Stránka pre správne fungovanie pristupuje k informáciám uloženým v zariadení používateľa, ako sú cookies alebo lokálna pamäť prehliadača. Tieto údaje sú potrebné pre správne fungovanie stránky a používajú sa na anonymné vyhodnocovanie návštevnosti a správania používateľov.
Definícia podstatných mien
Podstatné mená (substantíva) sú ohybné slová, ktoré pomenúvajú samostatné pojmy vecí (substancií) v rámci gramatických kategórií rodu, čísla a pádu. Vo vete sú podmetom a predmetom, alebo sa uplatňujú ako menný prísudok, vetný základ, príslovkové určenie, prívlastok. Môžu byť:
- konkrétne
- abstraktné
Základným členom v tomto protiklade sú názvy počítateľných vecí. Tie môžu označovať jednosť i mnohosť a majú jednotné i množné číslo. Patria k nim predovšetkým konkrétne mená: huslista - huslisti, prst - prsty, struna - struny. Ďalej k nim patrí menšia časť abstrakt, pri ktorých sa zvecnil význam: trest - tresty, zločiny - zločiny, úvaha - úvahy, záves - závesy. Oproti názvom počítateľných vecí sa rovnako stavajú hromadné mená (kolektíva) a látkové mená (materiáliá), ktorým chýba vlastnosť počítateľnosti. Hromadné mená (kolektíva) pomenúvajú súbor rovnorodých vecí. Materiáliá pomenúvajú veci, ktoré sa nedajú počítať, iba merať a vážiť. Preto nemajú dve čísla. Spravidla sa vyskytujú v singulári. Ak sa pri látkových menách použije pl., tak neoznačuje mnohosť jednotlivých vecí, ale druhy celej masy, napr.
Jednotné číslo (Singulár)
Gramatické číslo nie je čisto klasifikačná, ale odrazová kategória. Jednotné číslo (singulár) označuje jednu substanciu (osobu, zviera, vec): chlap, stôl, pero, kniha, vrece… Singulár sa používa i vtedy, keď sa nemyslí na jednu vec, ale priamo na celý jeden druh, napr. V našich vodách žije pstruh, šťuka, sumec. Je to tzv. druhový singulár. Používa sa v náučnom a publicistickom štýle. Možno ho nahradiť plurálom. Ďalším stupňom v tomto oslabovaní vzťahu ku skutočnosti je tzv. distributívny singulár. Ide tu o prideľovanie jednotliviny nadradenému množstvu.
Príklady použitia jednotného čísla
Jednotlivé podstatné mená spravidla pomenúvajú celú množinu vecí toho istého druhu, t.j. pojem danej veci. Môžu pomenúvať aj hociktorú vec daného druhu (v sg.), aj hociktoré množstvo veci toho istého druhu, napr. Pred vilou rástol smrek a jedľa; V úbočí rástli smreky a jedle. Rozsah ich vecného významu sa vyjadruje gramatickým číslom a kontextom vo vete. Sú to všeobecné pods. Popri apelatívach jestvuje príznaková skupina substantív, ktoré sa vzťahujú na jedinú vec. Preto majú jediné číslo, zväčša sg., zriedkavejšie pl. Sú to vlastné mená (propriá). Vlastné meno označuje jedinečnú konkrétnu vec, zviera, osobu. Keď sa vlastné meno používje v pl., oslabuje sa jeho propriálna funkcia: dvaja Pavlovia, tri Veroniky, dnes majú sviatok Anny.
Prečítajte si tiež: Porovnanie plynových kotlov na splátky
S distributívnym plurálom stoja v protiklade podstatné mená, ktoré majú iba tvar singuláru. Sú to hromadné podstatné mená (kolektíva). Predstavujú množnosť ako ucelenú jednosť, porov. žiaci - žiactvo. Medzi substantíva, ktoré majú iba tvar singuláru, patria ďalej látkové mená (materiáliá). Pomenúvajú masu, ktorá je prakticky nerozčlenená na kusy. Plurálovým tvarom látkových mien možno pomenúvať i kusy a presne dávkované množstvá látok. Vtedy sa spájajú i s číslovkami: jedno pivo, dve kávy, štyri minerálky. Používajú sa v hovorovom štýle. Podobný význam (nevymedzeného sg.) ako materiáliá majú aj pravé abstraktá, t. j.
Gramatický rod
Gramatický rod sa pokladá za najpríznačnejšiu morfologickú kategóriu substantív, lebo ju záväzne majú všetky substantíva. Nechýba ani nesklonným substantívam. K mužskému rodu patria substantíva zakončené v N sg. nulovou príponou, k ženskému rodu subs. s príponou -a, k strednému rodu subs. s príponou -o alebo s príponou -e a jej variantmi. Z dnešného hľadiska gramatický rod je predovšetkým klasifikačná kategória, slúži na zaraďovanie substantív do istého typu skloňovania a v druhom rade na určovanie formy slov závislých od substantíva na základe zhody. Gramatický rod subst. sa najvýraznejšie vyjadruje protikladom názvov osôb ženského a mužského rodu (sused - suseda - susedka, manžel - manželka, učiteľ - učiteľka, snúbenec - snúbenica, letec - letkyňa). V tomto protiklade je príznakovým aj formálne zdôrazneným členom ženské meno. Mužské meno ako bezpríznakový člen môže označovať aj mužský rod, aj súhrnne príslušníkov obidvoch rodov, napr. Okrem rodovo silných prípon v jednotlivých rodoch sú i prípony rodovo atypické. V strednom rode je dnes atypickou prípona -a, ktorá vznikla historickým vývinom z pôvodne silnej prípony -ä. Prípona -ä zostala iba po perniciach: žiabä, sôvä, chlápä… V pluráli je atypickou koncovkou druhotná prípona -ce/-ence pri vzore dievča, ktorá vznikla z mužskej odvodzovacej prípony -ec. Rodová príslušnosť sa slabšie pociťuje pri pomnožných podstatných menách. K mužským patria napr. paberky, zápisky…, k ženským napr. šaty, sluchy, gajdy…V slovách háby, rárohy sú možné dubletné tvary (v háboch/hábach, o rárohoch/rárohách). Zvieracie životné mená majú tvary plurálu rovnaké s neživotnými menami: tie prvé zastrelené havrany/zajace. Rod podstatných mien je obmedzený pri názvoch, ktoré sa používajú na kvalifikáciu osôb (bývajú bez ženského náprotivku), napr.
Pád
Pád vyjadruje vzťahy podstatných mien predovšetkým k iným členom vety, až potom, sprostredkovane vzťahy samostatných substancií k iným javom skutočnosti. Základnou funkciou nominatívu je predstaviť substanciu ako samostatnú, nezávislú. Tú má nominatív v dvojčlennej vete ako podmet a v jednočlennej vete ako vetný základ. Akuzatív ako základnú syntaktickú funkciu vyjadruje priamy predmet, t. j. neobmedzený zásah dejom, neobmedzenú závislosť od deja. Druhotne vyjadruje príslovkové určenie miery, a to miery miesta, času, čistej miery, ktorá nezávisí predovšetkým od prísudkového slovesa, lebo akuzatív mieru vyjadruje aj po nepredmetových slovesách (sedel hodinu, išiel jednu míľu). Genitív má mnoho funkcií. Vystupuje aj ako závislý pád (rozmanito determinuje slovesá i substantíva), aj ako nezávislý pád (vo funkcii podmetu a vetného základu). Všetky tieto funkcie umožňuje a zjednocuje spoločná významová črta: partitívnosť. Genitív je pád obmedzenej (partitívnej) účasti. Datív. Syntaktická funkcia datívu oproti predchádzajúcim pádom je obmedzená a druhotná. Datív ako periférny pád vyjadruje predovšetkým príslovkové určenia: zreteľa, (ne)prospechu. Druhotne, pri vymedzených okruhoch slovies (dať - vziať, povedať - zatajiť, kázať - dovoliť) vyjadruje syntaktickú funkciu nepriameho predmetu. Inštrumentál vyjadruje aktívny vzťah k deju, ale pre svoju periférnosť nie ako gramatický podmet aktívnej vety, lež ako príslovkové určenie činiteľa v jej transformoch: v pasívnej vete (Človek bol vykorisťovaný človekom). V aktívnej vete morfologické charakteristiky inštrumentálu vystupujú v príslovkovom určení nástroja a prostriedku, napr. Lokál už nie je v plnom zmysle pád, lebo sám, bez predložky nemôže vyjadriť vzťahy k slovesu. Vyjadruje len periférne, príslovkové vzťahy. Syntaktickú funkciu predmetovú má zriedkavo, iba v spojení s predložkou o, ktorá v lokáli stratila miestný význam, napr. vedieť, upovedomiť, hovoriť, mlčať o dačom…, a s distributívnou predložkou po, napr.
Skloňovanie
Skloňovanie je obmieňanie mien podľa pádov. Menia sa pri tom predovšetkým ohýbacie prípony, niekedy aj základ slova. S pádmi sa súčasne vyjadruje gramatické číslo. Pádov v slovenčine je šesť: nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál. Podstatné mená obyčajne majú úplnú paradigmu tvarov, t. j. V niektorých pádoch má zasa ten istý pád v tom istom vzore i dve prípony. Vtedy hovoríme o variantných príponách alebo o dvojtvaroch. Na rozdelenie skloňovania vplýva najmä gramatický rod. Na základe rodu sa celé skloňovanie delí na troje: mužské, ženské, stredné. Až v rámci jednotlivých rodov sa uplatňujú formálne (fonologicko-fonetické) kritéria; popri nich aj významové kritéria. V mužskom rode ide o vzory: chlap, hrdina (životné, na základe významového kritéria životnosti) - dub, stroj (neživotné); v ženskom rode žena, ulica, dlaň, kosť; v strednom rode mesto, srdce, vysvedčenie, dievča. Okrem týchto živých vzorov existujú neživé vzory s minimálnym počtom slov, napr. O zaradení pods.
Vzory skloňovania podstatných mien mužského rodu
Podstatné mená mužského rodu sa skloňujú podľa štyroch vzorov: chlap, hrdina, dub, stroj. V pluráli zvieracie mená majú neživotné prípony, iba slová psi, vtáci, vlci môžu mať i životnú príponu. Pri zosobnení môžu zvieracie mená v pluráli priberať životné prípony: medvedi drevení (popri medvede drevené), smelí orli… Vzor chlap zahŕňa najväčší počet mužských substantív a stále sa obohacuje.
Prečítajte si tiež: Kondenzačný kotol Viessmann Vitodens 100-W
- V genitíve sg. priezvisk zakončených na -o popri základnej prípone -a, napr. Marca Pola, Ševčenka, niekedy aj dvojtvar, napr.
- Datív sg. popri základnej prípone -ovi má variantnú príponu -u: človeku, duchu, bohu, čertu, pánu. Dvojtvary v slovách duchovi - duchu, bohovi - bohu, čertovi - čertu sa rozlišujú významom.
- V lokáli sg.
- Vokatívne tvary v spisovnej slovenčine zanikli. Sekundárne prípony v nominatíve plurálu sú dve: -ovia, -ia.
I. 1.
II. 2. Okrem toho sa prípona -ovia pridáva v pluráli vlastných mien (rodných i priezvisk): dvaja Petrovia, Štefanovia… Druhá variantná prípona nominatívu pl. je -ia. Vzor hrdina v porovnaní s ostatnými mužskými vzormi je okrajový pre svoje atypické zakončenie na samohlásku -a. Obsahuje malý počet pôvodných slov. Podľa vzoru hrdina sa skloňujú všeobecné a vlastné mená zakončené v nominatíve sg. na -a: bača, obranca, darca, husita, poeta, prednosta, kolega… Skloňujú sa aj podľa tohto vzoru české priezviská na -e, -ě, ktoré pochádzajú zo ženských mien, alebo sa tak javia, napr. Sekundárne prípony sú v nominatíve a inštrumentáli plurálu.
- V nominatíve plurálu popri základnej prípone -ovia vznikla variantná prípona -i. Prešla sem od vzoru chlap k substantívam s cudzími odvodzovacími príponami -ista, -ita, -éta, -ta: slavisti, futbalisti, kozmopoliti…
- V inštrumentáli popri základnej prípone -ami preniká prípona -mi. Dostala sa k slovám zakončeným na -ta, pred ktorým stojí samohláska, napr. Neživotné skloňovacie vzory dub, stroj sa rozlišujú podľa (ne) mäkkosti zakončenia slova alebo tvarotvorného základu. Z tohto kritéria ostala výnimka, iba pri slovách zakončených na -r, -l.
Vzor "Dub"
- Neživotné pods.
- V genitíve sg. je primárna prípona -a. Popri nej sa vyskytuje obmedzenejšia sekundárna prípona -u.
a) Abstraktá: odvodené zo slovies: skoku, letu, pojmu, vývinu, začiatku…, abstraktá so zvecneným významom: obalu, obrazu…
- V lokáli je primárna a najbežnejšia prípona -e, napr. o voze, nose, metre, cukre, futbale, motore.
- V nominatíve pl. je systémová a pre tvrdý vzor dub typická prípona -y: chleby, hrady, pilníky, motory, mosty, fúzy…
- V inštrumentáli pl. popri systémovej mužskej prípone -mi býva z fonetických príčin druhotná prípona - ami.
d) ustálené spojenia s plurálovými tvarmi pods.
Vzor "Stroj"
Vzor stroj tvorí mäkký protiklad ku vzoru dub.
Prečítajte si tiež: Návod na nastavenie kotla Ferroli
- neživotné pods. mená mužského rodu zakončené v N s.
- v pl.
- pomnožné pods.
- cudzie vlastné mená, ktoré sa síce píšu inak, ale vyslovujú sa s koncovou mäkkou spoluhláskou, napr.
- V genitíve sg. namiesto systémovej prípony -a má niekoľko slov druhotnú príponu -u.
- V genitíve pl.
- V inštrumentáli pl.
Skloňovanie podstatných mien ženského rodu
podľa tohto vzoru sa skloňujú pods. mená ženského rodu zakončené v N sg. na -a, pred ktorým stojí tvrdá alebo obojaká spoluhláska: ryba, voda, matka, stodola, noha, budova…; pomnožné ženské subs. s tvrdo zakončeným základom: Tatry, Alpy, Andy, Pieniny…
- tento vzor sa stále obohacuje, lebo patria k nemu subs.
- V datíve a lokáli sg. namiesto systémovej prípony -e majú sekundárnu príponu -í cudzie slová zakončené na -ea, napr.
- V genitíve pl. majú namiesto systémovej nulovej prípony v cudzích slovách, ktorých základ sa končí na samohlásku, t. j. v slovách na -oa, -ua, -ea je druhotná prípona -í: aloí, orchideí, ideí…
- Pri základnej nulovej prípone v genitíve pl. Predlžuje sa koreň: ryba - rýb, krivda - krívd, vrana - vrán, ťava - tiav, žena - žien…
podľa tohto vzoru sa skloňujú pods.
- s mäkko zakončeným základom: kaďa, baňa, roľa, družica, hrča, šija, chyža…
- cudzie prevzaté slová na -ia bez ohľadu na mäkkosť/tvrdosť predchádzajúcej spoluhlásky: demokracia, funkcia, revolúcia, fúria, fúzia… Genitív pl. sa tvorí podľa podobných zákonitostí ako pri vzore žena.
- Systémový tvar genitívu pl.
- subs.
- subst.
- subs.
- subs.
- niektoré subs. V datíve a lokáli pl. už svojím zakončením v nominatíve sg. patrí k atypickým ženským vzorom. Napriek tomu zahŕňa pomerne veľkú množinu mien. Ku vzoru dlaň patria: ženské pods. mená zakončené na spoluhlásku ň, č (okrem reč a seč), ž (okrem lož), ľ (okrem mlaď a meď), j, š (okrem myš, voš), m, z, dz, sť a cudzie slová na x: zbraň, tyč, garáž, posteľ, hruď, nádej, zem, prax… Prakticky sa dá vzor dlaň vymedziť poukazom na sémantiku: tvoria ho predovšetkým názvy počítateľných vecí. Pri vzore dlaň platí v pl. rytmický zákon: (baniam) - básňam, (o baniach) - o básňach. Slová zakončené na -j majú v datíve a lokáli pl. je chudobný vzor a v konkurencii so vzorom dlaň stále ustupuje. formálne ho možno vymedziť tak, že sa podľa neho skloňujú ženské pods.
- hromadné mená: zver, svojeť.
k tomuto vzoru patria slová: ujčiná, švagriná, stryná, testiná, kňažná, princezná, šľachtičná, kráľovná, cárovná, cisárovná. V genitíve pl. majú tvar s nulovou príponou a súčasným predĺžením ostatnej slabiky základu: gazdín. Nepravidelne sa skloňujú dve subs. ženského rodu: pani, mať. Slovo pani sa skloňuje, keď stojí samostatne. Nesklonné používanie slova pani spôsobom „Stretol som istú pani“ je nespisovné.
Skloňovanie podstatných mien stredného rodu
formálne kritériá: zakončenie slova a tvarotvorného základu slova. Na základe ich vzájomnej súčinnosti sa vzory neutier delia na tvrdý vzor (mesto) - mäkké vzory (vysvedčenie, srdce) a miešaný vzor (dievča), ktorý má v sg. mäkké zakončenie základu s mäkkými ohýbacími príponami a v pl.
- zakončené v nominatíve sg. na -o: pero, tlačivo, chlápätko, chlapisko, nekonečno…, a pomnožné pods.
- Pri augmentatívach odvodených od mužských subs. príponou -isko sú možné dvojtvary s mužskými príponami: v datíve sg. chlapčisku/chlapčiskovi, pl. chlapčiská/chlapčiskovia, dat. pl.
- Neodvodené subs.
- V lokáli sg.
- V genitíve pl.
podľa tohto vzoru sa skloňujú pods. mená stredného rodu, ktoré majú v nominatíve sg. príponu -e a mäkký základ: slovce, lovište, líce…, pomnožné pods. K mäkkému vzoru srdce patrí málo slov. Tvoria ho neodvodené slová a odvodeniny s neživými príponami -ce, -ište. Genitív pl. Sekundárnu príponu -í majp v genitíve pl.
- neutrá, ktoré sa končia v nominatíve sg.
- miestne a chotárne názvy, ktoré majú v nominatíve sg.
#