Banská Štiavnica, kedysi nazývaná aj Strieborné mesto, je regiónom s bohatou minulosťou a je mestom, ktoré priťahuje umelcov, romantikov a ľudí vnímavých k jej magickej atmosfére. Archeologické nálezy a historické udalosti odhaľujú fascinujúci príbeh tohto mesta, od keltských čias až po moderné dni.
Archeologické poklady Banskej Štiavnice
Okres Banská Štiavnica je vzhľadom na svoju bohatú minulosť regiónom s veľkým archeologickým potenciálom. V priebehu 20. a 21. storočia sa vykonalo v tejto oblasti veľké množstvo archeologických výskumov, ktoré pomáhajú odkrývať najstaršie dejiny mesta a jeho okolia. Medzi najznámejšie lokality patrí Sitno a Glanzenberg.
Glanzenberg: Svedectvo baníckej minulosti
Už samotný názov Glanzenberg (z nem. „blyštiaci/ligotajúci sa kopec“) napovedá, že táto lokalita bola spájaná s ťažbou a spracovaním rudy. Stopy po povrchovom dobývaní a archeologické nálezy z hradu Staré mesto potvrdzujú banícku činnosť. Hrad bol mocenským centrom, osídlený už v 12. storočí. Osídlenie začalo pustnúť zhruba o pol tisícročie neskôr v 17. storočí.
Archeologické výskumy odkryli hradnú kaplnku, vojenské veže, obytné, hospodárske a technické objekty, ako napríklad dom skúšača rúd. Medzi zaujímavé nálezy patria bronzové typárium cirkevného hodnostára zo 14. storočia, byzantská minca typu scyphatus z prelomu 11. a 12 storočia, alebo bronzový žetón typu Androklés pochádzajúci pravdepodobne z dnešného Benátska, datovaný do 15. storočia. Lokalita je bohatá aj na hutnícku trosku, fragmenty piecok na tavenie rudy, technickú hutnícku keramiku, banícke kladivá a želiezka. Dnes môžeme nálezy z tejto lokality obdivovať v múzejnej expozícii na Starom zámku. Cez samotný Glanzenberg vedie náučný chodník a sú zrekonštruované základy niektorých architektúr.
Sitno: Vrch opradený legendami a archeologickými nálezmi
Vrch Sitno je považovaný za fenomén z prírodného aj archeologicko-historického hľadiska. Je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov a zároveň významnou archeologickou lokalitou. Na jeho návrší sa rozprestieralo hradisko z doby bronzovej a v stredoveku hrad, ktorého pozostatky môžeme vidieť dodnes. Najznámejšie nálezy zo Sitna sú dva poklady z doby bronzovej, ktoré môžeme obdivovať v expozícii Starého zámku v Slovenskom banskom múzeu. Ich zhotoviteľmi bol ľud lužickej kultúry. V dnešných časoch je Sitno obľúbeným miestom pre turistiku.
Prečítajte si tiež: Vplyv kanalizácie na krajinu v Egypte
Starý zámok: Od baziliky po mestský hrad
Starý zámok, týčiaci sa nad mestom, prešiel zložitým vývojom a slúžil ako cirkevný objekt a neskôr ako sídlo vojenskej posádky. Jeho najstaršia fáza pochádza z prelomu 12. a 13. storočia, pôvodne to bola trojloďová románska bazilika. V 14. storočí bol obohnaný múrom a v 16. storočí prestavaný na mestský hrad kvôli narastajúcej hrozbe tureckých vojenských výprav. V neskoršom období slúžil ako budova mestského múzea alebo dokonca ako telocvičňa. Archeologické výskumy potvrdili hypotézu, že súčasťou objektu s kostolom a karnerom bol taktiež cintorín, kde bolo nájdených až 29 hrobov. Ďalšie výskumy sa venovali priestorom sakristie, Himmelreichu a vstupnej brány. Dnes je budova súčasťou Slovenského banského múzea a jej expozícia je veľmi komplexná.
Kammerhof: Srdce baníckej správy
Kammerhof je považovaný za najväčší stavebno-historický objekt v Banskej Štiavnici a má veľký význam pre históriu slovenského baníctva. V období od 12. do 16. storočia prešiel viacerými stavebnými fázami. Banská komora získavala striebro a zlato, ktoré následne testovala a spracovávala. S touto činnosťou sa spája špecifická technická a skúšobnícka keramika, drobné skúšobnícke nádoby (tzv. kapelky), ktoré niesli stopy roztavených farebných kovov. Okrem nádob boli nachádzané aj banícke nástroje a žarnovy, banské kladivá a želiezka. Pri stavaní mestskej kanalizácie sa vďaka záchrannému archeologickému výskumu podarilo odkryť časť hradby obkolesujúcej daný komplex a ďalšia technická a skúšobnícka keramika. V rámci nálezov architektúr boli objavené základy tzv. Kammerhofskej brány. V dnešnej dobe v budove sídli Slovenské banské múzeum so stálou expozíciou, ktorá je zameraná na históriu baníctva a vývoj banskej techniky.
Kanalizácia v Banskej Štiavnici a jej historický kontext
Banská Štiavnica bola v minulosti tretím najväčším mestom Uhorska a patrila medzi najdôležitejšie mestá stredovekej Európy. Rozvoj mesta bol spojený s ťažbou striebra a zlata. Vznikol tu jeden z najdômyselnejších a najväčších vodoenergetických systémov tých čias: štiavnické tajchy.
Záchranné archeologické výskumy pri budovaní kanalizácie
Záchranné archeologické výskumy sa realizujú pred a počas stavebnej činnosti v historických lokalitách. Ich cieľom je záchrana kultúrneho dedičstva pred možným poškodením. Tieto výskumy sú najurgentnejšie pri projektoch, v rámci ktorých sa výrazne zasahuje do terénu, ako napríklad výstavba základu budov alebo inžinierskych sietí pod zemou. Bez prítomnosti archeológa by mohlo dôjsť pomerne ľahko k poškodeniu možných nálezov pod povrchom zeme.
Jeden z výskumov spájaných s Kammerhofom prebiehal pri stavaní mestskej kanalizácie. Pri tejto príležitosti sa vďaka záchrannému archeologickému výskumu podarilo odkryť časť hradby obkolesujúcej daný komplex a ďalšia technická a skúšobnícka keramika.
Prečítajte si tiež: Novinky zo staveniska: Kanalizácia
Kanalizácia v Malackách: Príklad modernej výstavby
Výstavba kanalizácie je najväčším projektom v histórii Malaciek. Realizácia si vyžaduje zapracovanie nových technických požiadaviek a požiadaviek občanov. Mesto a dodávateľ sa snažia o zapracovanie nielen nových technických požiadaviek, ale aj požiadaviek občanov.
Banská Štiavnica v kontexte histórie Slovenska
Banská Štiavnica prežila obdobia rozkvetu i úpadku. V 16. storočí narastali ťažkosti so spodnou vodou a po páde Budína v roku 1526 sa krajina musela postarať o zabezpečenie účinnej obrany proti tureckej expanzii. Mnoho ťažiarov nebezpečnú pôdu mesta opustilo. Zásadný prelom nastal v roku 1627, keď bol prvýkrát použitý pušný prach na mierové účely. Nové tempo ťažby si vynútilo vynálezy nových banských zariadení a technológií, účinnejšie čerpadlá, špičkové meračstvo aj kartografiu. V 18. storočí prišla energetická kríza, ktorú vyriešili Matej Kornel Hell a Samuel Mikovíni. V rokoch 1740 - 1760 dosiahol banský erár čistý zisk 42 miliónov 498 tisíc zlatých. V júni 1751 navštívil Banskú Štiavnicu cisár František Štefan Lotrinský, ktorý sa rozhodol posilniť postavenie Štiavnice ako centra rozvoja baníctva, hutníctva, chémie, kartografie a ďalších odborov. V polovici 19. storočia ťažba postupne klesala. Po vzniku Československa bola slávna Akadémia odsťahovaná do Maďarska. Mesto stagnovalo. Nový rozvojový impulz priniesol až socializmus. V sedemdesiatych rokoch rozhodla komunistická vláda zrekonštruovať polorozpadnuté mesto. Úpadok pokračoval po nastolení nového režime v roku 1989.
Súčasnosť a budúcnosť Banskej Štiavnice
Mesto nemá predpoklady pre vznik veľkého priemyslu, obrovský potenciál má však turizmus a fakt, že jeho génius loci priťahuje kreatívnych ľudí. Dôležitým medzníkom rozvoja bol zápis na zoznam svetového dedičstva UNESCO, predmetom zápisu je centrum mesta a technické pamiatky v jeho okolí. Ďalším bol vznik banského múzea v prírode, jedinečného na Slovensku. Dôležitú úlohu zohrala ochrana pamiatok, vďaka ktorej sa Štiavnica zachovala v svojej pôvodnej podobe.
Prečítajte si tiež: Súčasný stav kanalizácie v Palárikove
tags: #banska #stiavnica #kanalizacia #mikulis