy v minulosti predovšetkým vďaka baníctvu a ťažbe železnej rudy, bol obdarený aj prírodným bohatstvom v podobe minerálnych prameňov. Ruka v ruke s rozmachom baníctva išiel i kultúrny a spoločenský rozvoj. V spojení s banskou činnosťou, ako napríklad v prípade rožňavských kúpeľov, boli objavené pramene, ktoré sa využívali na liečebné i rekreačné účely. Vďaka tomu vznikali kúpele, ktoré slúžili nielen na liečbu, ale aj ako miesta spoločenských stretnutí a kultúrneho života.
Kúpele Leváre
Severne od mesta Tornaľa, v údolí rieky Turiec, sa nachádza obec Leváre. Po prvýkrát sa obec spomína v roku 1427. V polovici 19. storočia tu vďaka prameňu s vápenatou alkalicko-zemitou vodou vznikli kúpele. Chemická analýza najsilnejšieho prameňa bola vykonaná v roku 1911. Dnešnú podobu získali kúpele v roku 1877, kedy došlo k ich väčšej prestavbe. V roku 1903 sa o kúpeľoch hovorilo ako o pomerne navštevovanom kúpeľnom centre. Pre návštevníkov boli k dispozícii vaňové kúpele, masáže, ale i kúpeľný personál a lekári. V roku 1929 vlastnili kúpele posledný majitelia - rodina Blašková, ktorá sa sem presťahovala po predaji rodinného sídla kaštieľa v Dolnej Mičinej. Kúpele prevádzkovali až do roku 1953, kedy boli vyvlastnené a ďalej ich spravoval štát. Kúpele v Levároch fungovali do 60. rokov 20. Je pozoruhodné, že kúpeľné budovy sa zachovali vo svojej pôvodnej podobe až dodnes. V súčasnosti sa podnikajú určité kroky na záchranu miestnych historických budov. Nedávno bolo dobrovoľníkmi okolie vyčistené od vegetácie.
Revúca - stredisko kultúry a kúpeľov
Okresné mesto Revúca, ležiace v srdci Gemera, sa do histórie zapísalo predovšetkým ako jedno z troch miest Prvého slovenského gymnázia. Aj v Revúcej sa nachádzali kúpele, ktoré sa stali strediskom kultúry, pretože práve tu sa stretávali slovenskí národovci, učitelia a študenti Revúckeho evanjelického gymnázia.
Revúcka minerálna voda bola železitá, pri vývere dosahovala teplotu 14 stupňov. Kúpele pozostávali z hlavnej budovy a 8 kadí, do ktorých sa privádzala zohriata voda rúrami. V roku 1889 prešli rekonštrukciou. Medzi rokmi 1929 - 1935 však došlo k postupnému úpadku kúpeľov, dokonca sa začala strácať aj voda. Po druhej svetovej vojne už neboli viac v prevádzke. Slúžila už iba hlavná budova ako miestne pohostinstvo a konali sa tu zábavy.
Prečítajte si tiež: Útulná kúpeľňa s hnedým obkladom
Kúpele Jelšava
Mesto Jelšava, ležiace neďaleko Revúcej, na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského krasu, sa ako obec spomína už v roku 1271. Kúpele tu vznikli na začiatku 19. storočia. V roku 1825 bol postavený kúpeľný dom a hostinec priamo pri železitom prameni. Voda sa používala formou vaňových kúpeľov pri ochoreniach kože, močového aparátu a iných ochoreniach. Kúpele vyhľadávali miestni obyvatelia prevažne na ambulantnú liečbu. Ležali v krásnom prostredí kúpeľného parku. Pre hostí tu bolo lawn-tenisové ihrisko, či zimné klzisko. Kúpele sa využívali ešte pred prvou svetovou vojnou, po vojne stratili liečebný charakter.
Rožňavské kúpele
Ďalšie zaniknuté kúpele na Gemeri - Rožňavské kúpele ležali v krásnom prostredí vzdialenom 2 km severovýchodne od centra mesta. Vznik kúpeľov podnietila prítomnosť prameňov, ktoré boli objavené banskou činnosťou. Rožňavské vody boli železnaté, mierne rádioaktívne, odporúčané pri širokej škále ochorení. Ich analýza prebehla v roku 1806.
V kúpeľoch sa podávali vaňové kúpele, okrem vody slúžila na liečenie aj klíma. Nachádzal sa tu kúpeľný dom, hostinec a vane pre hostí. Ich podobu poznáme z rytiny z roku 1876. Kúpele v Rožňave sa postupom času rozširovali a prestavali. V roku 1927 tu stála hlavná budova a niekoľko súkromných víl, nachádzal sa tu i tenisový kurt, kolkáreň, oddychová hala a promenáda. Kúpele si obľúbila najmä rakúsko-uhorská šľachta, stali sa obľúbeným letoviskom aj domácich mešťanov. V súčasnosti je kúpeľný areál zachovaný, avšak pôvodné kúpeľné budovy boli mnohokrát prestavané a dnes neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Kúpeľné budovy sú v súkromnom vlastníctve, jazero slúži na výlov a predaj živých rýb. Bývalá kúpeľná osada leží pri ceste z Rožňavy do Čučmy.
Zánik a súčasnosť kúpeľov
Rôzne historické udalosti a politické zmeny mali vplyv na osud kúpeľov v regióne Gemer. Po druhej svetovej vojne mnohé z nich stratili svoj význam a postupne zanikli. Niektoré budovy boli prestavané a slúžia na iné účely, iné zostali opustené a chátrajú.
Napriek tomu, snaha o záchranu a obnovu kúpeľnej tradície v regióne pretrváva. Podnikajú sa kroky na záchranu historických budov a obnovu prameňov. Je dôležité si pripomínať bohatú históriu kúpeľníctva v Gemeri a hľadať spôsoby, ako túto tradíciu oživiť a zachovať pre budúce generácie.
Prečítajte si tiež: Výber madiel do kúpeľne OBI
Liptovská Osada a Korytnica - príklad úspešnej revitalizácie
Ako pozitívny príklad revitalizácie kúpeľnej tradície môžeme uviesť Liptovskú Osadu a Korytnicu. Obec Liptovská Osada sa vyvinula z benediktínskeho eremitória, ktoré vzniklo na prelome 11. a 12. storočia. V roku 1908 bola postavená úzkokoľajová železnica Ružomberok - Liptovská Osada - Korytnica, ktorá umožnila obyvateľom využiť pracovné príležitosti v Ružomberku.
Korytnica je známa svojimi minerálnymi prameňmi, ktoré sa využívali už v 16.-17. storočí. V polovici 19. storočia sa minerálna voda plnila do fliaš a predávala po celom západnom Slovensku, ale aj vo Viedni a v Pešti. Korytnické minerálne pramene sú svojím zložením podobné známym žriedlam Vichy vo Francúzsku, Bath v Anglicku a Monte Catini v Taliansku. Liečivými účinkami sa veľmi podobajú karlovarským prameňom.
V súčasnosti sa v Korytnici nachádza penzión Svätopluk, ktorý poskytuje reštauračné služby a ubytovanie. Do Korytnice vedú dve cyklotrasy, ktoré spájajú horské stredisko Donovaly a mesto Ružomberok.
Revúca v minulosti
Revúca bola v minulosti jedným z významných stredísk národného života. V 19. storočí sa tu stretávali slovenskí národovci, učitelia a študenti Revúckeho evanjelického gymnázia. Mesto malo bohatú históriu, ktorá sa odzrkadľovala aj v miestnom názvosloví, pomenovaní ulíc, námestí i mestských častí.
Prečítajte si tiež: Nadčasová elegancia v kúpeľni