Komíny, ako neodmysliteľná súčasť priemyselnej krajiny, neraz dosahujú úctyhodné výšky a stávajú sa dominantami miest a regiónov. V tomto článku sa pozrieme na najvyššie komíny sveta, ich parametre, zaujímavosti a osudy, pričom sa zameriame aj na slovenské reálie a príklad z Považskej Bystrice.
Extrémne výšky a odvaha na Slovensku
Na Slovensku sa nájdu odvážlivci, ktorí výšky nielen obdivujú, ale ich aj aktívne zdolávajú. Peter, mladý slovenský rooftopper a urban climber, známy zo svojho youtubového kanála SK Adventures, bez istenia lezie na najvyššie stavby Slovenska. Na svojom kanáli má už vyše 60-tisíc sledovateľov. Svoje zážitky natáča. „Kedysi som sa bál vyjsť čo i len na balkón na ôsmom poschodí. V lezení nie je priestor na chyby. Najdôležitejšia je psychika. Robím parkúr a už mám za sebou pár rokov lezenia na rôzne typy stavieb, za ktoré som nabral pomerne dosť skúseností. Pred každým tvojím videom na diváka vybehne upozornenie, že všetky triky vykonávajú profesionáli. A hlavne preto, aby to po mne neopakovali. Vďaka videám na Youtube som zistil, že mám slabosť pre lezenie po výškových stavbách. V tom čase boli v zahraničí populárni urban climberi a mňa strašne fascinovalo sa na to čo i len pozerať. Povedal som si, že to musím vyskúšať na vlastnej koži. Keď som to však prvýkrát objavil, vnímal som to úplne inak ako teraz. Teraz je to neoddeliteľná súčasť môjho života, pocit voľnosti, slobody, vyventilovania sa. Nemám strach z výšok. Ale prirodzený rešpekt musíš mať vždy. Dopredu skontrolujem, čoho sa chytám. Musím si na sto percent veriť, inak to nejde. Vždy sa musím držať dvoch pevných bodov, nikdy nie len jedného. To je základ. A hlavne na rebríku je veľmi veľa faktorov, na ktoré musíš dávať pozor. Napríklad nesmieš sa držať prednej časti rebríka, ale zboku, ako ide do steny, aby tlak išiel smerom nadol na tú rebrinu. Keby si sa držal spredu, mohol by si ju vytrhnúť zo steny. Veľakrát totiž ide o staré komíny, ktoré môžu mať poškodenú alebo zle zabetónovanú rebrinu. Musím cítiť, že to je pevné. Inak sa toho ani nedotknem. Nikdy by som nešiel len tak ľahkovážne bez kontroly s tým, že uvidím, čo sa stane. Na vysielače neleziem rád a leziem na ne už menej ako kedysi. V podstate už takmer vôbec. Aj medzi vysielačmi však treba rozlišovať. Najškodlivejšie sú televízne, keď si v tesnej blízkosti. Je ťažké opísať aké emócie zažíva rooftopper, keď vylezie na samý vrchol, pretože sa to nedá s ničím porovnať. Sú to veľmi unikátne pocity. Radosť, voľnosť, sloboda. Si tam úplne sám. Na vrchu sveta. Všetko vidíš z inej perspektívy. Omnoho ľahšie sa ide dole, ako keď idem hore. Nemusíš používať toľko sily ako pri ťahaní sa nahor a hlavne už máš istotu, že rebrík je v poriadku. To sa už len tak opatrne spúšťaš po rebríku. Je to aj rýchlejšie. A je to už také príjemnejšie na psychiku. Nie je to nejaká meditácia alebo joga, ale áno, musím sa naladiť na to, čo ma čaká. Bez slúchadiel by sa mi liezlo omnoho horšie. Keď sme napríklad dvaja, tak ich nemám, aby sme sa navzájom počuli, ale keď leziem sám, tak si to viac užívam aj s tými slúchadlami. Vždy do bodky premyslený. Teraz nedávno, čo sme boli na komíne v Košiciach, tak to bol takmer štvormesačný plán. V prvom rade lokalitu. Najjednoduchší spôsob sú mapy od Googlu. Satelitné snímky, fotky stavby, jej stavu, prostredia, kde sa nachádza, atď. Potom existuje ešte taká dobrá česká stránka, kde sa nachádza databáza všetkých komínov v Česku a na Slovensku. Aj tam sú dobré fotky, podľa ktorých vieme komín zanalyzovať a pripraviť si plán výstupu. Prechádzať sa po kraji stavieb je v pohode, ale druhýkrát by som už nešiel liezť vo vzduchu po lanách.
Komín v Považskej Bystrici: Príbeh dominanty, ktorá zmizla
Komín v bývalých Považských strojárňach v Považskej Bystrici, ktorý bol so svojimi 200 metrami štvrtým najvyšším na Slovensku, bol dlhé roky dominantou mesta. Tento komín, ktorý bolo vidieť za dňa aj v noci, sa však onedlho stal minulosťou. Jeho odstrel nebol možný z bezpečnostných dôvodov, preto ho museli likvidovať inak.
Dôvod likvidácie a postup prác
Komín so železobetónovým skeletom a vnútornou výmurovkou postupne demolovali dve spoločnosti: trenčianska Erson recycling v spolupráci s firmou Mrozek z Českej republiky. Česká firma likvidovala komín od výšky 200 metrov do 20 metrov a slovenská firma od nula do 20 metrov, pričom zabezpečovala aj drvenie a recykláciu materiálu.
K tomuto spôsobu likvidácie pristúpili predovšetkým z hľadiska bezpečnosti. Komín sa nachádzal len niekoľko metrov od stavby novej výrobnej haly, v blízkosti boli aj športoviská a veľký energetický uzol Slovenskej republiky. Za takýchto okolností si nemohli dovoliť odstrel. Pristúpili k drahšiemu, ale určite bezpečnejšiemu spôsobu. Firma Mrozek je podľa vnútorných prieskumov top čo sa týka takýchto prác v rámci strednej Európy.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať správne dvierka na komín
Technické detaily a história komína
Komín bol súčasťou združeného tepelného zdroja, ktorý sa staval v minulosti pred rokom 1989 pre zvýšené potreby rozvoja Považských strojární, hlavne rozvoja výroby leteckého motora a tiež pre potreby plánovanej výstavby na sídlisku Rozkvet. Po roku 1989 zámer rozvoja hromadnej výroby leteckého motora padol a ani Rozkvet sa nedostaval takom rozsahu ako bolo plánované. Zdroj nebol dostavaný. Komín zostal ako posledné memento na nerealizovaný zámer z minulosti.
Demolácia sa realizovala vo viacerých úrovniach. Zdemolovali sa pozemné nízke objekty, vyšrotovali sa zariadenia, ktoré boli jeho súčasťou avšak z dôvodu finančnej náročnosti likvidácie, komín zostal stáť. V roku 2015 spoločnosť podpísala zmluvu o predaji susediacich pozemkov s firmou DRB a jedna z požiadaviek, ktorá vyplýva zo zmluvy, bola, že komín sa odstráni. Kórejská firma sa podieľala na nákladoch spojených s demoláciou komína. Tým, že komín nebol znečistený, odpad z neho sa dal použiť ďalej na stavebné účely.
Úplná likvidácia komína aj s recykláciou bola plánovaná do konca novembra. Likvidovať by sa malo za priaznivých podmienok 5 až 6 metrov denne.
Pavol Mikuš, patriot bývalých Považských strojární, hovorí, že výstavba komína začala v roku 1987 a žiaľ po roku 1989 zostala ako nedokončená investícia. Preto komín súčasní majitelia ani nevedia nájsť zapísaný v katastri, lebo nemal pridelené súpisné číslo. Komín zostal ako symbol doby, ktorý sa týči nad mestom. Paradoxom je, že nikdy nedymil, čo je zreteľné aj z pohľadu v porovnaní so 160 metrovým, ktorý je celý čierny a tento je panicky biely.
Komín je postavený v nadmorskej výške 282 metrov a sám má 201 metrov. Komín je postavený na obrovskej želozobetónovej platni s priemerom 28 metrov a hrúbkou 5 metrov. Zakladanie zabezpečili veľkopriemerovými pilótami v hĺbke šesť metrov o priemere asi 1, 2 metra. Priemer komína v spodnej časti je asi 14 metrov, hrúbka steny asi pol metra. Na korune komína je svetlý priemer asi 4,4 metra. Investičné náklady naň boli asi 24 miliónov korún. Na výstavbu sa minulo 2060 ton cementu, 500 ton betonárskej ocele, 1400 ton kyselinovzdornej kameniny, 380-tisíc tehiel tepelno-odolných na vnútornú výmurovku a asi 6750 metrov kubických štrkopieskov. Stavali ho posuvným debnením. Hovorí sa, že výkyv v korune má na jednu aj druhú stranu asi meter.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na elektrické vykurovanie
Rozkladanie komína v praxi
Navrch komína sa vyviezol menší bager s hydraulickými čeľusťami a postupne ho rozoberal. Denne mali zhodiť asi päť metrov.
Najvyššie komíny na Slovensku
Komín v Považskej Bystrici prerástli iba tieto komíny:
- Komín Elektrárne Nováky - 300 metrov
- Komín Duslo Šaľa - 240,4 metra
Unikátny komín v Utekáči s lezeckou stenou
V obci Utekáč v Poltárskom okrese sa nachádza unikátny historický komín, ktorý bol zrekonštruovaný a zároveň na ňom bola umiestnená lezecká stena. Tento komín je pamiatkou na bývalé sklárne Clara.
Starosta Utekáča Miroslav Barutiak je s týmto riešením spokojný. „Dnes naše sny prenášame do reality a máme z toho veľkú radosť. Na mieste, kde stála skláreň výnimočná svojou produkciou, osadenstvom či pracovitými ľuďmi, ktorí mali radi kultúru aj šport, sme zrekonštruovali historický komín. Ten je vo svete raritou,“ podčiarkol. Vysvetlil, že ho dal postaviť gróf Anton Forgáč, ktorý začal budovať tamojšiu skláreň v roku 1787. O pár rokov nato (1810) bola podľa záznamov najväčšou v Uhorsku. Dosiahnuť zachovanie a zároveň obnovu komína nebolo ľahké. S nápadom umiestniť naň lezeckú stenu prišiel práve on. „Mohol byť aj staticky narušený, takže som to konzultoval, ale vyšlo to tak, že je všetko v poriadku. Urobili sme nový vrch, tiež dominantu, takzvanú hrušku, a následne sa tam namontovala lezecká stena, ktorá je najvyššou na Slovensku,“ tvrdí richtár.
Ako prvý vyliezol po novej stene Jan Mlejnek z firmy, ktorá ju realizovala. Na úplný vrchol sa dostal za približne desať minút. Predtým sa „vyzbrojil“ sedákom, špeciálnymi topánkami a lanom. Ruky si ošetril magnéziom, aby sa mohol lepšie držať. Dolu ho celý čas istila jeho kolegyňa. „Žiadny iný podobný komín, s lezeckou výbavou, široko ďaleko nepoznám. V Česku o jednom viem, ale je menší. Má tridsať metrov a nachádza sa v Prahe,“ zhodnotil. Stenu v Utekáči pripravovali dva dni. „Museli sme vymyslieť, ako to ukotvíme tak, aby to pre ľudí bolo bezpečné, zároveň zaujímavé, pekné na pohľad a najmä funkčné,“ priblížil Mlejnek.
Prečítajte si tiež: Sprievodca inštaláciou plynového kotla
Je tu ľahšia aj náročná obtiažnosť. Červená trasa vedie úplne hore a tí, čo už majú nejaké skúsenosti, si to rozhodne užijú. Starosta očakáva, že novinka prinesie regiónu väčší rozvoj a prílev turistov. Veľa si však sľubujú aj od celého priemyselného areálu. „Má približne 33-tisíc štvorcových metrov. Máme tu vybudované všetky siete a rokujeme s viacerými investormi. Uvidíme, čo sa podarí. Šéf rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši verí, že utekáčsky komín bude nielen športovou, ale aj turistickou atrakciou, ktorá priláka čo najviac ľudí. „Pre mňa má tiež symbolický význam v tom, že aj starým objektom sa dá vdýchnuť nový život.
Bývalý riaditeľ utekáčskej sklárne Dušan Kubinec cítil pri pohľade na komín nostalgiu, ale aj radosť. „Je to pre mňa plačlivá nostalgia. Od roku 1999, keď fabrika zostala stáť, je toto jediný a prvý úsmevný deň, keď je pri tomto viac ako storočnom komíne počet ľudí, ktorí možno zodpovedá počtu sklárov, ktorí tu kedysi pracovali,“ hovorí. Lezecká stena je podľa Kubinca skvelým nápadom. „Je to jedinečné, veď inde na Slovensku to nenájdete,“ pripomenul.
Približne 40 metrov meria nová umelá lezecká stena, ktorú v piatok 6. decembra 2024 oficiálne predstavili ako novú turistickú atrakciu obce Utekáč v Poltárskom okrese. Podľa tvrdenia samosprávy ide v rámci SR o unikát. „Je to komín s najvyššou umelou lezeckou stenou na celom Slovensku. Mala by byť najvyššia aj vo východnej Európe. Na svete asi nie je umiestnená lezecká stena na tak starej stavbe,“ podotkol pri oficiálnom otvorení atrakcie starosta Utekáča Miroslav Barutiak. Na otvorení bol prítomný aj podpredseda vlády Richard Raši, štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Vnuk, ako aj viacerí primátori a starostovia zo širšieho okolia.
Komín sa samospráve Utekáča podarilo zachrániť pri demolácii zdevastovaných budov bývalých sklární Clara. Chceli ho zrekonštruovať, ale na samotnú rekonštrukciu komína by určite nedostali dotáciu. „Bolo potrebné vymyslieť nejakú pridanú hodnotu. Napadla mi lezecká stena a následne sme ju navrhli Miestnej akčnej skupine (MAS) Malohont ako zmysluplný projekt,“ načrtol Barutiak.
Pripomenul, že zhruba 42-metrový komín bol roky najvyššou stavbou v dedine. „Dal ho postaviť gróf Anton Forgách, ktorý začal budovať skláreň v Utekáči v roku 1787. Komín bol prvou stavbou sklární, ktorá sa tu postavila,“ zdôraznil Barutiak.
Samotná lezecká stena meria asi 40 metrov a vzhľadovo nenarúša komín, keďže ide o úchytky zapustnené medzi jeho tehly. Je na nej použitá francúzska stupnica obtiažnosti, pričom lezci môžu využiť dve lezecké trasy s rozdielnou náročnosťou, červenú a čiernu. Pre deti je na dolnej časti komína vytvorená samostatná malá lezecká stena.
Atrakcia bude pre verejnosť dostupná mimo zimných mesiacov od 8:00 do 16:00 hodiny, prvýkrát ju sprístupnia na jar 2025. Starosta avizoval, že všetky potrebné informácie budú pred oficiálnym spustením atrakcie dostupné na obecnej stránke www.obecutekac.sk a plánujú vytvoriť aj samostatnú aplikáciu.
Je možné, že ide o jedinú lezeckú stenu na historickom komíne na celom svete. „Aspoň sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť zmienku o žiadnej inej,“ podotkol Barutiak. Projekt podporila MAS Malohont sumou 100 000 eur, samospráva ho dofinancovala čiastkou 6000 eur.
Sklárne v Utekáči fungovali podľa dostupných historických údajov zhruba 200 rokov. Po roku 1989 však nastal postupný útlm a koncom 90. rokov sklárne zatvorili. O prácu vtedy prišlo posledných 240 zamestnancov. Túto smutnú históriu pripomína pamätná tabuľa, ktorú odhalili pri komíne v deň predstavenia atrakcie.
Definitívne osudným sa sklárni stal rok 2006. Po zmene majiteľa (respektíve majiteľky) boli stroje predané do šrotu. Všetko kovové skončilo v zbere a Utekáču zostali len zdevastované torzá budov. Hoci sa hneď v nasledujúcich rokoch objavili plány na odstránenie ruín a vytvorenie priemyselného parku, prešlo dlhých 13 rokov, kým sa tento zámer podarilo pretaviť do reality.
Park už v súčasnosti existuje, zatiaľ však v ňom pôsobí len jedna menšia firma a obecný sociálny podnik.
Komínové systémy a technológie
Komínové systémy sú dôležité pre bezpečný a efektívny odvod spalín z rôznych zdrojov tepla. Existujú rôzne typy komínových systémov, ktoré sa líšia materiálom, konštrukciou a použitím.
Komíny z ušľachtilej ocele
Komíny z ušľachtilej ocele sa presadili ako flexibilný systém, ktorý je možné inštalovať aj dodatočne. Vďaka použitiu najkvalitnejších materiálov a aplikácií najmodernejších výrobných metód sa vyrába komínový systém pre vysoké požiadavky. Ďalšou možnosťou použitia komínov z ušľachtilej ocele je sanácia už postavených komínov. Murované komíny s dlhoročným používaním a aj z ďalších dôvodov stávajú nasiakavými, to znamená nepoužiteľnými. Tieto komíny je možné sanovať pomocou jednovrstvového komína z ušľachtilej ocele.
Šachtové systémy
Šachtové systémy sú špeciálne ohňovzdorné šachty určené do vnútra budov. Nízka hmotnosť a veľkosť dielov, s ktorými sa dá ľahko manipulovať, veľmi uľahčujú montáž. Ľahko montovateľný šachtový systém FURADO-F od spoločnosti Jeremias, pozostávajúci z protipožiarnych šácht s vnútrom z nerezových rúr a 25 mm izolačného plášťa, nesie svoj názov právom a predstavuje cenovo výhodnú a spoľahlivú alternatívu k murovaným komínom.
Oceľové dymovody
Oceľové dymovody pre krby a pece sú v továrni opatrené špeciálnym náterom Senotherm a naviac sú vypálené. Vďaka tomu pri ich prvom použití nevzniká žiadny zápach. Veľké množstvo vnútorných priemerov zaručuje, že je jednoducho možné pripojiť všetky typy krbových piecok, vložiek a ohnísk. Sortiment oceľových dymovodov zahŕňa cca 100 komponentov.
Komínové striešky
Komínové striešky sa vyrábajú z kvalitnej ušľachtilej ocele a chránia hlavice murovaných komínov. Je dôležité, že každá strieška je vyrábaná podľa požiadaviek zákazníka. Tak je zaručená presnosť rozmerov a ochrana. Ako je v spoločnosti Jeremias bežné, na výrobu týchto doplnových komponentov sa používa výhradne ušľachtilá oceľ odolná voči korózii.