Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie človek strávi vo vnútornom prostredí až 90 % svojho času. Naša pohoda, produktivita a zdravotný stav tak závisia aj od výmeny vzduchu a teploty v interiéri. Preto je dôležité venovať pozornosť spôsobom, akými zabezpečujeme optimálnu klímu v našich obydliach a pracoviskách. Požiadavky na energetickú hospodárnosť budov aj rastúce ceny energií nás vedú k tomu, aby sme neplytvali energiou. No už menej sa hovorí o tom, že po výmene okien a zateplení sa významne zvýši tesnosť stavieb. Tento článok sa zameriava na princípy a metódy chladenia vzduchom, od jednoduchého vetrania až po sofistikované systémy, ako sú rekuperácia a adiabatické chladenie.
Kvalita vzduchu v interiéri a jej význam
Najbežnejšími indikátormi kvality vzduchu sú vlhkosť, ktorá by mala byť optimálne v rozmedzí 35 až 60 %, a koncentrácia oxidu uhličitého (CO2). Koncentrácia CO2 sa udáva v jednotkách ppm (z anglického parts per million), pričom ppm označuje množstvo jednej častice určitej látky na milión iných častíc. Vo vnútorných priestoroch by koncentrácia CO2 nemala presiahnuť 1 200 ppm. V málo vetraných priestoroch pritom koncentrácie bežne presahujú 1 700 ppm. V malých nevetraných spálňach hodnota CO2 v nočných hodinách často presahuje až 2 500 ppm.
Škodliviny v domácnosti a ich vplyv
Pri dýchaní vzniká oxid uhličitý (CO2), ktorý preniká do priestorov aj z exteriéru. Negatívny vplyv má aj vlhkosť (H2O), ktorá sa tvorí najmä pri sprchovaní, varení a sušení bielizne. Osobitnou skupinou sú škodliviny, ktoré sa tvoria pri fajčení, pálení sviečok a kúrení v krbe. Zo stavby sa uvoľňuje napríklad formaldehyd (HCOH), jeho zdrojom môžu byť drevotriesky alebo penové izolačné hmoty. Z nábytku, náterov, podláh a čistiacich prostriedkov sa šíria rôzne škodlivé organické látky (VOC). Väčšie množstvo škodlivín sa môže v organizme prejaviť okamžite. Každý z nás pozná pocit vydýchaného vzduchu. Bežnými príznakmi je aj bolesť hlavy, únava, ospalosť, podráždenie očí, hrdla či zhoršený spánok. Dlhodobý pobyt v znečistenom vnútornom prostredí môže spôsobiť zvýšenú únavu a chorobnosť, ktorá sa môže prejaviť až po niekoľkých rokoch. Ukazovateľom nedostatočného vetrania býva aj zápach. Pri nesprávnom vetraní a vysokej vnútornej vlhkosti môžu byť sprievodným javom aj plesne.
Prirodzené vetranie: Základný princíp
Hoci je prirodzené vetranie najrozšírenejšie, nie každý ho vie správne využívať. Nevhodné spôsoby vetrania sú príčinou prehrievania miestností v lete a strát tepla v zime. Pri prirodzenom vetraní sa vzduch do miestnosti nedostáva len otváraním okien a cez šachty s mriežkami, ale aj cez netesnosti a škáry. Chladnejší vzduch pritom klesá dolu a teplý prirodzene stúpa nahor, čo sa využíva pri vetraní prostredníctvom vetracích šácht, komínov a strešných okien. V novostavbách alebo pri rekonštrukciách sa snažíme prúdeniu vzduchu netesnosťami zamedziť. Najefektívnejšie je krížové prevetranie oknami. V zimnom období je dôležité vetrať krátko, intenzívne a viackrát za deň, aby nedochádzalo k podchladzovaniu stien. Ak dlhodobo klesá teplota stien v okolí okna pod 13 °C, môžu sa tvoriť plesne. V zime pri dlhšom vetraní „cez vetračku„, ale aj mikroventiláciou uniká teplo. Hovorí sa, že v byte stačí vyvetrať trikrát denne. No málokedy to platí, pretože účinnosť vetrania závisí od počasia, rozdielu teplôt, tlaku vzduchu a veternosti. V spálni s rozmerom 4 x 5 m s výškou 2,5 m je 50 m3 vzduchu. V horúčavách sa neodporúča vetrať celodenne, pretože interiér sa zbytočne prehrieva. Vetranie cez deň treba obmedziť na minimum a vetrať by sme mali v noci a skoro ráno, keď je teplota nižšia.
Riadené prirodzené vetranie
Komfortným riešením prirodzeného vetrania je otváranie okien pomocou servomotorického pohonu, tzv. riadené prirodzené vetranie. Systém sa dá nastaviť podľa potreby, môže byť riadený aj prostredníctvom snímačov vlhkosti, teploty a CO2. Dokáže automaticky reagovať i na zmeny počasia, napríklad v prípade vetra alebo dažďa zatvorí okná. Riadené prirodzené vetranie využíva komínový efekt. Vzduch je odsávaný pomocou ventilátora s menším výkonom umiestneným priamo v miestnosti alebo prostredníctvom výkonnejšieho centrálneho ventilátora. Systém využíva kombináciu prirodzeného a núteného vetrania.
Prečítajte si tiež: Montáž výstuže pre stropné chladenie
Nútené podtlakové vetranie
Aby nútené podtlakové vetranie fungovalo správne, musí byť v tom čase do obytných miestností privádzaný čerstvý vzduch cez okná, dvere, štrbiny alebo mriežky. Ak nie je prívod dostatočne zabezpečený, vplyvom podtlaku sa vzduch nasáva z vonkajšieho prostredia cez netesnosti. Tento spôsob vetrania má niekoľko nevýhod. Privádzaný vzduch je neupravovaný, v zimnom období môže obťažovať chladom, v lete zase zvyšuje teplotu v miestnosti. Preto sa oplatí dôsledne zvážiť, kadiaľ budeme privádzať čerstvý vzduch do interiéru. Odvádzaný vzduch so sebou odnáša okrem škodlivín aj teplo, ktoré musíme do miestnosti dodať vykurovaním. Užívateľsky komfortné riešenie umožňuje odsávanie vzduchu v jednotlivých miestnostiach na základe koncentrácií škodlivín, ako sú vlhkosť, CO2 a prchavé organické látky. Ovláda sa pomocou centrálneho panelu alebo cez internet.
Vetranie s rekuperáciou: Efektívne riešenie pre moderné budovy
Ak vetráte bežným spôsobom v požadovanej intenzite, strácate 30 až 50 % energie potrebnej na vykurovanie. Systém centrálneho núteného vetrania so spätným získavaním tepla, známy ako rekuperácia, dokáže zachytiť veľkú časť tepla, ktoré by sa inak stratilo bežným vetraním. To, ako efektívne dokáže rekuperačný systém teplo znovu využiť, je vyjadrené pojmom účinnosť. Pri zariadeniach určených pre rodinné domy sa účinnosť centrálnej rekuperácie pohybuje až do 90 %. Vetranie s rekuperáciou je nútené vetranie so spätným získavaním tepla, ktoré využíva nútený prívod aj odvod vzduchu. Záujem o rekuperačné vetranie v posledných rokoch rastie najmä preto, že sa sprísňujú požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Stavby v najvyšších triedach energetickej hospodárnosti A1 a A0 musia mať minimálne straty tepla, preto sú vzduchotesné a prirodzene sa vetrajú náročnejšie.
Princíp fungovania rekuperácie
Pri rekuperačnom vetraní sa využíva princíp spätného získavania tepla z odvádzaného vzduchu. Z vnútorných priestorov je znečistený vzduch odsávaný a potrubím vedený do rekuperačnej jednotky (a). V nej prechádza cez štrbiny rekuperačného výmenníka (b), kde predohrieva čerstvý vzduch, ktorý prúdi smerom dnu v oddelených susedných štrbinách (c). To všetko bez toho, aby sa odvádzaný a privádzaný vzduch vzájomne premiešavali.
Komponenty rekuperačného systému
- Rekuperačný výmenník (rekuperátor), v ktorom odvádzaný vzduch odovzdáva energiu (teplo alebo chlad) privádzanému vzduchu prúdiacemu opačným smerom. Odovzdávanie tepla prebieha stenami výmenníka. Ak chceme udržať stabilnú úroveň vlhkosti, treba vybrať typ s entalpickým výmenníkom, ktorý umožňuje aj spätné získavanie vlhkosti. Výmenník je vhodné minimálne raz ročne vyčistiť, tento úkon možno urobiť svojpomocne alebo to nechať na servisného technika.
- Obtoková klapka umožňuje obtok rekuperačného výmenníka, je riadená automaticky. Uplatňuje sa napríklad pri nočnom vetraní v lete, keď chceme, aby chladnejší vonkajší vzduch znížil teplotu v prehriatom interiéri.
- Riadiaca jednotka zabezpečuje riadenie a ovládanie režimov vetrania cez ovládač. Ten môže byť dotykový nástenný v interiéri alebo ako aplikácia v mobile, tablete či počítači. K riadiacej jednotke je možné pripojiť aj ďalšie vstupy, napríklad z vypínačov osvetlenia, snímačov vlhkosti alebo CO2.
- Protimrazová ochrana chráni rekuperačný výmenník v chladných oblastiach. Môže ju zabezpečovať elektrické výhrevné teleso alebo automatická regulácia výkonu ventilátorov.
Výmenník tepla osadený pred rekuperačnou jednotkou môže slúžiť na dosiahnutie stabilnejšej teploty v interiéri. V lete môže vzduch predchladiť, v zime predhriať, pričom slúži aj ako protimrazová ochrana. Prívodné a odvodné potrubie medzi rekuperačnou jednotkou a exteriérom je potrebné dôkladne izolovať, aby sa predchádzalo kondenzácii. Zateplenie vyžaduje aj potrubný systém umiestnený v nevykurovanom podkroví. Vetrací systém s rekuperáciou zabezpečuje prívod čerstvého vzduchu do hlavných obytných miestností, ako sú obývačka a spálne. Rekuperačná jednotka je zvyčajne umiestnená v technickej miestnosti alebo v častiach zázemia domu, napríklad na chodbe, v kúpeľni alebo na WC. Môže byť uchytená na stene alebo pod stropom. Rekuperačná jednotka je srdcom systému. Potrubné rozvody prepájajú jednotku s miestnosťami. Samostatne sú vedené pre prívod vzduchu(2) aj jeho odvod. Potrubia môžu byť pozinkované, takzvané spiro, alebo plastové z PE, PVC, EPE. Zvyčajne majú kruhový alebo hranatý prierez, ale môžu byť aj oválne. Montujú sa do podhľadov alebo horných rohov miestností, kde sú obkladané sadrokartónom. Rozdeľovací box pre prívod (3) a pre odvod vzduchu je najčastejšie používaný pri plastových potrubných rozvodoch s malou výškou. Koncové prvky, zabezpečujúce prívod alebo odvod vzduchu z a do miestností, sú osádzané do stien, stropov, podhľadov, ale aj do podláh. Cez nasávacie kusy s mriežkou alebo s protidažďovou žalúziou je privádzaný vzduch z exteriéru. Môžu mať kruhový alebo hranatý tvar. Výfukové kusy zabezpečujú odvod znehodnoteného vzduchu do exteriéru. Môže to byť mriežka alebo výfukový zošikmený kus, vyústený na fasáde, prípadne strešná hlavica ukončená nad strechou. Výfukový a nasávací kus by mali byť v zmysle platnej legislatívy vzdialené od seba 1,5 m. Ideálna je montáž cez roh domu. Tlmiče sa osádzajú medzi jednotku a obytné miestnosti, v ktorých by mohol hluk prekážať. V prípade potreby, samozrejme, áno. V domoch s rekuperáciou sa odporúča montovať okná, ktoré je možné otvárať. Systém by mal byť navrhnutý s ohľadom na veľkosť domu a počet obyvateľov. Je vhodnejšie, ak je systém trvalo v prevádzke a počas neprítomnosti funguje s nižším výkonom. Pri plastových rozvodoch sú na hlavné potrubie pripojené rozdeľovacie boxy, z ktorých vedú potrubia k pripojovacím boxom s koncovými prvkami ústiacimi do miestností. Pri plastových rozvodoch je vhodné rozdeľovacie boxy sústreďovať do stredu objektu, aby neboli veľké rozdiely v dĺžkach potrubných trás. To umožní jednoduchšiu reguláciu prietoku vzduchu do miestností. Pri pozinkovaných rozvodoch vedú z hlavného potrubia samostatné vetvy priamo do miestností. Tento systém neobsahuje rozdeľovacie (3) a pripojovacie (4) boxy. Rozdielov je niekoľko, zásadný je v spôsobe distribúcie vzduchu. Pri pozinkovaných rozvodoch je lacnejší materiál, pri plastových je jednoduchšia montáž. Plastové potrubia sa dajú lepšie čistiť, dostupné sú aj v antibakteriálnom vyhotovení.
Filtre v rekuperačných systémoch
Štandardnou výbavou rekuperačných jednotiek sú prívodný a odvodný filter. Zachytávajú hmyz, hrubý prach, ale aj tuhé mikročastice, označované ako PM (z anglického Particulate Matter). Sú to malé čiastočky pevných látok, ktoré sa do tela dostávajú vzduchom. Ich veľkosť sa udáva v mikrometroch (µm). Prívodné filtre sú rozdelené do štyroch skupín podľa veľkosti častíc a percentuálneho množstva jemného prachu, ktoré je filter schopný zachytiť. K jednotkám na vstupe do systému sa bežne dodáva tzv. hrubý filter ISO Coarse 60 % (G4) alebo ISO ePM10 50 % (M5). Uhlíkové filtre je možné využiť na odstránenie dymu a nežiaducich pachov pri prívode vzduchu z exteriéru. Umiestňujú sa buď pred rekuperačnú jednotku alebo tesne pred koncový prvok. Optická kontrola filtrov je vhodná minimálne raz za tri mesiace. Niektoré jednotky samy upozorňujú na potrebnú výmenu.
Prečítajte si tiež: O chladení, vysušovaní a filtrácii vzduchu
Lokálna rekuperácia
Ak nemáte možnosť budovať potrubné rozvody alebo sa im chcete vyhnúť, jedným z riešení je využiť rekuperačné jednotky zabudované v ráme okna, alebo môžu byť osadené vo vnútornom ostení nad oknom (a), pod parapetnou doskou (b), vedľa okna (c). Pri návrhu treba koordinovať umiestnenie zariadenia do steny s polohou vonkajších žalúzií. Tento systém nie je možné považovať za plnohodnotné vetranie vo väčších miestnostiach, pretože intenzita výmeny vzduchu je nízka. Informácie o objeme výmeny vzduchu výrobcovia zvyčajne neuvádzajú. Lokálna rekuperácia s priebežnou prevádzkou je podobným zariadením ako centrálna vetracia jednotka, je však určená pre jednu miestnosť. Jedna jednotka zabezpečuje prívod i odvod vzduchu a inštaluje sa priamo na stenu. Najčastejšie sa využíva v menších bytoch alebo pri rekonštrukciách, kde nie je možné viesť vzduchotechnické rozvody. Jednotka môže byť potrubím prepojená aj s vedľajšou miestnosťou, no s rastúcou požiadavkou na vetraný objem vzduchu stúpa hlučnosť v miestnosti, kde sa jednotka nachádza. Prepojenia potrubím sú možné iba na krátke vzdialenosti. Jednotky lokálnej rekuperácie so striedavou prevádzkou sa využívajú v prípadoch, keď inštalácia centrálneho vetrania nie je možná. Ich schopnosť zabezpečiť plnohodnotné vetranie je však výrazne obmedzená. V každej vetranej miestnosti je v obvodovej stene osadená jedna alebo viac malých stenových jednotiek s ventilátorom. Princíp spätného získavania tepla je zabezpečený striedavou prevádzkou dvoch spárovaných zariadení. Cez jednu jednotku sa vzduch privádza, cez druhú odvádza. V približne minútových intervaloch sa systém prepne a ventilátor zmení smer prúdenia vzduchu.
Kompaktné systémy rekuperácie s tepelnými čerpadlami
Niektorí výrobcovia zariadení už ponúkajú rekuperačné systémy, v ktorých sú integrované tepelné čerpadlá s ďalšími zariadeniami. Kompaktné zostavy zabezpečujú vetranie, ohrev vody, vykurovanie či chladenie. Obsahujú jednoducho prepojiteľné komponenty, ktoré umožňujú vyskladať požadovaný systém podľa potrieb domácnosti. Kompaktné systémy rekuperácie s tepelnými čerpadlami sú schopné s minimálnym záberom priestoru vetrať, zároveň pomocou tepelného čerpadla pripravovať teplú vodu a v zime vykurovať cez nízkoteplotné podlahové či stenové vykurovanie. Niektoré môžu v letnom období aj chladiť. Pri vetraní s rekuperáciou je možné využiť teplo zo vzduchu účinnejšie vďaka tepelnému čerpadlu. Na strane odvádzaného vzduchu v jednotke je inštalovaný výmenník tepelného čerpadla. Prostredníctvom neho sa odoberá zostávajúce teplo z odvádzaného vzduchu, ktorý predtým predhrial privádzaný vzduch. Avšak stále nesie teplo, ktoré je možné využiť na vykurovanie alebo na ohrev vody.
Vzduchové tepelné čerpadlá: Alternatíva pre vykurovanie a chladenie
Vzduchové tepelné čerpadlo dokáže získavať teplo z okolitého vzduchu aj pri nízkych teplotách do mínus 20 stupňov Celzia. Využíva okolitý vzduch ako zdroj tepla na zásobovanie celej budovy teplom. Pri prevádzke zabudovaný ventilátor aktívne nasáva vzduch a smeruje ho do výmenníka tepla, výparníka. V ňom cirkuluje chladivo, ktorého fyzikálny stav sa pri nízkych teplotách mení v dôsledku tepelných vlastností. Keď sa dostane do kontaktu s privádzaným "teplým" vonkajším vzduchom, zohrieva sa, až sa nakoniec začne vyparovať. Keďže teplota vzniknutej pary je stále relatívne nízka, para naďalej prúdi do elektricky poháňaného kompresora. Tým sa zvýši tlak, čím sa zvýši aj teplota. Keď para chladiva dosiahne požadovanú úroveň teploty, prúdi ďalej do ďalšieho výmenníka tepla, kondenzátora. Takto získané teplo sa môže použiť na vykurovanie alebo ohrev teplej vody. Predtým, ako sa ochladené chladivo môže znovu ohriať a stlačiť, musí najprv pretekať cez expanzný ventil. Vzduchové tepelné čerpadlá využívajú na vykurovanie voľnú energiu z okolitého vzduchu. Sú ideálne pre projekty modernizácie a umožňujú flexibilné umiestnenie. Moderné vzduchové tepelné čerpadlá od spoločnosti Viessmann sa vyznačujú veľmi vysokou účinnosťou a dosahujú koeficient účinnosti (COP) až 4,0 pri vonkajšej teplote dva stupne Celzia a teplote prúdenia 35 stupňov Celzia. COP predstavuje okamžitý pomer investovanej energie pohonu a vyrobeného užitočného tepla. Takúto vysokú hodnotu možno dosiahnuť len koordináciou komponentov. V tomto prípade úsporné čerpadlo s vysokou účinnosťou, ventilátor s premenlivými otáčkami, kompresor s antivibračnými držiakmi a elektronický expanzný ventil zabezpečujú najvyššiu možnú úroveň účinnosti. Hoci primárnou úlohou tepelného čerpadla so vzduchovým zdrojom je vykurovanie, vďaka reverzibilnej prevádzke sa dá použiť aj na chladenie. Tým sa zabezpečí príjemná obytná klíma vo všetkých miestnostiach, a to nielen v chladnejších mesiacoch roka, ale aj v teplejších mesiacoch. Vzduchové tepelné čerpadlá sa vyznačujú tichou prevádzkou.
Adiabatické chladenie: Ekologická alternatíva
Adiabatické chladenie je moderný a ekologický spôsob ochladzovania vzduchu, ktorý využíva prirodzený proces odparovania vody.
Princíp fungovania a využitie
Adiabatické chladenie funguje na princípe odparovania vody. Vzduch je nasávaný cez vlhké médium, kde sa voda odparuje a absorbuje teplo z okolia. Tento proces vedie k zníženiu teploty vzduchu, ktorý je potom distribuovaný do chladeného priestoru. Vďaka tomu dochádza k prirodzenému ochladeniu bez potreby chemických látok a s minimálnymi energetickými nákladmi. Výhodou je efektívnosť v chladení veľkých priestorov, kde tradičné klimatizácie nedosahujú požadovaný výkon. Adiabatické chladenie nájde svoje uplatnenie v širokej škále prostredí, vrátane priemyselných hál, skladov, logistických centier, poľnohospodárskych objektov a športových zariadení.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad klimatizácií Hisense
Energetická efektívnosť a ekologický prínos
Adiabatické chladenie je energeticky efektívnejšie a ekologickejšie ako tradičné klimatizačné systémy. Konvenčná klimatizácia využíva kompresory a chemické chladiace látky, čo zvyšuje spotrebu energie a negatívny vplyv na životné prostredie. Adiabatické chladenie, naopak, pracuje iba s vodou a vzduchom, čo výrazne znižuje energetickú náročnosť a eliminuje potrebu škodlivých chemikálií. Tento systém dokáže znížiť spotrebu energie až o 80 % v porovnaní s tradičnou klimatizáciou. Adiabatické chladenie je zelenou technológiou, ktorá funguje na báze vody a vzduchu, pričom má minimálnu spotrebu energie. Tento systém neprodukuje emisie škodlivých plynov a nevyžaduje použitie chemických látok, čo z neho robí ideálnu voľbu pre firmy, ktoré kladú dôraz na ochranu životného prostredia a znižovanie uhlíkovej stopy.
Chladenie spaľovacieho motora vzduchom
Chladenie spaľovacieho motora má veľký podiel na tepelnej bilancii motora, pretože odvádza približne tretinu tepla privedeného do motora. Pri spaľovaní zmesi vznikajú v spaľovacom priestore motora veľké teploty (až 2200 °C). Pretože sa spaľovanie strieda s nasávaním chladnej zmesi, celková teplota motora je nižšia. Z dôvodu udržania optimálnej prevádzkovej teploty motora okolo 90 °C a meniacich sa mechanických vlastností častí motora pri prekročení určitej hranice teploty, je nutné chladenie. Pri vzduchovom chladení sa odvádza teplo z horúcich častí motora prúdiacim vzduchom. Aby chladiaci účinok bol dostatočný, musia mať chladené časti (t.j. hlava a blok valcov) čo najväčšiu dotykovú plochu so vzduchom. Dosahuje sa to chladiacimi rebrami. Využíva sa náporové chladenie prúdom vzduchu, ktorý vzniká pri jazde (používa sa len pri motoroch s malým výkonom, napr. Prúd chladiaceho vzduchu vytvára obvykle ventilátor. Ventilátor je najčastejšie poháňaný klinovým remeňom, od kľukového hriadeľa motora. Väčšina vzduchom chladených motorov nie je zabezpečená dokonalou reguláciou chladenia. Preto v zimnom období sa motory prechladzujú a naopak v horúcich letných mesiacoch prehrievajú, čím sa väčšmi opotrebúvajú.
Výhody a nevýhody vzduchového chladenia motora
Výhody: jednoduchosť konštrukcie, nižšia hmotnosť motora, nenáročnosť na obsluhu a údržbu, veľká spoľahlivosť v prevádzke, teplota motora sa dostáva rýchlejšie na požadovanú výšku.
Kvapalinové chladenie motora
Kvapalinové chladenie je chladenie nepriame, pretože kvapalina je iba prostredníkom prenosu tepla z motora do vzduchu. Hlavy a valce motora majú dvojitú stenu, ktorá tvorí plášť, vyplnený chladiacou kvapalinou. Kvapalina, ktorá sa v plášti ohrieva, prúdi do chladiča, kde sa ochladzuje prúdiacim vzduchom. Ochladená kvapalina sa potom vracia späť do motora a tento dej sa stále opakuje. Ako chladiace médium sa používa destilovaná voda a v zimnom období sa používa nemrznúca zmes. Tá sa pripravuje zmiešaním destilovanej vody s nemrznúcou chladiacou kvapalinou (Fridex, Alycol, Nemrazol). Pomer zmiešania je závislý od požadovaného bodu tuhnutia (napr. -30°C). Po naštartovaní motora začne pracovať vodné lopatkové čerpadlo, ktorého pohon je zabezpečený od kľukového hriadeľa cez klinový remeň. Úlohou je zaistiť cirkuláciu kvapaliny. Táto kvapalina obieha, pokiaľ je motor studený len v samostatnom bloku motora a v hlave valcov. Až keď sa zohreje na teplotu asi 80°C, termostat otvára ventilom prietok kvapaliny do chladiča, z ktorého vodné lopatkové čerpadlo odsáva ochladenú kvapalinu. Tá vytláča z bloku motora ohriatu kvapalinu do chladiča.
Vzduchotechnika v logistických halách a skladoch
Tieto zásady ovplyvňujú plánovanie, inštaláciu a v konečnom dôsledku aj náklady (prevádzkové aj iné) vzduchotechniky. Je dôležité zamerať sa na vertikálny teplotný gradient, ktorý minimalizuje tepelné straty udržiavaním nárastu teploty čo najnižšie, najmä v oblasti pobytovej zóny. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je zachovať maximálnu cirkuláciu vzduchu v uličkách. V režime vykurovania je vysoko koncentrovaný prúd vzduchu emitovaný vysokou rýchlosťou z rozdeľovača a okolo vzduchového stĺpika vzniká podtlakový rozdiel. V dôsledku toho sa okolitý vzduch presúva z oblasti stropu a v menšej miere z horných políc smerom k prúdu vzduchu. S rastúcou hĺbkou prieniku sa prúd vzduchu spomaľuje, okolitý podtlak sa znižuje a navodzuje sa okolitý vzduch. Prúd potom dosiahne k podlahe. Aby tok efektívne prechádzal do ďalších regálov, medzi podlahou a regálom by mal zostať priestor 0,2 až 0,3 metra (m). Zlepšená distribúcia vzduchu umožňuje optimalizovať prúdenie až do troch uličiek so sériou vzduchových priechodov. Rady regálov obmedzujú rotačne symetrické prúdenie vírivej výustky vzduchu. Čelá regálov pôsobia ako steny, pokiaľ ide o prúdenie vzduchu, čo spôsobuje vytváranie stenových trysiek. Tieto majú širší dosah ako otvorené trysky a väčšiu montážnu výšku, než je tomu pri rozvodoch s voľným prietokom.
Dodržiavanie požadovanej teploty
Ak skladovaný tovar nemá žiadne špecifické teplotné požiadavky, ideálna priestorová teplota je vo všeobecnosti medzi teplotou bez mrazu a 16 stupňov Celzia. Teplotu okolo osem stupňov Celzia možno považovať za bezmrazovú (pri použití vodou riadených systémov bez glykolu a spínacej teplote päť stupňov Celzia na statore mrazu). Jednotlivé vetracie jednotky sú potom prevádzkované s tepelným výkonom vyplývajúcim z maximálneho možného teplotného rozdielu pri pevnej montážnej výške a objemovom prúde. Maximálne prípustné teploty (horný teplotný limit) platia napríklad pri skladovaní potravín alebo farmaceutických výrobkov a zvyčajne sú pod 25 stupňov Celzia. V prípade priameho fúkania vzduchu na horné police nesmie teplota privádzaného vzduchu v režime vykurovania prekročiť hornú hranicu teploty. To umožňuje len malý rozsah teplôt a následne nízky tepelný výkon, čo znamená, že na udržanie teploty je potrebné inštalovať relatívne veľké množstvo VZT jednotiek. Vírivé výustky vzduchu zvyšujú teplotný rozsah a tepelný výkon. V režime vykurovania je prúdenie vzduchu silne koncentrované a nie je potrebné privádzať vzduch priamo do horných políc. V dôsledku toho môže byť privádzaný vzduch vháňaný s teplotou približne o tri Kelviny (K) vyššou ako je požadovaná horná hraničná teplota. Potrebný tepelný výkon je potom možné dosiahnuť s menším počtom jednotiek, čo znižuje počiatočné investície a priebežné prevádzkové náklady - a samozrejme je to dobrá správa aj pre životné prostredie. Počas letných mesiacov je možné udržiavať nastavené teplotné limity pomocou recirkulačných alebo vonkajších vzduchových jednotiek. Na priame a/alebo nepriame chladenie je možné použiť vonkajší vzduch. Dôrazne sa odporúča automatické riadenie systému, aby sa prísne dodržiavali tieto teplotné limity.
Centrálny alebo decentralizovaný zdroj tepla/chladu
Prívod vykurovacích a chladiacich médií môže byť centralizovaný alebo decentralizovaný pre jednotky s recirkuláciou a vonkajším vzduchom. Čo sa týka logistických hál, najlepšou možnosťou sú decentralizované riešenia. Ich realizácia s jednotkami s recirkuláciou a/alebo vonkajším vzduchom, vybavenými reverzibilnými tepelnými čerpadlami, je oveľa menej nákladná ako centralizované zásobovanie pozostávajúce z kotla, chladiča vody a súvisiaceho hydraulického systému. Keďže decentralizované systémy nevyžadujú vlastnú kotolňu, ušetrí sa aj cenný priestor.
Prívodný vzduch a koncentrácia znečisťujúcich látok
Ak sa v hale používajú dieselové vysokozdvižné vozíky, sú záväzné dodatočné technické predpisy špecifické pre danú krajinu. Aby sa predišlo prekročeniu prípustných koncentrácií škodlivín, musí sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upraviť prietok privádzaného vzduchu. Moderné elektrické vysokozdvižné vozíky sú poháňané lítium-iónovými batériami. Pri nabíjaní sa neuvoľňuje žiadny vodík, čo ich stavia do výhody oproti štandardným oloveným batériám. To tiež znamená, že ich nabíjacie stanice nemusia spĺňať smernicu ATEX pre ochranu a prevenciu výbuchu a nie je potrebné prijímať žiadne ďalšie opatrenia na vetranie.