Banská Bystrica, mesto s bohatou históriou, prešlo dlhú cestu vo vývoji svojich vodovodných a kanalizačných systémov. Od stredovekých riešení až po moderné technológie, mesto sa neustále snažilo zabezpečiť pre svojich obyvateľov prístup k čistej pitnej vode a efektívne odvádzanie odpadových vôd. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť kanalizácie a vodovodov v Banskej Bystrici, pričom využíva dostupné informácie a historické kontexty.
Počiatky Vodného Hospodárstva v Banskej Bystrici
Už v dávnej minulosti si ľudia uvedomovali dôležitosť vody pre život. Preto zakladali svoje obydlia v blízkosti vodných tokov, riek a jazier. Banská Bystrica vznikla na sútoku rieky Hron a potoka Bystrica, čo ju predurčilo na mesto vody a vodnej energie. Vyše 500 rokov bolo mesto popretkávané vodnými kanálmi, ktoré poháňali rôzne zariadenia. Okrem tečúcej vody z vodných tokov sa využívala aj povrchová dažďová voda a jarný topiaci sa sneh.
Voda sa stala kľúčovou aj pre úspech v mohutnom rozvoji hlbinnej ťažby v baniach v okolí mesta. Obyvateľstvo však produkovalo veľké množstvo odpadu, čo viedlo k znečisteniu riek a potokov splaškami a vzniku infekčných ochorení.
Stredoveké Vodovody a Kanalizácie
Stavby vodovodných zariadení v stredovekých mestách patrili k významným technickým výdobytkom. Pri stavbe vodovodov sa budovali rybníky a nádrže, kde sa sústreďovali zásoby vody. Vodný kanál v meste viedol cez mestské opevnenie. Hlavná vodovodná nádrž sa nachádzala v areáli mestského hradu a odtiaľ sa voda rozvádzala do mestských kúpeľov, menších nádrží, budov a ulíc na námestí.
Do mesta sa voda privádzala zo Sásovskej doliny kanálom, ktorý viedol od prameňa spod Panského dielu. Neskôr bol vybudovaný kanál, ktorý privádzal vodu z Kostiviarskej. Sásovský akvadukt, fungujúci na princípe gravitácie, bol najstarším vodovodom na území Banskej Bystrice. Potrubia vtedy tvorili vydlabané kmene stromov. Novšie sa zhotovovali z vŕtaných drevených rúr, pospájaných železnou obručou. Na výrobu takýchto rúr sa používalo drevo z červeného smreka.
Prečítajte si tiež: Vplyv kanalizácie na krajinu v Egypte
Dopyt po Vode a Rozvoj Vodovodov
Dopyt po pitnej vode v meste významne vzrástol, keď začali v meste variť pivo. Pivo bolo lacnejšie ako víno, preto prudko rástla jeho spotreba a tým aj spotreba čistej vody, ktorá bola základom výrobného procesu. Na konci 16. storočia už malo mesto zavedené vodovodné prípojky do všetkých ulíc v meste. Na udržiavanie vodovodných potrubí boli vydané prísne štatúty, ktoré sa každoročne zverejňovali. Za potrubie bol zodpovedný mestský tesár. Bystrický mestský tesár bol zaviazaný dozorom nad zavádzaním vody do domov a venoval sa tejto činnosti na plný úväzok.
Drevené potrubia boli nahradené kovovými rúrami až v priebehu 19. storočia.
Rieka Hron a Jej Význam pre Banskú Bystricu
Rieka Hron, druhá najdlhšia rieka na Slovensku, zohrávala významnú úlohu v živote Banskej Bystrice. Prvé písomné zmienky o rieke Hron pochádzajú z roku 166. V minulosti mala rôzne názvy - Gron, Garam, Granova, Gronium. Meno bolo pravdepodobne odvodené zo staronemeckého pomenovania „Gran Ahva“, čo znamená „voda, pretekajúca smrekovým porastom“.
Rieka Hron bola dôležitou obchodnou a spojovacou cestou, no často život na svojich brehoch ťažko skúšala. Ničivé povodne sú zaznamenané v rokoch 1784, 1813, 1853 a naposledy v roku 1974, kedy prietok Hrona dosiahol v Banskej Bystrici 560 m³/s. Koryto rieky sa viackrát upravovalo a vystavali sa na nej mnohé vodné stavby. Najvýznamnejšia regulácia na území mesta sa uskutočnila v 50. rokoch, kedy sa koryto rieky posunulo, čím vznikol park pod pamätníkom - rieka sa odsunula viac pod úpätie Urpína. Takto sa pôvodné koryto skrátilo a zanikol tak aj Nádejovský ostrov, na ktorom boli v roku 1905 vybudované parné kúpele. V tomto roku bola tiež vybudovaná aj prvá vodná elektráreň.
Vodné Nádrže a Kúpele
Ešte v polovici 19. storočia existovala vodná nádrž pod evanjelickým cintorínom, ktorá zásobovala predovšetkým Medený hámor. Niekoľko vodných nádrží a rybníkov bolo vytvorených na Starohorskom potoku pri Motyčkách. Rybníkom bola aj vodná priekopa, ktorá lemovala hradby okolo mestského hradu. Ďalší rybník, ktorý dokonca poznáme aj dnes, bol vybudovaný na Podrybe. Najstarším jazerom, ktoré sa spája s prvým bystrickým richtárom Ondrejom, bolo jazero Gezerna.
Prečítajte si tiež: Novinky zo staveniska: Kanalizácia
Kúpele a liečivé účinky rôznych druhov vody boli známe odpradávna. Prvé kúpele boli na území mesta zriadené už v 14. storočí v budove, kde dnes sídlia Lesy SR. Neskôr sa presunuli do Lazovnej ulice, ktorá dostala podľa kúpeľov aj meno. Tieto kúpele plnili funkciu verejne dostupných kúpeľní, keďže v domácnostiach vtedy ešte klasické kúpeľne neboli. Mestskí občania sa tak mohli postarať o svoje zdravie a hygienu v mestských kúpeľoch. Účinky liečivej vody boli vyhľadávané a preto čoskoro vznikli aj ďalšie kúpele pri minerálnych prameňoch na Štiavničkách, nad Mestským parkom a tiež v Kráľovej. Svoje kúpele prevádzkovali aj cirkevníci pri kostole sv. Alžbety.
Kúpanie bolo tiež umožnené na Vojenskej plavárni Pod rybou, ktorá tu vznikla po zrušení Horných hrablí. Malé parné a vaňové kúpele, ktorých súčasťou bolo dokonca kino, boli zriadené pri malej železničnej stanici. V roku 1931 sa v ich susedstve začala výstavba Sokolskej plavárne pod Urpínom. Kúpalisko, ktoré dnes poznáme ako „plážové“, bolo po prvý krát otvorené v lete 1957. Nachádzal sa tu 50 metrový bazén, ktorý bol napúšťaný vodou z Tajovského potoka. Dnes je tento bazén známy ako „minerálka“, keďže je napúšťaný prameňom z blízkeho medokýša.
Július Cesnak a Modernizácia Mestskej Infraštruktúry
Prelomovým obdobím pre rozvoj vodovodov a kanalizácií v Banskej Bystrici bolo obdobie pôsobenia Júliusa Cesnaka vo funkcii mešťanostu (primátora) na prelome 19. a 20. storočia. V 80. rokoch 19. storočia mesto opakovane trápili epidémie brušného týfusu, ako dôsledok nedostatočnej hygieny. To bolo spôsobené hlavne chýbajúcou kanalizáciou a vodovodom, ktorý by do mesta privádzal čistú, pitnú vodu. Ulice boli špinavé od prašných ciest, ktorým chýbali dlažobné kocky a čistej klíme chýbala aj ozdravujúca zeleň.
Cesnak dal vybudovať vodovod a mestskú kanalizáciu. Vodu doviedol do mesta z bohatých prameňov v Laskomeri a použitú vodu odvádzala nová kanalizácia. Bohaté zásoby vody poháňali neskôr vybudovanú novú hydroelektráreň, vďaka ktorej boli osvetlené ulice v meste, fontány a farebne osvetlený aj vrch Urpín. S vodovodom naplánoval zásobovanie novovybudovaných fontán a postupne zveľaďoval verejné priestory zakladaním okrasných kvetinových záhonov a parkov. Vybudoval krásny vodostrek na hlavnom námestí, v uliciach nechal vysadiť efektné, guľovité formy javorových stromov.
Problémy s Pitnou Vodou v 19. Storočí
V 19. storočí malo mesto Banská Bystrica obrovské problémy s pitnou vodou. Vysoká chorobnosť a úmrtnosť robila otcom mesta problémy a aj medzi obyvateľstvom mesta šírila panický strach. Všetko nasvedčovalo tomu, že na príčine je nekvalitná pitná voda z miestnych studní.
Prečítajte si tiež: Súčasný stav kanalizácie v Palárikove
V roku 1890 nariadil mešťanosta Bittera Kálmán hlavnému mestskému lekárovi Dr. Raitsitsovi Lajosovi dôkladnú kontrolu všetkých studní v meste. Na základe hlásenia Dr. Raitsitsa bola zdrojom nákazy jednoznačne znečistená pitná voda z miestnych studní. Zo skontrolovaných 134 studní malo 62 studní vodu, ktorá nebola vhodná na pitie. Mešťanosta nariadil vyčistenie a vydezinfikovanie všetkých studní v meste.
Rok 1892 bol rokom nástupu novej epidémie brušného týfusu s vysokou úmrtnosťou. Dr. Raitsits Lajos vypracoval novú, veľmi podrobnú analýzu úmrtnosti na túto zákernú infekčnú chorobu za posledných 50 rokov. Epidémia brušného týfusu v rokoch 1891/92 v Banskej Bystrici vypukla 15. marca 1891 a trvala do 28. februára 1892. Zasiahla takmer všetky vrstvy obyvateľstva od 7 do 50 rokov a vyžiadala si 19 mŕtvych.
Dr. Raitsits zdôraznil nevyhnutnosť výstavby novej modernej mestskej kanalizácie, výstavbu nového moderného krytého vodovodu, dezinfekciu všetkých WC a latrín, vodu piť len z dovezených ďalekých vodovodov a používať len prevarenú vodu.
Súčasnosť Kanalizácie a Vodovodov v Banskej Bystrici
V súčasnosti je Banská Bystrica moderným mestom s rozvinutou infraštruktúrou. Mesto má rozsiahlu sieť vodovodov a kanalizácií, ktorá zabezpečuje prístup k čistej pitnej vode a efektívne odvádzanie odpadových vôd pre väčšinu obyvateľov.
Mesto sa snaží neustále zlepšovať kvalitu a dostupnosť vodovodných a kanalizačných služieb. V posledných rokoch sa realizovali viaceré projekty zamerané na rekonštrukciu a modernizáciu vodovodných a kanalizačných sietí. Mesto tiež podporuje projekty zamerané na ochranu vodných zdrojov a znižovanie znečistenia vôd.
Napriek pokroku však stále existujú oblasti, kde je potrebné zlepšiť stav kanalizácie. Napríklad v komunite Na Hrbe je problémová kanalizácia, ktorá spôsobuje obyvateľom zdravotné problémy a vytápa ich domácnosti. Mesto a vodárenské spoločnosti sa snažia nájsť riešenie tohto problému.
Technické Služby Mesta Banská Bystrica
V roku 2015 by sme si pripomenuli 60. výročie založenia Technických služieb mesta Banská Bystrica. Technické služby mesta vznikli 1. júna 1955. Za ich predchodcov možno považovať podnik Verejnoprospešné závody, založený v roku 1949 a podnik Komunálne služby, založený v roku 1953. TSM na území mesta zabezpečovali nasledovné činnosti: čistenie mesta (ručné a strojové), odvoz a likvidácia domového odpadu, údržba komunikácií, verejného osvetlenia a zvislého a vodorovného dopravného značenia, prevádzka verejných toaliet, správa cintorínov a údržba verejnej zelene.
Po spoločenských zmenách v roku 1989 však dochádza ako aj v iných odvetviach k privatizácii podniku a činnosti, ktoré technické služby zabezpečovali prechádzajú na novovzniknuté súkromné spoločnosti.
Kostiviarska a Vodné Hospodárstvo
Kostiviarska, mestská časť Banskej Bystrice, má tiež svoju históriu spojenú s vodným hospodárstvom. Už v stredoveku bola dôležitá kvalitná pitná voda. Do Banskej Bystrice sa dostávala zo Sásovej vodovodom. Výdatný vodný tok Bystrica, pretekajúci od Harmanca až po Banskú Bystricu, bol v minulosti významnou hnacou silou pre vodné kolesá hámrov, papierní, válch či mlynov, hlavne v období 15. až 18. storočia.
tags: #kanalizacia #v #banskej #bystrici