Výstavba komína je významným krokom pri stavbe alebo rekonštrukcii domu, pretože tvorí dôležitú súčasť vykurovacieho systému. Pri výstavbe komína je dôležité dodržiavať bezpečnostné normy a používať kvalitné materiály, pretože nekvalitné materiály a neodborná montáž môžu spôsobiť katastrofu. Nejde len o to, že komín nebude mať správny ťah, ale môže dôjsť aj k požiaru. Nielenže musia komíny spĺňať prísne technické podmienky a bezpečnostné normy, musia byť aj pravidelne kontrolované a čistené.
Výber komína
Pri výbere typu komína je potrebné zvážiť druh kotla alebo krbu, ktorý sa bude používať. Kovový komín je vhodný pre plynové kotly a kotly na tuhé palivá. Oceľové rúry, z ktorých sa skladá komín, sa ľahko inštalujú, sú nenáročné na údržbu a odolné voči korózii. Keramický komín je vhodný hlavne pre nízkoenergetické a pasívne domy. Vyniká dlhou životnosťou a hoci nie vždy potrebuje nosný základ, jeho montáž môže byť náročnejšia. Podľa pripájania spotrebičov hovoríme o komínoch samostatných a spoločných. Podľa umiestnenia rozdeľujeme komíny na zabudované, pristavené alebo voľne stojace a podľa tlakových podmienok hovoríme o komínoch podtlakových a pretlakových.
Dôležitosť odborníka
Ak komín nesprávne navrhnete a zrealizujete, vystavujete sa veľkému nebezpečenstvu. Nejeden dom zhorel práve kvôli nesprávne realizovanému komínu alebo kvôli zanedbaniu jeho údržby. Preto dbajte o to, aby boli dodržané všetky legislatívne normy, ktoré určuje Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z.z. Práve preto by sme mali určite postup konzultovať so odborníkom. Pravidelné čistenie komína je nevyhnutné. Kontaktovať treba vždy odborníka. Len tak si môžete byť istý, že váš komín je funkčný a bezpečný zároveň.
Spoločnosť HELUZ je prvým výrobcom komínových systémov, ktorý absolvoval so svojimi systémami skúšky v súlade s novou normou EN 1443. Je teda prvým výrobcom, ktorý je schopný na Slovensku svojim zákazníkom ponúknuť garanciu bezpečného zabudovania komínov do stavby. Moderný komínový systém HELUZ IZOSTAT je vhodný pre všetky typy palív (pevné, plynné a kvapalné palivá) a určený pre podtlakovú (atmosférickú) prevádzku. Komínový systém HELUZ IZOSTAT je možné kombinovať s akýmkoľvek systémom HELUZ vrátane celej, polovičnej alebo ventilačnej prázdnej šachty.
Legislatívne normy a predpisy
Podľa platných legislatívnych noriem, komín musí byť viacvrstvový. Jednovrstvový môže byť výnimočne použitý v občasne využívaných stavbách. Treba myslieť hlavne na to, na aký spotrebič bude komín napojený. Rozhoduje druh paliva, typ spotrebiča a jeho výkon. Musíme si uvedomiť, že komín súčasťou hrubej stavby, o jeho realizácii je potrebné rozhodnúť ešte v čase projektovej prípravy. Dôležité je, aby komín naprojektoval odborník. Musí pritom dodržať všetky normy a zákony, a že ich teda nie je málo. Musí zohľadniť súčasný stav, ale aj prípadné budúce požiadavky, ktoré klient môže mať. Do úvahy pri projektovaní sa berie zdroj vykurovania a typ vykurovacej sústavy. To všetko ovplyvňuje výšku, prierez a vyústenie komína. Tieto tri atribúty sú dôležité, aby komín vôbec dosiahol potrebný ťah.
Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody elektrického kúrenia
Správna výška komína je základ. Správnu výšku komína určiť projektant už pri projektovaní domu . Je potrebné myslieť na to, na čo sa bude komín využívať a teda, aký spotrebič naň bude napojený. Minimálna výška vyústenia spalín nad terén je určená Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 401/2012 a tieto platné predpisy a normy stanovujú minimum 4 metre.
Komín sa používa na odvod spalín z kotla alebo krbu do ovzdušia. Je to dôležitá súčasť vykurovacieho systému, pretože zabezpečuje bezpečné a účinné odvádzanie spalín z budovy. Komín sa tiež môže použiť na získavanie tepla z kotla alebo krbu. Napríklad pri použití uzavretého komína sa môže použiť výmenník tepla na získavanie tepla zo spalín a prenášanie ho do vykurovacieho systému. Okrem toho sa komín môže použiť aj na odvod dymu z grilov alebo na odvod spalín z iných zariadení, ako sú kuchynské digestory alebo kachle na pevné palivo. Pri plánovaní využitia komína je dôležité zvážiť druh kotla alebo krbu, ktorý sa bude používať, a tiež požiadavky na výstavbu komína v danom mieste.
Nadstrešné ukončenie komína
Nadstrešné ukončenie komína je posledným krokom pri jeho výstavbe. Nadstrešná časť komína je najviac ovplyvňovaná vonkajším prostredím, a teda počasím a poveternostnými vplyvmi. Prvá dôležitá vec, na ktorú treba myslieť, je nehorľavosť použitých materiálov. Komín by mali stavať odborníci a používať vysoko kvalitné materiály. Nemenej dôležité je aj zateplenie komína. Komín odporúčame zatepliť v nadstrešnej časti. Len týmto spôsobom dokážeme zabrániť prenikaniu vlhkosti do komínových tvárnic. Správnym zateplením komína zamedzíme aj výraznému ochladzovaniu spalín a teda aj poklesu ťahu. Na prekrytie komína v nadstrešnej časti používame prefabrikovaný komínový plášť. Je dôležité vybrať správny materiál. Ten musí byť v prvom rade nehorľavý a nesmie ohrozovať životné prostredie a zdravie ľudí.
Konštrukcia komína
Samotný komín sa skladá z komínového telesa, prieduchov, technologických otvorov na čistenie, sopúchov a komínovej hlavy. Technologické otvory slúžia na vymetanie sadzí a popola. Sopúchy slúžia na prepojenie dymovodu s prieduchom komína. Na tuhé palivá v závislosti od výkonu a typu spotrebiča používame prieduchy s veľkosťou 160, 180 a 200 milimetrov. Na otvorené kozuby sa odporúča priemer 200 milimetrov. Priemer pri vonkajších krboch je 250, 300 a 350 milimetrov. Prieduch v skutočnosti zabezpečuje správny ťah komína, preto netreba podceniť jeho výber.
Cena a postup stavby komína
Postaviť kvalitný a hlavne bezpečný komín nie je vôbec hračka. Je potrebné sa vyznať do množstva bezpečnostných predpisov. Preto je nevyhnutné nechať všetko na odborníkov. Neodborná montáž môže spôsobiť vážne škody a skončiť fatálne. Preto netreba šetriť ani na kvalite materiálov a vybrať si toho najlepšieho dodávateľa. Cena komína závisí od viacerých faktorov. V prvom rade je to výška komína, materiál, komínová čiapka a spôsob montáže. Cena komína v prvom rade závisí od toho, či ide o vybudovanie nového komína alebo sanáciu starého.
Prečítajte si tiež: Fotovoltaika a Rekuperácia v Novostavbách
Stavba komína má určitý postup. Ten sa sčasti mení aj podľa toho, o aký komín ide, ale najdôležitejším je prvý krok, a to je podrobný plán. Ak totiž staviate dom, komín je súčasťou jeho stavebných plánov. Už vtedy teda musíte vedieť, aké veľké miestnosti budú v dome, aký spotrebič bude na komín pripojený, či a kde bude situovaný krb, aké veľké bude mať ohnisko, ale aj to, z čoho je dom postavený a aké sú v ňom použité materiály. Samozrejme je dôležité aj to, aký druh paliva sa bude používať. A prosím nezabudnite na skutočnosť, že tak ako základová doska, múry, okná, strecha, vykurovací systém tak aj komín je veľmi dôležitou časťou stavby. Nezabúdajme, že ide o konštrukciu, ktorá ma zabezpečovať požiarnu bezpečnosť v objekte. Návrh komínového telesa treba prediskutovať s projektantom, so stavebnou firmou a stavebným dozorom. Stavebná firma by mala venovať pozornosť dodržaniu projektu a pri výstavbe dodržať montážny návod. To by malo vylúčiť neskoršie reklamácie.
Normy pre navrhovanie a výstavbu komínov
Najdôležitejšia norma pri navrhovaní a výstavbe komínov je STN EN 15 287-1 Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Časť 1: Komíny pre otvorené spotrebiče palív. Ďalej sú to vyhláška č. 401/2007 MV SR o technických podmienkach a požiadavkách na požiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol, STN EN 73 4201/Z1 Navrhovanie komínov a dymovodov, STN EN 73 4210/Z1 Vyhotovenie komínov a dymovodov a pripojovanie spotrebičov spalín a STN EN 1443 Komíny. Všeobecné požiadavky. V týchto normách sa stanovujú podmienky prevádzkovania komína. Každá komínová konštrukcia alebo komínová vložka musí byť označená podľa STN EN15 287-1. Používateľovi sa tým deklaruje typ komínového telesa podľa platných noriem spolu s informáciou o montáži a základných mierach komína.
Pri projektovaní je dôležité vedieť, koľko komínov chceme. Závisí to napríklad aj od toho, aký druh kúrenia budeme mať a kde budú umiestnené. Ak si navrhneme dispozíciu, pri ktorej je plynový kotol v inej časti domu ako interiérový kozub, musíme rátať so stavbou dvoch komínov. Platí všeobecné pravidlo, že by sme mali do jedného prieduchu napojiť len jeden spotrebič. Priemery komínových prieduchov ovplyvňuje typ pripojeného spotrebiča a jeho výkon spolu s výškou komína.
Výška komína nad strechou sa určuje normou STN EN15287-1, ktorá nahradila pôvodné zjednodušené pravidlá. Normu by mal projektant pri návrhu komína rešpektovať už vo fáze projektu. Na domoch so strešnými oknami a vikiermi nesmie byť ukončenie komína pod oknom alebo na úrovni okna. Pri vzdialenosti menej ako 1,5 m od okna musí byť ukončenie komína 1 m nad horným rámom okna. Ak máme nad plochou strechou nadstavbu, tak jej vplyv sa uvažuje do vzdialenosti 15 m. Ak je vzdialenosť menšia, výška komína sa zmenšuje o tzv. Pri tzv. pretlakových komínoch, kde sa spaliny odvádzajú zvýšením tlaku, je výška komína najmenej 500 mm nad rovinou strechy. Nad plochú strechu a antiku musí komín prečnievať minimálne o 1 000 mm (pri plynných palivách) a 1 500 mm pri každom palive.
Moderná vykurovacia technika a komíny
Murovaný komín už nezodpovedá požiadavkám modernej vykurovacej techniky. Má horší ťah, je citlivý na vlhkosť, má malú odolnosť proti kyseline a zlú tepelnú izoláciu. Jeho pukliny, premokanie a oheň predstavujú veľké nebezpečenstvo pre dom a jeho obyvateľov. Okrem toho sa nedá používať univerzálne. Preto skôr ako sa budeme rozhodovať pre komínový systém, mali by sme už vedieť, aký spotrebič, t. j. kotol, ktorý napojíme na dymovod, budeme používať. Väčšina majiteľov rodinných domov chce aj spotrebiče na tuhé palivo - pec či kozub. Moderné vložkové komíny to umožňujú. Pri jednovrstvových komínoch tvorí komínový plášť priamo komínový prieduch. Vonkajší plášť tvoria tvarovky z ľahčeného betónu. Sú mrazuvzdorné, môžu sa omietať, stierkovať a tapetovať. Práca s nimi je nenáročná a rýchla. Pozostávajú z komínového plášťa, izolácie a šamotovej (alebo keramickej či oceľovej) komínovej vložky.
Prečítajte si tiež: Typy vodomerov pre rodinné domy
Novostavby v energetickej triede A0
Ak sa chystáte stavať dom, bez informácií od odborníkov sa jednoducho nezaobídete. Súčasná slovenská legislatíva nariaďuje, že novostavba rodinného domu so stavebným povolením po 1. Ovplyvní to nielen výber vykurovacích zariadení, ale aj stavebných materiálov použitých na výstavbu domu. Ale pozor, to, s akými technológiami (resp. ich kombináciou) na vykurovanie, ohrev vody a chladenie sa „zmestíte“ do novej normy, závisí vždy od konkrétneho projektu domu. Viacerí projektanti a výrobcovia vykurovacích zariadení staviteľov domov upozorňujú, aby nešetrili tam, kde sa to neoplatí. A po druhé, pri použití systémov s kotlom treba určite rátať s vyššími prevádzkovými nákladmi. Ak sa rozhodnete pre tepelné čerpadlo v niektorej z odporúčaných kombinácií, vstupná investícia bude síce vyššia, no prevádzkové náklady sa podstatne znížia, keďže klesne spotreba energie počas prevádzky domu.
Veľmi častou chybou je, že ľudia stavia na svojpomocnú, rýchlu a neodbornú montáž vykurovania s cieľom ušetriť, pri čom vznikajú mnohé problémy. Určite treba vedieť, že vstupná investícia do vykurovania, ohrevu vody a chladenia sa dá výraznejšie znížiť využitím štátnych dotácií, s čím vám poradia odborníci i samotné montážne spoločnosti. Mnohí ľudia majú mylnú predstavu o tom, že s centrálnou vetracou jednotkou v dome nebudú môcť otvárať okná, a boja sa aj vyššej vstupnej investície. Vetracie systémy s rekuperáciou počas vetrania odvedú odpadový vzduch z interiéru domu, ale súčasne ho využijú na ohrev privádzaného čerstvého vzduchu. Úspora energií v zimných mesiacoch len pri centrálne riadenom vetraní s rekuperáciou býva na úrovni viac ako 30 %. Výhodou je, že spotreba samotnej rekuperačnej jednotky je minimálna. Projektant vám poradí, aké materiály a technológie si vybrať, aby novostavba splnila predpísané energetické požiadavky.
Projektovanie a realizácia komína
Postaviť kvalitné a súčasne bezpečné komínové teleso nie je jednoduché. Vyžaduje si to poznanie legislatívy a bezpečnostných predpisov, presné naprojektovanie, ale aj oboznámenie sa s montážnym návodom. Komínové teleso je konštrukciou, ktorá si pri realizácii vyžaduje precíznosť. Na výber komínového telesa má vplyv spôsob vykurovania. V súčasnosti sa do popredia dostávajú ekologické, cenovo dostupné a zároveň úsporné vykurovacie zariadenia. Moderným trendom v oblasti energetiky a vykurovania sa musí prispôsobiť aj komín, ktorý má významný vplyv na účinnosť celej vykurovacej sústavy a celkový komfort bývania.
Navrhovanie komínov upravujú špeciálne normy a zákony, v ktorých sa stanovujú podmienky pre komínové teleso. Mimoriadnu pozornosť by komínovému telesu mali venovať všetky zúčastnené subjekty - stavebník (investor), projektant, stavebná firma aj subjekt vykonávajúci na stavbe dozornú činnosť. Projektant musí navrhnúť komín, ktorý vyhovie nielen súčasným, ale aj budúcim požiadavkám užívateľa. Pred návrhom komínového telesa treba poznať spotrebič, ktorým bude budova na bývanie vykurovaná. Zvolený zdroj vykurovania a typ vykurovacej sústavy sú rozhodujúcimi faktormi, podľa ktorých možno následne komín správne nadimenzovať. V súčasnosti sa uprednostňuje použitie nízkoteplotnej a kondenzačnej techniky, ktorá prináša výrazné úspory spotreby vykurovacích palív, a tým aj finančných nákladov. Využitie kondenzačnej techniky si vyžaduje vybudovať komín, ktorý je dostatočne odolný proti vlhkosti. Komínové teleso má byť viacvrstvové s vnútornou vložkou dilatačne a tepelne oddelenou od komínového plášťa. To je aj jeden z dôvodov, prečo už nemožno použiť hliníkovú vložku.
Hliníkovú vložku možno podľa vyhlášky MV SR číslo 401/2007 Z. z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách čistenia a vykonávania kontrol použiť len na odvod spalín zo spotrebiča na plynné palivo, pričom teplota spalín v dymovom hrdle môže dosiahnuť maximálne 250 °C. Rovnako možno takýto typ vložky použiť aj na odvod spalín, ktorých teplota je určená výpočtom podľa technickej normy STN EN 13 384-1: 2005 Komíny. Metódy tepelnotechnického a hydraulického výpočtu. Časť 1: Komíny s pripojením jedného spotrebiča palív neprekročí v celej dĺžke dymovej cesty ich rosný bod. Prísne požiadavky na tepelnú odolnosť spĺňajú napríklad šamotové vložky.
Podcenenie projektovej fázy môže pri stavbe komína spôsobiť vznik porúch a zároveň finančne náročné a často nedostatočne účinné opravy. Komín sa odporúča navrhovať do stredu budovy. Tým sa zabezpečia dobré rozptylové podmienky vo voľnom prúdení vzduchu. Projektovú dokumentáciu musí pred samotnou realizáciou schváliť revízny technik a podľa nej treba následne postupovať pri stavbe komínového telesa. Správne navrhnutý komín má mať takú účinnú výšku, prierez a vyústenie, aby sa docielil potrebný ťah.
Pri určení výšky komínového telesa treba dodržiavať legislatívne požiadavky. Pri projektovaní a realizácií stavieb zdrojov znečisťovania ovzdušia, medzi ktoré patria aj komíny (malý zdroj znečistenia ovzdušia), treba zvoliť prijateľné technické riešenie. Podmienkou na vydanie pozitívneho vyjadrenia k stavebnému povoleniu je, aby sa vypúšťanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia zabezpečilo čo najmenším počtom výduchov alebo komínov. To však neplatí v prípade, že vyšší počet výduchov nemá vplyv na hodnoty určených emisných limitov. Najnižšia výška komína sa určí na základe hmotnostného toku znečisťujúcej látky a koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť. Podľa vyhlášky MŽP číslo 338/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, musí byť výška vyústenia komína alebo výduchu nad terénom minimálne 4 m. Dôležité je však dodržať aj prevýšenie ústia komína nad šikmou a plochou strechou. Pri zariadeniach s výkonom do 0,3 MW sa treba riadiť požiadavkami stanovenými STN EN 15287-1: 2008 Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Pri spaľovacích zariadeniach s výkonom od 0,3 MW do 1,2 MW musí byť prevýšenie komína nad šikmou strechou najmenej 1 m, pri plochej streche 1,5 m. Pri výkone zariadení nad 1,2 MW musí byť výška komína nad šikmou strechou 3 m a nad plochou strechou 3,5 m.
Priemer prieduchu a kombinácia vykurovania
Nevhodný návrh komínového telesa môže mať za následok požiar, poškodenie komínovej konštrukcie, ale aj nefunkčnosť vykurovacieho zariadenia. Nevyhnutnou súčasťou stavby komína je stanovenie priemeru prieduchu. Komínové prieduchy sú dutinou v konštrukcii dymovodu, komína a komínovej vložky, určené na odvádzanie splodín do voľného ovzdušia. Prierezy komínových prieduchov sa volia podľa typu pripojeného spotrebiča a jeho výkonu. Ak priemer prieduchu nezodpovedá výkonu spotrebiča, stráca spotrebič na účinnosti, čím dochádza k zvyšovaniu nákladov na vykurovanie. Výpočet priemeru prieduchu je úlohou projektanta. Pre bežnú bytovú výstavbu a rodinné domy je návrh prieduchu jednoduchý. Pre rodinný dom bez ďalších zvláštnych požiadaviek na potrebu tepla postačuje priemer 140 mm. Tento priemer môže byť väčší v prípade, že účinná výška komína je nižšia ako 6 m. Priemer prieduchu sa stanovuje individuálne, na základe viacerých údajov. Pomer neúčinnej výšky k účinnej výške prieduchu má byť L 1 = 1/10 × L, kde L je účinná výška komínového prieduchu a L 1 - neúčinná výška komínového prieduchu. Pri vykurovaní rodinných domov či bytov zemným plynom stačí, aby priemer prieduchov bol 140 mm. Pre odvod spalín z kozubovej vložky musí byť priemer prieduchu 160 až 200 mm, z kachľovej pece 180 až 200 mm a z otvoreného kozuba 200 až 300 mm.
V súčasnosti sa do popredia dostáva možnosť kombinácie viacerých spôsobov vykurovania. Dôvodom sú rastúce ceny za fosílne energie, nové predpisy o úspore energií, neistá situácia v zásobovaní (napríklad zemným plynom) a v neposlednom rade rastúce ekologické povedomie. Flexibilitu a prevádzkovú bezpečnosť možno užívateľovi zabezpečiť komínovým telesom vhodným na všetky druhy vykurovacích palív. Pripojenie viacerých druhov paliva na jeden prieduch však súčasná európska legislatíva nepovoľuje, preto treba navrhnúť a postaviť viacprieduchový komín. K jednému prieduchu sa pripája vykurovacie teleso, ktoré sa využíva ako hlavný zdroj tepla. Na druhý prieduch sa pripája druhý spotrebič, spravidla na tuhé palivá, ktorý možno použiť ako pomocný zdroj tepla pri výpadku dodávky elektrickej energie alebo zemného plynu. Takto sa zabezpečí určitá nezávislosť od centrálnych zdrojov vykurovania, a predovšetkým požadovaná tepelná pohoda vnútorného prostredia. Na rozdiel od starších typov komínov majú nové komínové systémy už univerzálne použitie. Zmena paliva sa tak stáva už menej problematickou. Užívateľ si môže vybrať z viacerých vykurovacích spotrebičov a rozhodnúť sa medzi viacerými druhmi palív - plyn, drevo, pelety, štiepka atď.
Bezpečnosť a materiály pri stavbe komína
Komínové teleso a jeho prevádzka sú častými príčinami vzniku požiarov. Je to stavebná konštrukcia, ktorá patrí k najviac namáhaným častiam stavby. Pri používaní tepelných spotrebičov a vykurovacích telies je z toho dôvodu nevyhnutné zabezpečiť prevádzku týchto zariadení tak, aby sa predchádzalo vzniku požiarov. Pri stavbe komína treba dbať na dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti horľavých látok a konštrukcií od plášťa komína alebo palivového spotrebiča. Obzvlášť dôležité to je v prípade neoverených komínov, komínových systémov a zložených komínov. Minimálne vzdialenosti drevených konštrukcií od povrchu komínového plášťa a od prieduchu komína určuje výrobca komínového telesa. Podľa vyhlášky MV SR číslo 401/2007 Z. z. musí byť medzi telesom komína a drevenou konštrukciou dodržaný odstup minimálne 50 mm. Priestor medzi komínom a horľavou plochou musí byť trvale dobre odvetrávaný. Nemenej podstatná je aj vzdialenosť častí stavby zhotovených z horľavých látok alebo vstavaného nábytku od čistiacich otvorov komínového telesa, ktorá musí byť minimálne 60 cm. Pokiaľ je zabezpečená ochrana proti sálaniu, postačuje vzdialenosť 30 cm. Rovnako aj podlahy z horľavých materiálov pod čistiacimi otvormi treba chrániť nehorľavými materiálmi.
Na stavbu komína možno použiť rôzne materiály. Odporúča sa, aby sa výstavba zabezpečila zaškoleným pracovníkom výrobcu komínového telesa. Pri výbere vhodného komína zohráva dôležitú úlohu aj rýchlosť a jednoduchosť jeho montáže. Podstatou systémových komínov je, že ich tvoria kompatibilné prvky. Výsledkom je tak výrazné skrátenie času ich výstavby, vylúčenie porúch a úspora nákladov. Montáž komínového systému, ktorý pozostáva zo šamotovej vložky, izolácie a špeciálnych komínových tvárnic predstavuje v súčasnosti už jednoduchý proces. Pri stavbe komína treba postupovať podľa projektovej dokumentácie a samotného návodu. Komínové teleso treba realizovať na základ alebo na konštrukciu hrubej podlahy. Tvárnice sa spájajú klasickou maltou. Aby sa zabránilo prieniku malty do odvetrávacích otvorov, treba pri výstavbe systémového komína použiť maltovaciu šablónu. Tá umožní presné a úsporné nanášanie malty. V prípade stavby komína so zadným odvetrávaním treba dodržať spôsob kladenia tepelnej izolácie do komínovej konštrukcie. Spoj izolácie musí byť v osi kolmej na stenu tvárnice, čím sa zabráni upchatiu kanálikov zadného odvetrávania. Súčasťou komínového systému je aj šamotová vložka. Predpísaný systém spájania šamotových vložiek treba presne dodržať, pričom spoje je nutné vyškárovať škárovacím materiálom. Cementová malta má síce rovnaký vzhľad, jej odolnosť proti teplotám a vlhkosti je však odlišná. Pri jej použití dochádza k porušeniu spoja a strate tesnosti komínového prieduchu.
Dymovod a sopúch
Pri stavbe komínového systému treba zohľadniť aj napojenie dymovodu. Dymovod je konštrukcia s prieduchom určeným na odvod spalín zo spotrebiča do vonkajšieho prostredia. Dymovody treba navrhnúť čo najkratšie, s plynulými zmenami smeru a minimálnou nerovnosťou vnútorného povrchu. Pri návrhu treba zohľadniť tepelnú rozťažnosť materiálu, z ktorého je dymovod vyrobený. Medzi dymovodom od spotrebiča a vnútornou hranou napojovacieho kusu na dymovod musí byť dilatačná medzera minimálne 0,5 cm. Ideálne je využiť prechodový kus - redukciu priamo od výrobcu komínového systému. Napojovací kus treba vyviesť kolmo na stenu komínovej tvárnice, nikdy nie cez roh tvárnice, pretože by sa tak prerušilo prúdenie vzduchu v zadnom odvetrávaní. Okrem iného musí dymovod disponovať dostatočným počtom čistiacich otvorov, aby sa dal čistiť a pravidelne kontrolovať.
Ďalšou nevyhnutnou súčasťou komína je sopúch. Ide o otvor v komínovom plášti, ktorý slúži na pripojenie dymovodu na prieduch komína. Sopúchy musia byť priame, krátke a s prierezom nie väčším, ako je prierez komínového prieduchu.
tags: #novostavba #rodinny #dom #komin