Moderné akumulačné vykurovacie telesá, inšpirované myšlienkou využitia lacnejšej nočnej elektriny, si získavajú čoraz väčšiu popularitu. Tento článok sa zameriava na princíp fungovania, výhody a rôzne typy akumulačných vykurovacích telies, vrátane mramorových panelov a kachľových pecí, a tiež na dôležitosť správnej inštalácie a údržby.
História a princíp fungovania
Myšlienka využitia nahromadenej nočnej elektriny sa zrodila v 50. rokoch 20. storočia v hlave vynálezcu Theodora Stiebela. Netrvalo dlho a pustil sa do jej realizácie - na nočné kúrenie použil elektrický ohrievač, a tak sa zrodili prvé elektrické akumulačné kachle. Princíp fungovania akumulačných kachlí je jednoduchý: akumulačná vložka (akumulačné jadro) sa zahrieva pomocou vykurovacích telies, ktoré sú umiestnené medzi radmi tehál (magnezit alebo feolit). Počas lacnejšej tarify ("nočný čas") sa nabíjajú teplom a v čase špičky potom kúria zadarmo. Akumulované teplo sa uvoľňuje prostredníctvom ventilátora a čiastočne aj cez povrch kachlí. Ventilátor nasáva vzduch z miestnosti a vháňa ho do kanálikov akumulačnej výmurovky, kde sa ohrieva. Aby sa vzduch príliš neprehrial, mieša sa s chladnejším vzduchom pomocou zmiešavacích klapiek (prehriatiu kachlí zabraňujú ochranné regulátory teploty a bezpečnostný termostat).
Inštalácia, údržba a opravy
Inštaláciu a uvedenie zariadenia do prevádzky smie vykonávať len odborník. Ide totiž o elektrický prístroj a hrozí nebezpečenstvo úrazu. Po dokončení inštalácie a pripravení sporáka na prevádzku môžete začať nastavovať teplotu a čas nabíjania. Dôležité upozornenie: sporák môžete umiestniť na akýkoľvek typ podlahy. Len nezabudnite, že povrch pod nimi sa môže poškodiť v dôsledku tlaku a vysokých teplôt. To platí najmä pre PVC, parkety alebo koberce s dlhým vlasom. Ak máte akumulátory, ktoré už niečo prežili, skôr či neskôr vás čaká oprava. Je tiež pravda, že staršie zariadenia nie sú také účinné a úsporné ako novšie modely. Možno nehrejú tak dobre ako kedysi, alebo možno nemajú správnu reguláciu teploty. Opäť platí, že do opravy by ste sa nemali púšťať sami. Zavolajte odborníka: autorizovaného servisného technika alebo elektrikára.
Mramorové vykurovacie panely
Mramorové vykurovacie panely zjednocujú technológiu akumulátora nočného prúdu s funkčným princípom kachľovej pece. Patria do skupiny vykurovacích telies z prírodného kameňa (okrem mramoru sa využíva aj granit a bridlica). Vykurovanie mramorovými vykurovacími panelmi sa skladá spravidla z vykurovacieho telesa, z jedného alebo viacerých vykurovacích vodičov a regulátora vykurovacieho telesa. Vykurovacie teleso sa zohrieva pomocou vykurovacích vodičov a akumuluje takto vyrobené teplo. Regulátor vykurovacieho telesa slúži na regulovanie toho, koľko akumulovaného tepla sa má odovzdať do priestoru.
Princíp fungovania a výhody mramorových panelov
Podľa rovnakého princípu fungujú aj akumulačné kachle na nočný prúd. Rozdiel spočíva v použití akumulačného média. V konvenčných akumulačných kachliach na nočný prúd sa využíva väčšinou šamot. Bežné centrálne vykurovacie systémy vyrábajú takzvané konvenčné teplo. Ako teplonosné médium pritom slúži vzduch, ktorý po odovzdaní tepla do priestoru opäť prúdi do vykurovacieho telesa. Vykurovanie mramorovými vykurovacími panelmi funguje z tohto hľadiska ako kachľová pec. Namiesto ohrevu vzduchu sa teplo vyžaruje cez mramorový materiál. Dochádza tým k menšiemu rozvíreniu vzduchu, čo je dôležité predovšetkým pre alergikov. Okrem toho toto takzvané sálavé teplo pociťuje veľa ľudí ako veľmi príjemné. Jedna z ďalších výhod sálavého tepla je, že pocitová teplota vzrastá aj vtedy, ak sa teplota vzduchu v miestnosti zníži.
Prečítajte si tiež: Moderné využitie vykurovacích telies
Použitie a dizajn mramorových panelov
Vykurovanie mramorovými vykurovacími panelmi možno využívať ako plnohodnotný a tiež ako prídavný vykurovací systém. Tým, že sa prevádzkuje s elektrickým prúdom, pre mnohých ľudí neprichádza do úvahy - s výnimkou prípadu, ak by si prúd vyrábali sami. Niektorí výrobcovia ho však napriek tomu odporúčajú ako náhradu za akumulačné kachle na nočný prúd. Každá mramorová platňa je prírodný produkt, a preto je jedinečná. Aj jej úzky konštrukčný tvar rozhodujúcou mierou prispieva k tomu, že vykurovanie mramorovými vykurovacími panelmi sa cení pre ich dizajn. Mramorové vykurovacie panely sa často montujú na stenu, resp. osadzujú ako stvárňujúci prvok. Mnohí výrobcovia ponúkajú prídavné osvetlenie halogénovými svietidlami na vyzdvihnutie ich dokonalého optického vzhľadu.
Silné a slabé stránky mramorových panelov
V porovnaní s priamym vykurovacím systémom, ako je ohrievač vyžarujúci teplo, je vykurovanie panelmi z prírodného kameňa o niečo pomalšie. K silným stránkam tohto vykurovania patria jednoznačne nadčasový decentný vzhľad, ako aj veľmi jednoduchá inštalácia. Tiež relatívne výhodné obstarávacie náklady, ako aj náklady, ktoré nie je potrebné vynaložiť na prestavbové opatrenia, hovoria v prospech vykurovania mramorovými vykurovacími panelmi. Ako argument proti kúpe vykurovania mramorovými panelmi by sa dala použiť ich prevádzka s elektrickým prúdom. Aj tento argument však môže stratiť na sile, ak si budete vyrábať prúd sami buď prostredníctvom blokovej kogeneračnej jednotky, alebo palivového článku. V porovnaní s inými typmi elektrického vykurovania sa teplo v prípade vykurovania mramorovými panelmi odovzdáva o niečo pomalšie.
Podlahové vykurovanie vs. Radiátory
V posledných dvoch desaťročiach sa v novostavbách rodinných domov stále častejšie presadzuje podlahové vykurovanie na úkor klasického radiátorového. Medzi obľúbené argumenty „podlahárov“ patrili vety: Podlahové kúrenie nespôsobuje vírenie vzduchu, a teda ani prachu, čiže je mimoriadne vhodné pre ľudí, ktorí trpia alergiami. Podlahové vykurovanie je nízkoteplotné (v prípade teplovodného systému s teplotou média maximálne do 35 °C a teplotou podlahy spravidla 25 až 27 °C), je akumulačné, a teda aj značne zotrvačné. Pri podlahovom vykurovaní nemá v podstate ani zmysel rozfázovať denný režim do plných a útlmových režimov. Keďže je toto kúrenie akumulačné, nie je veľmi flexibilné. Povrchová teplota oceľového radiátora súčasne zabezpečuje aj prúdenie ohriateho vzduchu smerom nahor. Radiátory majú byť zásadne priznané, aby ich mohol obtekať ohrievaný vzduch, stúpajúci smerom nahor. Nemali by sme však zadebňovať ani okná a najmä parapetné dosky. Aj s interiérovými žalúziami a roletami treba vo vykurovacom období narábať opatrne.
Kedy zvoliť podlahové a kedy radiátorové kúrenie
Do novostavieb súčasných nízkoenergetických rodinných domov je vhodné a aj vcelku rozumné inštalovať podlahové (teplovodné i elektrické) kúrenie. Je príjemné, úsporné a určite vhodné aj pre alergikov. V súčasnej ére inteligentných telefónov, inteligentných televízorov a nastupujúcich inteligentných domácností si však musíme uvedomiť, že nejaké ďalšie závratné úspory na tomto type kúrenia už nevykúzlime, pretože podlahové kúrenie je značne neflexibilné. Podlahové (akumulačné) typy kúrenia sú vhodné do trvalo obývaných nízkoenergetických rodinných domov. Podlahové vykurovanie určite nepatrí na chatu, resp. do menej využívaných obytných priestorov. Ak by sme napríklad v piatok prišli a zakúrili, nízkoteplotný akumulačný systém by ani do nedele večera nedokázal vyrobiť znesiteľnú teplotu v interiéri.
Typy vykurovacích sústav
Systémy vykurovania sa rozdeľujú aj podľa teploty vykurovacieho média na nízkoteplotné a vysokoteplotné. Vykurovacia sústava je časť tepelnej sústavy (určená iba na vykurovanie), ktorá prostredníctvom vykurovacích telies zabezpečuje v jednotlivých miestnostiach predpísaný teplotný stav vnútorného prostredia. Tvoria ju zdroje tepla, potrubná sieť a vykurovacie telesá.
Prečítajte si tiež: Efektívne využitie akumulačného potrubia plynu
Parné vykurovacie sústavy
Parná vykurovacia sústava využíva na prenos tepla z kotla do vykurovacieho telesa ohriatu paru. Tá skondenzuje na chladnejších stenách vykurovacích telies, odovzdá teplo a v podobe kondenzátu sa vracia späť do zdroja. Pohyb pary zo zdroja do telies zapríčiňuje rozpínanie pary. Kondenzát sa vracia do zdroja buď samospádom, alebo sa odvádza do zbernej nádrže, odkiaľ sa prečerpáva do zdroja.
Z hľadiska geometrického usporiadania parného prívodného potrubia a vratného potrubia, ktoré odvádza kondenzát, ako aj z hľadiska vzájomného výškového rozmiestnenia zdroja a spotrebičov tepla, rozlišujeme podľa prívodu pary sústavy s mokrým a so suchým kondenzátovým potrubím. Z hľadiska pracovných tlakov v sieti sa parné vykurovacie sústavy delia na:
- podtlakové - prevádzkový tlak je nižší ako atmosférický,
- nízkotlakové - pretlak pary je do 70 kPa,
- strednotlakové - pretlak pary je od 70 kPa do 1,6 MPa.
Parné sústavy boli historicky prvé zariadenia ústredného vykurovania. V súčasnosti sa navrhujú predovšetkým do objektov s prerušovanou prevádzkou, kde neprekáža pokles teplôt pod bod mrazu pri prevádzkovej prestávke a kde nie sú privysoké hygienické požiadavky (najmä do priemyselných budov). Hlavnými výhodami sú malá tepelná zotrvačnosť, rýchle zakúrenie a možnosť prerušovať prevádzku bez toho, aby hrozilo zamrznutie sústavy. K nevýhodám treba prirátať problematickú reguláciu výkonu, vysokú povrchovú teplotu vykurovacích telies a nižšiu životnosť v dôsledku koróznej agresívnosti kondenzátu. Na potrubné siete parných sústav sa najčastejšie používajú oceľové bezšvové závitové rúrky, závitové zosilnené rúry alebo hladké rúry. Spoje musia byť nerozoberateľné, zvarové. V miestach napojenia vykurovacích telies a montážnych spojov sa používajú rozoberateľné skrutkové spoje. Centrálna regulácia zmenou prietoku pary je takmer nemožná, preto sa výkon reguluje prerušovaním dodávky pary do rozvodov.
Vodná vykurovacia sústava
Vodná vykurovacia sústava využíva princíp vzájomného prepojenia zdroja tepla a vykurovacích telies uzavretým vodným okruhom. V zdroji sa vykurovacia voda ohrieva a prívodným potrubím sa rozvádza k jednotlivým vykurovacím telesám. Vo vykurovacom telese odovzdáva vykurovacia voda vplyvom rozdielu medzi teplotou v miestnosti a povrchovou teplotou časť tepelnej energie, čím sa ochladzuje, a vratným potrubím sa vracia späť do zdroja, kde sa opäť ohrieva.
Prepojenie vykurovacích telies
Vhodné priestorové usporiadanie potrubnej siete je základným predpokladom jej dobrého fungovania. Podľa spôsobu vzájomného prepojenia vykurovacích telies rozlišujeme dvojrúrkové a jednorúrkové sústavy. V najpoužívanejšej dvojrúrkovej sústave sa telesá prepájajú paralelne, t. z. že sa dá jasne rozlíšiť prívodné a vratné potrubie. Všetky telesá pracujú s vykurovacou vodou s rovnakou teplotou. Pri protiprúdovom (vetvenom) zapojení sa vratné potrubie vedie po rovnakej trase ako prívodné - iba s opačným smerom prúdenia vykurovacej vody. Dĺžka jednotlivých vykurovacích okruhov znevýhodňuje telesá umiestnené vo vzdialenejších miestach od zdroja. Súprudové (Tichelmannovo) zapojenie tieto negatívne vlastnosti eliminuje. Vratné potrubie sa vedie súbežne s prívodným tak, že pre každé miesto rozvodu je súčet dĺžky prívodného a vratného potrubia konštantný.
Prečítajte si tiež: Vykurovacie Vodiče FENIX: Produkty a Inštrukcie
Jednorúrkové sústavy majú vykurovacie telesá zapojené sériovo - vykurovacia voda preteká postupne jednotlivými vykurovacími telesami zapojenými v okruhu. Teplota privádzanej vody do jednotlivých telies postupne klesá. Najjednoduchším variantom je prietokové zapojenie, ktoré je vhodné tam, kde sú umiestnené viaceré telesá s rovnakým charakterom vykurovacieho režimu. Pri prietokovom zapojení sa celý okruh správa ako jedno teleso s premennou teplotou a so spoločnou regulačnou armatúrou. Nevýhodou je vysoký hydraulický odpor okruhu, ako aj to, že jednotlivé telesá sa nedajú individuálne regulovať. Podľa spôsobu vedenia rozvodu, na ktorý sa pripájajú prípojky vykurovacích telies, rozlišujeme horizontálne, vertikálne a hviezdicové sústavy. Horizontálna sústava sa vyznačuje minimálnym počtom stúpacích potrubí. Na tie sa napájajú horizontálne okruhy podlažných ležatých rozvodov. Zvláštnym prípadom je etážová sústava, kde sa zdroj tepla, rozvody a vykurovacie telesá umiestňujú na jedno podlažie. Pri vertikálnych sústavách sa vykurovacie telesá napájajú priamo na stúpacie potrubie a na jednotlivých podlažiach sa pri klasicky realizovaných sústavách vedú iba krátke horizontálne prípojky telies. Hviezdicová sústava je v podstate vertikálna dvojrúrková sústava s obmedzeným počtom stúpacích potrubí a veľmi dlhými prípojkami telies. Do centra dispozície sa umiestňuje stúpacie potrubie, na ktoré sa na každom podlaží napája rozdeľovač a zberač so samostatným pripojením každého vykurovacieho telesa. Táto sústava sa špeciálne konštruuje na používanie plastových rozvodov, pričom pred minimálnou dĺžkou rozvodov sa uprednostňuje minimálny počet spojov plastového potrubia.
Obeh vody v sústave
Dôležitým predpokladom správnej prevádzky vykurovacieho systému je zabezpečenie obehu vody v sústave. Ten je buď prirodzený, alebo nútený. Prirodzený obeh vzniká na základe rozdielnych hustôt vratnej (studenej) a prívodnej (teplej) vykurovacej vody. Nútený obeh je vyvolaný tlakom obehového čerpadla. K výhodám prirodzeného obehu patrí nezávislosť od dodávky elektrickej energie, k výhodám núteného obehu zase zabezpečenie lepších hydraulických a teplotných parametrov, dobrá regulácia a meranie spotreby tepla, ako aj urýchlenie zakúrenia. Prirodzený obeh je výhodný najmä pre sústavy s menším pôdorysom a väčšími výškovými rozdielmi medzi vykurovacími telesami a zdrojom tepla. Nútený obeh však ponúka mnohé ďalšie výhody: menovité svetlosti potrubí vychádzajú menšie (z dôvodu väčšej rýchlosti prúdenia), vykurovacie telesá možno umiestniť na úroveň zdroja tepla, má dobrú reguláciu a mnohé ďalšie.
Materiál rozvodov
Voľba materiálu potrubia je rozhodnutím, ktoré podmieňuje ďalšie koncepčné riešenie vykurovacej sústavy. Základná odlišnosť v navrhovaní sústavy z plastov alebo kovov (ocele, medi) vyplýva z odlišných mechanických vlastností týchto materiálov. Potrubie z kovových materiálov možno viesť voľne pred stenami bez ďalších úprav, kým plastové rozvody sa musia chrániť proti mechanickému poškodeniu ďalšou podpornou konštrukciou alebo ich treba zabudovať do konštrukcie.
Lokálne vykurovanie
Lokálne vykurovanie je vykurovanie malých priestorov samostatným vykurovacím zariadením. Zdroj tepla je súčasne aj vykurovacím telesom, ktoré odovzdáva teplo do miestnosti. Do vykurovacích zariadení používame tuhé, kvapalné a plynné palivá a elektrickú energiu. K tradičným typom patria plynové vykurovacie telesá (gamatky), telesá na pevné palivo (kachle), prípadne elektrické telesá. V posledných rokoch používame aj infračervené tepelné žiariče. Z hľadiska prevádzkových nákladov je najlacnejšie vykurovanie pevnými palivami a najdrahšie vykurovacou naftou a elektrinou.
Elektrické vykurovacie zariadenia
V elektrických vykurovacích zariadeniach teplo vzniká prechodom elektrického prúdu cez výhrevné teleso a do okolia prúdi buď vedením alebo tepelným žiarením. Vedenie prenáša teplo z výhrevného telesa na vzduch a vzduchom na okolité predmety. Tepelné žiarenie prenáša teplo vo forme elektromagnetického žiarenia na okolité predmety. Elektrické priamovykurovacie systémy môžu byť zapájané do zásuvkových obvodov - ich príkon je menší než 3 kW, spotreba elektrickej energie závisí od času činnosti. Konvektory, ktoré premenia privedenú elektrickú energiu na teplo. Teplovzdušné vykurovacie zariadenia premenia privedenú elektrickú energiu na teplo v odporových článkoch. Teplo do vykurovaného priestoru odvádza nútené šírenie tepla pomocou ventilátora. Radiačné vykurovacie systémy využívajú princíp premeny určitej časti energie na radiačnú energiu. Povrchová teplota nepresiahne 60 °C. Dosahujú úsporou energie až 20 % oproti klasickým spôsobom. Akumulačné kachle majú príkon 7 kW sú pripojené na trojfázovú prípojku, využívajú lacnejší nočný prúd. Obsahujú rúrkové výhrevné telesá. Teplo akumulujú v minerálnych alebo keramických doskách (vyhriate na 600 až 700 °C). Vzduch je preháňaný pomocou ventilátorov medzi horúcimi doskami. Elektrické podlahové vykurovanie funguje prostredníctvom elektrickej energie, ktorá šíri teplo elektrickými vykurovacími káblami, rohožami alebo elektrickými vykurovacími fóliami zabudovanými v podlahe. Vyhrievané káble sú kryté vrstvou mazaniny hrúbky 8 - 12 cm. Vyhrievanie je riadené a regulované, využíva nočný prúd. Tepelné čerpadlá odoberajú teplo z okolia, napríklad riečnej vody, zeme alebo vzduchu a odovzdávajú ho vo vyhrievanom objekte - vzduchu v miestnosti, vode v bazéne. Tepelné čerpadlo obsahuje kompresor poháňaný elektromotorom, ktorý spotrebuje elektrickú energiu. Energiu potrebnú na vykurovanie odoberá z okolia (väčšinou chladnejšieho). Čerpadlá prenášajú tepelnú energiu z prostredia s nižšou teplotou do prostredia s vyššou teplotou.
Kachľové pece
Kachľové pece patria medzi najtradičnejšie a zároveň najefektívnejšie spôsoby vykurovania domu. Ich história siaha stovky rokov dozadu, no vďaka moderným technológiám sa stali aj v 21. storočí obľúbeným prvkom interiérov - nielen ako zdroj tepla, ale aj ako estetický a ekologický doplnok. Kachľová pec je akumulačné vykurovacie zariadenie, ktoré využíva teplo zo spaľovania dreva a odovzdáva ho do miestnosti postupne cez keramické kachlice. Pec sa skladá z ohniska, dymových ťahov a obkladu z glazovaných alebo neglazovaných kachlíc. Po zakúrení v ohnisku sa horúce spaliny vedú systémom keramických ťahov, ktoré akumulujú teplo do masívneho telesa pece. Po vyhorení paliva pec zostáva teplá ešte dlhé hodiny.
Typy kachľových pecí
- Klasická akumulačná pec je určená na dlhodobé sálavé vykurovanie. Stačí ju zakúriť 1-2-krát denne a dokáže udržať príjemnú teplotu v dome po celý deň.
- Teplovzdušné kachľové pece odovzdávajú teplo prúdením vzduchu. Ohrievajú okolitý vzduch a rozvádzajú ho do miestnosti, prípadne aj do ďalších izieb pomocou rozvodov.
- Kombinované pece spájajú výhody akumulačnej a teplovzdušnej pece. Umožňujú okamžitý ohrev miestnosti a zároveň dlhodobé sálanie tepla.
- Tradičné kachľové sporáky sa používajú nielen na vykurovanie, ale aj na varenie a pečenie.
- Tento typ pece má zabudovaný výmenník tepla, ktorý dokáže odovzdávať energiu do teplovodného vykurovacieho systému - napríklad do radiátorov alebo podlahového kúrenia.
Moderné trendy v kachľových peciach
Aj tradičné kachľové pece prešli modernizáciou. Niektoré moderné kachľové pece je možné pripojiť k inteligentnému riadeniu domácnosti. Vďaka zlepšenej konštrukcii ohniska a presnej regulácii spaľovania nové modely spĺňajú prísne emisné normy (napr. EN 13240, 15a B-VG). Kachľové pece je možné kombinovať s tepelným čerpadlom, solárnymi kolektormi alebo plynovým kotlom. Moderné kachľové pece sú nielen funkčné, ale aj dizajnové dominanty interiéru. Kachlice môžu byť lesklé, matné, ručne maľované alebo minimalistické v štýle skla a kovu. Okrem klasických rustikálnych tvarov sa objavujú aj moderné lineárne pece s presklenými dvierkami a betónovým alebo kovovým opláštením.
Údržba a životnosť kachľových pecí
Kachľové pece si vyžadujú minimálnu, ale pravidelnú údržbu. Dôležité je čistenie ohniska a dymových ciest, kontrola komína a revízia tesnení. Správna údržba predlžuje životnosť pece a zvyšuje bezpečnosť prevádzky. Kvalitná kachľová pec má životnosť 30 až 50 rokov, pričom výmena jednotlivých častí (napr. Kachľové pece patria medzi najlacnejšie formy vykurovania, ak máte prístup k drevu. Spotreba paliva závisí od veľkosti pece, izolácie domu a vonkajších teplôt. V porovnaní s elektrickým alebo plynovým kúrením sú prevádzkové náklady nižšie o 40 až 60 %. Kachľové pece predstavujú ideálne spojenie tradičného remesla, modernej technológie a ekologického prístupu. Sú spoľahlivým zdrojom tepla, ktorý zároveň prináša do domu atmosféru domova, pokoj a prirodzené teplo.
Akumulačné nádrže pre kotly na drevo
Donedávna, kým nebolo obvyklé používanie akumulačných nádrží v prípade teplovodných kotlov na drevo a drevné brikety na ústredné kúrenie, prevažnú časť vykurovacej sezóny bývali kotly prevádzkované na výrazne nižší výkon ako bol jeho menovitý výkon. Takáto prevádzka má za následok celý rad negatívnych javov ako je zníženie účinnosti kúrenia, dehtovanie kotla, do ovzdušia vypúšťanie veľkého množstva škodlivých emisií, apod. Toto všetko vedie potom k zbytočnému zvýšeniu nákladov na kúrenie, k zhoršovaniu životného prostredia, pracnejšiemu čisteniu kotla ako aj ku skracovaniu jeho životnosti. Hlavný dôvod takéhoto prevádzkovania kotla v spočíva v tom, že pri správne naprojektovanom a nainštalovanom menovitom výkone kotla, v období, keď vonkajšia teplota je vyššia než zodpovedá tepelnej zóne, v ktorej sa vykurovaný objekt nachádza, aby nedochádzalo k prekurovaniu /tvorbe prebytkového tepla/ objektu, tak najčastejšie užívateľ zníži na regulátore alebo regulačnom ventile výstupnú vykurovaciu teplotu vody na kotle pod optimálnu hranicu. Vzhľadom na chemické zloženie paliva je optimálna prevádzková teplota vody v kotle na výstupe 75-85ºC, na vratnej teplota vody min. 60-65ºC a optimálna teplota horenia paliva je 1000-1200ºC. Prevádzkovaním kotla pod týmito teplotami sa síce krátkodobo dosiahne požadovaný efekt zníženia prebytkového tepla a neprekurovania domácnosti, no zároveň dochádza ku všetkým negatívnym hore uvedeným javom.
Výhody akumulačných nádrží
Ideálnym riešením ako tento problém s rozdielnymi vonkajšími teplotami počas vykurovacej sezóny odstrániť, je inštalovanie akumulačných nádrží do vykurovacieho systému. Do nich sa počas prevádzky kotla ukladá-akumuluje vznikajúce prebytočné teplo, ktoré sa následne využije na kúrenie. Kotol tak môže byť prevádzkovaný počas vykurovacieho obdobia na menovitý výkon bez ohľadu na vonkajšiu teplotu. Toto moderné riešenie komfortu kúrenia v závislosti od inštalovaného výkonu kotla a objemu akumulačnej nádrže, zabezpečí ekologické kúrenie, významne ušetrí náklady na kúrenie a čo je tiež dôležité, umožní dosiahnuť tepelnú pohodu nielen na celú noc, ale aj počas dňa, ak nie je nikto doma prítomný. Minimálny doporučený objem akumulačnej nádrže je 55lit/kW. Pre zvýšenie komfortu je však vhodné inštalovať akumulačnú nádrž aj 100lit/kW, prípadne i viac, pokiaľ to priestorové podmienky kotolne umožňujú. Obstarávacie náklady na väčšie akumulačné nádrže sú v porovnaní so získaným komfortom a efektívnosťou kúrenia zanedbateľné. V takom prípade je možné zvoliť tiež kotol s rezervou menovitého výkonu, čím sa skráti doba nabíjania-akumulácie horúcej vody do akumulačných nádrží a zároveň sa užívateľ vyhne riziku vychladnutia domácnosti v prípade, že zabudne do kotla priložiť palivo, resp. bude počas dňa mimo domácnosti. U vykurovacieho systému so splyňovacím kotlom s lambda sondou a dostatočným objemom akumulácie sa stáva kúrenie drevom a drevnými briketami nielen mimoriadne efektívnou formou kúrenia, ale a dostatočne komfortným. Kotly PYROGAS vďaka optimalizácii rýchlosti toku spalín /systém ORS/ a optimalizácii teplosmennej plochy konvektormi, dosahujú účinnosť nad 91%. Zaradenie akumulačnej nádrže do vykurovacieho systému optimalizuje prevádzku kotla, predlžuje životnosť kotla, zvyšuje účinnosť spaľovania a znižuje spotrebu paliva. Počas životnosti kotla investičné náklady na akumulačnú nádrž sa nielenže vrátia, ale aj umožnia dosiahnuť významnú úsporu nákladov na palivo a na údržbu kotla.
Renesancia akumulačných pecí
Myšlienka využiť prebytok nočnej elektriny sa objavila v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Do riešenia tohto problému sa so svojou firmou STIEBEL ELTRON zapojil aj dr. Theodor Stiebel. Použil svoj vynález, elektrické vykurovacie teleso, ako doplnok ‒ zabudovaním k nočnému vyhrievaniu klasických kachľových pecí, ktoré sú cez deň vykurované uhlím. V súčasnosti je jadrom akumulačných pecí niekoľko stoviek kilogramov špeciálnych tehál s vysokou tepelnou kapacitou, medzi ktorými sú založené elektrické vykurovacie telesá. Uhlie sa v nich už nepáli. Akumulačné pece sú vyhrievané len elektrickými vykurovacími telesami. Obľuba a podpora akumulačných pecí výrobcami a distribútormi sa v minulosti menila. Masívnu podporu zaznamenali najmä v časoch hospodárskeho boomu a výstavby uhoľných, neskôr aj jadrových, elektrární v 50. a 60. rokoch až do prvej ropnej krízy v roku 1973. Pokles záujmu spôsobili najmä silnejúce ekologické aspekty a klesajúca popularita priameho využívania elektriny na vykurovanie. Objavil sa tiež prvý záujem o obnoviteľné zdroje energie (OZE). Renesancia akumulačných pecí nastala po roku 2010.
Moderné akumulačné pece
Súčasné akumulačné pece STIEBEL ELTRON sú sofistikované prístroje vybavené ventilátorom. Majú tepelnú izoláciu teplonosných tehál a výkonný regulátor. Tepelná izolácia bráni nekontrolovanému odovzdávaniu tepla do miestnosti. Ak je v miestnosti niekoľko akumulačných pecí, riadi ich pri nabíjaní regulátor ako celú skupinu. Vykurovanie elektrinou ponúka všestranné riešenia a stáva sa čoraz aktuálnejším. Predstavuje užitočnú a sľubnú alternatívu k známym vykurovacím systémom, najmä ak elektrina pochádza z obnoviteľných zdrojov.
tags: #akumulacne #vykurovacie #telesa