Umelá pľúcna ventilácia (UPV) je život zachraňujúca metóda, ktorá podporuje alebo nahrádza dýchanie v prípadoch, keď pľúca pacienta zlyhávajú. Hoci je UPV neoceniteľným nástrojom, je dôležité si uvedomiť, že ide o invazívny zákrok s potenciálnymi rizikami a obmedzeniami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na úmrtnosť pri UPV, faktory, ktoré ju ovplyvňujú, a nové prístupy, ktoré by mohli zlepšiť výsledky.
Princípy umelej pľúcnej ventilácie
Pľúcna ventilácia je jedným z najdôležitejších prístrojov nemocníc na udržiavanie pacientov pri živote, ak sa dostali do kritického stavu. Samotná ventilácia, na ktorej je pacient pripojený, nelieči. V podstate kupuje čas, kým sa imunitný systém človeka s pomocou podporných liekov vysporiada so zápalom. Ventilácia v podstate prevezme na seba dýchací proces človeka, keď zlyhávajú pľúca.
Počas bežného dýchania vytvára človek pri nádychu v hrudníku negatívny tlak, čím aktívne „nasáva“ vzduch do pľúc. Následný výdych sa už deje pasívne samotnou elasticitou hrudnej steny a pľúc. Pri umelej pľúcnej ventilácii sa však situácia mení. Počas celého dychového cyklu - čiže nádychu aj výdychu - je v hrudníku pozitívny tlak, čo prináša so sebou aj nežiadúce, ale fyziologické odpovede organizmu - napríklad je znížený návrat krvi do srdca. Ventilátor vháňa do pacienta zmes vzduchu s prímesou kyslíka pod určitým tlakom a prietokom, čiže nie fyziologicky, ako za normálnych podmienok.
Kedy je potrebná umelá pľúcna ventilácia?
Umelá pľúcna ventilácia je potrebná, ak má pacient poruchy vedomia, neurologické a svalové ochorenia, zlyhania rôznych orgánov alebo šokové stavy. Vtedy sa pomocou UPV preklenuje určité obdobie, pokiaľ sa lieči základné ochorenie, ale samotné pľúca nie sú primárne postihnuté. Vážny priebeh ochorenia COVID-19 je sprevádzaný zápalom pľúc, odborne pneumóniou. Zápal spôsobuje také poškodenie pľúc, že tie nezvládajú svoju funkciu, a tak musí pacientovi pomáhať s dýchaním prístroj.
Ako prebieha napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu?
Pacient je v úvode napojený na umelú pľúcnu ventiláciu pomocou intubačnej kanyly, ktorá sa mu zavádza cez ústa v celkovej anestézii do hornej časti priedušnice za hlasivky. Pomocou dýchacích hadíc je napojený na ventilátor a podľa typu ochorenia sa mu nastavuje úvodný, takzvaný dychový režim. Je to istý vzorec, pod ktorým ventilátor vháňa vzduch s kyslíkom do pľúc pacienta. Ten je charakterizovaný časom nádychu a výdychu, tlakom na vrchole nádychu, tlakom na konci výdychu a množstve ďalších parametrov, ktoré sú individuálne pre každého pacienta nastavované lekárom a monitorované ventilátorom, pretože nevhodne nastavené parametre môžu po niekoľkých hodinách pľúca poškodiť.
Prečítajte si tiež: Optimálna klíma v karavane
Starostlivosť o pacienta na UPV
Pacient je po napojení v analgosedácii, teda v takzvanom umelom spánku, čiže nesmie cítiť bolesť ani akúkoľvek dychovú alebo inú tieseň. Vnútrožilne sú mu kontinuálne podávané analgetiká, hypnotiká a anestetiká. Zároveň mu zabezpečujeme centrálny žilový vstup do ciev v blízkosti srdca, močový katéter, zavádzame sondu do žalúdka a tepnový katéter na priame meranie krvného tlaku. Samozrejmé je monitorovanie EKG, pulznej oxymetrie, ako aj výdychového oxidu uhličitého. Pacient je monitorovaný nepretržite 24 hodín, či už pomocou prístrojov alebo ošetrujúceho personálu. Počas obdobia liečby pacienta je vyživovaný pomocou tekutej výživy podávanej do žalúdočnej sondy, počas vyššej energetickej potreby je táto výživa doplnená o kompletnú výživu podávanú vnútrožilne. Starostlivosť o pacienta na umelej pľúcnej ventilácii musí byť komplexná, pretože pacient je v značnej miere imobilný, musí byť toaletovaný a polohovaný ako akýkoľvek iný pacient.
Faktory ovplyvňujúce úmrtnosť pri UPV
Úmrtnosť pacientov na umelej pľúcnej ventilácii je komplexná otázka, ktorú ovplyvňuje množstvo faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Základné ochorenie: Dôvod, prečo pacient potrebuje UPV, má zásadny vplyv na jeho šance na prežitie. Pacienti s akútnym respiračným zlyhaním (ARDS), ťažkým zápalom pľúc alebo inými závažnými pľúcnymi ochoreniami majú vyššiu úmrtnosť ako pacienti, ktorí potrebujú UPV z iných dôvodov, ako sú napríklad pooperačná starostlivosť alebo neurologické problémy.
- Vek a pridružené ochorenia: Starší pacienti a pacienti s viacerými chronickými ochoreniami (napr. srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka, obezita) majú vo všeobecnosti horšie prognózy. Riziko sa zvyšuje s vekom, rizikovým faktorom je aj fajčenie, obezita, srdcovo-cievne problémy či cukrovka.
- Závažnosť stavu: Čím je pacientov stav pri pripojení na UPV závažnejší, tým je nižšia pravdepodobnosť prežitia.
- Dĺžka trvania ventilácie: Dlhodobá ventilácia je spojená s vyšším rizikom komplikácií, ako sú infekcie, poškodenie pľúc a svalová slabosť, čo môže negatívne ovplyvniť prežitie. Pacient s COVID-19 môže byť napojený na ventilácii 10 až 20 dní. Následne ani samotné odpájanie nejde z minúty na minútu. Naopak, môže trvať aj týždeň, kým postupne ustupuje pomoc prístrojov a pacient začína dýchať sám.
- Kvalita zdravotnej starostlivosti: Dostupnosť kvalifikovaného personálu, moderného vybavenia a dodržiavanie osvedčených postupov majú významný vplyv na výsledky liečby.
- Očkovanie: Na umelej pľúcnej ventilácii je takmer 89 percent ľudí nezaočkovaných.
Štatistiky úmrtnosti pri UPV
Dáta, koľkým pacientom s ochorením COVID-19 prístroje vlastne pomôžu, sa celosvetovo líšia. Aj keď priebežne poznáme čísla pacientov, ktorí zomreli vo svete na ochorenie COVID-19, dáta, koľko z nich bolo napojených na pľúcnu ventiláciu a zomreli, nie sú presne známe. Podľa údajov zo štúdie Wuhan v Číne bola miera úmrtnosti 86 % - 19 z 22 ľudí, ktorí boli pripojení na umelú pľúcnu ventiláciu, zomrelo. Štúdia uverejnená v New England Journal of Medicine zase uvádza úmrtnosť na úrovni 37,5 percenta. Doposiaľ najväčšiu štúdiu zameranú na úmrtnosť pacientov s koronavírusom na ventilátoroch urobilo Národné centrum pre audit a výskum intenzívnej starostlivosti v Londýne. Zistilo, že úmrtnosť pri 98 ventilovaných pacientoch v Británii bola 66 percent. Tá istá štúdia to porovnáva s 36-percentnou úmrtnosťou pacientov, ktorí mali iné vírusové ochorenie a boli na dýchacích prístrojoch.
V Maďarsku dosahuje úmrtnosť pacientov s ochorením COVID-19, ktorí sú napojení na invazívnu umelú pľúcnu ventiláciu v niektorých nemocniciach až 98 percent.
Nové metódy a technológie
V oblasti umelej pľúcnej ventilácie sa neustále vyvíjajú nové metódy a technológie, ktoré majú za cieľ zlepšiť výsledky liečby a znížiť úmrtnosť. Medzi najvýznamnejšie patria:
Prečítajte si tiež: Riešenia HVAC
- Šetrnejšie ventilačné stratégie: Moderné ventilátory umožňujú lekárom prispôsobiť ventiláciu individuálnym potrebám pacienta a minimalizovať riziko poškodenia pľúc. Základom objavu je oveľa šetrnejší spôsob, ako dostať do zdravých i zápalom poškodených pľúcnych mechúrikov potrebné množstvo vzduchu.
- Pokročilé monitorovanie: Neustále monitorovanie vitálnych funkcií a parametrov dýchania umožňuje lekárom rýchlo reagovať na zmeny v pacientovom stave a prispôsobiť liečbu.
- Mimotelová membránová oxygenácia (ECMO): ECMO je pokročilá metóda podpory života, ktorá sa používa u pacientov s ťažkým respiračným zlyhaním, keď UPV nie je dostatočná. Tam už nepoužívame pľúca ako vstupnú bránu pre kyslík, ale vytiahneme krv do prístroja, kde sa okysličuje a zase sa vracia do pacienta, aby doniesla kyslík do tkanív.
- Nová metóda pľúcnej ventilácie PMLV:Ventilátor svojím režimom zbiera údaje z pacientových pľúc, ktoré vyhodnocuje a navrhuje ako ten plyn fúkať do pľúc. Táto pľúcna ventilácia predstavuje viachladinovú ventiláciu pľúc s premenlivými tlakmi, objemami, prietokmi a časom. Ventilačná metóda PMLV dokáže reagovať na neustále sa meniace podmienky v pľúcach a zabezpečuje významné zlepšenie výmeny plynov v pľúcach.
Inovatívna metóda z Košíc
Na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach v spolupráci s Chiranou-Medical a.s. Stará Turá vyvinuli metódu programovej viacúrovňovej ventilácie pľúc PMLV, ktorá môže pomôcť zachraňovať životy pacientov s ťažkou pneumóniou zapríčinenou novým koronavírusom SARS-CoV-2. Autorom metódy je doc. MUDr. Pavol Török, CSc.
Pri ventilácii pacientov bežným ventilačným prístrojom je problémom nielen nedostatočné okysličovanie pľúc, ale dokonca hrozí až poškodzovanie pľúcnych mechúrikov pri ich konštantnom nafukovaní. Ventilačná metóda PMLV naopak dokáže reagovať na neustále sa meniace podmienky v pľúcach a zabezpečuje významné zlepšenie výmeny plynov v pľúcach. Popísaný režim predstavuje viachladinovú ventiláciu pľúc s premenlivými tlakmi, objemami, prietokmi a časom. Ide o tzv. ventilačnú metódu PMLV. Firma Chirana Medical, a. s., Stará Turá, sa už zaviazala vyrobiť 300 nových prístrojov, ktoré novú metódu využívajú.
tags: #pocta #umela #plucna #ventilacia