Nová Baňa, jedno z niekdajších stredoslovenských slobodných kráľovských a banských miest, sa pýši takmer 600-ročnou tradíciou ťažby zlata a striebra. Táto bohatá história, ktorá sa začala písať dávno pred rokom 1337, formovala nielen samotné mesto, ale aj okolité obce a región.
Počiatky baníctva a rozvoj Novej Bane
Banská činnosť v okolí Novej Bane siaha minimálne do prvej polovice 14. storočia. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1337 a hovorí o prenájme rudných mlynov pukanským ťažiarom. Mesto získalo vlastnú samosprávu a mestskú kanceláriu v roku 1345. Neskôr sa Nová Baňa stala súčasťou Zväzu dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest.
S baníctvom je spojená aj významná stredoveká donácia špitálu a Kostola sv. Alžbety, známeho ako Špitálsky kostol (1391). Ich fundátorom bol tunajší nájomca banskej komory H. Eisenrinkel. Sídlo komory sa nachádzalo v dnešnej budove historickej radnice (Pohronské múzeum).
Obdobie stredoveku predstavuje prvú a najväčšiu konjunktúru baníctva v Novej Bani, keď boli dobývané hlavne bohaté partie žilníka Reissenschuch. Ťažba prebiehala povrchovo i hlbinne.
Technologický pokrok a rozmach v 18. a 19. storočí
Počas 16. a 17. storočia prestávala byť ťažba v južnej časti ložiska výnosná a ťažisko dobývania sa presunulo na žily v severnejšej časti ložiska. Preto sa razila aj dlhá Hronská dedičná štôlňa, ktorej úlohou bolo odvádzať banské vody do rieky Hron. Najdlhšie využívanou ťažnou a čerpacou šachtou bolo banské dielo Althandel (Starý závod).
Prečítajte si tiež: Nová batéria a myš nefunguje
Nová Baňa získala európsky rozmer vďaka prvému použitiu hnacej sily pary na kontinente v roku 1722. Ohňový atmosférický stroj anglického konštruktéra Izáka Pottera slúžil na čerpanie banských spodných vôd.
Pre efektívnejšie čerpanie banských vôd bola na konci 18. storočia vyrazená nová šachta František. Taktiež bola postavená nová vodná nádrž (Tajch), ktorá zásobovala čerpacie kolesá i nové stupy, čo umožnilo efektívnejšiu úpravu chudobnejších rúd. Aj vďaka týmto opatreniam nastala na prelome 18. a 19. storočia posledná konjuktúra tunajšieho baníctva.
Úpadok baníctva a jeho dôsledky
Aktívnu ťažbu, ktorá bola od tridsiatych rokov 19. storočia čoraz stratovejšia, štát ukončil v roku 1887. Pokusy predať bane súkromným investorom boli neúspešné, podobne ako pokusy ku koncu Prvej česko-slovenskej republiky obnoviť ťažbu so štátnou pomocou.
Zameranie na kominárstvo a život obyvateľstva
V kontexte histórie Novej Bane je dôležité spomenúť aj kominárstvo, hoci informácie o jeho konkrétnom vývoji v tomto meste sú obmedzené. Avšak, vzhľadom na rozsiahlu ťažbu a spracovanie rúd, ako aj na bežný život obyvateľov, je pravdepodobné, že kominári zohrávali dôležitú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti a funkčnosti vykurovacích systémov v meste. Dymiace komíny, ktoré boli v minulosti neodmysliteľnou súčasťou panorámy Novej Bane, svedčia o využívaní dreva a uhlia na vykurovanie a priemyselné účely.
Obec Brehy a jej prepojenie na Novú Baňu
Neveľká obec Brehy leží na ľavom brehu rieky Hron a jej vznik a bohatá, vyše sedemstoročná história sú úzko spojené s históriou mesta Nová Baňa. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1283 v darovacej listine župana Michala. Prví osadníci boli baníci, ktorí v tejto oblasti dolovali zlatonosnú rudu. Obyvatelia dediny sa zaoberali baníctvom niekoľko storočí a prechádzali dlhým a ťažkým vývojom.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o projektantovi vykurovania
V polovici devätnásteho storočia nastal úpadok baníctva v tomto regióne a obyvatelia si museli hľadať nové formy zamestnania. Našli ich v lese ako drevorubači a povozníci, ale aj ako hrnčiari. Hrnčiarstvo sa stalo akýmsi hlavným zamestnaním obyvateľstva. Mnohí obyvatelia odišli za prácou do Ameriky, Kanady, Francúzska, Belgicka a Nemecka.
Obec nemala školu ani kostol a obyvatelia boli vždy rímskokatolíckeho vierovyznania. Brehy od svojho založenia boli v cirkevnej oblasti filiálkou farnosti Nová Baňa, pričlenené k dolnému kostolu sv. Alžbety. Až rodák z Brehov, prvý banskobystrický kanonik Jozef Janovský, vytvoril pre výstavbu kostola v Brehoch všetky podmienky. Základný kameň kostola sv. Jozefa v Brehoch bol položený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta a stavba bola dokončená v roku 1786.
Kostol sv. Jozefa v Brehoch a jeho história
Kostol bol postavený v klasicistickom slohu. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia má vstavanú vežu. Aj keď Brehy mali už svoj vlastný kostol, obec sa nestala hneď farnosťou a zostala filiálkou susednej obce Tekovskej Breznice. V roku 1811 dostali svojho prvého kňaza. Bol ním Jozef Čillík, ktorý vo farnosti pôsobil do roku 1820. Budova fary bola postavená v roku 1813 a prvá škola - cirkevná - bola v obci zriadená v roku 1816.
Od roku 1811 do roku 2011, pôsobilo vo farnosti 34 kňazov. Boli však aj obdobia, kedy bola farnosť bez kňaza i viac rokov. Vtedy jeho neprítomnosť nahrádzali kňazi z Tekovskej Breznice, Novej Bane alebo z Rudna nad Hronom zastupovaním. Každý farár sa počas svojho pôsobenia vo farnosti snažil o údržbu budovy kostola a fary, ale aj o dopĺňanie ich interiéru.
V roku 2013 bol pre havarijný stav komína uskutočnená jeho oprava - vyfrézovaním a vyvložkovaním. V roku 2016 bol kostol a oltár slávnostne konsekrovaný banskobystrickým diecéznym biskupom Mons. V roku 2017 bolo dovezené tepelné čerpadlo na vykurovanie a chladenie kostola a v roku 2018 pápež František požehnal pre farnosť štólu sv. Nová spovednica, relikviáre a socha sv. Rity boli požehnané v roku 2018 generálnym vikárom Mons. Branislavom Koppalom. V roku 2019 bola požehnaná nová krížová cesta na vŕšku Lašťok a opravovaná fasáda veže a priečelia kostola.
Prečítajte si tiež: Vykurovanie v Novej Bani: prehľad
Významné osobnosti obce Brehy
Medzi významné osobnosti obce Brehy patria:
- Jozef Brodziansky (1909 Brehy - 1969 Nová Baňa): Bol majster umeleckej výroby a predstaviteľ tradičného hrnčiarstva.
- Jozef Janowszky (1730 Brehy - 1791 Tekovská Breznica): Bol profesorom trnavskej univerzity a významne podporil stavbu kostola v obci Brehy.
V obci pôsobili aj ďalšie významné osobnosti, ako Alojz Kubányi, Rudolf Rusko a Peter Emílius Vlčko.
Nová Baňa dnes
V roku 2016 vznikol v Novej Bani Novobanský banícky spolok, ktorého cieľom je chrániť a pripomínať si banícke dedičstvo a tradície v meste.
Región GRON ponúka okrem banskej histórie aj iné zaujímavé miesta, ako hrady Pohronskej hradnej cesty, Kľakovskú dolinu poznačenú udalosťami Krvavej nedele, malebné štále a hrnčiarsku tradíciu v obci Brehy.
Náučný chodník Zvonička
Náučný chodník Zvonička, otvorený v roku 2014, prechádza hospodárskymi lesmi a kopíruje existujúce lesné cesty a chodníky. Začína na lokalite Zvonička, pokračuje cez Červenú skalu, Havraniu skalu, Háj a Kohútovo. Trasa je dlhá 6233 m, s prevýšením 274 m.
Zvonička
Zvonička bola postavená v roku 1874 ako súčasť pútnického miesta Kohútovo. Vo zvonici sa nachádzali dva zvony z dielne Jozefa Pozdecha, ktoré boli počas I. sv. vojny rekvírované. Nahradili ich zvony z dielne R. Manoušek a spol. Brno - Husovice. Okolo Zvonice sa neskôr vybudoval rekreačný areál Zvonička.
Červená skala
Červená skala za svoj názov vďačí červenkastej farbe horniny - ryolitu. Ponúka krásny výhľad na časť mesta i na východné svahy Pohronského Inovca, do údolia rieky Hron a na hrebeň Štiavnických vrchov.
Havrania skala
Havrania skala je morfologicky výrazné ryolitové bralo, na historických mapách označované ako Rabenstein. V okolí Havranej skaly bol vyvinutý mohutný súbor paralelných žíl - žilník Reissenschuch, intenzívne ťažený najmä v stredoveku. Z vrcholu skaly sa otvára panoramatický výhľad na masív Chlmu, meandre rieky Hron a panorámu Štiavnických vrchov.
Háj
Vrchol Hája je budovaný relatívne čerstvými ryolitmi, ktoré neboli postihnuté intenzívnymi hydrotermálnymi premenami. Ryolit sa tu ťažil vo viacerých kameňolomoch a priamo na mieste ťažby sa aj nahrubo opracovával. Ostrý hrebeň Hája ponúka množstvo morfologicky zaujímavých skalných útvarov - rozsiahlych prirodzených ryolitových odkryvov a suťových rozsypov - kamenných morí.
Kohútovo
Kohútovo začalo písať svoju históriu v roku 1863, kedy za veľkého nedostatku vody ovca vyhrabala prameň pitnej vody. Neskôr Novobančania u vody zistili aj liečivé účinky a začalo sa hovoriť o zjaveniach. Z milodarov pútnikov bola v roku 1869 postavená neogotická kaplnka. Obkolesená je malou botanickou záhradou, ktorej základ tvorí skupinka sekvojovcov mamutích.
Banský náučný chodník
Banský náučný chodník vedie popri najvýznamnejších bansko-technických a historických pamiatkach súvisiacich s ťažbou drahokovových rúd v Novej Bani. Chodník je rozdelený na dva historicko-tematické okruhy:
- Trasa A (čierna): Vedie po stopách povrchovej aj podzemnej banskej činnosti v stredoveku.
- Trasa B (zelená): Prezentuje hlavne baníctvo 16. až 19. storočia vrátane objektov úpravy rúd a banského vodohospodárskeho systému.