Plánujete stavať nový dom? Súčasná legislatíva kladie dôraz na energetickú efektívnosť, a preto je dôležité zvážiť rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie na vykurovanie. Aby rodinný dom získal po 1. 1. 2021 stavebné povolenie, musí mať podľa platnej legislatívy takmer nulovú potrebu energie a byť zaradený do energetickej triedy A0. Čo to znamená a ako to dosiahnuť?
Úvod do problematiky energetickej efektívnosti budov
Na prevádzku budov sa v Európe spotrebuje asi 40 % všetkej vyrobenej energie. V rodinných domoch pritom pripadá až 70 % na vykurovanie, 20 % na prípravu teplej vody a asi 10 % sa minie na osvetlenie a fungovanie spotrebičov. Je tu teda veľký priestor na šetrenie energiou, respektíve na to, aby sme pri jej výrobe neroztáčali špirálu klimatických zmien. Na to nás motivuje aj legislatíva, ktorá upravuje pravidlá pri výstavbe rodinných domov a postupne sa sprísňuje - tak, aby sa stavali domy, na ktorých prevádzku stačí menej energie, a zároveň aby sa v nich viac využívali obnoviteľné zdroje.
Legislatívne požiadavky na novostavby sa vo vopred stanovených termínoch postupne sprísňujú. Posledná zmena nás čakala 1. 1. 2021 - od tohto termínu platia najprísnejšie limity, takže všetky novostavby musia spĺňať podmienky na zaradenie do kategórie domov s takmer nulovou potrebou energie a do energetickej triedy A0.
Kritériá pre domy s takmer nulovou potrebou energie
Prvé z nich je posúdenie podľa potreby tepla na vykurovanie, teda podľa normy o tepelnej ochrane budov (STN 73 0540-2:2012). Tá určuje napríklad aj povinné hodnoty súčiniteľov prechodu tepla U pre jednotlivé obvodové konštrukcie (alebo inak povedané ich izolačnú schopnosť). Najdôležitejším hodnotiacim kritériom je tu potreba tepla, resp. energie na vykurovanie. Podľa nej sa domy označujú ako nízkoenergetický, ultranízkoenergetický alebo dom s takmer nulovou potrebou energie.
Kým do konca roka 2020 museli všetky nové rodinné domy splniť požiadavky na kategóriu ultranízkoenergetický s potrebou energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m² a rok, po 1. 1.
Prečítajte si tiež: Efektívny ohrev vody v bojleri
Druhé hľadisko je energetické a hodnotí sa v rámci energetickej certifikácie. Pri tej sa budova zaradí do energetickej triedy (v zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov 555/2005 Z. Z.). Najdôležitejším kritériom je pritom tzv. globálny ukazovateľ primárnej energie, ktorý zohľadňuje nielen množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, ale aj jej zdroj, teda ekologickosť či obnoviteľnosť tejto energie. Od 1. 1. 2021 musia byť novopostavené rodinné domy zaradené do energetickej triedy A0 s potrebou primárnej energie do 54 kWh/m² a rok, doteraz to bola trieda A1 s potrebou primárnej energie max.
V oboch prípadoch teda ide o polovičné hodnoty potrebnej energie, respektíve dvojnásobne prísnejšie limity.
Ako dosiahnuť dom s takmer nulovou potrebou energie?
Ako bolo spomenuté, pri navrhovaní domov je záväzná norma, ktorá určuje povinné hodnoty súčiniteľov prechodu tepla pre jednotlivé konštrukcie a tiež maximálnu potrebu tepla na vykurovanie, teda energetickú hospodárnosť. Požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien či strechy sa pritom od nového roka nemenia, takže nebudú potrebné ani hrubšie múry, ani väčšia hrúbka tepelnej izolácie. Ako sa teda dosiahne požadovaná nižšia potreba energie na vykurovanie?
Keďže v podstate ide o rozdiel tepelných strát a tepelných ziskov, táto hodnota sa dá ovplyvniť nielen tepelnoizolačnými parametrami obvodových konštrukcií, elimináciou tepelných mostov a tvarom domu, čím sa znížia tepelné straty, ale aj veľkosťou a orientáciou zasklených plôch, čím sa dajú zvýšiť solárne zisky.
Zasklenými plochami sa však môže teplo získavať aj strácať, preto je pri nich dôležitá veľkosť, orientácia a dva parametre - jednak súčiniteľ prechodu tepla U, ktorý charakterizuje tepelnoizolačnú schopnosť, jednak tzv. solárny faktor g, ktorý udáva množstvo energie zo slnečného žiarenia prenikajúce do interiéru.
Prečítajte si tiež: Vykurovanie rodinného domu
Rekuperácia a jej význam
Princíp rekuperácie spočíva v tom, že čerstvý vzduch sa do interiéru privádza cez tepelný výmenník - v tomto výmenníku sa vzduch privádzaný z exteriéru ohreje teplom, ktoré sa odoberie z odpadového vzduchu odvádzaného z vnútorného prostredia. Tepelná účinnosť rekuperačných jednotiek sa udáva v % a vyjadruje, koľko tepla sa z odvádzaného vzduchu získa. Z hľadiska spotreby energie pri plnom výkone sa rekuperačné jednotky pohybujú medzi 0,2 až 0,5 Wh/m3. Čím nižšiu spotrebu má jednotka, tým budú, samozrejme, nižšie vaše náklady na jej prevádzku, preto netreba prehliadať ani tento parameter.
Rekuperácia využíva riadené vetranie prostredníctvom výmenníkového systému, ktorý dodáva filtrovaný vzduch do miestnosti. V zime sa čerstvý vzduch ohrieva nepriamo teplom z vnútorného odpadového vzduchu, ktorý sa odvádza von. V lete je to naopak - vzduch privádzaný dnu sa v noci chladí z vonkajšieho prostredia.
Moderné murovacie materiály s výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré spĺňali doterajšie normové požiadavky na obvodové steny bez zateplenia, sú vhodné aj na stavbu domov s takmer nulovou potrebou energie. Ing. Rekuperačná jednotka Flair 325 od výrobcu BRINK je certifikovaná výskumným ústavom Passive House Institute. Dosahuje podľa normy EN-13141-7 jednu z najvyšších tepelných účinností až 94 %, navyše v kombinácii s najnižšou spotrebou energie na trhu 0,16 Wh/m3. Rozvodný systém Air Excellent od výrobcu Ubbink s hladkým antistatickým povrchom s antibakteriálnymi a antimykotickými vlastnosťami je aktuálne jediným kompletným certifikovaným rozvodným systémom na trhu.
Výber okien a orientácia na svetové strany
Pri výbere okien do domu s takmer nulovou potrebou energie si dajte poradiť od projektanta, ktorý pozná parametre otvorových výplní a dokáže posúdiť, aké sú v prípade konkrétnej stavby vhodné. „Dajte si vypracovať projekt domu vrátane energetického návrhu a na základe toho zvoľte vyhovujúci typ zasklenia. Z hľadiska tepelných ziskov je najefektívnejšia orientácia zasklení na juh, najmenej efektívna na sever.
Medzi najdôležitejšie parametre pri výbere okien a dverí pre budovy s takmer nulovou potrebou energie patrí hodnota súčiniteľa prechodu tepla Uw. Nové okná by mali mať Uw = 0,85 W/(m2.K), sprísňujú sa aj požiadavky na vchodové dvere, kde sa požadovaná hodnota stanovuje na Ud ≤ 2,0 W/(m2.K) pre dvere so zádverím i bez zádveria. Požiadavky platia pre okná s plochou aspoň 1,8 m2. Otvorové výplne menšej plochy, ktoré nespĺňajú požadované hodnoty, musia byť zhotovené z rovnakých komponentov ako okná spĺňajúce požiadavky normy. „Výsledné vlastnosti okna môže významne ovplyvniť aj zasklenie, ktoré zaberá najväčšiu plochu okna. Nechajte si vypracovať projekt vrátane jeho energetickej koncepcie a na základe toho zvoľte vyhovujúci typ zasklenia. Odporúčam trojsklo, ktoré má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti,“ zdôrazňuje P. Sýs. 2. Výsledné vlastnosti okna ovplyvňuje aj zasklenie. Pri zasklení si všímajte aj tzv. solárny faktor, ktorý udáva množstvo energie zo slnečného žiarenia prenikajúce do interiéru. Čím je hodnota vyššia, tým sa v zime znižuje potreba energie na vykurovanie. Sklo s vyššou g-hodnotou však môže spôsobiť nežiaduce prehrievanie interiéru v letných mesiacoch, preto je nevyhnutné pamätať na vhodné tienenie.
Prečítajte si tiež: Vykurovanie: Energia vs. Teplo
Faktory ovplyvňujúce potrebu tepla na vykurovanie
Faktor tvaru rodinného domu má výrazný vplyv na potrebu tepla na vykurovanie. Faktor tvaru budovy je definovaný ako podiel súčtu teplovýmenných plôch konštrukcií, ktoré ohraničujú obstavaný priestor zo všetkých strán (A), a obstavaného objemu bytových podlaží (Vb). Najvhodnejšie riešenie plošných a priestorových parametrov budovy je také, ktoré minimalizuje teplovýmenné plochy pri danom obstavanom objeme. Pri rovnakej kvalite teplovýmenného obalu budovy je merná potreba tepla na vykurovanie výrazne vyššia pri dome, ktorý má vyšší faktor tvaru (rozdiel skúmaných domov je okolo 20 kWh/(m2.a).
Kvalita riešenia tepelných mostov tiež výrazne vplýva na potrebu tepla na vykurovanie. Uvažovaním paušálnej hodnoty ΔU = 0,050 W/(m2.K) nie je možné bez uvažovania rekuperácie tepla navrhnúť rodinný dom, ktorý by splnil odporúčanú hodnotu mernej potreby tepla na vykurovanie, resp. hodnotu na dosiahnutie energetickej hospodárnosti budovy podľa STN 73 0540-2: 2012 (pozri tabuľku 4) ani použitím extrémne nízkých hodnôt súčiniteľa prechodu tepla teplovýmenných konštrukcií.
Výmena vzduchu v budove má tiež veľmi veľký vplyv na potrebu tepla na vykurovanie. Uvažovaním normalizovanej hodnoty indexu výmeny vzduchu v budove n = 0,5 1/h, teda bez uvažovania rekuperácie je veľmi ťažké navrhnúť rodinný dom, ktorý by splnil odporúčanú hodnotu mernej potreby tepla na vykurovanie, resp. hodnotu na dosiahnutie energetickej hospodárnosti budovy podľa STN 73 0540-2: 2012 (pozri tab.
Norma STN 73 0540-2: 2012 po 1. 1. 2016 vyžaduje navrhovať rodinné domy s faktorom tvaru blízkym hodnote 0,7 1/m a zároveň s použitím núteného vetrania s rekuperáciou tepla a návrhom detailov tak, aby zvýšenie tepelných strát vplyvom tepelných mostov bolo nulové.
Efektívne vykurovanie a obnoviteľné zdroje
Pri rodinných domoch s takmer nulovou potrebou energie je však najdôležitejšie vybrať si správny spôsob vykurovania a tiež prípravy teplej vody. „S určitosťou vieme povedať, že vstupná investícia do vykurovania síce bude vyššia, následne však treba očakávať nižšie prevádzkové náklady, pretože spotreba energie pri prevádzke domu výrazne poklesne. Pri dome s nulovou potrebou energie niektoré zdroje uvádzajú ušetrenie okolo 60 % a viac prevádzkových nákladov v porovnaní s bežným domom,“ uvádza Milan Mach, technický špecialista značky Vaillant. K akému typu vykurovania a prípravy teplej vody sa teda prikloniť?
Existuje viacero možností, najvhodnejšie sa však ukazuje využitie tepelného čerpadla so zásobníkom teplej vody. V jeho prospech hovorí nízka potreba primárnej energie, ktorú dokáže veľmi efektívne čerpať z alternatívnych prírodných zdrojov tepla - zo zeme, vody alebo vzduchu. Životné prostredie môže totiž poskytnúť až 75 % potrebnej energie zadarmo. Výber vhodného tepelného čerpadla závisí od mnohých faktorov, najmä od celkovej potreby tepla na vykurovanie domu. Do úvahy treba vziať aj priestorové možnosti na inštaláciu, zvážiť, či tepelné čerpadlo budete kombinovať s ďalšími zariadeniami (napr. so solárnymi kolektormi) a či ho chcete využívať aj na chladenie. Vybrať si môžete spomedzi tepelných čerpadiel typu: vzduch/voda, voda/voda alebo zem/voda.
Takmer celú potrebu energie na prevádzku domu by mala pokryť energia z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nachádzajú priamo v dome alebo v jeho blízkosti. Požiadavky novej normy splníte v prípade, že si zvolíte vhodný zdroj vykurovania. Môžu to byť solárne či fotovoltické panely, kotol na biomasu alebo tepelné čerpadlo. Okrem toho by ste mali dbať aj na dobré zaizolovanie obvodových stien a strechy, zabudnúť netreba ani na výber kvalitných okien.
Aplikácie obnoviteľných zdrojov energie sa stali v posledných rokoch štandardnou voľbou pri riešení zdrojovej časti v realizáciách novostavieb rodinných domov, bytových domov aj nebytových objektov. Aplikácie obnoviteľných zdrojov energie sa stali v posledných rokoch štandardnou voľbou pri riešení zdrojovej časti v realizáciách novostavieb rodinných domov, bytových domov aj nebytových objektov.
Technologické riešenia a príklady z praxe
Článok predstavuje technologické riešenie aplikácie obnoviteľného zdroja energie v bytovom dome. Konkrétne ide o využitie tepelných čerpadiel na vykurovanie, chladenie a prípravu TV v kombinácii s riadeným vetraním s rekuperáciou. Požiadavkou developera bolo vyriešiť vykurovanie, chladenie a prípravu TV v bytovom dome s trinástimi bytovými jednotkami. Išlo o podlahové vykurovanie, stropné chladenie a centralizovanú prípravu teplej vody. Projekt novostavby bytového domu v Bratislave rieši nízkoteplotné podlahové vykurovanie, stropné chladenie a prípravu TV aplikáciou OZE prostredníctvom kaskády tepelných čerpadiel a tiež riadené vetranie formou centrálnej rekuperácie osobitne v každom byte.
Zdrojom tepla pre bytový dom sú štyri reverzibilné tepelné čerpadlá typu monoblok vzduch - voda HPA-O 13 C Premium s menovitým výkonom 12,9 kW pri A-7/W35. Tepelné čerpadlá budú zapojené v kaskáde pozostávajúcej zo 4 jednotiek. Hlavnou prednosťou tohto riešenia je vysoká modulácia a plynulá regulácia výkonu kaskády v závislosti od aktuálnej potreby tepla. Vonkajšie jednotky pre odber energie z okolitého vzduchu, ktorých súčasťou sú kompresory, prispôsobujú svoj výkon aktuálnej potrebe energie na vykurovanie. Tepelné čerpadlá STIEBEL ELTRON majú veľmi tichú prevádzku vďaka zapuzdrenému chladiacemu okruhu a oddelenému kompresoru. K nízkej hladine akustického výkonu prispieva modulačný ventilátor aj veľký rozstup rebier výparníka, ktorý znižuje odpor vzduchu.
Príprava teplej pitnej vody sa rieši dvomi zo štyroch tepelných čerpadiel zapojených v kaskáde.
Na simuláciu prevádzky sa použil nástroj PREVÁDZKA TEPELNÝCH ČERPADIEL z balíka online nástrojov TOOLBOX [4], ktorý je prístupný online. Nástroj na dimenzovanie tepelných čerpadiel umožňuje navrhnúť celý systém. Určuje napríklad bod bivalencie, pracovný bod invertera, ročnú spotrebu energie, spotrebu tepla a teplej vody v systéme. Prehľadne pritom zobrazuje prevádzkové náklady a tým opodstatnenosť kombinácie viacerých systémov. Tepelná záťaž bytového domu bola stanovená na 50 kW. Na pokrytie tepelných strát objektu sa navrhli 4 tepelné čerpadlá s inštalovaným výkonom 51,6 kW pre A-7/W35, pričom bod bivalencie je v tomto prípade -10 °C (obr. Treba brať do úvahy, že tepelná strata bola stanovená pri uvažovaná vonkajšej výpočtovej teplote -11 °C. Z klimatických dát je však zrejmé, že v Bratislave je najfrekventovanejšia teplota +5 °C (obr.
Porovnaním elektrickej energie potrebnej na chod tepelného čerpadla s energiou obsiahnutou v plyne alebo elektrickou energiou pri prevádzke potrebnou na prevádzku plynového či elektrického kotla môžeme jednoznačne konštatovať, že navrhnuté riešenie je efektívne a ekologické. Z grafu na obr. 8 jasne vyplýva, že energia vynaložená na chod tepelného čerpadla je v porovnaní s ostatnými zdrojmi výrazne menej než polovičná (obr.
Rekuperácia a plošné chladenie, resp. vykurovanie sa dokážu pri správnom nastavení vhodne dopĺňať. Kľúčové je však vyváženie, nastavenie systému tak, aby vzduch neprúdil príliš rýchlo. Rekuperovaný vzduch je odvlhčený, na strope sa teda nebude kondenzovať. Pri tejto kombinácii je tiež dôležité nastaviť prahovú hodnotu vlhkosti (napr. Pri plošnom chladení sa samotný strop ochladzuje na mierne nízku teplotu (asi 19 °C), pričom teplotu rosného bodu stráži termostat FET (teplomer a vlhkomer). Kombináciou nízkoteplotného podlahového vykurovania a stropného chladenia s riadeným vetraním so spätným získavaním tepla a ich správnym vyladením vytvárame okrem efektívnej prevádzky aj komfortnú, príjemnú a zdravú vnútornú klímu (až 90 % času, takmer 22 hodín denne trávime v interiéri) pre budúcich obyvateľov bytového domu.
Energetická hospodárnosť budov a legislatíva
Systémové riešenie stavebných konštrukcií a budov vyplýva zo zavedenia požiadaviek na stavby a na stavebné výrobky podľa Nariadenia EPaR (EÚ) č. Podľa prílohy I. predmetného nariadenia „Stavby musia byť ako celok a vo svojich častiach vhodné na zamýšľané použitie, a to najmä vzhľadom na zdravie a bezpečnosť ľudí počas ich celého životného cyklu. Zavedením smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov sa určuje členským štátom (ČŠ) povinnosť prijať opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov, pričom sa majú brať do úvahy normy uplatňované v ČŠ (teda napr. aj národná technická norma stanovujúca požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov). Prepracovaným znením smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (EHB) sa spresňuje, že ČŠ prijmú potrebné opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre budovy alebo jednotky budov s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek. Zmenou smernice 2018/844/EÚ o energetickej hospodárnosti sa požaduje transformácia existujúcich budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie, a to najmä zvýšením počtu uskutočnenia ich hĺbkovej obnovy. Cieľom je dosiahnuť vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov.
Postupnosť zabezpečovania a zavádzania opatrení zameraných na energetickú efektívnosť sa má uskutočniť s cieľom dosiahnuť krátkodobé (do roku 2030), strednodobé (do roku 2040) a dlhodobé ciele (do roku 2050). Dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a zmeny klímy súvisí s úsilím o obnovu fondu budov uprednostňovaním energetickej efektívnosti, ako aj využívania obnoviteľných zdrojov energie. Zvýšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov prispeje k zlepšeniu tepelnej pohody a k dosiahnutiu zdravého vnútorného prostredia. Základným predpokladom na dosiahnutie cieľov je splnenie požiadaviek na nízku potrebu tepla a energie na vykurovanie vplyvom efektívnej tepelnej ochrany.
Energetická hospodárnosť budov je predpokladom a teda výpočtom predpokladanej potreby energie. Meraním spotreby energie sa určuje energetická náročnosť a vyjadruje energetickú efektívnosť budovy. EHB sa stanovuje výpočtom, ktorý má podľa § 3 ods. 3 zákona zohľadniť charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy. Tepelnotechnické vlastnosti obalu budovy významne ovplyvňujú potrebu tepla na vykurovanie a súčasne zabezpečenie požiadaviek na vnútorné prostredie v miestnostiach budovy.
Celkovou potrebou energie budovy je všetka energia, ktorú potrebuje budova v priestoroch vymedzených hranicou budovy, čiže teplovýmenným obalom budovy. Do potreby energie budovy sa zahŕňa aj vlastná energia technických systémov, napríklad potreba energie ventilátorov, klimatických zariadení, čerpadiel atď. umiestnených v budove. Zahŕňa vplyv spätne získateľného tepla zo zdrojov tepla, chladenia a prípravy teplej vody, ak sa tieto zdroje nachádzajú v budove. Do potreby energie budovy sa nezahŕňajú straty zdrojov umiestených v budove. Celková potreba energie budovy závisí od energetickej úrovne výstavby, čo ovplyvňuje požiadavky na kvalitu zabudovaných stavebných výrobkov, stavebných konštrukcií, technických systémov, ale aj na orientáciu budovy (zasklených plôch).
V procese navrhovania a zhotovovania budov požiadavky na EHB súvisia s podmienkami a požiadavkami zavedenými stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Požiadavky vyplývajú pre projektanta, zhotoviteľa, ale aj stavebníka. Projektant je povinný podľa § 4 ods. 4 zákona č. 555/2005 Z. z. Vlastník budovy je povinný ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove, mať energetický certifikát (zákon 555/2005 Z. z.).
Na jednotlivé výpočtom stanovené energetické hodnotenie sa rozlišuje úroveň a spôsob získavania vstupných údajov. Na projektové posúdenie, ktoré je súčasťou projektovej dokumentácie na stavebné povolenie sa používajú návrhové hodnoty vstupných údajov pre projektovanú budovu a normalizované klimatické údaje. Na energetické hodnotenie, spracovávané s cieľom vydať energetický certifikát skutočné údaje o ukončenej stavbe/budove a normalizované klimatické údaje. Projektové posúdenie na preukázanie predpokladu splnenia minimálnych požiadaviek alebo normalizované hodnotenie súvisiace so zaradením budovy do energetickej triedy sa dokumentuje spolu s uvádzaním vstupných údajov použitých na čiastkové výpočty. Vstupné údaje sú potrebné, aby bol výpočet kontrolovateľný a reprodukovateľný.
Požiadavky na nové budovy majú splniť aj významne obnovované budovy, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Efektívnosť tepelnej ochrany, uvádzaná v definícii budovy s takmer nulovou potrebou energie, je základným predpokladom na splnenie sprísnených požiadaviek na energetickú hospodárnosť jednotlivých kategórií budov.
Vplyv tepelnej ochrany a vnútorného prostredia
Vnútornú povrchovú teplotu pri pôsobení normalizovanej vnútornej teploty ovplyvňuje súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie. Tento má aj dominantný vplyv na tepelné straty uskutočňované stavebnou konštrukciou. Ak by sa na celom povrchu (plných a transparentných stavebných konštrukcií) mala dosiahnuť priemerná teplota 18 °C zabezpečujúca pri vnútornej teplote tai = 20 °C tepelnú pohodu, pri pôsobení vonkajšej teploty -11 až -20 °C, je potrebné zabezpečiť hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U od 0,5 po 0,4 W/(m2.K). Zníženie priemernej teploty na povrchu stavebnej konštrukcie pod 18 °C vyžaduje príslušne zvýšiť vnútornú teplotu nad 20 °C. Uvedená skutočnosť nepriaznivo ovplyvní potrebu energie na vykurovanie.
Z uvedeného vyplýva, že na zabezpečenie priemernej teploty na vnútornom povrchu stavebných konštrukcií obklopujúcich vykurovaný priestor musia ostatné konštrukcie (najmä obvodový a strešný plášť) dosiahnuť hodnoty lepšie ako je U = 0,4 a 0,5 W/(m2.K), v závislosti od podielu jednotlivých konštrukcií na celkovej ploche obalových konštrukcií budovy.
Dodaná energia a obnoviteľné zdroje
Pri výpočte dodanej energie sa do úvahy berú všetky straty pri výrobe tepla a všetky straty distribúcie, akumulácie, odovzdávania a regulácie mimo hranice budovy/systémovej hranice (pokiaľ sa nezohľadnili napr. pri určení faktora primárnej energie CZT). Dodaná energia sa určuje podľa jednotlivých energetických nosičov (napr. plyn, elektrina, teplo atď.), ktorými sa cez systémovú hranicu zásobujú technické zariadenia na vykurovanie, prípravu teplej vody, chladenie, vetranie a na osvetlenie. Dodanú energiu na vykurovanie a prípravu teplej vody ovplyvňujú aj tepelné straty vonkajšími rozvodmi a účinnosť zdroja (uvedené v prílohe 2 vyhlášky č. 364/2012 Z. z. v znení vyhlášky 324/2016 Z. z.).
Ak je zdrojom tepelné čerpadlo (TČ), množstvo dodanej energie závisí od sezónneho výkonového čísla (SPF), napr. pre tepelné čerpadlo vzduch-voda je SPF = 2,9 (ale môže byť aj vyššie, napr. 5). Na zabezpečenie celkovej potreby energie v budove (100 %) je pri SPF = 2,9 potrebných iba 34,5 % elektrickej energie. Čiže na zabezpečenie potreby energie budovy (energetický nosič: elektrina) je množstvo dodanej elektrickej energie zo siete v kWh/(m2.a) nižšie. Pokiaľ sa časť elektrickej energie vyrobí na mieste z fotovoltického zdroja (PV), zohľadní sa elektrická energia dodaná z obnoviteľného zdroja (pozri graf na obrázku nižšie). V súčasnosti je v SR stanovené legislatívne obmedzenie na veľkosť malých fotovoltických elektrární s vlastným výkonom 10 kWp. Potreba elektrickej energie sa tak napr. v bytovom dome (45 bytov) pokryje max. v 10 % podiele potreby elektriny na vykurovanie a prípravu teplej vody.
Postupné znižovanie (sprísňovanie) požiadaviek na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla vytvára priaznivé podmienky na zabezpečovanie postupného znižovania potreby tepla na vykurovanie, splnenie energetického kritéria podľa STN 73 0540-2, ale aj požiadaviek na EHB, tried energetickej hospodárnosti podľa úrovní výstavby stanovených v zákone č. 555/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. v znení č. 324/2016 Z, z,. ale aj ostatnej novely vyhlášky MDV SR č. Sprísňovanie požiadaviek vytvára podmienky na zabezpečenie tepelnej pohody, splnenie požiadaviek na vnútorné prostredie a významné zníženie potreby tepla na vykurovanie.
Praktické tipy a opatrenia na úsporu energie
Rast cien energií je fakt. Kto vlastní rodinný dom, pozná ten pocit, keď v zime sleduje, ako rýchlo rastú čísla na merači. Vykurovanie domu však nemusí byť ekonomická nočná mora. Efektívne vykurovanie domu nezávisí len od technológie, ale aj od toho, ako dobre dokáže domácnosť udržať teplo. Správne doplnkové opatrenia pomáhajú výrazne znížiť tepelné straty a celkové náklady.
Medzi doplnkové úsporné opatrenia patria:
- Tepelná izolácia a nové okná: Zateplenie stien, stropov či podláh a výmena starých okien za moderné s trojsklom patrí medzi najúčinnejšie spôsoby, ako udržať teplo v interiéri a minimalizovať straty.
- Rekuperácia: Systémy spätného získavania tepla umožňujú vetrať bez ochladzovania interiéru, čím zvyšujú energetickú efektivitu a kvalitu vzduchu najmä v dobre izolovaných domoch.
- Žalúzie a závesy: Vhodné tienenie dokáže fungovať ako dodatočná tepelná bariéra - cez deň prepúšťať slnečné teplo dnu a večer chrániť pred únikom tepla cez sklá.
- Údržba vykurovacieho systému: Pravidelný servis, čistenie a odvzdušnenie zariadení zabezpečujú ich maximálnu účinnosť a predlžujú ich životnosť, pričom znižujú zbytočnú spotrebu energie.