Vetranie budov je základný aspekt zdravého životného prostredia, ktorý má priamy vplyv na kvalitu vzduchu a pohodlie obyvateľov. Už v dávnej minulosti architekti rešpektovali potrebu zabezpečenia základných požiadaviek na vetranie budov, čo sa odrazilo v stavebných zákonoch, ktoré boli v mnohých prípadoch dokonca prepracovanejšie než súčasné predpisy.
Vnútorná mikroklíma a jej zložky
Vnútorná mikroklíma, teda vzduchové prostredie budov, ktoré je zámerne vytvárané pre pobyt človeka, pozostáva z viacerých zložiek, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Medzi najdôležitejšie patria:
- Tepelno-vlhkostná zložka: Interiérová teplota v nadväznosti na vlhkosť.
- Mikrobiálna zložka: Vplyv baktérií a plesní na človeka.
- Ionizačno-rádioaktívne žiarenie: Žiarenie zo stavebných materiálov alebo podložia.
- Aerosólová zložka: Prašnosť v interiéri.
- Odérová zložka: Vône a pachy.
- Toxická zložka: Výpary zo stavebných materiálov a vybavenia interiérov.
- Hluk, prašnosť, elektromagnetické pole atď.
Pre zjednodušenie sa často zameriavame na teplotu, vlhkosť a koncentráciu oxidu uhličitého (CO2), pretože tieto zložky sa najľahšie merajú a majú okamžitý vplyv na vnímanie a pocity užívateľov.
Teplota v interiéri: História a súčasnosť
V minulosti bolo vykurovanie stredoeurópskych obytných stavieb zabezpečené lokálnymi zdrojmi, ako sú pece, kozuby a kachle, ktoré boli umiestnené v jednotlivých miestnostiach. Tieto zdroje spolu s netesnými oknami vytvárali funkčný systém vykurovania a vetrania, kde intenzita výmeny vzduchu závisela od prevádzky vykurovacieho zdroja. Aj v čase odstávky zabezpečoval trvalý aeračný odťah v teplých vnútorných komínoch dostatočnú intenzitu podtlakového vetrania.
V 20. storočí sa začali presadzovať ústredné teplovodné systémy vykurovania, čo radikálne zmenilo mikroklimatické podmienky. Pri nezmenených tepelných parametroch obvodových konštrukcií chýba sálavá tepelná zložka, čo viedlo k potrebe miestnosti výrazne prekurovať. Súčasne sa obmedzil pôvodný trvalý prívod vzduchu, čo pri nezmenenom správaní obyvateľov a dodatočnom utesnení okien viedlo k masívnemu výskytu plesní na chladnom povrchu nevyhovujúcich obvodových stien.
Prečítajte si tiež: Rekuperácia v byte: Čo si treba všímať
Relatívna vlhkosť v interiéri: Medzi komfortom a rizikom
Pre príjemné prostredie v priestore je vhodné udržiavať teplotu okolo 20 °C a relatívnu vlhkosť okolo 50 %. Vyššie relatívne vlhkosti vzduchu (50 až 60 %) môžu viesť k vzniku plesní, zatiaľ čo nízke relatívne vlhkosti (pod 40 %) môžu spôsobovať vysychanie sliznice.
Relatívna vlhkosť závisí od teploty. Ak vonkajší vzduch s nízkou teplotou a určitou mernou vlhkosťou ohrejeme na izbovú teplotu, jeho relatívna vlhkosť výrazne klesne. Na relatívnu vlhkosť v interiéri má najväčší vplyv vetranie. Rozšíreným mýtom je, že nízka relatívna vlhkosť v panelových domoch je spôsobená tým, že betón absorbuje všetku vlhkosť. V skutočnosti ju spôsobuje extrémne vetranie cez netesné okná a konštrukcie.
Pri vetraní je dôležité zabezpečiť produkciu vlhkosti v interiéri, aby sa vyrovnal deficit spôsobený privádzaným vzduchom. Ak je objekt veľmi netesný, môže doň neriadene prúdiť veľké množstvo vzduchu, čo vedie k vysušovaniu interiéru. Preto je potrebné prívod vzduchu regulovať vzhľadom na vnútornú produkciu vlhkosti.
Znečistenie vzduchu vnútri objektu - Koncentrácia CO2
Odéry, ako sú pachy produkované človekom alebo jeho činnosťou, sú bežnou súčasťou vnútorného prostredia. Okrem bežných odérov sa v interiéri vyskytujú aj styrény, formaldehydy a výpary z náterov. Z vonkajšieho ovzdušia sa do budov infiltruje predovšetkým CO2.
Koncentrácia CO2 sa používa ako indikátor kvality vnútorného vzduchu. Vonkajší vzduch má koncentráciu CO2 asi 370 ppm (0,037 %). Optimálna hodnota indikátora je 0,1 % CO2 (1 000 ppm). Kvalitu mikroklímy v budovách možno ovplyvniť len dostatočným prívodom čerstvého vzduchu. Základná hodnota intenzity vetrania je 25 m3/h čerstvého vonkajšieho vzduchu na osobu.
Prečítajte si tiež: Vetranie prevádzky: podrobný článok
V súčasnosti sa diskutuje o tom, či je limitný parameter 0,1 % CO2 príliš prísny. Praktické merania ukazujú, že aj hodnota CO2 0,15 % je pre väčšinu osôb prijateľná. V mnohých bytoch sa koncentrácie CO2 v zimnom období bežne pohybujú na úrovni 0,3 až 0,5 %.
Intenzita vetrania: Rôzne hľadiská a parametre
Hodnoty prívodu vzduchu na osobu sa pohybujú v rozpätí od 15 do 25 m3/h. Okrem toho existujú požiadavky na odvod vzduchu pri varení, použití kúpeľne alebo WC a na prevetranie celého obstavaného priestoru objektu.
Pri dimenzovaní vetrania možno použiť jeden z troch základných parametrov:
- Podľa veľkosti obstavaného priestoru: Intenzita výmeny v rozsahu n 0,3 až 0,5 1/h.
- Vzhľadom na typ miestností v dome.
- Podľa počtu osôb: Hodnota prívodu 25 m3/h na osobu (pre adaptovanú osobu 18 m3/h).
V praxi závisí intenzita vetrania aj od obsadenia objektu. Často nie je problém udržať všetky požadované parametre v prijateľných hraniciach ani pri výmene n = 0,15 1/h.
Aby pri vetraní nebola zima: Rekuperácia tepla
Aby sa v interiéri udržala požadovaná teplota, treba privádzať tepelnú energiu. V nízkoenergetických domoch sa táto energia používa na ohrev vzduchu pri nútenom vetraní. Množstvo tejto energie možno znížiť použitím systému vetrania s rekuperačným výmenníkom.
Prečítajte si tiež: Vetranie s vonkajšími posuvnými dverami
Rekuperačný výmenník je zariadenie, ktoré zabezpečuje výmenu vzduchu s minimálnymi stratami tepla. Existujú rôzne typy rekuperačných výmenníkov: súprúdové, krížové, protiprúdové a rotačné.
Typy vetrania: Prirodzené vs. mechanické
Vetrací systém zabezpečuje potrebnú výmenu vzduchu v obytných priestoroch, čím udržiava kvalitu vzduchu a zvyšuje komfort. Rozlišujeme medzi prirodzenou a mechanickou ventiláciou.
- Prirodzené vetranie: Využíva prírodné sily, ako sú tlakové rozdiely, tepelný vztlak a vietor. Patrí sem okenné vetranie, štrbinové vetranie, strešné a šachtové vetranie.
- Mechanické vetranie: Funguje nezávisle od vonkajších vplyvov a užívateľov. Rozlišujeme medzi centrálnymi a decentralizovanými systémami. Oba systémy dokážu rekuperovať teplo, a tým znížiť potrebu tepla na vetranie.
Centrálne mechanické vetranie dodáva čerstvý vzduch do miestností prostredníctvom jednej vetracej jednotky a rozvodu vzduchu, ktorý je zvyčajne skrytý v podlahovej alebo stropnej konštrukcii. Používa sa najmä pri novostavbách.
Decentralizované mechanické vetranie používa niekoľko vetracích jednotiek na zásobovanie jednotlivých miestností čerstvým vzduchom. Jednotky sa zvyčajne inštalujú priamo do vonkajšej steny zásobovaných miestností. Je vhodné na modernizáciu.
Rekuperácia tepla: Srdce efektívneho vetracieho systému
Rekuperácia tepla je špeciálnou vlastnosťou riadeného mechanického vetrania. Zabudovaný výmenník tepla odoberá teplo z už ohriateho odsávaného vzduchu a odovzdáva ho chladnejšiemu vonkajšiemu vzduchu. Centrálne vetracie jednotky používajú krížové výmenníky tepla, ktoré zabezpečujú, že odvádzaný a privádzaný vzduch prúdia okolo seba oddelené polymérovými vrstvami. Entalpický výmenník tepla dokáže z odsávaného vzduchu získať okrem tepla aj vlhkosť.
Vetranie a zákon o energetike budov
Zákon o energetike budov nezakazuje prirodzené vetranie, ako je napríklad vetranie oknami. V praxi však používanie vetracích systémov ukazuje, že ručné vetranie už nie je potrebné.
Hluk a filtre vo vetracích systémoch
V závislosti od miesta inštalácie vetracej jednotky a umiestnenia difúzorov vzduchu môžu vetracie systémy vytvárať hluk. Hluk sa však výrazne znižuje správnym plánovaním a nastavením mechanického vetrania.
Všetky vetracie systémy majú zabudované filtre vonkajšieho vzduchu, ktoré chránia systém pred znečistením a filtrujú častice z vonkajšieho vzduchu.
Prevádzka vetracieho systému
V energeticky efektívnom dome by mal vetrací systém bežať 24 hodín denne, aby do budovy nepretržite privádzal len toľko vzduchu, koľko je potrebné.
Jarné vetranie: Zohľadnenie peľu a saharského prachu
S príchodom jari je potrebné upraviť spôsob vetrania. Vo vonkajšom vzduchu pribúda vlhkosť a peľ. Alergici a astmatici by mali preferovať dlhšie vetranie v noci, keď je koncentrácia peľu najnižšia. Dobrou pomôckou je inštalácia protipylových sietí na okná.
Čoraz častejšie sa stretávame aj so znečistením ovzdušia pieskom pochádzajúcim z oblasti Sahary, označovaným ako saharský prach. Aj tu môže pomôcť kvalitná protipelová sieť.
Prirodzené vetranie: Kedy áno, kedy nie?
Prirodzené vetranie môže nútené nahradiť iba za istých podmienok, pretože ho riadi výlučne užívateľ. V moderných budovách s vysokou neprievzdušnosťou obvodového plášťa ale vzniká problém - napríklad v noci, keď je prísun vzduchu neregulovateľný. V prípade veľkoobjemových budov je prirodzený spôsob vetrania takmer nepredstaviteľný.
Výhody a nevýhody núteného a prirodzeného vetrania
Prirodzené vetranie:
- Výhody: Jednoduchosť, úspora finančných nákladov.
- Nevýhody: Nižší komfort ovládania a obsluhy, nestabilita, nemožnosť regulácie.
Nútené vetranie:
- Výhody: Regulovateľná hygienická výmena vzduchu, odvádzanie škodlivín a prebytočnej vlhkosti, možnosť temperovať vnútorné prostredie vzduchom, filtrácia vzduchu.
- Nevýhody: Zvýšené investičné a prevádzkové náklady, eliminácia negatívnych iónov vo vzduchu.
Trendy v oblasti vetrania
Vďaka znižovaniu energetickej náročnosti budov sa všetko začína integrovať do jedného zariadenia, ktoré zabezpečuje chladenie, vetranie a vykurovanie, často aj s prípravou teplej vody.
Prievan: Nebezpečný strašiak alebo užitočný pomocník?
Prievan je silné prúdenie vzduchu miestnosťou. Rozlišujeme dva druhy prievanu: spôsobený prírodnými procesmi a mechanicky generovaný. Prievan je oveľa nepríjemnejší ako vietor, pretože ochladzuje jednu, menšiu časť tela a môže spôsobiť vznik bolestí kostí.
Prievan však nie je vždy škodlivý. Vďaka veľkému množstvu čerstvého vzduchu môžeme vytvorením prievanu veľmi rýchlo a efektívne vetrať priestory. To je užitočné najmä na vetranie vlhkých a mokrých miestností alebo na vetranie miestností s nepríjemným pachom.
Intenzívne prirodzené vetranie: Rôzne možnosti
- Komínový efekt: Priestor má dva otvory na tej istej vonkajšej stene, jeden na spodnej časti steny a druhý na hornej.
- Diagonálne prúdenie vzduchu: Jeden otvor je umiestnený v spodnej časti steny jednej z vonkajších stien a druhý v hornej časti vonkajšej steny na opačnej strane.
- Centrálny priestor: Budova má zámerne ponechaný určitý priestor v centrálnej časti budovy tak, aby prechádzal všetkými podlažiami.
Vetranie vetracími kanálmi: Príjemnejšia alternatíva
Tento spôsob vetrania je energeticky efektívny, udržateľnejší a nespôsobuje prievan. Čerstvý vzduch vstupuje kovovými kanálmi zabudovanými v stene, ktoré vedú z vonkajšej fasády pod medziposchodím nad suterénom smerom nahor, do priestorov domu.
Nútené a riadené vetranie: Kontrola nad výmenou vzduchu
Nútené a hlavne riadené vetranie je receptom na odstránenie problému hromadenia vlhkosti, plesní, kondenzátu, pachov a vydýchaného vzduchu v tesne uzatvorených priestoroch. Ak hovoríme o riadenom vetraní, potom máme proces samotnej výmeny vzduchu pod plnou kontrolou.
Rôzne formy úpravy vzduchu: Dôležitý atribút núteného vetrania
Nútené vetranie nám prináša možnosť čerstvý vzduch zbaviť prachu, plesní a peľov pomocou výmenných filtračných vložiek.
Rekuperácia: Spätné získavanie tepla
Rekuperácia je forma spätného získavania tepla zo vzduchu, ktorý odchádza z odvetrávaného priestoru.
Dôležitosť správneho návrhu riadeného vetrania
Aby sme mohli naozaj hovoriť o riadenom vetraní, musíme správne vyhodnotiť vnútroobjektovú cestu vzduchu, ktorý odchádza z priestoru a ktorý do neho z okolia prichádza a musíme k tomu vytvoriť adekvátne podmienky.
Ventilačné hlavice: Podpora cirkulácie vzduchu
Ventilačné hlavice predstavujú ideálny koncový prvok pre vzduchovody. Neplnia len estetickú úlohu, ale slúžia hlavne pre podporu cirkulácie vzduchu.
Vetranie strešných konštrukcií: Prevencia zatekania a poškodenia
Je veľmi dôležité zabezpečiť nielen vetranie miestností, ale aj správne odvetranie strešných konštrukcií.
tags: #area #of #ventilation #oblast #vetranie