Podlahové kúrenie sa v súčasnosti teší veľkej obľube ako moderný a efektívny spôsob vykurovania domácností, ktorý poskytuje rovnomerné teplo a príjemný pocit pod nohami. Pri výbere vhodného systému podlahového kúrenia je však rovnako dôležité zvážiť aj výber správnej podlahovej krytiny. Každý materiál má totiž svoje špecifické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú tepelnú účinnosť celého systému. Niektoré podlahové krytiny teplo dobre vedú, iné ho dlhšie udržiavajú a niektoré môžu pri nesprávnom výbere spôsobiť problémy, ako sú praskliny, zdvihnutie podlahy alebo nadmerné tepelné straty. Správny výber podlahovej krytiny ovplyvňuje nielen tepelnú účinnosť, ale aj náklady na vykurovanie. Ak si vyberiete materiál, ktorý dobre vedie teplo, systém bude fungovať s menšou spotrebou energie.
Vplyv Tepelného Odporu na Účinnosť Kúrenia
Rozhodujúcou vlastnosťou použitých materiálov je tepelný odpor, a to nielen nad telesom podlahového kúrenia, ale aj pod ním. Ak je tepelný odpor v dolnej časti menší ako hore, teda táto časť je nedostatočne izolovaná, teplo bude unikať iným smerom, ako je požadované. Nevhodný materiál alebo izolácia sa prejavia na spotrebe energie, bez ohľadu na kvalitu a tepelné vlastnosti zvolenej podlahy a krytiny.
Tepelný odpor podlahy ovplyvňuje teplotu vykurovacieho média vo vykurovacích rúrkach. Čím väčší tepelný odpor má podlahový materiál, tým je potrebná vyššia prevádzková teplota podlahového kúrenia, čo zvyšuje energetickú spotrebu tepla. V praxi to môže znamenať, že ak sa zvýši hodnota tepelného odporu z 0,02 na 0,2, napríklad použitím koberca s veľkou hrúbkou, prejaví sa to v náraste spotreby energie o 10 až 15 %.
Ako Určiť Tepelný Odpor?
Tepelný odpor podlahového materiálu a jeho vhodnosť pre podlahové kúrenie sa určuje na základe dvoch vlastností: hrúbky podlahovej krytiny a tepelnej vodivosti. Vzťah medzi týmito veličinami určuje vzorec:
R = d / λ
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na elektrické vykurovanie
Kde:
- R je tepelný odpor (m²K/W)
- d je hrúbka materiálu (m)
- λ je súčiniteľ tepelnej vodivosti (W/m.K)
Z tohto vzťahu vyplýva, že čím väčšia je hrúbka krytiny podlahy, tým väčší tepelný odpor bude materiál klásť, a teda bude prepúšťať menej tepla. Naopak, čím väčšia je tepelná vodivosť, tým menší je tepelný odpor. Maximálna hodnota tepelného odporu používaných krytín na podlahu by mala byť podľa normy menšia ako 0,15 m²K/W. Výrobcovia však vedia tento koeficient stlačiť aj pod 0,1 v závislosti od použitého materiálu.
Výber Podlahovej Krytiny: Materiály a Vlastnosti
Keramická Dlažba
Keramická dlažba je mimoriadne vhodná podlaha na podlahové kúrenie, najmä vďaka svojej vysokej tepelnej vodivosti. Vyznačuje sa najnižšou hodnotou tepelného odporu spomedzi všetkých materiálov vhodných pre podlahu, čo ju robí jasnou voľbou pre ekonomicky efektívne podlahové kúrenie. Výhodou keramickej podlahy pri podlahovom vykurovaní je, že sa rýchlo zohreje. Na druhej strane, nevýhoda spočíva v období mimo vykurovacej sezóny, kedy je takáto podlaha chladnejšia ako ostatné druhy podláh. Odporúčaná hrúbka keramických alebo kamenných dlaždíc je do 6 milimetrov. Na lepenie a škárovanie dlažby sa používajú flexibilné zmesi vhodné na podlahové kúrenie. Odborníci tiež odporúčajú, aby dlaždica mala čo najväčšie rozmery, ideálne viac ako 0,1 m².
Linoleum a PVC Podlahy
Linoleum sa opäť dostáva do módy a podlaha z linolea sa tiež oplatí pre podlahové kúrenie. Veľmi nízky tepelný odpor na úrovni 0,02 m²K/W zaručuje výborné tepelné vlastnosti na účely podlahového vykurovania. Hrúbka linolea môže byť aj menšia, zhruba 2 - 2,5 mm. Pri inštalácii je však potrebný rovný povrch podkladu, preto treba použiť nivelačný materiál, ktorý dokáže odolať aj vyšším teplotám.
PVC podlaha sa ukladá na podlahové kúrenie bez izolácie. Výhodou použitia PVC podlahy je odolnosť proti oderu, vode. Tento materiál je pružný, stály a nevyžaduje veľké nároky na čistenie a údržbu.
Prečítajte si tiež: Typy podláh pre podlahové kúrenie
Vinylové Podlahy
Vinylové podlahy majú výbornú tepelnú vodivosť a sú tak vhodné na podlahové vykurovanie všetkých druhov. Esteticky štruktúrované vzory sú prakticky na nerozoznanie od skutočného dreva, kameňa alebo dlažby. Vinylová podlaha je jedným z najlepších riešení pre miestnosti s podlahovým kúrením. Jej hlavnou výhodou je vynikajúca tepelná vodivosť, pretože je tenká, ľahká a rýchlo prenáša teplo do miestnosti. Aby však vinylová podlaha fungovala optimálne, musí byť správne položená. Povrch, na ktorý sa kladie, musí byť úplne rovný, hladký a suchý, pretože akékoľvek nerovnosti sa rýchlo prejavia. Často sa musí použiť vyrovnávacia hmota, čo mierne zvyšuje náklady a predlžuje čas inštalácie. Dôležité je tiež, aby bola vinylová podlaha dostatočne tenká. Existujú dva typy pokládky. Lepený vinyl zabezpečuje najlepší kontakt s podkladom, a tým aj najlepší prenos tepla.
Vinylová podlaha sa v praxi veľmi ľahko používa. Je teplá na dotyk, odolná voči vlhkosti a ľahko sa čistí, vďaka čomu je vynikajúcou voľbou pre kuchyne, kúpeľne a chodby. Pokiaľ ide o vzhľad, pôsobí menej umelo. Čo sa týka odolnosti, kvalitnejšia vinylová podlaha môže vydržať desať až dvadsať rokov, v závislosti od frekvencie používania miestnosti a správnej starostlivosti. Zaraďuje sa do strednej cenovej kategórie a predstavuje kombináciu praktickosti, pohodlia a estetickej dokonalosti.
Laminátové Podlahy
Laminátové podlahy patria k najčastejšie používaným typom podláh. Koeficient tepelného odporu dôležitého pre podlahové kúrenie sa pohybuje spravidla medzi 0,04 - 0,07 m²K/W. Plávajúca podlaha je nenáročná na inštaláciu, pomerne dlho vydrží, je jednoduchá na údržbu a plusom je nižšia cena napríklad v porovnaní s keramickou dlažbou. Čím väčšia hrúbka laminátu, tým náročnejší je prestup tepla z podlahového vykurovania. Relatívna vlhkosť vzduchu pri povrchu podlahy pri používaní podlahového kúrenia je veľmi nízka a dosahuje 20 - 25 %. Odborníci preto odporúčajú pre takéto prípady len podlahy s priamou lamináciou (takzvané melamínové podlahy). Na betónovom podklade musí byť vždy položená fólia, ktorá bráni prestupu vlhkosti. Laminátové plávajúce podlahy sú vhodné aj pre elektrické podlahové kúrenie. Podľa niektorých odborníkov sú prípadné obavy z nežiaducich dôsledkov tepelnej rozťažnosti laminátových podláh vplyvom zmien teploty neopodstatnené. Pod laminátovú podlahu odporúčajú systémy s maximálnym výkonom do 100 W/m². Dôležité je ako protihlukovú krokovú izoláciu použiť len materiály vhodné na podlahové vykurovanie, teda s vyššou tepelnou vodivosťou, napríklad uhlíkový papier.
Laminátová podlaha je už dlho obľúbenou podlahovou krytinou, pretože kombinuje príjemný vzhľad, prijateľnú cenu a jednoduchú inštaláciu. Moderné lamináty sú vo všeobecnosti vhodné na podlahové kúrenie, ale vždy by ste si mali skontrolovať štítok výrobcu. Bezpečné a efektívne používanie zaručujú iba výrobky, ktoré sú špeciálne označené ako vhodné. Laminát je tenký materiál, takže dobre vedie teplo, ale nie tak rýchlo ako vinyl. Pri pokládke je dôležitý podklad. Penová podložka alebo izolačné vrstvy musia byť vyrobené z materiálov, ktoré prepúšťajú teplo. Odporúča sa, aby celá štruktúra (laminát a podložka) nepresiahla tepelný odpor 0,15 m²K/W. Hrúbka laminátu má veľký vplyv na pocit tepla. Príliš hrubé dosky sa zahrievajú pomalšie, zatiaľ čo tenšie sa zahrievajú rýchlejšie, ale sú menej stabilné. Optimálna hrúbka pre podlahové kúrenie je osem až desať milimetrov. Laminátová podlaha je odolná voči opotrebovaniu, ale je citlivá na vlhkosť. V miestnostiach, akými sú kúpeľne alebo kuchyne, kde je väčšie riziko rozliatia vody, je lepšie zvoliť vodoodolné verzie. Laminát ponúka dobrý pomer ceny a pohodlia.
Drevené Podlahy (Parkety)
Parkety zostávajú prvou voľbou pre každého, kto chce prirodzené teplo dreva a pocit útulnosti. V kombinácii s podlahovým kúrením si však vyžadujú dodatočnú pozornosť. Najlepšie fungujú viacvrstvové parkety, pretože sú stabilnejšie a menej sa zmršťujú alebo rozťahujú. Masívne parkety sú krásne, ale kvôli veľkým zmenám rozmerov sa neodporúčajú na podlahové kúrenie. Pri výbere parkiet je dôležitý aj druh dreva, z ktorého sú vyrobené. Kľúčové je, aby parkety neboli príliš hrubé. Optimálna hrúbka pre podlahové kúrenie je 10 až 15 milimetrov, pretože to uľahčuje prenos tepla do miestnosti. Pri kladení parkiet na podlahové kúrenie sa odporúča ich celoplošné lepenie k podkladu. Tým sa zabráni tvorbe vzduchových vreciek, ktoré by znižovali účinnosť vykurovania.
Prečítajte si tiež: Elektrické vykurovanie - návrh a výpočet
Drevená podlaha sa vyznačuje pomerne vysokým tepelným odporom s hodnotami medzi 0,05 - 0,1 m²K/W. Preto je z hľadiska prenosu tepla z podlahového vykurovania menej efektívnym riešením. Ak sa podlahové kúrenie používa iba pár mesiacov v roku alebo náklady na spotrebu energie nie sú dôležité, potom drevená podlaha predstavuje kvalitné riešenie. Drevo v zime pri kúrení síce brzdí priechod tepla od podlahového kúrenia, no inak je príjemnejšie na dotyk ako chladná keramická podlaha. Pri výbere drevenej podlahy na podlahové kúrenie sa odporúčajú parkety z tvrdého dreva s hrúbkou do 12 mm. Príliš hrubé drevo prepustí ešte menej tepla, príliš tenká drevená podlaha sa môže začať ľahšie vysušovať. Hustejšie drevo má vyšší podiel dreva a málo vzduchu, preto je vhodnejšie na podlahové kúrenie. Obsah vlhkosti dreva by nemal byť vyšší ako 9 %. Okrem druhu dreva je dôležité aj zloženie parkety, spôsob pokladania a zloženie podkladového materiálu. Pri podlahovom vykurovaní s drevenou podlahou treba zohľadniť aj skutočnosť, že drevo reaguje na zmeny teploty a vlhkosti v miestnosti. Podlahové vykurovanie drevo vysušuje, čo spôsobuje jeho zmenšovanie a vznik špár medzi parketami. Podlahové kúrenie pri drevenej podlahe by sa malo spúšťať iba pomaly a postupne zvyšovať výkon a teplotu o zhruba 2 °C. Je to práve pre vyššie uvedené vlastnosti dreva. Maximálna teplota na povrchu drevenej podlahy môže byť 27 °C, čo znamená, že voda v rúrkach v podlahe má teplotu 35-40°C. Vhodná podlaha na podlahové kúrenie by nemala byť z mäkkých drevín ako napríklad smrek alebo javor a nestabilných drevín ako je buk. Je dôležité, aby drevené parkety mali stabilný základ z teplotou nedeformovateľného materiálu - napríklad brezovej preglejky alebo HDF dosky.
Korkové Podlahy
Korková podlaha, podobne ako drevená podlaha, sa vyznačuje pomerne vysokým tepelným odporom na úrovni 0,11 m²K/W. Preto je z hľadiska prenosu tepla z podlahového vykurovania menej efektívnym riešením. Korkové podlahy sa vyrábajú z kôry korkového duba. Sú charakteristické vysokou objemovou hustotou stlačeného korku do 550kg/m³, vysokou oteruodolnosťou a dlhodobou životnosťou. Korok svojou unikátnou špongiovitou štruktúrou, ktorú nemá iný prírodný materiál, tvorí výbornú ochranu proti chladu. Korková podlaha je príjemná na dotyk.
Časté Chyby Pri Výbere a Inštalácii
Jednou z najčastejších chýb je výber príliš hrubej podlahovej krytiny. Ak je materiál masívny, teplo sa neprenáša dostatočne rýchlo, čo znamená vyššiu spotrebu energie a pomalšie vykurovanie miestnosti. Nesprávny podklad tiež môže spôsobiť veľa problémov. Ak má silnejší izolačný účinok, teplo sa do miestnosti nedostane a môžu sa objaviť vzduchové medzery, ktoré spôsobujú nerovnomerné vykurovanie.
Ďalšou častou chybou je zanedbávanie vlhkosti mazaniny čiže poteru. Ak sa parkety alebo laminátová podlaha položia na podklad, ktorý obsahuje príliš veľa vlhkosti, dosky sa môžu zdvihnúť, prasknúť a poškodiť podlahovú krytinu. Pri kúpe sa mnohí zameriavajú len na vzhľad a cenu, bez toho, aby si overili, či je materiál vôbec označený ako vhodný na podlahové kúrenie.
Údržba Podlahových Krytín
Dôležité je spomenúť aj údržbu. Niektoré materiály si vyžadujú viac starostlivosti, napríklad parkety, ktoré potrebujú ochranu olejom, voskom alebo lakom, zatiaľ čo laminátová podlaha a vinylová podlaha si vyžadujú menej pozornosti.
Elektrické Podlahové Kúrenie Fóliami
Elektrické infračervené vykurovanie fóliami sa považuje za ekonomické predovšetkým kvôli nízkym nákladom na montáž, ako aj nulovým nákladom na údržbu a opravy. Vykurovacie fólie na rozdiel od teplovodného podlahového vykurovania ihneď po zapnutí rovnomerne nahrievajú podlahu, čím zabraňujú vzniku studených miest a následnej tvorbe plesní. Predstavujú bezúdržbové riešenie bez nutnosti ďalších servisov a revízií s presnou zónovou reguláciou vykurovania prostredníctvom termostatu v každej miestnosti samostatne. Vďaka aplikácii v mobile viete kúrenie ovládať aj na diaľku. Realizácia infra kúrenia je asi o 60% lacnejšia ako pri plynovom podlahovom vykurovaní a minimálne 3-krát lacnejšia ako pri teplovodnom podlahovom kúrení. Elektrické podlahové vykurovanie fóliami má nízku stavebnú výšku - asi 7 mm.
Faktory Ovplyvňujúce Náklady na Vykurovanie Fóliami
Pri výpočte nákladov na vykurovanie fóliami treba brať do úvahy jednotlivé rozmery miestností, parametre a typ fólie, spôsob montáže vykurovacích fólií alebo rohoží i tepelné straty budovy.
- Šírka vykurovacej fólie - je nápomocná pri umiestnení fólie v miestnosti, aby pokryla čo najväčšiu plochu - ideálne 80% celého rozmeru izby.
- Výkon vykurovacej fólie - určuje sa podľa zateplenia nehnuteľnosti. Pre dobre zateplené nehnuteľnosti s tepelnými stratami do 25 kw/m²/rok budú náklady na vykurovanie o polovicu nižšie ako pri dome s vyššími tepelnými stratami. Pre novostavby a dobre zateplené nehnuteľnosti sa odporúča použiť vykurovacie fólie s výkonom 80W/m² a pre staršie rodinné domy, chaty a budovy s vyššími tepelnými stratami je vhodnejšia fólia s výkonom 140 W/m².
- Typ montáže - vykurovacie fólie môžete inštalovať pod poter a pod plávajúcu podlahu. Výhodou aplikácie pod poter je, že využívate akumulačné vlastnosti poteru, ktorý dlhšie drží teplo. Navyše máte voľnú ruku pri výbere podlahovej krytiny. Pokiaľ nemáte možnosť inštalovať vykurovacie fólie pod poter, využijete typ montáže pod plávajúcu podlahu. Ak máte poter už hotový a plánujete použiť ako podlahovú krytinu dlažbu, najvhodnejším riešením pre vás sú vykurovacie rohože.
Teplovodné vs. Elektrické Podlahové Kúrenie
Vo všeobecnosti si môžete vybrať medzi dvomi typmi podlahového vykurovania - teplovodným alebo elektrickým. Na oba systémy vykurovania sa dá pri hodnotení nazerať z viacerých uhlov pohľadu. Z hľadiska funkčnosti alebo tepelného komfortu sú oba systémy, teda teplovodné podlahové vykurovanie aj elektrické podlahové vykurovanie, úplne zhodné. Princípom je zahriatie konštrukcie podlahy na teplotu len o niečo vyššiu, ako je teplota vzduchu. Priestor vyhrieva veľká plocha a tento systém je tak schopný vydať dostatok energie na vyhriatie miestností.
Teplovodné Podlahové Kúrenie
Základný princíp teplovodného podlahového vykurovania je založený na prúdení ohriatej vody v plastových, plastovo-hliníkových alebo medených rúrach, ktoré sa ukladajú do systémových rohoží. Rozhodnúť sa môžete buď pre mokrý, alebo suchý systém inštalácie teplovodného podlahového vykurovania. Tak, ako má mokrý systém inštalácie v názve, vyžaduje si určité mokré procesy. Teplovodné podlahové vykurovanie umožňuje vďaka plochému suchému zipsu na potrubí jednoduché a rýchle kladenie. Po inštalácii vykurovacieho potrubia sa takto zhotovené podlahové vykurovanie zalieva cementovým alebo anhydritovým poterom v predpísanej hrúbke 55 až 65 mm. Až na takto vyhotovený poter sa ukladajú ďalšie vrstvy finálnej podlahy.
Suchý variant inštalácie si nevyžaduje žiadne mokré procesy. Na systémové teplovodné plechy s nainštalovaným potrubím sa už len uloží oddeľovacia fólia a vrstvy finálnej podlahy. Ide o systém, ktorý je síce o čosi drahší, ale na druhej strane ekonomickejší, vhodný aj na rekonštrukcie, pri ktorých nie je žiaduce zväčšovanie hrúbky podlahy. Veľmi zaujímavým riešením s veľmi nízkou konštrukčnou výškou je aj systém samolepiacich rohoží, ktoré umožňujú veľmi rýchle kladenie podlahového vykurovania. Vykurovacie potrubie sa ukladá do systémových dosiek jednotlivých systémov väčšinou medzi nopy alebo pomocou spiniek.
Teplovodné podlahové vykurovanie sa odporúča dať nainštalovať odbornej firme, samozrejme, sú dostupné aj riešenia vhodné na svojpomocnú inštaláciu. Ak sa rozhodnete pre svojpomocnú inštaláciu, mali by ste si určite dať u výrobcu/predajcu vypracovať minimálne projektovú dokumentáciu s presným rozložením vykurovacieho potrubia na systémových doskách daného podlahového vykurovania a oboznámiť sa so základnými zásadami inštalácie. V porovnaní s konvenčným vykurovaním radiátormi alebo konvektormi má teplovodné podlahové vykurovanie viacero výhod. Okrem toho, že nezasahuje do priestoru, pretože vykurovacie potrubie je uložené v podlahe a voľné steny možno rozumne využiť, ponúka aj rovnomerné rozloženie tepla v celom priestore. Pri tomto nízkoteplotnom vykurovacom systéme je totiž povrchová teplota podlahy od 22 do 25 °C. To umožňuje dosiahnuť príjemnú vnútornú teplotu vzduchu v miestnosti na úrovni 21 až 22 °C. Miestnosti, kde sa predpokladá dlhodobý pobyt osôb, ako je obývacia izba, by táto teplota nemala byť vyššia ako 29 °C, v miestnostiach s krátkodobým pobytom osôb, ako sú napr. kúpeľne či WC, môže byť povrchová teplota podlahy až 35 °C, čo je aj maximálna teplota tohto typu vykurovania.
Pri podlahovom vykurovaní sa tak najskôr ohrievajú okolité steny či predmety a až následne od stien a týchto predmetov okolitý vzduch. To umožňuje zachovanie optimálnej relatívnej vlhkosti vzduchu v rozpätí 45 až 55 %. Pri vykurovaní radiátormi je tento proces presne opačný. Vykurovacie teleso totiž najskôr ohrieva okolitý vzduch a až následne sa ohrievajú okolité steny. Vzhľadom na spomínané zníženie vírenia prachu v interiéri je tento spôsob vykurovania vhodný aj pre alergikov a astmatikov. Ďalšou výhodou teplovodného podlahového vykurovania je v podstate jeho bezúdržbovosť a to, že nehrozí riziko popálenia. Na ohrev podlahy je v porovnaní s radiátormi síce potrebný dlhší čas, avšak po naakumolovaní tepla ostáva ohriata podlaha teplá dlhšie ako radiátory, a to až niekoľko hodín po vypnutí vykurovacieho zdroja. Radiátory nájdu skôr uplatnenie v priestoroch, kde je potrebné ohriatie priestoru v krátkych vykurovacích cykloch. Samozrejme, použitie podlahového a konvenčného vykurovania v jednom priestore sa navzájom nevylučuje.
Okrem dlhších nábehových časov podlahového vykurovania je nevýhodou podlahového vykurovania jeho vyššia obstarávacia cena. Tu si treba rozumne zhodnotiť nielen náklady potrebné na obstaranie a inštaláciu, ale aj tie na vykurovanie a zhodnotiť tak reálnu návratnosť tejto investície.
Elektrické Podlahové Kúrenie
Elektrické podlahové vykurovanie sa podobne ako teplovodné radí medzi tzv. veľkoplošné nízkoteplotné vykurovacie sústavy, ktoré sú všeobecne veľmi pozitívne z hľadiska spotreby energie a optimálneho rozloženia teploty v pobytovom priestore. Tieto systémy (podlahové alebo stropné) ohrievajú veľké plochy na teploty len o málo vyššie, ako je teplota prostredia. K zmene tepla dochádza čiastočne sálaním a mikrokonvekciou, pričom mikrokonvekcia prebieha na celej ploche. Výrazným rozdielom v porovnaní s tzv. bodovým zdrojom tepla je podstatne rovnomernejšie rozloženie teploty v priestore, obmedzenie cirkulácie a vysušovania vzduchu. Elektrické vykurovacie fólie sú vhodné na použitie napr. v drevostavbách, v ktorých prevažuje suchý systém výstavby.
Z hľadiska funkčnosti je elektrické podlahové vykurovanie úplne zhodné s teplovodným podlahovým vykurovaním. Pri elektrickom podlahovom vykurovaní hovoríme vo všeobecnosti o priamom, zmiešanom (poloakumulačnom) alebo akumulačnom spôsobe vykurovania. V čom sa líšia? Systém s relatívne malou mierou akumulácie sa nazýva priamovykurovací (priamovýhrevný) - to v prípade, ak je vykurovacia rohož alebo fólia umiestnená bezprostredne pod podlahovou krytinou. O zmiešanom systéme hovoríme, ak je vykurovací prvok (väčšinou vykurovací vodič alebo rohož) umiestnený v približne 5 až 6 cm hrubej vrstve betónu alebo anhydritu. Štandardný akumulačný systém (vykurovacia rohož je umiestnená vo vrstve betónu 12 až 15 cm) vo forme vykurovacej podlahy má pri prevádzke zvyčajne problémy s reguláciou a tým s udržaním optimálnej tepelnej pohody. S tým súvisí aj menšia hospodárnosť premeny energie na užitočné teplo. Podľa toho sa volí veľkosť plošného príkonu vykurovacej rohože alebo vykurovacej fólie. Ak vykurovací prvok v miestnosti predimenzujete a doplníte ho vhodným termostatom, tak vám neodoberie viac elektrickej energie (kWh) ako správne dimenzovaný prvok, jeho výhodou bude navyše oveľa dynamickejšia prevádzka. Nevýhodou však budú vyššie obstarávacie náklady a možno aj vyššia hodnota hlavného ističa, rovnajúca sa vyššej čiastke za stále platby za elektrinu. Tá tvorí významnú časť účtu za energiu.
Priamovýhrevné vykurovanie má jasnú prioritu minimálne v dvoch prípadoch. Prvým sú drevené a laminátové plávajúce podlahy, ktoré sa kladú na vyrovnávaciu izoláciu, teda na izolačnú podložku, ktorá vyrovnáva drobné nerovnosti podlahy a zároveň bráni, aby sa krokový hluk prenášal na konštrukciu podlahy (tzv. krokový útlm). Vykurovací kábel uložený v betóne (čo je prípad zmiešaného vykurovania) by sa nachádzal až pod touto izoláciou, takže medzi podlahou a kúrením by vznikla nežiaduca tepelná izolácia. Tým by sa, samozrejme, výrazne zhoršila ekonomika prevádzky. Druhým prípadom sú potom montované stavby, v ktorých sa realizujú väčšinou tzv. suché podlahy - to znamená, že priamo na tepelnú izoláciu sa kladú napríklad OSB dosky alebo sadrovláknité dosky. Pri výbere priameho alebo zmiešaného vykurovacieho systému sú potom, samozrejme, dôležité aj preferencie investora, teda či kladie dôraz na obstarávacie alebo prevádzkové náklady. Zásadná chyba sa pri výbere urobiť ani nedá.
Na podlahy realizované mokrým procesom sa používajú vodiče a rohože. Z hľadiska funkčnosti nie je medzi vodičom a rohožou žiadny rozdiel. Vykurovacia rohož je v podstate vykurovací vodič prichytený na nosnú tkaninu. Tieto dva výrobky sa líšia iba v spôsobe kladenia. Rohož sa vyznačuje jednoduchším kladením a je v jej prípade zaistené rovnomerné rozloženie výkonu. Pri rohoži je rozstup vodiča (a tým plošný výkon vo W/m²) daný už z výroby a rohož sa rozvíja ako „koberec“. Spodná strana rohože je vybavená obojstranne lepiacou páskou, umožňujúcou fixovať rohož na podklad do okamihu, kým je zastierkovaná tmelom.
Aj elektrické podlahové vykurovanie možno kombinovať s radiátormi. Táto možnosť prichádza do úvahy, ak sa elektrické podlahové vykurovanie inštaluje do rekonštruovaného priestoru. Pri energeticky hospodárnych novostavbách nemá toto riešenie ekonomické opodstatnenie. Každý systém má svoje výhody aj nevýhody. Elektrické vykurovanie sa napríklad nedá nákladovo efektívne využívať v starších budovách s vyššími tepelnými stratami. Pri súčasných novostavbách, ktoré sú charakteristické nízkymi tepelnými stratami, je však situácia úplne iná. Elektrické systémy sa pri energeticky úsporných budovách v porovnaní s teplovodnými podlahovým vykurovaním javia ako efektívnejšie. Dôvod je jednoduchý. Tepelná strata budov, a teda aj spotreba energie, v posledných rokoch významne poklesla a v mnohých prípadoch tak prestali byť rozhodujúce prevádzkové náklady. Zároveň podľa meraní poskytuje či už elektrické, alebo teplovodné podlahové vykurovanie najrovnomernejšie rozloženie teplôt. Elektrické vykurovanie dokáže poskytnúť potrebné parametre napr. aj pri stropnom vykurovaní vykurovacími fóliami.
Podstatnou výhodou elektrického podlahového vykurovania je skutočnosť, že sa ľahko reguluje, čo je základnou podmienkou hospodárnosti prevádzky podlahového vykurovania. Pomocou centrálnej riadiacej jednotky môžete nastaviť teplotu individuálne v každej miestnosti. Centrálna jednotka umožňuje tak individuálnu reguláciu teploty v miestnostiach, ako aj centrálne ovládanie z jedného miesta. Môžete regulovať tiež jednotlivé časti podlahy, napríklad pred francúzskymi oknami. Pri energeticky úsporných stavbách, čo sú dnes už všetky novostavby, vstupuje do hry aj faktor tepelnej zotrvačnosti. Dlhodobé skúsenosti z prevádzky ukazujú, že z hľadiska rýchlosti reakcie na zmeny vonkajšej teploty a náhodné tepelné zisky, ktoré sú v energeticky hospodárnych domoch veľmi zreteľné (slnko, viac ľudí v miestnosti a pod.), je elektrické podlahové vykurovanie z hľadiska spotreby energie veľmi rýchle a tým aj šetrnejšie.