Článok sa zameriava na historický kontext priemyselných komínov na Slovensku, s osobitným dôrazom na komín v Skalici a komíny v bývalom areáli Slovenského hodvábu v Senici. Tieto stavby boli kedysi dominantami krajiny a svedkami priemyselného rozvoja, no postupne miznú z panorámy miest a obcí.
Dušan Jurkovič a Priemyselná Architektúra
Dušan Jurkovič, významný slovenský architekt, sa okrem známej mohyly na Bradle a Spolkového domu v Skalici venoval aj priemyselným stavbám. Spolu so známym architektom Emilom Bellušom pozdvihli slovenskú architektúru na svetovú úroveň. Od roku 1934 spolupracoval so Západoslovenskými elektrárňami (ZSE) na príprave stavieb priemyselného charakteru. Medzi jeho diela patria okresné spínacie stanice ZSE v Malackách, Senici a na Vajnorskej ulici v Bratislave, spolu s krytom civilnej obrany, turbocentrála a vodojem v Trnave. Jeho rukopis sa prejavoval v používaní režného muriva a kombinácii vežičiek v historizujúcom štýle, pripomínajúcom jeho pamiatkarské aktivity.
Slovenský Hodváb v Senici: Od Rozkvetu po Zánik
História Slovenského hodvábu v Senici siaha do roku 1920, keď v meste vznikla továreň na umelé vlákna prestavbou bývalého liehovaru. Neskôr bola premenovaná na Priadeľňu umelého hodvábu. V začiatkoch v nej pracovalo 160 až 180 a neskôr 500 až 600 robotníkov. Slovenský hodváb bol dlho najväčším zamestnávateľom v meste, v najlepších časoch vo fabrike pracovalo až 3 000 ľudí. Fabrika mala zásluhu na rozvoji mesta, len vďaka nej má Senica Kunovskú priehradu, letisko, krytú plaváreň, športovú halu, futbalový štadión, amfiteáter, škôlky a byty.
V tridsiatych rokoch minulého storočia Seničania každodenne sledovali továrenský komín, či z neho vychádza dym. Podľa toho vedeli, či budú mať prácu. Prácu v SH mali Seničania do 21. apríla 2005, kedy o 17.25 hodine traja radoví pracovníci definitívne odstavili čerpadlo na viskózu.
Po asanácii budov na výrobu viskózového hodvábu bývalého podniku Slovenský hodváb, ktorá sa začala koncom roka 2011, padol ďalší symbol tejto fabriky. Primátor Senice informoval, že asanovaná časť areálu už nebude určená na priemyselnú výrobu, ale na aktivity, ktoré patria k centru mesta. Spojením so súčasným centrom Senice by mal vzniknúť priestor s občianskou vybavenosťou, napríklad obchody, služby či športoviská. Uvažuje sa tiež o pešej zóne, parku, polyfunkčnom dome či supermarkete.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať správne dvierka na komín
Osud Komínov Slovenského Hodvábu
V areáli Slovenského hodvábu v Senici sa nachádzali dva dominantné komíny. Tehlový komín, ktorý postavili v roku 1952, slúžil do roku 2004. Teplom z fabriky bola okrem výroby vykurovaná aj časť Kolónia, rodinné domy pri nej a rehabilitačný komplex. Potom sa zmenil energetický systém. Výroba viskózových vlákien bola ukončená v roku 2005.
Menší, 85 metrov vysoký tehlový komín bol odstrelený koncom roku 2012. Na jeho odstrel použili pracovníci českej demolačnej firmy 7,5 kilogramu trhaviny, ktorú rozložili do navŕtaných otvorov. Odstrel uskutočnili pomocou elektrických milisekundovo časovaných rozbušiek. Komín dopadol presne na vopred určené miesto.
Vyšší, 104 metrov vysoký železobetónový komín s červenobielym šachovnicovým vzorom, bol najvyššou stavbou v meste. Pôvodne sa uvažovalo o jeho zachovaní a komerčnom využití. Primátor mesta Ľubomír Parízek sa svojho času vyjadril, že by si tu vedel predstaviť určité druhy pravdepodobne adrenalínového športu, laserové osvetlenie, reklamy či kamerový bezpečnostný systém, pričom podnety očakávali aj od verejnosti. Najnovšie spoločnosť Slovenský hodváb Plus svoj zámer zmenila s vysvetlením, že po plánovanej výstavbe v okolí by už likvidácia komína bola problematická. Komín bol odstrelený v stredu 26. februára o 13:00.
Letisko Gbely - Cunín
História letiska Gbely - Cunín začína dňom oslobodenia Gbelov Červenou armádou v nedeľu ráno dňa 8. apríla 1945 vojskom 2.ukrajinského frontu. Mužské obyvateľstvo bolo prinútené opravovať všetko čo bolo bojmi zničené a mohlo poslúžiť víťaznej armáde. Tým novým bolo poľné letisko pri hospodárskom dvore Cunín v katastrálnom území Gbely. Prvé lietadlá tu pristáli 18.apríla 1945, v ten deň boli oslobodené Veľké Nemčice, čo je dedina medzi Hustopečami a Brnom.
Jaskyňa Driny
Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku a jednou z hlavných turistických atrakcií Malých Karpát. Nachádza sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch juhozápadne od Smoleníc, v blízkosti rekreačného strediska Jahodník. Leží na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Vytvorená je v druhohorných hnedosivých spodnokriedových rohovcových vápencoch vysockého príkrovu koróziou atmosférických vôd pozdĺž tektonických porúch.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na elektrické vykurovanie
Prečítajte si tiež: Sprievodca inštaláciou plynového kotla